Kompletný sprievodca: Kedy sadiť uhorky a paradajky pre bohatú úrodu

Kríčkové, cherry či koktejlové - uhorky a paradajky majú v svetovej aj slovenskej kuchyni nenahraditeľné miesto. Ak ste aspoň raz vyskúšali, ako chutia paradajky alebo uhorky vypestované vo vlastnej záhradke, dáte nám za pravdu, že tie zo supermarketu sú už na vedľajšej koľaji. Vlastnoručne vypestovaná úroda prinesie oveľa viac radosti a navyše si ju budete môcť pozbierať aj o dva či tri týždne skôr.

Záhradník s košíkom plným čerstvých paradajok a uhoriek

Prečo predpestovať priesady?

Aj keď je vonku chladno a v záhrade ešte nie sú vhodné podmienky na pestovanie rastlín, koniec januára a začiatok februára je ideálny čas na predpestovanie priesad. Vďaka predpestovaniu budú rastliny silnejšie a odolnejšie. Dostanú viac času a kvalitnejšie podmienky na vývoj koreňov a listov.

Výber a príprava semien na priesady

Termín výsevu semien na priesady je potrebné naplánovať podľa plánovaného času výsadby do pôdy (uvedený na obale semienok). Netreba začať príliš skoro, no je vhodné počítať aspoň s pár dňovou rezervou v prípade nepriaznivého počasia v termíne plánovanej výsadby. Začíname náročnejšími rastlinami, ktoré sa dostali k nám z teplejších krajín a majú dlhšie vegetačné obdobie.

Plastovú nádobu hlbokú 5 cm zľahka naplňte substrátom takmer doplna. Urobte asi 1 cm hlboký riadok. Doň nasypte semienka rastlín, približne 1 ks na 1 cm. Následne treba výsev zavlažiť rozprašovačom, aby sa zabránilo vyplaveniu semienok na povrch. Takto pripravenú misku je ideálne zakryť, na čo poslúži aj potravinárska fólia či mikroténové vrecko, ktoré pomôžu udržať rovnomernú klímu pre výsev.

Nádoby so semienkami zasadenými v substráte

Predpestovanie rajčiakov (paradajok)

Koniec zimy a začiatok jari predstavujú ideálny čas, kedy sadiť priesady paradajok. S výsadbou ich semienok na priesady môžete začať už vo februári alebo začiatkom marca. Pri klasickom pestovaní vonku je ideálny termín od začiatku do konca marca. Semená vysievajte do jemného výsevného substrátu do hĺbky približne 0,5 až 1 cm. Pri optimálnych podmienkach klíčia paradajky pomerne rýchlo - zvyčajne 5 až 10 dní. Ak teplota klesne pod 18 °C, klíčenie sa výrazne spomalí.

Paradajky potrebujú dostatok svetla a teplo. Pre klíčenie je optimálna teplota okolo 25 °C. Po prvých klíčkoch je vhodné teplotu znížiť na 20 °C. Paradajkám sa najlepšie darí v stredne ťažkých, hlinitopiesočnatých pôdach s dostatkom živín.

Vysádzanie paradajok a paprík podľa rád pestovateľa #zahrada #garden #vegetables #tomato

Predpestovanie uhoriek

Uhorky by sme mali začať predpestovať v prvej polovici apríla. Pri predpestovaní uhoriek je dôležité, aby boli výrazné teplotné rozdiely v noci a počas dňa. Šalátové uhorky vyžadujú pri predpestovaní najvyššiu teplotu - tridsať až tridsaťpäť stupňov. Vyklíčia však v priebehu niekoľkých dní, maximálne do týždňa. Semená je najlepšie vysievať do hrantov, ktoré zasypte zeminou len do polovice. Po vyklíčení stačí už len mladé rastlinky prihŕňať až do okamihu, keď ich môžete vysádzať na hriadky. Nemusíte sa tak trápiť s presádzaním.

Uhorkám sa bude dariť v hlinitej, prípadne piesočnato-hlinitej pôde. Nakoľko sú náročné na živiny, vyhnite sa ílovitým, piesočnatým či štrkovitým zeminám. Ideálne pH na pestovanie uhoriek je 6,0 - 7,5. Pôda by mala byť dôkladne odburinená, pozor však na okopávanie po sadení.

