Uhorky sú ideálne kandidátky pre začínajúcich pestovateľov zeleniny. Nevyžadujú veľa pozornosti a darí sa im dokonca aj na balkóne. Uhorky patria medzi tie druhy zeleniny, ktoré si na tanieri nájdu svoje čestné miesto takmer každý deň - a najmä v letných mesiacoch. Šalátové uhorky osviežia každý obed a nakladačky sú vďačnou surovinou na zaváranie. Pestovanie uhoriek navyše nie je príliš náročné a zvládnu ho aj menej skúsení záhradkári. V tomto článku vám poradíme, prečo sa oplatí sadiť uhorky v máji, aké podmienky im vyhovujú a ako sa postarať o rastlinky od výsevu až po úrodu. Spoločne sa pozrieme na to, ako správne pestovať uhorky - jednu z najobľúbenejších zelenín slovenských záhrad.
Kedy je najvhodnejší čas na výsadbu uhoriek?
Uhorky sú teplomilné rastliny, a preto je najlepšie ich vysievať až po 15. máji, keď je pôda dostatočne prehriata a nehrozia už mrazíky. Teplota pôdy by mala byť minimálne 15 °C. Výsev robíme od konca apríla do konca mája. Skorší výsev má tú výhodu, že uhorky vzídu a začnú plodiť skôr, avšak môžu ich ohroziť posledné mrazy. Neskorší výsev (po 15. máji) je ideálny aj v chladnejších polohách, môže sa však stať, že uhorky nebudú mať dostatok vlahy a začnú plodiť oveľa neskôr. Máj je ideálnym mesiacom na výsev uhoriek priamo do záhona, pretože priamy výsev je prirodzenejší a menej stresujúci spôsob pestovania. Uhorky zničí aj najmenší mráz! Za primeranú teplotu vzduchu sa považuje aspoň 18 °C cez deň a nie menej ako 10 °C v noci a pôda by sa mala zohriať aspoň na 10-12 °C.
Skúsení záhradkári radia amatérskym záhradkárom na základe dlhoročného pozorovania a vlastných skúseností, aby si vybrali konkrétne dni, kedy sa oplatí vysadiť uhorky, aby ste vypestovali dobrú úrodu. Ich dodržiavaním môžete zozbierať veľa uhoriek. Pre dobrú úrodu je najlepšie vysádzať uhorky za úsvitu alebo pred súmrakom. Na zabezpečenie zberu uhoriek počas dlhšieho časového obdobia je možné výsev uhoriek opakovať v intervale 1-2 týždňov. Je to jednoduchý spôsob aj v prípade, že vám uhorky vychladnú kvôli jarným mrazom, najneskôr zasiate uhorky prežijú.
Predpestovanie sadeníc uhoriek
Ak chceme skoršiu úrodu, no obávame sa posledných jarných mrazov, môžeme si sadenice predpestovať v interiéri. Na predpestovanie uhorkových priesad je ideálny čas zhruba okolo 10. apríla. Uhorky rastú rýchlo. Od výsevu po výsadbu uplynú približne tri až štyri týždne, počas ktorých si priesada vytvorí dva pravé listy a pevný koreňový bal s bielymi korienkami. Najväčším benefitom predpestovania je náskok 2 až 3 týždňov pred rastlinami z priameho výsevu. V praxi to znamená skôr dozrievajúce plody - čo oceníte najmä pri nakladačkách, ktoré možno zavariť ešte predtým, než sa v záhrade naplno rozšíri pleseň uhorková. Predpestovanie vám prinesie skoršiu úrodu a pomôže vyhnúť sa plesni, no len vtedy, ak sa budete o priesady poctivo starať.
