Paprika (Capsicum) patrí, podobne ako paradajky alebo zemiaky, do čeľade ľuľkovitých. Jedlé plody rastliny našli široké uplatnenie v kuchyniach celého sveta. Rod paprika zahŕňa viac ako 40 rôznych druhov a desiatky, ak nie stovky odrôd, ktoré sa od seba líšia veľkosťou či tvarom kríka, farbou, veľkosťou i chuťou plodov, prípadne aj obsahom kapsaicínu, ktorý spôsobuje pálivú chuť. V záhradách bežne nájdeme hlavne papriku siatú (Capsicum annuum). Ide o jednoročnú rastlinu a hospodársky veľmi významnú plodinu.
Tento druh zahŕňa širokú škálu farieb a chutí, nájdeme tu klasické sladké "bell" papriky, kapie, feferónky, chilli papričky a ďalšie. Nie je nad to dopestovať si ju vo vlastnej záhrade. Či už chcete pestovať klasickú sladkú papriku alebo pikantné čili papričky, všetky druhy uprednostňujú dlhé a teplé vegetačné obdobie.
Prečo predpestovať papriku zo semien?
Vypestovanie vlastných sadeníc nie je žiadna veda, základom je kvalitné osivo a odrody vhodné pre váš spôsob a miesto pestovania. Pestovanie paprík zo semienok je jedna z najčastejších variant, ku ktorej sa záhradkári prikláňajú. Semená papriky majú dlhšiu dobu klíčenia. Vypestovanie priesad tejto teplomilnej zeleniny trvá dlhší čas. Aj preto je potrebné začať čo najskôr.
Väčšina pestovateľov preto nesadí papriku priamo zo semienok, ale z predpestovaných sadeníc. Koncom zimy budú rásť na parapete a neskôr ich môžete presadiť do voľnej zeme či do väčšej nádoby, ktorú umiestnite na balkón. Obľúbené je tiež pestovanie papriky v skleníku alebo fóliovníku. Papriky tu dozrievajú skôr.
Kúpiť hotové priesady na trhu je pohodlné, ale ich vlastný výsev vám umožní mať nie len kontrolu nad tým, aké odrody budete vo svojej záhrade pestovať, ale v prípade, že vysievate osivo z vlastnej minulej úrody, pomáha vám zachovávať druhovú pestrosť a mať overené a odolné odrody vo svojej záhrade. Pritom nie ste závislí od toho, čo vám trh ponúkne za osivo a či vôbec bude osivo dostupné (a za akú cenu). Pestovanie priesad je dôležité pri viacerých druhoch zeleniny.
Kedy vysievať papriku?
Paprika má dlhé vegetačné obdobie a keby sa sadila voľne do pôdy príliš skoro, nevyklíčili by. Mesiac február, najneskôr začiatok marca - tento termín sa snažme nepremeškať. Ideálny termín pre výsev paprík je od konca januára do prvej polovice februára. Výsev papriky robíme už vo februári. Vo všeobecnosti ide o február alebo začiatok marca. Semená papriky môžeme vysievať už koncom februára, prípadne začiatkom marca. Semienka papriky začnite siať v polovici februára. Ak nestihnete, môžete aj začiatkom marca.
Cieľom správneho načasovania je vypestovať priesady v čase, keď už budú dostatočne vyrastené na výsadbu do záhonov. Február je mesiacom, kedy sa začína s vysievaním rôznych druhov zeleniny. Paprika sa vyvíja veľmi pomaly. Papriky veľmi dlho klíčia a rastú do výsadbovej veľkosti. Všetko však záleží od druhu zeleniny a samotnej odrody. Sadenice si predpestujeme doma na okennom parapete alebo vo vyhrievanom skleníku.
Termíny výsevu zeleniny
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené termíny výsevu zeleniny v roku 2025 pre našu zemepisnú šírku:
| Zelenina | Termín výsevu |
|---|---|
| Uhorky | február - marec |
| Paprika | február - marec |
| Paradajky | február - marec |
| Mrkva | marec - apríl |
| Petržlen | marec - apríl |
| Zeler | marec - apríl |
Príprava na výsev a siatie
Prvým krokom v celom procese je samotné sadenie papriky. Vypestovanie vlastných sadeníc je dôležité pre úspešnú úrodu. Dbajte na certifikované osivá, semená získané z paprík zakúpených v obchode nie sú na výsev vhodné. Overte si ešte pred rozbalením osiva, aké majú jednotlivé semená nároky. Pred samotným výsevom je dobré semená na niekoľko hodín namočiť.
