Kapusta je super zelenina, ktorá je bohatá na mnoho cenných látok. Hlávková kapusta patrí medzi hlúbovú zeleninu, ktorá je plná zdravých živín. Znižuje riziko vzniku aj vážnejších zdravotných problémov. Mnohé štúdie potvrdili, že konzumácia kapusty je prevenciou cukrovky, obezity, srdcovo-cievnych chorôb a celkovej úmrtnosti. Taktiež má pozitívny vplyv na pokožku, energiu a chudnutie.
Prečo práve kapusta?
Pre milovníkov kapusty máme dobrý tip nielen na diétu, ale aj na dobrú kapustovú polievku, ktorá zohráva kľúčovú rolu v kapustovej diéte. Vymýšľanie rôznych diét, ktoré nesú názov podľa kľúčovej potraviny, nie je len trendom dneška. Je pravda, že kapustová polievka je odtučňovacia, tak ako sa o nej hovorí?
Kapustová diéta sa prvýkrát objavila v 80. rokoch 20. storočia. Dnes sa za kapustovú diétu pokladá špecifický druh stravovania, diétny program, ktorý sľubuje rýchle zbavovanie sa kilogramov už behom pár dní. Základnou potravinou pri diéte je, pochopiteľne, kapusta, ale pozor, nie tá fermentovaná, ale surová hlávková kapusta, z ktorej sa každý deň pripravuje chutná polievka. Práve kapustová polievka je jedlo, okolo ktorého sa celá diéta krúti a môžeme povedať, že je to aj jediné hlavné jedlo, ktoré možno počas diéty konzumovať.
Hlávková kapusta je potravina, ktorá obsahuje veľmi malé množstvo kalórií. Napriek nízkej energetickej hodnote je bohatým zdrojom vitamínov C, K, A a B, ale aj minerálov, obsahuje napr. mangán, vápnik, draslík. Neobsahuje príliš veľa sacharidov, takmer žiadne bielkoviny a tuk, ale nájdeme v nej množstvo vlákniny. Pokladá sa za silný antioxidant, ktorý obsahuje protirakovinové látky ako je betakarotén, sulforafán, flavonoidy, lutien… Vďaka nim má mnohé zdraviu prospešné účinky, prečisťuje cievy a znižuje vznik kardiovaskulárnych chorôb, má protizápalové vlastnosti, podporuje zdravé a pevné kosti, očisťuje a vyživuje pleť. Dokonca, vďaka obsahu zinku, do istej miery ovplyvňuje aj plodnosť.
Pekinská kapusta je nízkoenergetická zelenina. Môže sa jesť denne a bez obmedzenia, dokonca je ideálna pri chudnutí. Odvádza z tela nadbytočnú vodu, znižuje krvný tlak a zlepšuje zdravie srdca. Podporuje imunitu aj zdravie očí. Je bohatým zdrojom vitamínov A, C, K a vitamínov skupiny B.
Nutričné hodnoty kapusty
Kapusta je super zelenina, ktorá je bohatá na mnoho cenných látok. Tabuľka ukazuje, že kapusta je nízkokalorická a vysoko výživná.
Nutričné hodnoty kapusty (na 100g):
| Živina | Hodnota |
| Energia | 25 kcal |
| Voda | 92.2 g |
| Vláknina | 2.5 g |
| Vitamín C | 36.6 mg |
| Vitamín K | 76 mcg |
Všetky druhy hlúbovej zeleniny sa vyznačujú vysokým podielom draslíka s priemerne 150 až 200 miligramami na 100 gramov, ktorý je zodpovedný za vedenie signálu do nervových buniek. Čerstvá hlúbová zelenina ďalej obsahuje asi 20 miligramov sodíka a 10 až 15 miligramov horčíka, pričom sodík reguluje tekutosť krvi, horčík chráni pred svalovými kŕčmi. Medzi životne dôležitými látkami vyniká predovšetkým vysoký obsah vitamínu C, v priemere 30 až 40 miligramov. Posilňuje predovšetkým imunitný systém a je z veľkej časti príčinou toho, že sa hlúbová zelenina už storočia cení ako zimná zelenina.
Kapusta je bohatým zdrojom živín, ktoré sú dôležité pre zdravie. Obsahuje významné množstvo rôznych prospešných látok, podobne ako už tradične všetky zeleniny. Napríklad má vysoký obsah vitamínu K, vďaka ktorému sa lepšie udržiava zdraví kostí. Tiež pomáha pri prevencii krvných zrazenín, prospieva k celkovému zdraviu a imunitnému systému. Okrem neho v kapuste nájdeme aj vitamín C, ktorý tiež podporuje imunitný systém či vitamín A, ktorý je dôležitý pre zrak a pokožku. Taktiež obsahuje vitamíny skupiny B, ako je kyselina listová (vitamín B9) a vitamín B6. Minerálne látky v kapuste zahŕňajú draslík, vápnik a horčík. Podporujú zdravé svaly, kosti a nervový systém. Táto zelenina je tiež výborným zdrojom vlákniny, ktorá prispieva k tráveniu a regulácii hladiny cukru v krvi.