Na predpestovanie uhoriek použite malé kvetináče, rašelinové zakoreňovače alebo špeciálne sadeničkové palety. Malé misky s drenážnym otvorom naplníme výsevným substrátom a do každej vložíme po jednom semienku uhorky. Zasypeme ich tenkou vrstvou substrátu a orosíme odstátou vodou. Uhorky potrebujú na klíčenie teplotu okolo 20-25 °C. Výsevné misky necháme na slnečnom parapete, ideálne s prístupom k priamemu slnku. Sadenice uhoriek by mali vyklíčiť do 7-14 dní. Keď budú mať vyklíčené 1 - 2 sýtozelené pravé listy, môžete ich presadiť.
Uhorky majú citlivý koreňový systém. Ak priesady necháte v malom zakoreňovači príliš dlho, korienky začnú hnednúť a odumierať. Rastlina prestane rásť a ak ju aj vysadíte, musí si znova vytvoriť korene - čo jej trvá aj dva týždne. Kontrolujte preto koreňový bal - stačí jemne vybrať priesadu z črepníka a skontrolovať korienky. Ak sú biele a pevné, je najvyšší čas s výsadbou.
Pred presadením sadeníc uhoriek von je dôležité ich aklimatizovať na vonkajšie podmienky. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc. Takto aklimatizované sadenice uhoriek môžeme presádzať do záhrady.
Sadenice do záhonov vysádzame najčastejšie po „troch zamrznutých“, teda v druhej polovici mája. Pred výsadbou predpestovaných sadeníc si najskôr zvolíme správne stanovište a pripravíme záhon. Uhorky sa pri výsadbe vždy sadia „na vodu“ - do jamky nalejte vodu a až potom vložte rastlinu. Následne pôdu zasypte a ešte raz dôkladne polejte.
Priamy výsev do záhona
Uhorky najčastejšie sadíme zo semena priamo do pôdy. Semená uhoriek môžeme vysievať priamo do záhonov v skleníku či na záhrade. Ak trváte aj napriek tomu na tom, že budete uhorky pestovať priamo zo semien, pripravte si v skleníku záhony a skleník dobre vyhrejte. Uhorky potrebujú na klíčenie teplotu okolo 20-25 °C, pôda by mala mať minimálne 15 °C. Skleník pravidelne vetrajte, aby sa zabránilo premnoženiu plesní a húb. Udržujte pôdu stále mierne vlhkú. Pred výsadbou sa uistite, že pôda je dostatočne zahriata (najmenej 15 °C) a že už nehrozia mrazy, čo obvykle býva až v máji alebo júni.
Pri sadení do záhona urobíme motyčkou plytkú ryhu. Do nej nalejeme vodu a po vsiaknutí vkladáme jednotlivé semienka vo vzdialenosti 3 až 4 cm od seba. Tie potom zahrnieme suchou zeminou, ktorú ste vyhrnuli pri vytváraní ryhy. Pri výseve uhoriek priamo do zeme umiestnite do jamky vždy tri semená. Vzdialenosť medzi jamkami by mala byť cca 30 cm. Semienka uhoriek zasaďte priamo do záhona asi 1-2 cm hlboko a nechajte medzi nimi rozostup cca 30-40 cm pre optimálny rast rastlín. Po výsadbe pravidelne zalievajte a udržujte pôdu vlhkú, ale nie premokrenú. Keď sa rastliny rozrastú, vyjednoťme ich, aby mali dostatok priestoru.
| Spôsob pestovania | Odporúčaný termín výsevu semien | Odporúčaný termín výsadby sadeníc | Poznámka |
|---|---|---|---|
| Predpestovanie pre skleník | 20. - 30. marec | Po 20. apríli | Sadenice s 2-3 pármi pravých listov. |
| Predpestovanie pre fóliový kryt/netkanú textíliu | 10. - 20. apríl | Po 10. máji | Ochrana pred mrazíkmi. |
| Predpestovanie pre otvorené priestranstvo | 10. - 15. máj | Po 10. júni | Po „troch zamrznutých“. |
| Priamy výsev do skleníka | Keď pôda má min. 15 °C (cca apríl) | Vyhrejte skleník, pravidelne vetrajte. | |
| Priamy výsev do záhona | Koniec apríla - koniec mája | Pôda min. 15 °C, po mrazoch. |
Požiadavky na úspešné pestovanie uhoriek
Stanovište a pôda
Uhorky sú teplomilné rastliny citlivé na chlad. Vyžadujú slnečné polohy bez zatienenia. Uhorky potrebujú veľa svetla, tepla a živín. Najlepšie sa im darí na slnečnom mieste, ktoré je chránené pred vetrom. Najviac im vyhovuje priamo slnko počas 6 až 8 hodín denne. Osivo začína klíčiť pri 12 až 13 °C. Rastlina najlepšie nasadzuje plody pri nočnej teplote nad 15 °C.