Výber substrátu a nádob
Skúsení pestovatelia už vedia, že semená nie je dobré vysievať do substrátu bohatého na živiny. Preto sa pre výsev aj predáva špeciálny výsevný substrát. Osivo papriky vysievame do výsevných misiek naplnených substrátom. Ten musí byť priepustný a výživný. Nepoužívame zeminu zo záhrady ani čistú rašelinu, volíme kvalitný výsevný alebo supresívny substrát. Neobsahuje veľa živín ani solí, na ktoré sú klíčiace papriky veľmi háklivé. Pri pestovaní priesad zo semien je výber správneho substrátu jednou z najdôležitejších úloh. Musí obsahovať dostatok živín a chrániť klíčiaci rastlinu.
Jeden z najobľúbenejších substrátov Forestina Profík pre výsev a množenie je obohatený hnojivom s mikroživinami, čo má priaznivý vplyv na bezproblémové zakoreňovanie odrezkov a klíčenie výsevov. Semená môžeme vysievať do perlitu. Ten je bez zárodkov plesní a fytopatogénnych húb, rastliny tu vytvárajú bohatý koreňový systém a výsev v podstate nejde premočiť. Nezabudnite však, že perlit je bez živín, mladé rastlinky musíme presadiť cca 14 dní po výseve do substrátu pre výsev a množenie.
Aby ste pri vysádzaní nemuseli bojovať s prepletenými koreňmi viacerých rastlín a jemné sadenice nepoškodili, oplatí sa vysievať semená paprík do takzvaných sadbovačov. Oddeľujú osobitný priestor pre každú rastlinu a tým, že sú plastové, dokážete ich opakovane pred použitím dôkladne vyčistiť, aby klíčiace rastliny netrpeli plesňami. Hubovité ochorenie „padanie klíčiacich rastlín“ je totiž najčastejšou pliagou, ktorá postihuje pestovateľov priesad. Podporuje ju aj nadmerná vlhkosť.
Postup výsevu
- Nádobu, do ktorej budeme vysievať, najprv vyčistime a potom ju naplníme čerstvým výsevným substrátom, ideálne supresívnym. Jednotlivé priečinky sadbovača naplňte substrátom a jemne ho utlačte.
- Semená si vysypme z vrecúška do dlane, lepšie sa nám s nimi bude manipulovať.
- Semená papriky následne rozosejeme na vrch substrátu. Výsevy musia byť rovnomerné, jednotlivé semienka sa nemajú dotýkať. Semienka vždy vysievajte tak, aby sa navzájom nedotýkali.
- Po výseve semená zasypeme tenkou vrstvou substrátu a jemne ho utlačíme. Ideálna hĺbka vysievania je 0,5 až 1 cm. Hĺbka výsevu má byť 0,5 cm. Potom urobte drobnú jamku na pár milimetrov. Napríklad ceruzkou alebo inou paličkou. Potom do jamky vložte tri semená papriky. Pre istotu, aby vyklíčilo aspoň jedno. Semienka treba prikryť substrátom a jemne zavlažiť.
- Označenie je dôležitá súčasť výsevu. Vďaka nemu budeme vedieť, semená ktorej odrody sme si vysiali a kedy presne sme výsev uskutočnili. Dôležité je tiež označiť si výsevy.
Podmienky pre klíčenie a rast sadeníc
Takto vysadenej paprike musíme zabezpečiť vhodné svetelné a teplotné podmienky. Paprika je teplomilná zelenina, čo sa prejavuje už od samotného vysiatia drobných semienok. Na vyklíčenie potrebujú teplotu až 26 °C. Semená klíčia pri teplote 18 °C no hneď po vysiatí je dôležité udržať vysokú teplotu 26 až 30 °C cez deň a 20 až 22 °C v noci. Klíčenie trvá približne 10-14 dní.
Papriky sú náročné na teplo. Aby semená vyklíčili, potrebujú 26°C. Svetlo rastlinkám doprajte po vyklíčení. Po objavení klíčnych lístkov teplotu znížte na 20-22 °C cez deň a 14-16 °C v noci. Pri pestovaní priesad papriky a paradajok, veľmi dôležitým faktorom je dostatočný prístup svetla a udržiavanie teploty okolo 18 - 22 °C. Čím však teplota bude vyššia, tým viac svetla rastliny potrebujú.
