Baklažán (Solanum melongena) patrí k vyhľadávanej teplomilnej zelenine. Ide o chutnú a zdravú zeleninu, a to je jeden z dôvodov, prečo jej dať v tohtoročnej sezóne príležitosť. Plody, ktoré majú rôznu veľkosť, tvar či sfarbenie, dozrievajú počas leta. Dajú sa variť, dusiť, grilovať a zapekať. Neustále však pribúdajú aj ďalšie možnosti a recepty, ako plody spracovať. I keď baklažán nepatrí do zoznamu tradične konzumovanej slovenskej zeleniny, postupne si aj u nás nachádza čoraz viac priaznivcov. Ak zachutil aj vám, môžete si ho dopestovať vo vašej záhradke.
Novšie kultivary baklažánov sú vhodné aj pre menej skúsených pestovateľov. Majú menšie plody, ale rodia viac, sú odolnejšie voči zmenám počasia i chorobám. I keď sa baklažán svojím tvarom ponáša viac na cuketu či tekvicu, pri pestovaní má nároky podobné paradajkám a paprike. Táto jednoročná rastlina sa počas rastu rozkonáruje a dorastá až do 2 m.
Odrody baklažánu
Baklažány prichádzajú v rôznych tvaroch, farbách a veľkostiach:
- Baklažán klasický (Solanum melongena 'Classic') - Tento druh má tmavofialovú farbu a oválny tvar.
- Japonský baklažán - Tento druh baklažánu je dlhý a štíhly s tmavofialovou farbou.
- Thajský baklažán - Tento malý, guľatý baklažán má svetlozelenú farbu a je typický pre thajskú kuchyňu.
- Biely baklažán - Tento druh baklažánu má bielu šupku a jemnú dužinu.
- Indický baklažán - Malý a guľatý baklažán, ktorý má fialovú farbu.
Medzi ďalšie odrody patria:
- NERO - skorá až poloskorá odroda.
- GOBI - štíhle plody s fialovou šupkou.
- TSAKONIKI - plody majú svetlejšiu šupu.
Klasický vajcovitý tvar, tmavofialovú lesklú šupku a pevnú, smotanovobielu dužinu si zachováva napr. baklažán český skorý (aj keď má menšie plody). Do chladnejších klimatických podmienok boli vyšľachtené niektoré odrody, ktoré sú týmto podmienkam prispôsobené.
Požiadavky na pestovanie
Baklažán (Solanum melongena) je veľmi teplomilná rastlina z čeľade Solanaceae. Je príbuzná rajčinám, paprikám i zemiakom, a teda je aj podobne náročná na teplo, slnko, výživu i vodu. Optimálna denná teplota pri pestovaní je 20 - 26 °C, nočná 16 - 18 °C. Baklažán rastie najlepšie na slnečných a teplých miestach, na hriadkach alebo aj v skleníkoch a fóliovníkoch. V krytých priestoroch môžeme získať vyššiu úrodu. Baklažán sa k nám dostal z južnejších štátov. Pre svoj rast bude preto potrebovať teplé, slnečné stanovisko chránené pred vetrom. Nie však také, na ktorom ste v predchádzajúcej sezóne pestovali zemiaky alebo paradajky. Vyhovuje mu pestovanie na hriadke, v skleníku aj fóliovníku. Pôdu vyžaduje výživnú a priepustnú. Baklažán vyžaduje pôdu najlepšie stredne ťažkú, ale rastie i na ľahších pôdach, pokiaľ obsahujú dosť humusu a sú zavlažované.
Výsev a predpestovanie
Bohato rodiace rastliny si vypestujeme z kvalitných priesad, ktoré sa dajú kúpiť koncom jari alebo si ich vypestujeme svojpomocne. Začať však musíme čím skôr, pretože mladé rastliny potrebujú na svoj vývoj dlhší čas. Baklažán je zeleninou s dlhou vegetačnou dobou, musí sa teda vysievať už od polovice februára do začiatku marca. Sadenice baklažánov sú mimoriadne teplomilné, a to ešte viac ako papriky a paradajky. Po celú dobu by teplota nemala klesnúť pod osemnásť stupňov, sadenice potrebujú dostatok svetla, aby neboli slabé. Baklažán, rovnako ako paradajky a papriky, ale aj zemiaky alebo tabak (s ktorými je príbuzný), rastie v noci. Nevyhnutným predpokladom dobrého rastu sú preto aj vyššie nočné teploty. Ak nemáte možnosť predpestovať si rastlinky baklažánu sami, v tomto období si môžete sadenice kúpiť v záhradných centrách.