Pôda by mala byť ľahká, výživná a dobre prekyprená. Uhorkám sa bude dariť v hlinitej, prípadne piesočnato-hlinitej pôde. Nakoľko sú náročné na živiny, vyhnite sa ílovitým, piesočnatým či štrkovitým zeminám. Ideálne pH na pestovanie uhoriek je 6,0 - 7,5, pričom vhodná hodnota pH substrátu je 6,0-7,2. Pôda by mala byť dôkladne odburnená, pozor však na okopávanie po sadení. Ideálne je pripraviť pôdu už na jeseň - vyhnojiť kompostom alebo maštaľným hnojom. Výborným riešením je jesenné vyhnojenie kompostom.
Predplodiny a susedia
Ako predplodiny volíme napríklad pór, zeler, cibuľu alebo zemiaky. Vhodné sú aj hrach, fazuľa, šalátová zelenina alebo paprika. V našej záhrade sa nám uhorky najviac osvedčili na mieste, kde predtým rástol hrach, pôda bola kyprá a obohatená o živiny. Uhorky môžeme vysadiť samostatne alebo ich začleniť do zmiešaných výsadieb. Výborne sa znášajú s kukuricou, kôprom či šalátom. V uhorkovom záhone nepestujte rajčiny, hlávkovú kapustu ani reďkovky.
Zálievka a hnojenie
Uhorky si potrpia na dostatok vody. Pôda by mala byť prevlhčená do hĺbky koreňov, zalievame preto pravidelne a výdatne. Odporúča sa polievanie podmokom ku koreňom. V skleníkoch sa osvedčila kvapková závlaha alebo brázdový podmok, vďaka ktorému voda nejde na listy. Predchádzame tým vzniku plesňových ochorení. Uhorky by sa mali zalievať skoro ráno alebo neskoro večer a to k základni rastliny, aby sa vodou nenamočili stonky a listy rastliny. Pri udržiavaní vlhkosti pôdy výrazne pomáha vrstva mulču položená pri základni rastliny.
Pre uhorky je dôležité organické hnojenie. Maštaľný hnoj alebo kompost aplikujeme už na jeseň pri základnej príprave pôdy. Fosforečné a draselné hnojivá aplikujeme v dvoch dávkach - pri príprave pôdy na jeseň a na jar. Hnojenie dusíkatými hnojivami neskôr podporí správny rast, kvalitu a výšku úrody uhoriek. Prihnojujeme po tom, čo sa na rastline objavia základy kvetov. Kompost či hnoj zapravujeme do pôdy ešte pred vysadením rastlín. Pri hnojení (nielen) uhoriek je dôležité dodržiavať správne dávkovanie a intervaly aplikácie, aby nedošlo k prehnojeniu alebo poškodeniu rastlín. Medzi vynikajúce organické hnojivá patrí granulované Hoštické hnojivo na uhorky. Môžete siahnuť aj po hnojivách v tvare ekologických hnojivých tyčiniek. Ďalšou alternatívou sú kvapalné hnojivá na uhorky.
Táto bežná chyba pri hnojení NIČÍ produktivitu vašej záhrady!
Opora a vertikálne pestovanie
Pri sadení uhoriek by sme nemali zabúdať ani na pevnú oporu, ktorú budú potrebovať. V našej záhrade sme uhorky umiestnili do vyvýšeného záhona pri plote. Ten poslúžil ako prirodzená opora pre ťahajúce sa výhonky a zároveň vytvoril zelenú clonu.