Rastliny potrebujú čo najviac slnečných lúčov, aby neboli slabé, s tenkými stonkami a zle vyvinutými koreňmi. Výsevnú misku je najlepšie umiestniť na slnečný parapet, ktorý nie je tesne pri vykurovacích telesách. Priesady paradajok a paprík potrebujú veľa svetla. Ak ich umiestnite na parapetnú dosku, pravidelne ich otáčajte. Sadbovače so zasiatymi paprikami umiestnite na miesto, kde majú dosť svetla, ale nie priveľa tepla. Ideálny je parapet na juh otočeného okna, kde sa veľmi nekúri. Pretože v zimných mesiacoch je svetla menej, ako na jar a v lete, priveľká teplota by spôsobila neskôr vyťahovanie sa rastliniek a tenké krehké stonky.
Výsevy môžeme podporiť zakrytím fóliou pre lepšie udržanie vlhkosti. Substrát zavlažte pomocou rozprašovača alebo fľaškou s malými dierkami vo vrchnáku. Zalievame rosením, inak hrozí vyplavenie semien. Nepremočte ich. Preliatie je najčastejšou príčinou neúspechu pri predpestovaní sadeničiek paprík. Zasiate papriky pravidelne kontrolujte a substrát opatrne roste.
Za 60 sekúnd alebo zasiatie!: Ako zistiť, kedy vaše semeno začína klíčiť a potrebujete zalievať zospodu
Pikírovanie mladých rastlín
Po vyklíčení semien, asi o 2 až 3 týždne po výseve, získame mladé rastlinky. V momente, keď majú rastliny vyvinuté klíčne listy, môžete začať s pikírovaním. Dôležité je pikírovanie. Keď zbadáte prvé pravé lístky, nastáva vhodné obdobie na pikírovanie. Priesadu vložte do sadbovačov alebo do kelímkov od jogurtu.
Rastlinky opatrne vyberieme z misky a rozdelíme ich koreňové sústavy. Papriky presádzame do vopred pripravených nádobiek. Môžeme použiť malé kvetináče, tégliky od jogurtov a podobne. Do každého umiestnime 2 mladé rastlinky. Pomocou vidličky alebo dreveného kolíka opatrne vyberte priesadu, vysaďte do črepníčkov s priemerom asi 6-8 cm. Pokojne ich vysaďte hlbšie (až po klíčne listy). Budú tak pevnejšie.
V tomto kroku použijeme plnohodnotný substrát, najlepšie s postupne sa uvoľňujúcimi živinami. Optimálne sú sadbovače. V tých necháme rastlinky rásť 4-6 týždňov. Musíme im zabezpečiť čo najlepšie svetelné podmienky, pri teplote okolo 25 °C.
Starostlivosť o predpestované priesady
Presadeným priesadám svedčí dostatok svetla a denná teplota okolo 22 °C. V noci by teplota nemala klesnúť pod 15 °C. Riaďte sa však intenzitou svetla. Ak je zamračené, teplota môže byť nižšia. Rastlinky polievajte približne 2-3-krát týždenne. Substrát určite nesmie byť premokrený, môže však mierne preschnúť. Rastlinky otužujeme najskôr vetraním.
Potom presadíme papriky do kvetináčov približne o rozmeroch 7 x 7 cm (v podstate téglik od jogurtu), ktoré naplníme záhradníckym substrátom, prípadne špeciálnym substrátom na paradajky a papriky. Teplotu udržujeme okolo 25 °C a rastlinám doprajeme maximálne svetlo. V kvetináčoch zostanú papriky až do výsadby. Pravidelne ich raz za týždeň hnojíme hnojivom Kristalon Start a začneme ich aj otužovať, najskôr vetraním.
Výsadba priesad na stále stanovisko
S výsadbou priesad sa neponáhľajte, aby sa vám nestalo, že rastliny budú prerastené alebo nedostatočne vyvinuté. Priesada je vhodná na vysádzanie keď je 12 až 14 cm dlhá, husto olistená, stonka má priemer 5 mm a rastlina má dobre vyvinutú koreňovú sústavu. Približne týždeň pred vysadením môžete priesady otužovať. Na pár hodín ich vyneste von na chránené miesto. Ak ich pestujete v skleníku, skleník vetrajte.
