Mrkva (Daucus carota) je obľúbená koreňová zelenina, cenená pre svoju sladkú chuť, chrumkavosť a vysoký obsah beta-karoténu, ktorý sa v tele premieňa na vitamín A. Ten je dôležitý pre dobrý zrak, zdravú pokožku a silný imunitný systém. Pravidelná konzumácia mrkvy tiež znižuje hladinu cholesterolu, zlepšuje trávenie, podporuje činnosť zažívacieho traktu a čistí črevá.
Typy mrkvy a ich zber
Mrkvu môžeme rozdeliť na skoré a neskoré odrody. Skoré kultivary, nazývané aj karotky, majú zvyčajne tupé korene, jemnejšiu dužinu, sú sladšie a menej vhodné na dlhodobé skladovanie. Zberajú sa ako prvé, často už v júli, 2 až 3 mesiace po jarnom vysiatí.
Neskoré kultivary sú ideálne na uskladnenie a zberajú sa až počas jesene. Ich koreň je väčší, tmavší, chuť výrazná a šupka hrubšia. Medzi stredne skoré odrody patrí napríklad 'Marquette' alebo 'Jolana F1'. Zaujímavým spestrením na tanieri môžu byť rôzne farebné variácie mrkvy, napríklad odroda 'Purple Haze', ktorá sa vyznačuje temne fialovou farbou so žíhaním.
Kedy zbierať mrkvu na jeseň
Optimálny termín zberu mrkvy určenej na uskladnenie závisí od odrody a dátumu výsevu. Neskoré odrody sú určené na uskladnenie a zberať by sa mali od druhej polovice septembra až do konca októbra. Neskorú mrkvu vhodnú na uskladnenie zbierame v novembri, pred príchodom prvých mrazov. Dobre vyvinuté a dozreté korene zberajte od októbra až do príchodu mrazov.
Vonku koreňová zelenina vydrží do októbra, pokiaľ je počasie priaznivé mnohokrát až do novembra. So zberom sa ponáhľať teda nemusíte.
Ako spoznať, že je mrkva zrelá na zber
- Vädnúca vňať: Najlepším ukazovateľom zrelosti mrkvy je jej vňať. Pokiaľ začne žltnúť a vädnúť, je to signál, že koreň pod zemou je plne vyzretý a pripravený na zber.
- Priemer mrkvy: Priemer mrkvy v strede koreňovej plodiny je väčší ako 1 cm.
- Test koreňa: O zrelosti mrkvy sa môžete presvedčiť tak, že vykopete pár koreňov na revíziu. Zrelá mrkva by mala byť sýto oranžovej farby a mala by mať na sebe malé korienky. Ak náhodou narazíte aj na mrkvu, ktorá sa farbí do béžová, je to znamenie, že by ste so zberom nemali váhať ani minútu. Bola by prezretá, strácala by svoju prirodzenú chuť a pri skladovaní by mala tendenciu kaziť sa.
- Trčiaci koreň: Mrkva je pripravená na zber, keď zo zeme trčí koreň asi 1-2 cm a vidíme oranžový vrch, z ktorého vyrastá vňať.
- Pozdĺžne praskliny: Pozdĺžne praskliny v koreňoch naznačujú neskorý zber.
Správny spôsob zberu mrkvy
Na vyťahovanie mrkvy z pôdy použite rycie vidly a vyberte si deň, kedy bude slnečno a sucho. Prípadná vlhkosť by priniesla riziko, že sa mrkva bude rýchlo kaziť. Ideálne je zvoliť si teplý a slnečný deň. Na vyrývanie používame rýľovacie vidly, čím znížime riziko poškodenia koreňov mrkvy. Vyhnite sa používaniu rýľa, ktorý môže korene prerezať. Po vybratí z pôdy jemne straste zeminu a vňať odstráňte. Najlepšie je urobiť to rukou ukrútením, no väčšina záhradkárov siaha po noži. Pri rezaní však hrozí, že sa otvorený rez stane vstupnou bránou pre plesne a choroby, čo môže skrátiť skladovateľnosť mrkvy.