Existujú 2 spôsoby pestovania uhoriek - štandardne na pôde alebo na sieti. Vertikálny systém pestovania je pestovanie zvislo, čiže nie na pôde. Veľkou výhodou tohto pestovania je už spomenutá prevencia chorôb, pretože pri zálievke sa úplne vyhneme zmáčaniu listov a porast ostáva vzdušný. Spóry plesní takto nemajú toľko priestoru a času, aby sa na rastline uchytili. Ďalšou výhodou je rovnomerná farba a tvar takto pestovaných plodov. Uhorka dopestovaná na pôde býva často svetlozelená. Nie je to chyba, ale dôvodom takého zafarbenia je skutočnosť, že sa k uhorke nedostal dostatok slnečného žiarenia.
Pestovanie uhoriek na sieti je stále populárnejšie a má to hneď niekoľko dôvodov. Tým prvým je minimalizácia plesní. Uhorky na sieti lepšie "dýchajú", presychajú a zelené časti neustále neležia na vlhkej pôde, ktorá sa na množenie patogénov priamo ponúka. Ku kvetom a plodom sa dostane viac slnka. Pestovanie na sieti je ľahké, pretože rastlina so svojimi úponkami prirodzene plazí sama. Stačí do záhona upevniť sieť kolmo k zemi. Keď sú sadenice dostatočne vysoké, začneme ich na sieť smerovať. Potom už regulujeme ich smer a vyvádzame konce stoniek až k hornej časti siete, odkiaľ potom necháme rastlinu prerastať späť dole.
Rovnaké pozitíva ako pestovanie na sieti má aj vyväzovanie uhoriek. Vyväzovanie prebieha rovnako ako napríklad u fazule. Najľahšie je umiestniť sadenice na záhone do kruhu a do jeho stredu zapichnúť približne 1,5 až 2 metre dlhú tyč. Pri každej sadenici zapichneme do zeme kolík a vyvedieme špagát k vrcholu tyče. Po týchto napnutých povrázkoch potom budeme smerovať rastúce stonky - dostatočne silný šľahúň vždy opatrne priviažeme k tyči pomocou povrázku a necháme ho rásť až k vrcholu tyče. Hlavnú stonku je s postupným rastom potrebné obmotávať okolo opory (cca. každých 25 cm), no na rozdiel od rajčiakov ich netreba priväzovať, pretože sa dokážu prichytiť vlastnými úponkami.
Druhy a odrody uhoriek
Uhorka (Cucumis) je rod rastlín patriaci do čeľade Cucurbitaceae, ktorý zahŕňa asi 52 druhov. Rastliny rodu Cucumis sú jednoročné popínavé byliny s dlanovito zloženými listami a úponkami, ktoré im umožňujú šplhať po oporách. Uhorky všeobecne delíme na dve veľké skupiny - šalátové uhorky a nakladačky. Ako ich názvy napovedajú, šalátové uhorky chutia najlepšie v čerstvom šaláte. Nakladačky majú menšie plody, ktoré sa hodia najmä na zaváranie. Ich nevýhodou je, že niektoré staršie odrody majú tendenciu horknúť.
Šalátové uhorky majú dĺžku aj niekoľko desiatok centimetrov, zvyčajne tak 20 - 30 cm, nakladačky zberáme oveľa menšie - keď majú približne 7 až 10 cm. Skutočne ide o dve trochu oddelené skupiny. Ak necháme nakladačku prerásť, zbacuľatie a trošku sa predĺži. Nikdy však nebude pekná a štíhla ako šalátovka. Pri uhorkách nakladačkách som si všimla, že bývajú vzhľadovo trochu odlišné. Niektoré sú viac hrboľaté a niektoré menej. Áno, skupinu nakladačiek delíme na dve podskupiny a hovoríme tomu hrubo bradavičnaté alebo jemne bradavičnaté. Hrubo bradavičnaté odrody majú tých výstupkov menej, ale sú o niečo väčšie a jemno bradavičnaté majú výstupky drobné a uhorka je nimi celá posiata. Pri výbere sledujme tiež to, či je daná odroda určená do skleníka alebo na poľné pestovanie.