Najlepší čas na sadenie papriky závisí najmä od počasia. Sadenice presadíme z nádobiek do skleníka týždeň alebo dva po poslednom mraze, keď sa počasie ustáli na vyššej teplote. Do vonkajších záhonov vysádzame papriky približne v polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazíky, ktoré by mohli rastliny poškodiť či úplne znehodnotiť. Ideálny čas na sadenie priesad paprík do voľnej pôdy je približne v polovici mája, kedy odzneli májové noci s prízemnými mrazíkmi a pôda je dostatočne prehriata, aby papriky mohli ďalej rásť. V závislosti od zemepisnej polohy môže byť tento čas posunutý.
- do vykurovaného skleníka v druhej polovici marca
- do studeného skleníka v polovici apríla
- na vonkajšie hriadky v druhej polovici mája
Príprava pôdy a spôsob výsadby
Paprika vyžaduje kvalitné pôdy s vysokým obsahom humusu a lokalitu chránenú pred vetrami. Darí najmä na ľahších hlinitopiesčitých pôdach s neutrálnou reakciou. Rastlina má pomerne veľké nároky na živiny. Miesto výsadby by malo byť slnečné. Na konci apríla si záhon, do ktorého hodláme papriky vysadiť, prekryjeme čiernou netkanou textíliou. Vďaka tomu sa pôda pekne prehreje, čo papriky vyžadujú. Pred výsadbou pôdu dobre vyživíme kompostom alebo iným hnojivom.
Keďže paprika patrí medzi plodiny prvej trate, vysádzajte ju na hriadku na jeseň vyhnojenú kompostom alebo maštaľným hnojom. Dodržujte osevný postup a nesaďte ju na miesto, kde ste tri roky predtým pestovali papriku. Všeobecne by sme sa mali zamerať na to, aby sme papriky nevysádzali na rovnaké miesto v záhone dva roky po sebe. Ideálna je výsadba po koreňovej zelenine.
Priesady papriky vysádzame podľa potrieb konkrétnej odrody, ideálne 30 až 60 cm od seba. Tie vysádzame v štvorcovom spone s rozostupmi 40-60 cm, v závislosti od veľkosti použitej odrody. Spon by mal byť 50-60 x 30-50 cm. Jama na umiestnenie sadenice musí byť dostatočne hlboká, koreňový bal umiestnime niekoľko centimetrov pod úroveň záhona a prihrnieme zeminou. Na dno každej jamky ešte môžeme pridať trošku kompostu. Do jamky vložte kompost, rastliny saďte kolmo.
Dobré je vysádzať po dve rastliny do jednej jamky. Poskytnú si vzájomnú oporu a zároveň sa lepšie opelia. Čím väčšie a mäsitejšie odrody pestujete, tým dôležitejšie bude vyviazať ich o pevný drevený kôl alebo oceľovú tyč. Druhy s veľkými plodmi radšej podporte jednoduchou oporou. Pripravte paprikám konštrukciu, aby ťažké plody rastlinu nezlomili. Okrem mrazíkov sú papriky náchylné aj na vietor - volíme chránené miesto, ideálne blízko múrov (tu pozor na zatienenie).
Pestovanie papriky v nádobách a skleníku
Papriky môžeme sadiť do jednej jamky 2 ks, pre opelenie a vzájomnú oporu. Paprika sa obvykle pestujú v záhonoch, nič však nebráni túto zeleninu vysádzať aj do nádob. Obľúbenou alternatívou je aj pestovanie papriky v kvetináči. Ak paprike doprajete dostatočne veľkú nádobu s dobrou drenážou, bude sa jej dariť nielen na balkóne, ale pokojne aj vo vnútri na okennom parapete. Výhodou je, že rastliny sa dajú jednoducho prezimovať v interiéri a na ďalšiu sezónu budú produktívnejšie.
Na dno kvetináča dáme zároveň drenážnu vrstvu, aby v zemine voda nestála a rastliny nezačali chradnúť. Čo sa týka substrátu, volíme klasický záhradný, ktorý premiešame s menším množstvom kompostu. Ak sú nádoby s paprikami vo vnútri, treba im trochu pomôcť s opelením. Paprikám sa v skleníku darí veľmi dobre - majú optimálnu vlhkosť, dostatočne vysokú teplotu, sú chránené pred vetrom, ale zároveň majú dostatok svetla. Medzi záhradkármi panuje fáma, že papriky sa neznesú s paradajkami - toto sa však nezakladá na pravde, a tak môžete papriky smelo vysádzať v záhone či v skleníku vedľa paradajok.
