Baklažán (Solanum melongena), známy aj ako ľuľok baklažánový, je rastlina z čeľade ľuľkovitých, ktorá pochádza z Nepálu, Indie, Bangladéša, Pakistanu a Srí Lanky. V Indii ho dokonca nazývajú „kráľom zeleniny“ pre jeho všestranné využitie. Baklažán je blízko príbuzný paradajkám a paprike, a preto má aj podobné nároky na pestovanie. Hoci sa v subtropických oblastiach pestuje ako viacročná zelenina, v našich klimatických podmienkach sa mu najlepšie darí ako jednoročnej rastline, ideálne v chránenom prostredí skleníka alebo fóliovníka.
Charakteristika a benefity baklažánu
Plody baklažánu sa vyznačujú lesklou šupkou a môžu mať rôzne farby - od klasickej tmavofialovej, cez čiernu, bielu, zelenú až po žltú, oválny, podlhovastý alebo guľatý tvar. Ich veľkosť a tvar závisia od odrody a spôsobu pestovania.
Baklažán je diétny a chutný, plný vitamínov a minerálov. Obsahuje draslík, vápnik, meď a horčík, pričom najviac je zastúpený draslík, ktorý je dôležitý pre správnu funkciu nervovej sústavy, pečene, srdca a svalov. Pektín obsiahnutý v značnom množstve v dužine výborne prečistí črevá od nestrávených zvyškov potravy a znižuje krvný tlak. Baklažán pomáha znížiť hladinu cholesterolu a vďaka vysokému obsahu vlákniny prispieva k dobrému tráveniu. Má močopudný účinok a chráni pred vznikom obličkových kameňov. Je vhodný aj pre diabetikov, pretože upravuje hladinu krvného cukru.
Je však dôležité konzumovať ho len tepelne upravený, pretože obsahuje mierne jedovatý solanín. Prezreté plody tiež môžu byť horké.
Výber odrody a stanovišťa
Baklažán je teplomilná rastlina, ktorá potrebuje veľa tepla a dlhé vegetačné obdobie - najmenej päť mesiacov od siatia po zber. Optimálna denná teplota pri pestovaní je 20 - 26 °C, nočná 16 - 18 °C. Teploty pod 10 °C sú pre rastlinu škodlivé.
Preto sa najlepšie pestuje v skleníku alebo fóliovníku. Vonku bude plodiť len na veľmi miernych miestach alebo počas dlhých horúcich liet. Ak plánujete pestovať baklažán vonku, vyberte si odrody, ktoré znášajú chladnejšie počasie, zrážky a sú odolné voči niektorým patogénom, ako je fytoftóra zemiaková (Phytophthora infestans). Príkladom takejto odrody je baklažán český skorý, ktorý si zachováva klasický vajcovitý tvar, tmavofialovú lesklú šupku a pevnú, smotanovobielu dužinu, aj keď má menšie plody.
Baklažán potrebuje slnečné miesto s minimálne 6-8 hodinami priameho slnečného svetla denne a musí byť chránený pred vetrom. Pôdu vyžaduje výživnú a priepustnú, ideálne ľahkú, vzdušnú a výhrevnú s vysokým obsahom humusu a neutrálnym pH. Dôležité je tiež, aby ste baklažán nevysádzali na miesto, kde ste v predchádzajúcej sezóne pestovali zemiaky alebo paradajky.
Toto prírodné hnojivo spôsobí, že paradajky, papriky a uhorky budú šialene rásť
Predpestovanie sadeníc
Úspešné pestovanie baklažánu začína predpestovaním sadeníc zo semien. Semená si udržia klíčivosť 4 až 5 rokov. Vysievajte ich už od polovice februára do polovice marca (prípadne až do začiatku apríla) do sadbovačov alebo malých kvetináčov s kvalitným humóznym substrátom, do hĺbky približne 1 cm.
Pre klíčenie a rast semien baklažánu je potrebná teplota okolo 18 - 21 °C (ideálna teplota na klíčenie je 21-25 °C). Semená vyklíčia za 8 - 14 dní. Po jemnom pritlačení substrátu a zavlažení by mali rastlinky vytvoriť prvé pravé lístky. Keď ich vytvoria, pikýrujte ich na vzdialenosť 8 až 10 cm alebo ich presaďte do kvetináčov s priemerom okolo 10 cm do ľahkej, humóznej, piesočnato-hlinité pôdy. Sadenice potrebujú dostatok svetla a tepla (20-25 °C) a udržiavanie pôdy vlhkej, ale nie premočenej. Doba predpestovania priesad je 50 až 60 dní. Bez skleníka, fóliovníka alebo pareniska je úspešnosť výsevu nižšia (okolo 60 %). Nezabudnite preto zasadiť dostatočné množstvo semien.