Ďalšie druhy zeleniny

  • Paprika: S výsadbou semienok na priesady môžete začať už vo februári alebo začiatkom marca. Mladé rastlinky presaďte do črepníkov alebo plastových téglikov od jogurtu. Presádzajte po jednom či dvoch kusoch a pestujte ich ďalej v teplom priestore s teplotou okolo dvadsaťsedem stupňov cez deň. V noci by mala byť teplota okolo osemnásť stupňov.
  • Kaleráb a hlávkový šalát: V marci môžete začať sadiť priesady kalerábu a rôznych druhov hlávkového šalátu rovnako ako aj ďalších druhov kapustovej zeleniny ako je karfiol, brokolica, hlávkový šalát a kapusta (biela aj červená).
  • Bylinky: V apríli je vhodné predpestovať bylinky ako sú bazalka, šalvia, pažítka či kôpor.

Pikírovanie a presádzanie priesad

Keď sa objavia aspoň dva pravé listy, môžete rastlinky pikírovať - presádzať z hustých výsevov, resp. rozdeliť do väčších kvetináčov, samostatných téglikov. Pri vyberaní pridržiavajte rastlinky za klíčny lístok nie za stonku, aby ste predišli ich poškodeniu. Pri pikírovaní vyhĺbte menšiu, ale dostatočne hlbokú jamku pre rastlinku, ktorá môže byť zasadená až po klíčne listy.

Ak už majú rastlinky niekoľko lístkov a dajú sa dobre uchopiť, treba ich pred samotnou výsadbou na hriadky ešte presadiť po jednej do malých črepníkov, rašelinových zakoreňovačov, prípadne plastových téglikov. Vďaka tomu rýchlo vyrastú, naberú silu a o pár týždňov máte hotové priesady.

Mladé sadenice presadené do samostatných nádob

Starostlivosť o priesady v interiéri

Podmienky pestovania

  • Kvalitná pôda: Použite vhodný substrát pre výsev a naplňte ním nádobu na výsev (môžu to byť malé kvetináče, tégliky od jogurtov či zmrzliny, alebo plastové či papierové sadbovače).
  • Dostatok svetla: Priesady sú náročné na svetlo, preto pre správny vývoj odporúčame použiť svietidlá alebo umiestniť priesady blízko okna (ideálne na južnú stranu). Ideálne je, aby hlina, v ktorej sú zasadené, bola na úrovni skla, teda nie až pod okenným rámom.
  • Teplota: Pre klíčenie plodovej zeleniny (paradajky, paprika, uhorky) je optimálna teplota okolo 25 °C. Po prvých klíčkoch je vhodné teplotu znížiť na 20 °C. Pri ostatných klíčiacich semenách sa odporúča teplota okolo 18 °C. Všeobecne sa neodporúča pokles teplôt pod 10 °C.
  • Vlhkosť a polievanie: Pravidelne kontrolujte vlhkosť pôdy a pridávajte vodu, len keď je potrebné. Vhodné je použiť krhlu s malým otvorom alebo rozprašovač. Neprelievajte rastliny, pretože nadbytok vody môže spôsobiť hnilobu koreňov. Keď začne povrch pôdy zasychávať, je vhodný čas na zavlažovanie priesad vodou, ktorá má teplotu rovnakú ako je teplota vzduchu.
  • Hnojenie: Priesady potrebujú dostatočné množstvo živín na správny vývoj, preto je potrebné pravidelne hnojiť rastliny vhodným hnojivom na priesady, aby nedošlo k tzv. „spáleniu“ pri prílišnom obsahu živín. Jemné korienky mladých rastlín sú citlivé, neznášajú hnojivá a preto použite zeminu s nižším obsahom hnojív.
  • Kontrola chorôb a škodcov: Rastliny v interiéri sú viac náchylné na choroby a škodcov, preto by sa priesady mali pravidelne kontrolovať. V prípade akýchkoľvek príznakov (suché, zažltnuté lístky, vošky a pod.) je vhodné tieto príznaky odstrániť.