Kedy zasiať baklažán?
Keďže má pomerne dlhé vegetačné obdobie, je nutné, aby sme už koncom februára začali predpestovávať priesady - najlepšie v zakoreňovačoch alebo malých kvetináčoch, aby sme pri výsadbe na stanovisko neporušili jeho koreň, na čo je citlivý. Semena klíčia už pri 13 °C, vyklíčia za 8 - 14 dní. Sadenice baklažánu si môžete vypestovať zo semien v interiéri. Vysievanie si naplánujte na druhú polovicu marca alebo úvod apríla. Pre klíčenie a rast budú semená baklažánu potrebovať teplotu okolo 18 - 21 °C. Darí sa im na svetlých parapetoch.
Complete Guide to Eggplant Seedling Care: From Germination to Transplanting
Ako na to krok za krokom:
- Substrát nasypte do čistej výsevnej misky. Použite čerstvý supresívny substrát určený na výsevy a množenie.
- Osivo baklažánu vysypte z vrecúška do dlane a rovnomerne vysejte na povrch substrátu. Zasypte tenšou vrstvou a utlačte.
- Vlaha je dôležitým predpokladom rýchleho klíčenia semien. Na zavlažovanie môžete použiť aj rozprašovač, aby ste semená nevyplavili.
- Zakrytie priehľadnou fóliou podporí vytvorenie optimálnych podmienok na klíčenie. Výsevnú misku potom umiestnite na teplejšie a ideálne aj svetlé miesto.
Semená klíčia pri teplote 22 až 26 °C a už po 7 až 14 dňoch od siatia sa začínajú objavovať drobné rastlinky. Keď budú mať 2 až 3 pravé listy, fóliu odoberte a po jednej ich prepikírujte do zakoreňovačov. Ďalej ich pestujte na svetlom mieste, podľa možnosti bez priameho slnka. Pravidelne mierne polievajte. Keď sa priesady začnú navzájom dotýkať listami, presaďte ich do väčších črepníkov so substrátom na zeleninu alebo špeciálne na rajčiaky.
Výsadba sadeníc
Dopestované sadenice môžeme vysádzať do skleníka už v druhej polovici apríla, na voľné hriadky až v druhej polovici mája, rovnako ako rajčiny a ostatnú teplomilnú zeleninu. S vysádzaním je potrebné počkať na druhú polovicu až koniec mája. Priesady baklažánu by v skoršom období mohol ohroziť mráz. Von vysádzame vopred otužované sadenice až po jarných mrazíkoch, keď sa teplota ustáli, čo býva po polovici mája. Vyberte preň najteplejšiu, najslnečnejšiu a pred vetrom najviac chránenú pozíciu. Pôdu dva týždne pred výsadbou zahrejte prikrytím fóliou alebo záhradnou textíliou.
Príprava pôdy a výsadba
Z pôdy pred sadením odstráňte kamene, burinu a zvyšky koreňov, prekyprite a vyrovnajte. Potom si pripravte jamky vo vzdialenosti 40 - 60 cm, aby mali dospelé rastliny dostatočný prísun vzduchu a svetla. Rastliny saďte do vzdialenosti 60 cm od seba. Mladé rastliny ešte zhruba dva týždne aspoň na noc prikrývajte, kým sa aklimatizujú. Rastliny vysádzame po jednej v spone 40 × 40 cm do jamky, do ktorej predtým vylejeme vodu a trochu hlbšie, prihrnieme ich pôdou a hneď opäť zalejeme. Sadenice baklažánov premiestnite do jamiek aj s koreňovým obalom. Saďte hlbšie, aby získali dostatočnú stabilitu, pôdu utlačte a výdatne zalejte odstátou vodou. Spočiatku im stačí kvetináč s priemerom 9 cm, keď ho korene naplnia, presaďte ich do kvetináčov s priemerom 23 cm. Ak baklažány pestujete vo vykurovanom skleníku, najlepší čas na presadenie je apríl, ak máte nevykurovaný skleník, presadenie odložte na máj.