Výsadba na finálne stanovište
Pred vysadením na finálne stanovište je nevyhnutné priesady aklimatizovať. Otužujte ich postupným vystavovaním vonkajším podmienkam počas 7-10 dní. Von vysádzame vopred otužované sadenice až po jarných mrazíkoch, keď sa teplota ustáli, čo býva po polovici mája. Ak pestujete baklažány vo vykurovanom skleníku, najlepší čas na presadenie je apríl, ak máte nevykurovaný skleník, presadenie odložte na máj.
Dva týždne pred presadením začnite pôdu zohrievať prikrytím fóliou alebo záhradnou textíliou. Pôdu obohaťte množstvom záhradného kompostu alebo dobre rozloženého hnoja, aby ste zabezpečili dostatok živín pre rast. Odstráňte kamene, burinu a zvyšky koreňov, prekyprite a vyrovnajte.
Rastliny vysádzajte po jednej do jamky, do ktorej predtým vylejte vodu. Vzdialenosť medzi rastlinami by mala byť aspoň 40 cm, ale pre lepší prístup vzduchu a svetla je vhodnejšie dodržať spon 50 x 50 cm alebo 60-70 cm na vzdialenosť a v riadkoch 25-35 cm. Korene baklažánov sa rady rozťahujú a často siahajú až do hĺbky 1 metra. Pri výsadbe je dôležité sadiť hlbšie, aby koreňový systém zmohutnel a rastlina získala dostatočnú stabilitu. Pôdu utlačte a výdatne zalejte odstátou vodou. Mladé rastliny ešte zhruba dva týždne aspoň na noc prikrývajte, kým sa aklimatizujú. Nevysádzajte baklažány spolu s rýchlo rastúcou zeleninou, ako sú cukety alebo tekvice, pretože v počiatočných štádiách rastú pomaly a slabo konkurujú.
Starostlivosť počas vegetácie
Zavlažovanie a hnojenie
Baklažány sú mimoriadne náročné na vlahu, najmä v období tvorby plodov. Pri nedostatku vody môžu opadávať kvety a mladé plody. Zalievať je potrebné pravidelne a výdatne, ideálne večer, odstátou alebo dažďovou vodou. Rastliny v nádobách sú obzvlášť náchylné na vysychanie a v horúcom počasí môžu potrebovať zalievanie aspoň raz denne. Listy tiež pravidelne striekajte (ideálne dvakrát denne) vlažnou vodou, aby ste odradili roztočce a zlepšili plodnosť. Mulčovanie okolo rastlín pomáha udržať pôdu vlhkú a zabraňuje vysychaniu.
Baklažány vyžadujú aj pravidelné prihnojovanie. Na začiatku rastu rastliny používajte hnojivá bohaté na dusík, ktoré podporujú silný rast výhonkov a listov. Keď sa začnú tvoriť plody, prechádzajte na hnojivá bohaté na fosfor a draslík, ktoré podporujú tvorbu a dozrievanie plodov. Práve nedostatok draslíka je najčastejším problémom pri neúspešnom pestovaní baklažánov. Prihnojujte plným hnojivom. Pri hnojení postupujte podľa návodu na obale.
Orezávanie a podpora
Pravidelne odburiňujte a okopávajte pôdu. Rovnako ako paradajky, aj baklažány tvoria postranné výhony, ktoré je potrebné včas odstraňovať. Zaštipnite špičky hlavných stoniek rastlín baklažánu, keď sú vysoké 30 cm, aby ste podporili vývoj bočných výhonkov. Na rastline sa odporúča ponechať 3 až 7 plodov a štyri hlavné výhony, aby rastlina mohla vytvoriť silnejšie a väčšie plody. Ak rastlina tvorí viac ako 5-6 plodov, ostatné kvety odstráňte. Po vytvorení približne siedmich plodov je vhodné zaštipnúť vrchol rastliny tak, aby sa nad najvyšším plodom nachádzal jeden list. Ak chcete podporiť dozrievanie ovocia ku koncu sezóny, odstráňte všetky nové plody, ktoré sa začnú tvoriť po neskorom lete, pretože je nepravdepodobné, že dozrejú.
Baklažány, podobne ako ich paradajkové príbuzné, vyžadujú pomôcku na šplhanie, pretože rastliny môžu dorásť až do výšky 150 cm a do takmer takej istej šírky. Plody niekedy vážia viac ako 1 kg. Podpora udržuje rastliny vo vzpriamenej polohe a zabraňuje zlomeniu alebo ohýbaniu spôsobenému ťažkými plodmi. Aj maloplodé odrody s nízkou hmotnosťou, ako aj baklažány pestované v črepníkoch, treba podopierať, aby sa plody ani listy nedotýkali zeme.