Otužovanie priesad

Otužovanie priesad je dôležitý krok, ktorý by ste nemali zanedbať. Pomôže im postupne si navyknúť na podmienky, ktoré budú mať v záhrade. Asi týždeň pred výsadbou na záhony odporúčame rastliny otužovať napríklad intenzívnym vetraním.

  • Prvý deň: Nechajte ich vonku len 2 hodiny.
  • Druhý až štvrtý deň: Priesady nechajte vonku vždy o hodinku dlhšie. Môžete im už tiež dopriať kratší pobyt na slnku - pozor však na ostré poludňajšie slnko, kedy je intenzita slnečného žiarenia najsilnejšia. Niektorým priesadám by mohlo uškodiť.
  • Posledný deň: Môžete nechať priesady vonku aj počas noci.

Výsadba priesad do pôdy

Sadiť priesady je najvhodnejšie v zamračenom počasí, podvečer alebo v čase, kedy na nové stanovisko dopadá tieň. Na priamom slnku by aj pri bohatej zálievke mohli vädnúť. Pred tým, ako sa pustíte do sadenia, priesady zalejte. Pripravte si tiež výsadbové jamy - vo veľkosti väčšej, ako je rastlina aj s koreňovým obalom. Vzdialenosti určite podľa odporúčaných odstupov pre daný druh. Priesady opatrne vyberte zo sadbovačov aj s koreňovým obalom. Môžete využiť tiež mykorhízne huby, ktoré sa napoja na korene rastlín a pomôžu im získavať viac živín. Nakoniec opäť zalejte. Pokiaľ je to potrebné, pridajte aj oporu, o ktorú mladé rastliny priviažete.

Pri výbere priesad nejde o to, aká je vysoká. Dôležitá je mohutne vyvinutá koreňová sústava. Rastlina môže mať kľudne 20 - 30 cm, nemusí mať pol metra.

Výsadba rajčiakov (paradajok)

S vonkajšou výsadbou paradajok sa oplatí počkať na druhú polovicu mája, ideálne po 15. máji, kedy už pominie nebezpečenstvo posledných jarných mrazov. Pri výsadbe by mala teplota pôdy dosahovať minimálne 10 stupňov Celzia. Paradajky patria k teplomilným rastlinám a veľmi dobre sa im bude dariť na teplých slnečných miestach. Optimálna teplota na pestovanie paradajok je medzi 20 a 28 stupňami Celzia.

Paradajky vysádzame hlbšie než väčšinu iných rastlín. Sadíme ich až po prvé spodné listy. Sadenice vysádzame mierne šikmo a hlbšie, než rástli v kvetináči - vytvoria si tak bohatší koreňový systém. Rýľom alebo lopatkou na sadenie si pripravte jamku tak, aby bol koreňový bal maximálne desať centimetrov hlboko. Pri kolíkových paradajkách nezabudnite pri rastline upevniť pevnú oporu do zeme. Vhodné sú najmä špirálové opory pre paradajky, ku ktorým sa rastliny jednoducho prichytia - netreba ich vyväzovať. V prípade kolíkových paradajok sa zvyčajne vysádzajú dve až tri sadenice na jeden štvorcový meter.

Ak ešte pôda nie je dostatočne prehriata, oplatí sa dno hlbšej jamky vystlať čerstvo pokosenou trávou, ktorá produkuje teplo, a na ňu pridať vrstvu kompostu. Prípadne použite len kvalitný vyzretý kompost. Záhradkári do jamiek často pridávajú aj podrvené vaječné škrupiny alebo trochu dreveného popola ako zdroj živín. Potom jamku výdatne polejte a po vsiaknutí vody môžete sadiť.

Pestovanie paradajok vonku uprednostníme skoré odrody, pretože prinášajú úrodu skôr. Kolíkové odrody priebežne priväzujeme o kolík a odstraňujeme zálistky.