Starostlivosť o rastliny
Tak, ako semiačka a malé rastlinky, aj vyrastené rastliny baklažánu potrebujú veľa tepla a slnka.
Zálievka a mulčovanie
Baklažán potrebuje pravidelnú zálievku, aby sa udržala pôda stále mierne vlhká. Zvlášť dôležité je udržiavať pôdu vlhkú počas obdobia tvorby plodov. Baklažán výdatne a dôsledne zalievajte počas celého vegetačného obdobia. Rastliny v nádobách sú obzvlášť náchylné na vysychanie a v horúcom počasí môžu potrebovať zalievanie aspoň raz denne. Listy tiež pravidelne striekajte (ideálne dvakrát denne) vlažnou vodou, aby ste odradili roztočce a zlepšili plodnosť. Baklažán bude potrebovať časté zalievanie, a to najmä v čase, keď sa tvoria plody. Pri nedostatku vlahy by mohli odpadnúť. Pravidelne odburiňujte. Mulčovanie okolo rastlín pomáha udržať pôdu vlhkú a zabraňuje vysychaniu.
Hnojenie
- Dusíkaté hnojivá pre rast: Na začiatku rastu rastliny používaj hnojivá bohaté na dusík, ktoré podporujú silný rast výhonkov a listov.
- Fosfor a draslík pre plody: Keď sa začnú tvoriť plody, prechádzaj na hnojivá bohaté na fosfor a draslík, ktoré podporujú tvorbu a dozrievanie plodov.
Keď rastliny dorastú do výšky 30 cm, odrežte vrcholček hlavnej stonky, aby ste podporili rast bočných výhonkov. Baklažány pravidelne zalievajte a keď sa začne tvoriť plod, každé dva týždne ich „prikrmujte“ tekutým hnojivom s vysokým obsahom draslíka. Práve nedostatok draslíka je najčastejším problémom pri neúspešnom pestovaní baklažánov. Rovnako ako paradajky tvoria aj postranné výhony, ktoré treba včas odstraňovať. Na rastline je najlepšie ponechať štyri výhony - baklažán bude silnejší a vytvorí väčšie plody. Zalievame dostatočne odstátou, najlepšie dažďovou vodou a prihnojujeme plným hnojivom. Počítajte tiež s nutnosťou znížiť počet plodov na jednej rastline - po vytvorení 7 plodov je vhodné zaštipnúť vrchol tak, aby sa nad najvyšším plodom nachádzal jeden list. Na dopestovanie na rastline ponecháme celkovo päť až sedem plodov. Ak chcete podporiť dozrievanie ovocia ku koncu sezóny, odstráňte všetky nové plody, ktoré sa začnú tvoriť po neskorom lete, pretože je nepravdepodobné, že dozrejú.
Opora
Baklažány, podobne ako ich paradajkové príbuzné, vyžadujú pomôcku na šplhanie, pretože rastliny môžu dorásť až do výšky 150 cm a do takmer takej istej šírky. Plody niekedy vážia viac ako 1 kg. Podpera udržuje rastliny vo vzpriamenej polohe a zabraňuje zlomeniu alebo ohýbaniu spôsobeným ťažkými plodmi. Aj maloplodé odrody s nízkou hmotnosťou, ako aj baklažány pestované v črepníkoch, treba podopierať, aby sa plody ani listy nedotýkali zeme. Vyššie odrody baklažánu môžu potrebovať oporu, aby sa zabránilo polámaniu vetiev, najmä keď sa začnú tvoriť plody.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Baklažány môžu byť napadnuté škodcami, ako sú vošky, slimáky, roztoče a rôzne druhy hmyzu. Baklažán najčastejšie napádajú roztoče. Ich výskyt spozorujete podľa bledých listov so škvrnami. Na baklažán dosť často útočia roztoče, zistíte ich vďaka škvrnitým, bledým listom, ktoré predčasne opadávajú. Ďalším častým škodcom sú malé biele mušky - molice. Sajú šťavu a vylučujú lepkavú hmotu, ktorá podporuje rast plesní. Vošky nelikvidujete chémiou za žiadnych okolností, radšej ich mechanicky odstráňte alebo odtrhnite časti, kde ich je najviac. Môžete tiež vyskúšať roztok z vody, drevného popola a saponátu na riad v pomere 10 litrov vody, 2 šálky popola a 70 - 100 g saponátu. Na prevenciu plesňových ochorení zabezpeč dostatočnú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a dbaj na to, aby si nepolieval listy.