Starostlivosť po výsadbe
Paprika pochádza teplej a slnečnej strednej Ameriky, preto má pomerne vysoké nároky na svetlo. Pokiaľ nemá aspoň 6 hodín slnka denne, nekvitne a teda ani nerodí. Nezabúdajte, že to najlepšie, čo môžete pre svoje sadenice urobiť, je dopriať im to, čo potrebujú - maximum svetla a vhodnú teplotu, zbytočne neprelievať, sadenice skoro otužovať a súčasne ich chrániť pred nepriaznivými vplyvmi, ako je premočenie alebo prievan.
Zalievanie a hnojenie
Po výsadbe je nutné papriky výdatne zalievať a prihnojovať. Rastlina je taktiež náročná na živiny. Paprika je náročná na vlahu, no netreba to príliš preháňať. Nedostatok vody spôsobuje tmavnutie vrchných listov. Naopak prebytok vlahy spôsobuje prílišné ochladzovanie pôdy a žltnutie rastlín. Polievame pravidelne, asi 2 až 3-krát za týždeň väčším množstvom vody. Pri pestovaní paprík v nádobách treba zalievať denne. Na hnojenie paprík sa najčastejšie používa síran amónny vo forme liadku. Do paprík pestovaných v nádobách sa hodí organické hnojivo s postupným uvoľňovaním.
S výživou je potrebné pokračovať v celom vegetačnom období. Papriky sú pomerne dosť náročné na živiny. Dostatočný príjem dôležitých prvkov po celú vegetačnú dobu im môžeme zaistiť s pomocou prípravku Symbivit na papriky. Nejedná sa o žiadny chemický postrek, ale o čisto prírodné mykorhizné huby, ktoré žijú s rastlinou v symbióze na jej koreňoch a na oplátku ju neustále zásobujú živinami. Keď začnú rastliny odkvitať a objavujú sa prvé náznaky plodov, mali by sme prostredníctvom vhodného hnojiva dodať dostatok draslíka. Okrem hnojenia môžeme bohatej úrode pomôcť aj tým, že z papriky odstránime prvé kvety. Rastlinu zbytočne vyčerpávajú.
Zalamovanie a úprava rastlín
Zalamovanie papriky nie je len otázkou estetiky. Správnym zásahom totiž docielime nielen vyššie výnosy, ale aj zdravšie rastliny. Z bežne pestovaných paprík je nutné najviac a najčastejšie zaštipovať čili papričky a celkovo nízke odrody s menšími plodmi. Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu. To je veľmi dôležité pre opelenie kvetov a neskorší vývoj a zrenie plodov. Pokiaľ nie je rastlina ešte rozvetvená, môžete tento proces podporiť odstránením centrálneho výhonu (najvyšší vrchný výhonok). Tým dôjde k vytvoreniu dvoch až troch nových bočných výhonkov, vďaka čomu sa krík pekne rozvetví, bude hustejší a košatejší. Pri niektorých odrodách (najčastejšie pri nižších a drobnejších) sa môžeme stretnúť s tým, že si rastlina tvorí korunu sama. Často sa môžete stretnúť s rýchlym pučaním nových výhonkov od najspodnejších častí rastliny, pod prvými či najstaršími listami, alebo dokonca od koreňovej časti.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Papriky sú počas vegetácie ohrozené viacerými ochoreniami. Z vírusových ochorení napáda papriku ružicovitosť, tabaková mozaika alebo pestrolistosť. Niektoré vírusy sa prenášajú aj semenami. Používajte preto kvalitné a certifikované osivo. Spomedzi škodcov papriky ohrozujú najmä vošky a molice. Porast papriky udržujte bez burín. Pomôže vám nástielka (napr. slama, mulčovací film).
Zber papriky
Papriky zberáme v dvoch stupňoch zrelosti, záleží na ich využití. Pokiaľ pestujete túto zeleninu na priamu konzumáciu a očakávate šťavnaté a sladké plody, zberajte v auguste. Chcete papriky skôr na varenie, napríklad na naplnenie mäsom, do leča a podobne, zberajte ich v takzvanej technickej zrelosti. V tejto chvíli sú plody ešte zelené až zelenožlté, veľmi tuhé a s "kôrkou".
Na úvod pripomeňme, že neexistujú zelené a červené odrody paprík. Všetky papriky sú po opelení najprv zelené a postupom času na slnku dozrievaním menia svoju farbu do červena. Z botanického hľadiska sú zrelé papriky len tie červené a len z nich môžete brať semená pre budúcu úrodu. Rozoznávame však aj konzumnú zrelosť, teda stav, kedy sú plody paprík jedlé a to sú už veľké zelené plody, ktoré už viac nenarastú. Semená z konzumne zrelých, ale botanicky nezrelých zelených plodov papriky vám nevyklíčia.