Rastliny paradajok pripevnené k oporným tyčiam

Výsadba uhoriek

Uhorky najčastejšie sadíme zo semena priamo do pôdy. Výsev robíme od konca apríla do konca mája. Skorší výsev má tú výhodu, že uhorky vzídu a začnú plodiť skôr, avšak môžu ich ohroziť posledné mrazy. Neskorší výsev (po 15. máji) je ideálny aj v chladnejších polohách. Môže sa však stať, že uhorky nebudú mať dostatok vlahy a začnú plodiť oveľa neskôr.

Na výsev používame vždy iba kvalitné, certifikované osivo. Pri sadení do záhona urobíme motyčkou plytkú ryhu. Do nej nalejeme vodu a po vsiaknutí vkladáme jednotlivé semienka vo vzdialenosti 3 až 4 cm od seba. Tie potom zahrnieme suchou zeminou, ktorú ste vyhrnuli pri vytváraní ryhy. Ak zasejete uhorky na rastúcom mesiaci, bude vhodné použiť minerálne hnojivá a ak ich naopak zasadíte neskôr, organické hnojivá vám poskytnú najlepšiu úrodu.

Uhorky sú teplomilné rastliny citlivé na chlad. Vyžadujú slnečné polohy bez zatienenia. Za primeranú teplotu vzduchu sa považuje aspoň 18 °C cez deň a nie menej ako 10 °C v noci a pôda by sa mala zohriať aspoň na 10-12 °C.

Pestovanie na balkóne a v skleníku

Pestovanie na balkóne

Ak nemáte vlastnú záhradku, môžete si paradajky a uhorky vypestovať aj na balkóne. Ideálne je, ak máte balkón na slnečnej strane. Vyberte si vhodnú nádobu, ideálne väčší kvetináč (paradajky a uhorky môžete vysadiť aj do rôznych debničiek či pevných vriec). Predpripravte si pôdu, do ktorej budete siať. Nezabudnite rastlinkám dopriať dostatok slnečného svetla. Starostlivosť nie je náročná - dôležitá je pravidelná zálievka. Použiť môžete akúkoľvek dostatočne veľkú nádobu, črepník či dokonca závesné kvetináče.

Balkón s kvetináčmi plnými paradajok a uhoriek

Pestovanie v skleníku alebo fóliovníku

Ak plánujete sadiť paradajky do skleníka či fóliovníka, začnite s výsadbou sadeníc v prvej polovici marca. V skleníku môžete sadenice uhoriek vysádzať po 20. apríli. Semená pre skleníkové sadenice by sa preto mali vysievať od 20. do 30. marca najneskôr. Fóliovník poskytne sadeniciam dokonalé podmienky pre rast a ochranu plodín.

Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím.

Starostlivosť o rastliny po výsadbe

Polievanie a hnojenie

Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu, ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila.

Uhorky si potrpia na dostatok vody. Pôda by mala byť prevlhčená do hĺbky koreňov, zalievame preto pravidelne a výdatne. V skleníkoch sa osvedčila kvapková závlaha alebo brázdový podmok, vďaka ktorému voda nejde na listy. Predchádzame tým vzniku plesňových ochorení. Pre uhorky je dôležité organické hnojenie. Maštaľný hnoj alebo kompost aplikujeme už na jeseň pri základnej príprave pôdy. Fosforečné a draselné hnojivá aplikujeme v dvoch dávkach - pri príprave pôdy na jeseň a na jar. Hnojenie dusíkatými hnojivami neskôr podporí správny rast, kvalitu a výšku úrody uhoriek. Prihnojujeme po tom, čo sa na rastline objavia základy kvetov.

Okopávka a odstraňovanie zálistkov

Po dvoch týždňoch od výsadby priesad je potrebné urobiť prvú okopávku. Je to veľmi dôležitý úkon, ktorým sa zbavujeme buriny, pretože ochudobňuje rastliny o dôležité živiny, ale hlavný prínos okopávky je v prevzdušnení a prekyprení pôdy, čo je mimoriadne dôležité pre rozvoj rastliny. Okopávky opakujeme v dvojtýždňových intervaloch počas celej sezóny.

Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Ideálne je vyštipovať zálistky vtedy, keď sú ešte malé, približne 3 - 5 cm dlhé. Jednoducho ich prstami jemne odlomte do strany. Pri väčších výhonkoch môžete použiť nožnice. Paradajky by sa mali pravidelne kontrolovať, najlepšie pri zalievaní, pretože zálistky rastú veľmi rýchlo. V auguste (približne 4 - 6 týždňov pred očakávanými prvými mrazmi) možno rastline zaštipnúť aj vrchol. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou.

Kontrola chorôb a škodcov

Zdravotný stav priesad treba pravidelne kontrolovať. Hlavne si všímame, či nám nežltnú na paprikách listy, alebo či sa divne neskrúcajú. Zdravé listy majú mať sýto zelenú farbu, bez hnedých škvŕn, alebo akýchkoľvek fľakov. Všímame si hlavne spodnú stranu listu, tam je zvyčajne výskyt vošiek a bielych molíc. Deformované listy naznačujú prítomnosť roztočov alebo strapiek, tie však voľným okom nie sú viditeľné.

V prípade uvedených škodcov treba okamžite zasiahnuť účinnými postrekmi, lebo môže dôjsť k znehodnoteniu celých rastlín za veľmi krátky čas. Dnes už máme širokú škálu prípravkov na chemickej alebo biologickej báze. Pri vykonávaní postreku sa ho snažíme dostať na spodnú stranu listu.

Medzi najvýznamnejšie choroby uhoriek patrí pleseň uhorková, vädnutie uhoriek a biela hniloba. Najčastejšie postihujú uhorky pestované v skleníkoch, okolo ktorých neprúdi dostatok vzduchu. Spomedzi živočíchov ohrozujú uhorky najmä vošky, strapky, molice a bzdôšky, ktoré cicaním poškodzujú mladé listy a tým obmedzujú uhorky v raste. Škodcovia sa najľahšie premnožia v skleníkoch a foliovníkoch.

Lunárny kalendár a jeho využitie

Niektorí záhradkári si pri výsadbe pomáhajú aj lunárnym kalendárom. Lunárny kalendár je kalendár, ktorý sa riadi pohybom Mesiaca. Záhradkári ho využívajú na určovanie najlepších termínov pre rôzne záhradkárske práce.

Podľa lunárneho kalendára má každý deň inú energiu, ktorá ovplyvňuje rastliny. V niektorých dňoch sú rastliny najodolnejšie voči chorobám a škodcom, v iných dňoch rastú najrýchlejšie. Záhradkári, ktorí sa riadia lunárnym kalendárom, veria, že dodržiavaním jeho odporúčaní môžu dosiahnuť bohatšiu úrodu a zdravšie rastliny.

Lunárny kalendár s fázami Mesiaca

Tipy na využitie lunárneho kalendára

  • Výsev a sadenie: Na výsev a sadenie zeleniny je najvhodnejšia rastúca fáza mesiaca. V tejto fáze je rastlina najviac aktívna a rastie najrýchlejšie.
  • Hnojenie: Hnojenie je vhodné vykonávať v splne, keď je rastlina najnáchylnejšia na prijímanie živín.
  • Zber úrody: Zber úrody je vhodné vykonávať v novu, keď je rastlina najodolnejšia voči chorobám a škodcom.

Samozrejme, lunárny kalendár nie je vedecky podložený a jeho účinnosť nie je dokázaná. Je však zaujímavé si ho vyskúšať a zistiť, či vám môže pomôcť pri pestovaní záhrady.

Najlepšie dni na výsev v roku 2025 podľa lunárneho kalendára

Zelenina Najlepšie dni
Uhorky 21. februára, 22. marca, 23. apríla, 24. mája, 25. júna
Paprika 21. februára, 22. marca, 23. apríla, 24. mája, 25. júna
Paradajky 21. februára, 22. marca, 23. apríla, 24. mája, 25. júna
Mrkva 22. apríla, 23. mája, 24. júna, 25. júla, 26. augusta
Petržlen 22. apríla, 23. mája, 24. júna, 25. júla, 26. augusta
Zeler 22. apríla, 23. mája, 24. júna, 25. júla, 26. augusta

tags: #kedy #sadit #uhorky #a #rajciny #priesady

Populárne príspevky: