Kel, vedecky známy ako Brassica, je rastlina patriaca do čeľade kapustovitých, kam patria aj také druhy ako reďkovka či žerucha. Z botanického hľadiska ide o jeden druh s mnohými kultivarmi, čo znamená, že pod názvom kel sa skrýva hneď niekoľko odrôd. Okrem klasického kelu hlávkového, ružičkového či kučeravého kelu, patria pod tento druh aj karfiol, brokolica, romanesco či kaleráb.
Kel je nielen výživný, ale aj nenáročný na pestovanie a odolný voči mrazom. Táto zelenina si získala popularitu vďaka svojej všestrannosti v kuchyni a priaznivým účinkom na zdravie. Kel je bohatý na vitamíny C, K, A, ako aj na minerály ako draslík, železo a vápnik.
Druhy kelu a ich charakteristiky
Existuje niekoľko základných druhov kelu, ktoré sa líšia vzhľadom, spôsobom rastu a využitím:
- Kel hlávkový (Brassica oleracea convar. sabauda): Tento druh sa pestuje ako hlúbová zelenina s typickými veľkými, bublinkovými listami zvinutými do ružice. Vzhľad listov ho odlišuje od hlávkovej kapusty. Hlávka môže byť pomerne veľká, pričom hmotnosť skorých odrôd sa pohybuje okolo pol kilogramu, zatiaľ čo pri neskorých môže dosiahnuť až 3 kilogramy.
- Kel ružičkový (Brassica oleracea convar. gemmifera): Charakteristický je veľmi vysokým hlúbom, na ktorom vyrastajú drobné ružičky. Tieto ružičky sa zberajú a sú vhodné na tepelné spracovanie. Kel ružičkový je mimoriadne bohatý na živiny, najmä na vitamín C.
- Kel kučeravý (Brassica oleracea var. acephala): Tento druh sa od ostatných odlišuje silne kučeravými listami. Listy kelu kučeravého sú tuhšie ako vnútorné listy hlávkovej kapusty, ale dobre prispôsobené na prečkanie nepriaznivých klimatických podmienok. Aj po namrznutí sú listy použiteľné a mráz im dodáva príjemnú sladkasto-korenistú chuť.
- Kel okrasný (Ľudovo nazývaný aj okrasná kapusta): V posledných rokoch sa stal hitom. V záhrade má čisto estetickú funkciu a najlepšie vynikne v jesenných výsadbách, prípadne v kvetináčoch.
Pestovanie kelu: Jednoduché a odmeňujúce
Pestovanie kelu nie je zložité, pretože rastlina je pomerne odolná voči prízemným mrazíkom a nenáročná na výživu. Ideálne je dopriať jej svetlé stanovište a zabezpečiť pravidelnú výdatnú zálievku.
Výsev a predpestovanie
Čas výsevu závisí od odrody:
- Skoré odrody: Vysievajú sa už koncom januára do skleníkov na predpestovanie sadeníc.
- Letné a neskoré odrody: Môžu sa vysievať od marca až do mája priamo do záhona.
Pre kel je ideálna humózna pôda so zapracovaným kompostom. Kel je dvojročná rastlina, ktorá v prvom roku vytvára listovú časť a v druhom roku kvitne a tvorí semená.
Špecifiká pestovania ružičkového kelu
Pestovanie ružičkového kelu má svoje špecifiká. Záhon by mal byť pripravený už na jeseň zapracovaním kompostu a vápnením pôdy. Semená sa vysievajú do záhona v apríli, alebo si možno predpestovať sadenice v parenisku či skleníku a na konci apríla až začiatkom mája ich premiestniť na záhon. Dôležitým krokom pri pestovaní ružičkového kelu je zaštipnutie terminálneho púčika koncom augusta.
Pestovanie kelu "baby leaf"
Kel je možné pestovať aj systémom „baby leaf“, podobne ako šaláty či rukolu. V tomto prípade sa semená vysievajú hustejšie a mladé rastliny sa zberajú, keď dorastú do výšky 15 až 20 cm. Tieto mladé listy sú jemnejšie a krehkejšie, no zachovávajú si vysoké nutričné hodnoty. Môžu sa konzumovať surové alebo rýchlo orestované.
Hnojenie kelu
Kel je citlivý na nadmerné hnojenie dusíkom, ktoré vedie k mäknutiu listov a vyššej náchylnosti na škodcov. Odporúča sa používať prírodné a vyvážené formy hnojív, ako napríklad vermikompost, frass (hmyzí trus) alebo minerálne hnojivá s vyváženým NPK pomerom.
Odolnosť voči mrazu a zber
Kel je známy svojou odolnosťou voči chladu. Mrazy dokonca môžu vylepšiť jeho chuť, dodajú mu sladšie tóny. Zber kelu je možný postupne, od najstarších vonkajších listov. Zlatým pravidlom je nikdy neobrať viac ako tretinu rastliny naraz, aby sa podporila ďalšia produkcia nových listov. V chladnejších oblastiach možno kel prezimovať s dodatočnou ochranou proti chladu.
Zrelosti listy kelu dosahujú približne 2-3 týždne po prvom jesennom mraze. Kel najlepšie rastie na plnom slnku, ale znesie aj polotieň.
Nutričné benefity kelu
Kel je skutočnou bombou živín. Je bohatým zdrojom draslíka, železa, beta-karoténu a vitamínu C. Betakarotén pôsobí ako silný antioxidant, vitamíny C a E podporujú obranyschopnosť organizmu a prenos energie na bunkovej úrovni. Významnú úlohu zohrávajú aj glukosinuláty - sírne zlúčeniny s preventívnym účinkom proti nádorovému bujneniu.
Jedným z dôležitých vitamínov v listoch kelu kučeravého je kyselina listová (foláty), ktorá je však citlivá na svetlo a teplo. Surové listy kelu sú v zime jedným z mála dostupných zdrojov tejto kyseliny.
Kel v kuchyni
Chutný kel nájde v kuchyni mnohoraké využitie. Môže byť použitý ako šalátová zelenina, na zber minilístkov z mladých rastlín, alebo ako zelenina na varenie. Z kelu sa dajú pripraviť nátierky, polievky či zeleninové karbonátky. Listy kelu kučeravého si môžete pripraviť aj ako chrumkavé chipsy pečením v rúre.
Chrumkavé kelové lupienky - jednoduchý recept | Jacques Pépin Varenie doma | KQED
Varením či pečením sa síce niektoré zdraviu prospešné látky ničia, preto sa odporúča kel nevariť príliš dlho. Varené listy kelu môžu poslúžiť ako chutná príloha k mäsovým pokrmom, alebo sa môžu dusiť s cibuľou, petržlenom, korením či údeným mäsom.
Prečo si vybrať kel?
Kel je nielen mimoriadne zdravý, ale aj nenáročný na pestovanie. Jeho odolnosť voči chladu z neho robí ideálnu plodinu pre jesenné a zimné záhrady. Vďaka vysokému obsahu živín a všestrannému využitiu si kel zaslúži miesto v každej záhrade a v každom jedálničku.
tags: #kel #skory #pestovanie