Prezimovanie papriky
Aj keď sa paprika zvyčajne pestuje ako jednoročná rastlina, s trochou úsilia sa vám ju podarí prezimovať v interiéri. Najľahšie je to s paprikami, ktoré pestujeme v nádobách. Rastliny skrátime na 10 až 15 cm. Pokiaľ je hlavná stonka príliš krátka a nízko nad zemou sa rozvetvuje, skrátime takto stonky, ktoré z nej vybiehajú. Prezimovať možno aj papriky vysadené voľne do pôdy. Stačí, ak ich po zbere úrody vykopeme s veľkým koreňovým balom a presadíme do kvetináča. Počas zimy držíme papriku v miestnosti s teplotou 15 až 20 °C. Aj v tomto období potrebuje veľa svetla, ideálne je nechať rastlinu priamo na okne.
Zdravotné benefity a využitie
Paprika je hotovou zásobárňou vitamínu B, C a pre ľudské zdravie je veľmi dôležitá, hlavne v čerstvom stave. Obsahuje tiež kapsaicín, karotény (vitamín A), vitamín K a mix rôznych minerálnych látok, ako je vápnik, draslík, zinok, železo a horčík. Zelená paprika je skvelý zdroj kyseliny listovej a vitamínu E. Vitamíny v paprike sú skvelé pre zdravý zrak. Karotenoidy chránia ľudskú sietnicu pred oxidačným poškodením, čím môžu znížiť riziko šedého zákalu aj makulárnej degenerácie.
Existuje množstvo spôsobov, ako si rýchlo a chutne spracovať väčšiu úrodu papriky. Môžete ju plniť, piecť, grilovať, sušiť aj zavárať, prípadne použiť čerstvú do zeleninových šalátov a sendvičov. Žltú papriku nakrájame na rezance. Vodu zmiešame s octom, cukrom a soľou a necháme prevariť. Nálev necháme vychladnúť a zalejeme papriku. Dochutíme octom a soľou. Fazuľu prelisujeme do misy (prípadne rozmixujeme), pridáme zmäknuté maslo, soľ, biele korenie a citrónovú šťavu podľa chuti. Umytú papriku očistíme a rozkrojíme ju po dĺžke na hrubšie pásiky alebo necháme v celku a vyberieme iba jadro. Takto pripravenú papriku naplníme fazuľovým krémom.
Obľúbené odrody paprík
K obľúbeným odrodám patrí napríklad odroda PCR, ktorá má žltozelené, mierne pálivé a šťavnaté plody. V našich záhradách by nemala chýbať ani skorá odroda Slovakia. Odroda Rafaela F1 prináša veľmi chutné plody v krásnej tmavočervenej farbe. Veľmi prispôsobivá odroda je Slovana F1. Rastliny sú vyššie, plody sú pevné a majú zelenú farbu.
Paprika PCR je obľúbená skorá odroda, ktorá sa vyznačuje vysokou úrodnosťou a univerzálnym použitím. Je vhodná na rýchlenie aj na skoré poľné pestovanie. Rastlina je vysoká, s tenkostennými plodmi kužeľovitého tvaru, ktoré sú rovné alebo mierne ohnuté. Farba plodov je žltozelená, s dužinou stredne štipľavou, veľmi aromatickou a šťavnatou. Táto klasická odroda sa na Slovensku pestuje už viac ako 50 rokov a poskytuje množstvo plodov už na začiatku plodnosti. Paprika PCR sa vysieva od januára do marca do skleníka do hĺbky 0,5 cm. Sadenice presádzame na stále stanovisko od marca do mája, pričom dodržujeme odporúčaný spon 50 x 30 cm. Rastliny preferujú slnečné stanovište a výživnú pôdu.
Robustné, skoro dozrievajúce odrody odolné proti semenám, ako je Roter Augsburger‚ so sladkými, špicatými strukmi, sú vhodné najmä na vonkajšie použitie. Paprika je v našich končinách obľúbená jednoročná rastlina, pestovaná pre svoje plody. Vyžaduje pravidelnú závlahu a teplé podnebie, preto sa jej až na výnimky darí len v južných okresoch, kde sa s úspechom pestuje pre skorý zber aj v skleníkoch a fóliovníkoch.
tags: #kedy #sa #vysieva #paprika