Špecifické odrody a hybridy
Populárne odrody nájdeme aj v kategórii mini uhorky. Krátkoplodé šalátové uhorky Minisprint produkujú menšie, chutné a osviežujúce plody. Táto odroda je vhodná na pestovanie v menších záhradách aj v nádobách na balkónoch. Nakladačky vypestujeme zo semienok v skleníku i záhone. Sú vhodné na pestovanie na poli, pomerne odolné a majú vysoké výnosy.
Existujú hybridy - krížence rôznych odrôd. Ich výhodou je vysoká produktivita, skoršie dozrievanie, vyššia odolnosť proti chorobám, uniformnosť plodov a prevažovanie samičích kvetov. Partenokarpné uhorky sú hybridné odrody, ktoré nepotrebujú opelenie na to, aby tvorili plody. Väčšinou majú takéto hybridy len samičie kvety a vytvorené plody neobsahujú semienka. Práve kvôli týmto výhodám je väčšina moderných hybridov uhoriek partenokarpná. Rastlina takejto odrody vytvára len samičie kvety a plody sa tvoria bez opelenia. Partenokarpické odrody preto odporúčame najmä do skleníkov a fóliovníkov, pretože nepotrebujú opelenie.
Partenokarpné uhorky však môžu byť opelené inými uhorkami, ktoré majú aj samčie kvety a potom produkujú plody s jadierkami a často s horkejšou chuťou. Preto by sa tieto rozdielne typy uhoriek nemali pestovať spolu, aby sa zachovala kvalita plodov. Niektoré partenokarpné odrody uhoriek produkujú samičie aj samčie kvety, pričom tie samčie je vhodné odtrhnúť, akonáhle sa objavia, pretože tým sa zabezpečí menej horká chuť uhoriek. Samčie kvety uhoriek spoznáte podľa toho, že za sebou nemajú zhrubnutú časť (zárodok plodu).
Bežné problémy a ochrana uhoriek
Choroby a škodcovia
Uhorky skutočne trpia chorobami a škodcami. Medzi najvýznamnejšie choroby uhoriek patrí pleseň uhorková, vädnutie uhoriek a biela hniloba. Najčastejšie postihujú uhorky pestované v skleníkoch, okolo ktorých neprúdi dostatok vzduchu. Uhorky najčastejšie trápia hubové choroby, ako je múčnatka alebo pleseň uhorková. Uhorkové listy majú svetlozelenú až žltozelenú fľaky ohraničené žilkami na vrchnej strane starších listov. Počas vlhka nájdete na spodnej strane listov tmavosivý plesňový povlak. Plesne sa prejavujú bielym až šedým práškovitým povlakom na listoch, ktorý sa postupne rozširuje na celú rastlinu.
Spomedzi živočíchov ohrozujú uhorky najmä vošky, strapky, molice a bzdôšky, ktoré cicaním poškodzujú mladé listy a tým obmedzujú uhorky v raste. Škodcovia sa najľahšie premnožia v skleníkoch a foliovníkoch. Zo škodcov sú najväčším postrachom slimáky (slizniaky), mladé rastliny im chutia najviac. Medzi najznámejších škodcov patria strapky, molice, vošky. Môžete sa ich zbaviť hneď niekoľkými spôsobmi - lepovými doštičkami, insekticídmi ako napr. biologický Biool s obsahom repkového oleja.
Prevencia a ochrana
Pre úspešné pestovanie uhoriek je dôležité pravidelne sledovať rastliny a včas zasahovať proti možným chorobám. Používajte preventívne opatrenia, ako je správna poloha záhona, dostatočný rozostup medzi rastlinami, použitie zdravých sadeníc alebo semienok a kontrola škodcov. Ako prevenciu proti chladu môžeme v prvých dňoch záhon zakryť netkanou textíliou. Podobný účinok ako netkaná textília má mulčovanie. Na mulčovanie použite prírodný materiál hrubšej štruktúry - kôra, seno, slama, lístie, piliny, štrk a pod. Pozor - piliny alebo čerstvo pokosená tráva môžu vo vrstve cca 3 cm spôsobiť plesnivenie pôdy.