Pre úspešné opelenie v skleníku alebo v parenisku je dôležité počas teplých dní, keď rastliny kvitnú, otvoriť dvere a vetracie otvory, aby sa k nim opeľovače mohli dostať. V prípade, že opeľovanie neviete zabezpečiť prirodzene, musíte pristúpiť k vlastnoručnému opeľovaniu štetčekom.
Pestovanie v nádobách
Baklažán dobre rastie aj v kvetináčoch na balkóne alebo terase. Je dôležité vybrať si dostatočne veľkú nádobu s objemom pôdy najmenej 10 litrov a dobrým odtokom vody. Pri pestovaní rozľahlých, vysoko rastúcich odrôd použite 20-litrovú nádobu. Väčší črepník nielenže uľahčuje polievanie v lete, keďže sa v pôde ukladá viac vlahy, ale zvyšuje aj prísun živín, ktoré sú pre vysoko výživné baklažány nevyhnutné. Nádobu naplňte viacúčelovým kompostom bez rašeliny a do stredu zasaďte jednu priesadku baklažánu.
Choroby a škodcovia
Baklažány zvyčajne netrpia na vážne choroby, no môžu sa vyskytnúť škodcovia. Najväčšie problémy môže spôsobiť pásavka zemiaková, proti ktorej sa dajú použiť prípravky určené na ochranu paradajok. Je však dôležité vyberať postreky, ktoré nie sú toxické a nepoškodia opeľujúce včely.
Medzi ďalších častých škodcov patria:
- Vošky: Cicanie miazgy môže spôsobiť nedostatočnú vitalitu rastlín, spomalený rast a často vylučujú lepkavú látku (medovicu), na ktorej môžu rásť sadzovité plesne. Vošky nelikvidujete chémiou za žiadnych okolností, radšej ich mechanicky odstráňte alebo odtrhnite časti, kde ich je najviac. Môžete tiež vyskúšať roztok z vody, drevného popola a saponátu na riad v pomere 10 litrov vody, 2 šálky popola a 70 - 100 g saponátu.
- Molica skleníková (Trialeurodes vaporariorum): Znama tiež ako biela muška, je bežný hmyz, ktorý sa živí šťavou, najmä izbových a skleníkových rastlín.
- Roztoče: Ich výskyt spozorujete podľa bledých listov so škvrnami, ktoré predčasne opadávajú. Často sa vyskytujú pri nedostatku vlahy.
Z chorôb sa môže vyskytnúť:
- Verticiliové vädnutie: Je najčastejším ochorením baklažánu. Prenáša sa v pôde a spôsobuje, že listy žltnú a stáčajú sa dovnútra.
- Alternáriová škvrnitosť: Spôsobuje ju huba Alternaria solani, postihuje predovšetkým paradajky a zemiaky, a keďže baklažán patrí do rovnakej rodiny, postihuje aj jeho.
- Pleseň (fytoftóra) zemiaková: Je ochorenie, ktoré spôsobuje huba Phytophthora infestans. Šíri sa vzdušnými spórami, ktoré sa prenášajú vetrom a striekajúcou vodou až do vzdialenosti 50 km.
Na prevenciu plesňových ochorení zabezpečte dostatočnú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a dbajte na to, aby ste nepolievali listy.
Zber úrody
Plody baklažánu sa zberajú priebežne od júla do októbra, približne jeden mesiac po ich vytvorení, asi od polovice augusta. Dozrievajú až do prvých mrazov. Baklažány sú pripravené na zber, keď majú lesklú a pevnú šupku. Jemne na baklažán zatlačte - ak sa v pokožke vytvorí malá preliačina, je zrelý. Zároveň by mal mať peknú farbu. Akonáhle šupka zmatnie, plody sú pravdepodobne prezreté a môžu byť horké. Prezretý plod spoznáte podľa hnedých semienok, mäkkej vatovitej dužiny a matnej šupky.
Pri zbere používajte ostré záhradnícke nožnice a odrežte plod aj so stopkou (približne 2 cm), čím sa predĺži doba skladovania. Pravidelne plody zbierajte, aby ste ich viac povzbudili k dozrievaniu. Baklažán je najlepšie zbierať čerstvý a ihneď uvariť. V chladničke môžete skladovať baklažán asi týždeň. Je citlivý na chlad a jeho šupka môže pri dlhodobom chladení popraskať. Zrelé plody, ktoré neskonzumujete, môžete odložiť do pivnice, kde vydržia 2 - 3 týždne.