Ak chcete vybrať mrkvu, pevne ju chyťte za koreň a krúživým pohybom si zväčšite miesto okolo koreňa a až potom ju ťahajte smerom nahor. Neťahajte mrkvu za vňať, lebo sa môže odtrhnúť a budete musieť mrkvu vybrať záhradnou lopatkou alebo vidličkou.
Mrkvu určenú na dlhodobé uskladnenie musí byť zdravá, pevná a bez akéhokoľvek mechanického poškodenia. Hneď po zbere odstráňte zelenú vňať, aby ďalej neťahala živiny z koreňa. Mrkvu (silno obalenú) hlinou, pred uskladnením neumývame, ale iba opatrne utrieme. Zvyšky pôdy jemne odstraňujete rukami, handričkou alebo v textilných rukaviciach.
Tips & Tricks for Growing Root Vegetables | Carrots, Beets and Radishes
Skladovanie mrkvy na zimu
Aby ste si sladkú chuť mrkvy mohli užívať aj počas zimy, nestačí ju len správne vypestovať. Rozhodujúci je čas zberu a vhodný spôsob skladovania.
Pred uskladnením je dobré nechať korene asi hodinu preschnúť na záhone, ale nie dlhšie, aby si zachovali šťavnatosť. Mrkvu nikdy neskladujte neumytú v plastových vreckách - hrozí jej zaparenie a rýchle znehodnotenie.
Spôsoby skladovania:
- V piesku alebo rašeline: Najspoľahlivejším spôsobom je uloženie do debničiek s mierne vlhkým pieskom alebo rašelinou. Korene založené vo vlhkom materiáli a v tme sa cítia, akoby boli stále na hriadke a prečkávali zimu. Nemajú potrebu rásť, no keďže nie sú voľne na vzduchu, ani sa z nich neodparuje voda a nevysychajú. Mrkva založená v piesku či rašeline nezvädne a zostane chrumkavá.
- V pivnici: Mrkvu najčastejšie dávame do debien, v ktorých sa zasype pieskom, a ukladá sa do tmavej pivnice s možnosťou vetrania, kde sa teplota počas zimy pohybuje medzi 0 až 4 °C. Optimálne podmienky sú teplota 0-5 °C a vlhkosť vzduchu 85-90 %. Pivnicu s uskladnenou koreňovou zeleninou v zime občas vyvetráme, nižšie teploty zelenine len prospievajú.
- Vonku v záhrade: Ak nemáte pivnicu, mrkvu môžete uskladniť aj vonku priamo v záhrade. Stačí z nich spraviť malú hromadu v tvare kužeľa, prekryť ju vrstvou slamy alebo sena a navrch nasypať 10-15 cm pôdy.
- V skleníku: Na uskladnenie je možné využiť aj prázdny skleník, je ale potrebné postarať sa o to, aby zemina s uskladnenou zeleninou trvalo nepremrzla - založte ju preto do skleníkových záhonov a zakryte silnejšou netkanou textíliou.
- Mrazenie a konzervovanie: Mrkvu nakrájanú na tenšie kolieska tiež môžete usušiť v domácej sušiarni a odložiť v pohári na neskoršie použitie do polievok alebo dusených jedál. Pri zmrazovaní pripravujeme zeleninu tak ako pred varením. Očistíme ju a a pokrájame. Pred zmrazovaním sa odporúča zeleninu blanšírovať (zeleninu ponoríme na niekoľko minút do vriacej vody, aby si zachovala farbu a chuť). Najbežnejším spôsobom je sterilizácia, ktorou zeleninu zbavíme mikroorganizmov. Druhým spôsobom je nakladanie. Pripravenú zeleninu povaríme a následne naložíme do oleja.