Skleník pravidelne vetrajte, aby sa zabránilo premnoženiu plesní a húb. Uhorky polievame podmokom tak, že na hornej časti riadku necháme tiecť vodu z hadice, ktorá sa postupne dostane ku koreňom. Čo sa týka prevencie, práve správna zálievka je kľúčová. Okrem toho si môžeme kúpiť takzvané protiplesňové hybridy. Ani tie však zvyčajne nefungujú úplne stopercentne. Veľmi dobré sú aj rôzne ekologické prípravky, ktoré sa používajú preventívne. Často sú to rôzne olejové prípravky s prídavnými účinnými látkami, ktorými rastliny preventívne striekame. Vďaka preventívnemu postreku sa na listoch vytvára ochranný film, ktorý list nedusí a choroba má menšiu šancu rozvinúť sa. Podobne fungujú aj prípravky s obsahom baktérií alebo užitočných húb. Čo sa týka týchto prípravkov, musíme porast postriekať hneď ako spozorujeme problém, alebo, a to je ešte lepšie, postreky vykonávame preventívne.
Najvhodnejšie je vysadiť už namorené semienka uhoriek, ktoré sú ošetrené proti plesniam. Môžete siahnuť aj po biologických postrekoch proti plesniam ako napríklad Alginure - prípravok na posilnenie odolnosti rastlín proti hubovým chorobám. Jeho výhodou je, že po večernom postreku môžete ihneď na ďalší deň bezpečne konzumovať plody. Ak hľadáte postrek proti tejto hube, medzi najpredávanejšie u nás patrí Champion 50 WG - univerzálny fungicíd a baktericíd proti širokému spektru hubových chorôb. Pri prvom výskyte múčnatky treba zasiahnuť chemicky. Treba tomu však predísť pravidelným vetraním skleníkov a zalievaním kultúr - znížite infekčný tlak choroby.
Horkosť uhoriek
Príčin, prečo sú uhorky horké, môže byť hneď niekoľko. Najčastejšou je nedostatok vlahy. Ďalšou príčinou horkosti býva striedanie horúcich dní a studených nocí, najčastejšie k nemu dochádza koncom leta. Občas sa tiež stane, že zozbierané uhorky sú horké. Staršie uhorky zvyknú byť horké, horkosť začína pri konci plodu, kde je stopka. Túto časť plodu môžeme odrezať a vyhodiť. Niekedy to býva naozaj len pri stopke, ale inokedy to zasahuje aj do polovice plodu, v najhoršom prípade horkosť zasiahne celý plod. Deje sa to vtedy, keď bola uhorka vystavená nejakým stresovým faktorom, napríklad nepravidelné zalievanie, sucho, príliš vysoké teploty… Na takéto nepriaznivé podmienky uhorka reaguje tvorením horkých látok.
Ako zamedziť horknutiu uhoriek? Najjednoduchším opatrením je zalievať uhorky odstátou vodou, nie vodou priamo zo studne. Dôležité je, aby mala voda takmer rovnakú teplotu, ako zem, v ktorej uhorky rastú. V ponuke záhradníctiev a hobby marketov sú už však aj geneticky nehorké odrody, ktoré vznikli šľachtením. Zdôrazňujem, že nie genetickou manipuláciou, ale šľachtením. Uhorky s horkosťou môžeme do istej miery použiť. Môžeme ich ošúpať, najhorkejšiu časť odstrániť a ostatné postrúhať. Postrúhané uhorky vložíme do misky, výdatne ich zasypeme soľou a necháme niekoľko hodín postáť. Soľ spôsobí, že uhorka pustí šťavu a s ňou aj horkosť. Následne v rukách šťavu z uhoriek vytlačíme a takto vytlačené uhorky použijeme na prípravu šalátu. Nevýhodou je, že takto spracované uhorky majú menej výraznú chuť, pretože s horkosťou odplavíme aj časť chuti. To však neraz oželieme, pretože pravdepodobne nikto nechce vyhodiť vlastnými silami dopestované plody.