Medzi najčastejšie choroby a škodcov patria:
- Vošky - cicanie miazgy môže spôsobiť nedostatočnú vitalitu rastlín, spomalený rast a často vylučujú lepkavú látku (medovicu), na ktorej môžu rásť sadzovité plesne.
- Molica skleníková (Trialeurodes vaporariorum) - známa tiež ako biela muška, je bežný hmyz, ktorý sa živí šťavou, najmä izbových a skleníkových rastlín.
- Verticiliové vädnutie - je najčastejším ochorením baklažánu. Prenáša sa v pôde a spôsobuje, že listy žltnú a stáčajú sa dovnútra.
- Alternáriová škvrnitosť - spôsobuje ju huba Alternaria solani, postihuje predovšetkým paradajky a zemiaky, a keďže baklažán patrí do rovnakej rodiny, postihuje aj jeho.
- Pleseň (fytoftóra) zemiaková - je ochorenie, ktoré spôsobuje huba Phytophthora infestans. Šíri sa vzdušnými spórami, ktoré sa prenášajú vetrom a striekajúcou vodou až do vzdialenosti 50 km.
Zber úrody
Vo všeobecnosti môžete baklažány zbierať od augusta. Jednotlivé plody zbierajte hneď, ako sú plné, zrelé a dobre vyfarbené, s lesklou šupkou. Akonáhle šupka zmatnie, plody sú pravdepodobne prezreté a môžu byť horké. Pravidelne plody zbierajte, aby ste ich viac povzbudili k dozrievaniu. Plody baklažánu zberajte približne jeden mesiac po ich vytvorení, asi od polovice augusta. Dozrievajú až do prvých mrazov. Jemne na baklažán zatlačte. Ak sa v pokožke vytvorí malá preliačina, je zrelý. Zároveň by mal mať peknú farbu. Plody zberáme aj so stopkou pred plnou zrelosťou (prezreté plody majú horkasté semená). Prezrelosť spoznáme podľa vädnutia šupky a straty lesku, mäknutia plodov a hnednutia semien. Pri zbere používajte ostré záhradnícke nožnice a ponechajte stopku cca 2 cm. Týmto spôsobom predĺžite dobu skladovania. Zrelé plody, ktoré neskonzumujete, môžete odložiť do pivnice, kde vydržia 2 - 3 týždne. Baklažán je najlepšie zbierať čerstvý a ihneď uvariť. V chladničke môžete skladovať baklažán asi týždeň. Je citlivý na chlad a jeho šupka môže pri dlhodobom chladení popraskať.
Využitie baklažánu
Baklažán môžeme konzumovať ako hlavný chod, prílohu alebo z neho urobiť chutný šalát. Je plný vitamínov a minerálov, diétny a chutný. Svoje miesto si našiel aj v slovenskej kuchyni. Vypestujte si vlastné, vytvoríte z neho množstvo lákavých, lahodných jedál. Baklažán obsahuje draslík, vápnik, meď a horčík, pričom najviac v ňom nájdete draslíka. Tento minerál je dôležitý pre správnu funkciu nervovej sústavy, pečene, srdca aj svalov. Baklažán pomáha znížiť hladinu cholesterolu, pre vysoký obsah vlákniny prispieva tiež k dobrému tráveniu. Má močopudný účinok a chráni pred vznikom obličkových kameňov. Tieto látky napomáhajú správnej funkcii pečene, znižujú cholesterol v krvi, baklažán je vhodný aj pre diabetikov, pretože upravuje hladinu krvného cukru. Pektín obsiahnutý v značnom množstve v dužine výborne prečistí črevá od nestrávených zvyškov potravy a znižuje krvný tlak.
tags: #kedy #vysievat #baklazan