Uskladnenú zeleninu musíte čas od času prezrieť. Najviac strát spôsobujú rôzne hniloby a plesne. Zelenina, s ktorou počítame na uskladnenie, musí byť nepoškodená, na jej „dobývanie“ sa preto najlepšie hodia rycie vidly. Chúlostivá je najmä mrkva. Stred (srdiečko) musí zostať nepoškodené, inak bude buľva uvädať.
Jesenný výsev mrkvy
Mrkvu a petržlen môžete vysadiť aj neskoro na jeseň. Ich semienka prezimujú v pôde a vyklíčia až na jar. Jesenné sadenie koreňovej zeleniny, teda konkrétne mrkvy a petržlenu, vám zabezpečí skorú jarnú úrodu. Semienka začnú klíčiť hneď, ako pôda dosiahne optimálnu teplotu. Obávať sa nemusíte ani nedostatku vlahy, keďže po zime je jej v pôde dostatok. Semienka mrkvy a petržlenu vysievajte až tesne pred prvými mrazmi, aby ste zamedzili predčasnému klíčeniu. Pokojne až v novembri alebo dokonca v decembri, v závislosti od počasia - zemina by nemala byť zmrznutá. Záhon na siatie si však pripravte už skôr, ideálne v priebehu októbra. Na pestovanie zvoľte miesto, ktoré bolo hnojené minulú jeseň, aby mala koreňová zelenina dostatok živín pre svoj rast. V ideálnom prípade by to, zároveň, malo byť miesto, ktoré je čo najďalej od stanoviska, kde ste predtým túto zeleninu pestovali.
Semienka sejte nahusto, hustejšie ako pri klasickom jarnom sadení. Určité percento semienok totiž zrejme nevyklíči - stáva sa, že začnú klíčiť už počas zimy. Dochádza k tomu v prípade, ak počas decembra či januára príde výraznejšie oteplenie. Na jesenné sadenie s jarnou úrodou je vhodná odroda mrkvy „Cascade F1“. Ide o šťavnatú a sladkú odrodu s kratšími koreňmi. Vďaka ich menšej dĺžke je odolnejšia voči vetveniu a hodí sa aj do stredne ťažkých pôd.
Výhody jesenného výsevu mrkvy
- Skorá jarná úroda: Semená mrkvy vysiate na jeseň prezimujú v pôde a vyklíčia hneď na jar, akonáhle pôda dosiahne optimálnu teplotu. To znamená, že môžete zbierať úrodu oveľa skôr ako pri jarnom výseve.
- Dostatočná vlaha: Po zime je v pôde prirodzene dostatok vlahy, čo zaručuje dobré klíčenie semien bez potreby dodatočného zalievania.
- Väčšia odolnosť: Niektorí záhradkári uvádzajú, že mrkva z jesenného výsevu je kvalitnejšia a odolnejšia.
Tipy pre jesenný výsev mrkvy:
- Kedy siať: Semená vysejte až koncom novembra, alebo dokonca v decembri, aby semená klíčili naozaj až na jar a predišli ste predčasnému klíčeniu v prípade teplého zimného počasia. Pôda by však nemala byť ešte zamrznutá.
- Príprava záhonu: Záhon na siatie si pripravte už skôr, ideálne v priebehu októbra. Zvoľte miesto, ktoré bolo hnojené minulú jeseň, aby mala koreňová zelenina dostatok živín pre svoj rast. Zároveň by to malo byť miesto, ktoré je čo najďalej od stanoviska, kde ste predtým túto zeleninu pestovali.
- Hustota výsevu: Semená sejte hustejšie ako pri klasickom jarnom sadení, pretože určité percento semienok nemusí vyklíčiť, napríklad v dôsledku predčasného klíčenia počas teplej zimy.
- Odroda: Na jesenné sadenie s jarnou úrodou je vhodná odroda mrkvy „Cascade F1“, ktorá je odolná voči vetveniu a hodí sa aj do stredne ťažkých pôd.
tags: #kedy #na #jesen #sa #vykopava #mrkva