Táto bežná chyba pri hnojení NIČÍ produktivitu vašej záhrady!
Žltnutie uhoriek
Záhradkári často riešia aj žltnutie uhoriek. Žltnutie často vzniká väčšinou prirodzene a z dôvodu, že uhorku necháme na rastline dlhšie a ona sa vlastne dostane do svojej botanickej zrelosti. Dozrievaním sa prirodzene vyfarbuje do žlta. Väčšinou je to teda príznak toho, že sme nechali uhorku príliš dlho na rastline. Stáva sa to pri nakladačkách aj šalátových uhorkách. Samozrejme, pokiaľ pestujeme odrodu, z ktorej by sme chceli odložiť semienka, vtedy necháme uhorku takto dozrieť cielene.
Špecifické metódy pestovania uhoriek
Pestovanie v nádobách a na balkóne
Pestovanie uhoriek v kvetináči je vhodná alternatíva pre tých, ktorí nemajú k dispozícií celú záhradu. Najdôležitejšie je zvoliť si dostatočne veľký kvetináč, vrece alebo inú nádobu. Odporúča sa použiť nádoby s minimálnym priemerom 30 cm a hĺbkou 20-25 cm. Aj pri pestovaní v nádobách je potrebné zabezpečiť pôdne podmienky, teda výživný substrát na paradajky, uhorky a papriky. Pri správnej starostlivosti a dostatočnej zálievke si dopestujete chutné uhorky aj na balkóne. Použiť môžete akúkoľvek dostatočne veľkú nádobu, črepník či dokonca závesné kvetináče. Nádoby naplňte kvalitným záhradníckym substrátom zmiešaným s kompostom alebo organickým hnojivom. Kvetináče umiestnite na dostatočne preslnené stanovište a pravidelne zalievajte. Zemina by mala byť hlboká aspoň 20 cm. Rozdiel medzi balkónovým a záhradným pestovaním spočíva v silnejšom prihnojovaní.
Vrúbľovanie uhoriek
O vrúbľovaní uhoriek ste ešte možno nepočuli, najmä ak pestujete výhradne nakladačky a poľné uhorky. Vrúbľujú sa totiž hlavne hadovky, ktoré sú náchylnejšie k rôznym chorobám a vďaka vrúbľovaniu podporíme nielen vitalitu celej rastliny, ale aj výnosy. Sadenice šalátových uhoriek alebo hadoviek už kúpite väčšinou vrúbľované. Ide totiž o náročnú disciplínu, ktorá potrápi začínajúcich aj pokročilých záhradníkov. Ako podnož môžete použiť odolnejšie odrody uhoriek alebo tekvíc, ktoré majú silný koreňový systém a odolnosť voči chorobám. Rastlina uhorky má relatívne menší koreňový systém a je pomerne náchylná na choroby. Sezóna uhoriek je krátka, hlavný zber prebieha v júni a júli. Z tohto dôvodu sa môžu mladé sadeničky v štádiu dvoch klíčnych listov, keď začína sa už tlačiť pravý list, vrúbľovať do tekvice figolistej. Semienka sa dajú zakúpiť aj v hobby balení v rôznych obchodoch. Spojením uhorky a tekvice vzniká rastlina s vitálnejším a väčším koreňovým systémom a silnejšou vrchnou časťou.
Na vrúbľovanie budete potrebovať ostrý a čistý nožík alebo skalpel, vrúbľovacie klipy alebo pásky a dezinfekčný prostriedok na sterilizáciu nástrojov. Vyberte zdravú a silnú rastlinu ako podnož. Vykonajte šikmý rez asi 2-3 cm nad pôdou, pričom dĺžka rezu by mala byť asi 2 cm. Ďalej zvoľte zdravý výhon uhorky požadovanej odrody ako štep. Vykonajte rovnaký šikmý rez, ako pri podnoži, tak aby sa oba rezy dobre spojili. Položte štep na podnož tak, aby sa rezy presne kryli. Na upevnenie spojenia použite vrúbľovacie klipy alebo pásky. Rastliny umiestnite do tieňa a zaistite im vlhké prostredie (napríklad pomocou plastového vrecka). Zalievajte opatrne a pravidelne, aby bola pôda vlhká, ale nie premokrená. Počas nasledujúcich 7-10 dní by malo dôjsť k zrastaniu vrúbľovaných častí. Po úspešnom zraste môžete postupne zvykať vrúbľované rastliny na silnejšie svetlo a nakoniec ich vysadiť na záhon.
Zber, uskladnenie a kulinárske využitie uhoriek
Úrodu zbierajte hneď po dozretí plodov. Prvé plody zbierame cca 6 - 8 týždňov po výseve. Dôležitý je pravidelný zber, čím predídeme tomu, že uhorky prerastú a budú horké. Nakladačky uprostred sezóny zbierame aj každé dva dni. Plody uhoriek oberajte ešte pokým sú pevné a ich jadierka sú mäkké. Vtedy majú najväčšiu kvalitu, nie sú horké a pravidelným oberaním takýchto plodov rastlinu stimulujeme k produkcii ďalšej úrody. Naopak, ak necháme čo i len jeden plod úplne dozrieť, uhorka môže úplne prestať s plodením. Uhorky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami či nožom aj so stopkou. Takto rastlinu zbytočne neťaháte a nepoškodíte. Uhorky skladujeme v chlade, ideálne pri 8 - 10 °C.
Uhorky neobsahujú takmer žiadne kalórie, ale zato množstvo vody, vlákninu, veľa vitamínov a minerálov. Najviac z nich sa nachádza v šupke, preto by ste uhorky nikdy nemali lúpať. Uhorky vám dokážu zabezpečiť mnohé z vitamínov, ktoré vaše telo pre zdravie potrebuje každý deň. Sú bohaté hlavne na vitamíny C, A a vitamíny skupiny B, ktoré posilňujú imunitu a pomáhajú lepšie zvládať stres. Uhorky obsahujú až 95 % vody, vďaka čomu pomáhajú pri dehydratácií celého organizmu, vrátane pokožky a vlasov. Antioxidanty (flavonoidy a taníny), ktoré v uhorke nájdeme, zabraňujú akumulácii škodlivých voľných radikálov a môžu znížiť riziko chronických ochorení.
Čerstvé uhorky chutia najlepšie v ľahkých zeleninových šalátoch, ktoré vás počas leta zaručene osviežia. Medzi ďalšie pokrmy, ktoré si z uhoriek môžete pripraviť, patria polievky i smoothies. Uhorky, nakladačky aj šalátové, môžeme konzumovať čerstvé. Vieme ich zavárať, kvasiť, pridávajú sa do čalamády, šalátov. Ak máte uhoriek priveľa, radšej ich zavarte. Môže sa nám stať, že odídeme na pár dní na dovolenku a po návrate nájdeme na záhone množstvo prerastených plodov. Aj šalátových uhoriek neraz nestihneme zjesť toľko, koľko ich narastie. Takéto uhorky nevyhadzujeme, môžeme ich olúpať, vyberať semienka a pokrájať ich na také rezance alebo kocky a zavaríme ich v sladkokyslom náleve. Tento recept je veľmi obľúbený a volá sa rusle. Okrem šalátov alebo konzumácie za surova vieme uhorky použiť aj do studených polievok, čo je v lete veľmi osviežujúce. Môžu byť súčasťou klasického španielskeho gazpacha alebo bulharského taratoru. Oba pokrmy sa podávajú studené a sú počas horúcich dní veľmi osviežujúce.
tags: #kedy #je #najvhodnejsi #cas #na #vysev