Hlávková kapusta taktiež obsahuje antioxidanty, napríklad flavonoidy a fytonutrienty, ktoré môžu chrániť organizmus pred poškodením voľnými radikálmi a znižovať riziko vzniku rôznych chorôb. Azda najdôležitejšou vlastnosťou je, že konzumácia kapusty môže pomôcť pri ochrane pred zápalovými ochoreniami, srdcovými chorobami a aj niektorými druhmi rakoviny.
Ak sa snažíte zdravšie stravovať, kapusta by mala byť na samom vrchole vášho zoznamu potravín.
75 gramov hlávkovej kapusty obsahuje: 17 kalórií, 4 gramy sacharidov, 1 gram vlákniny, 2 gramy cukrov, 1 gram bielkovín. 30 gramov varenej kapusty dodá telu 30 - 35 % denného odporúčaného množstva vitamínu C, 81,5 mikrogramov vitamínu K, 11 miligramov horčíka a menšie množstvo vitamínu B6, vápnika, draslíka a tiamínu.
V stogramovej porcii sa nachádza 170 mg draslíka (odporúčaná denná dávka sa môže hýbať od 2000-3500 mg). Draslík je súčasťou telesných tekutín a pri nadmernej fyzickej námahe sa z tela vyplavuje. Ak je ho v organizme málo, stúpa krvný tlak, srdcová činnosť je nepravidelná a človek znervóznie. Preto je draslík obzvlášť dôležitý napríklad aj pre vytrvalostných bežcov a športovcov vo všeobecnosti.
Červená kapusta má vyšší obsah antioxidantov, vitamínov A a C ako biela kapusta. Tá zasa obsahuje viac kyseliny listovej a vitamínu K. Obe kapusty obsahujú látky, ktoré majú protizápalové a protirakovinové účinky.
Kapustová polievka
Kapustová polievka, v mnohých regiónoch známa aj ako "kapustnica", je jedným z pilierov slovenskej kuchyne. Jej príprava má hlboké korene a recepty sa dedia z generácie na generáciu. Hoci existuje množstvo variácií, základom vždy zostáva kapusta - hlávková, kyslá, alebo kombinácia oboch.
Kapustová polievka má v slovenskej kuchyni dlhú a bohatú históriu. Kapusta, ako dostupná a výživná surovina, bola odjakživa dôležitou súčasťou stravy našich predkov. Kapustnica sa varila najmä v zimných mesiacoch, kedy bolo potrebné zásobiť sa vitamínmi a zahriať sa. Pôvodne sa jednalo o jednoduché jedlo chudobných, no postupom času sa vypracovala na obľúbenú polievku pre všetky vrstvy obyvateľstva. Regionálne varianty kapustnice sa líšia v použitých surovinách a spôsobe prípravy, čo svedčí o jej prispôsobivosti a popularite.
Kvalita surovín je kľúčová pre výslednú chuť polievky. Pri výbere hlávkovej kapusty dbajte na to, aby bola pevná, svieža a bez poškodení. Ďalšie dôležité suroviny zahŕňajú cibuľu, zemiaky, mrkvu, petržlen, cesnak, klobásu (alebo údené mäso), sušené huby a korenie. Ak chcete dosiahnuť autentickú chuť, používajte lokálne a sezónne suroviny.
Zoznam potrebných surovín:
- 1 kg hlávkovej kapusty
- 2 stredne veľké cibule
- 4 stredne veľké zemiaky
- 2 mrkvy
- 1 petržlen
- 3-4 strúčiky cesnaku
- 200 g klobásy (alebo údeného mäsa)
- 50 g sušených húb
- Olej alebo masť
- Soľ, mleté čierne korenie, mletá rasca, bobkový list, sušená majoránka
- Sladká paprika (mletá)
- Paradajkový pretlak (voliteľné)
- Kyslá smotana (na podávanie)
Príprava surovín: Kapustu očistite, zbavte vrchných listov a nakrájajte na rezance. Cibuľu ošúpte a nakrájajte nadrobno. Zemiaky, mrkvu a petržlen ošúpte a nakrájajte na kocky. Cesnak ošúpte a prelisujte alebo nakrájajte nadrobno. Klobásu (alebo údené mäso) nakrájajte na kolieska alebo kocky. Sušené huby namočte do teplej vody na približne 30 minút, potom ich nakrájajte na menšie kúsky.
Nasledujúci recept predstavuje tradičný postup prípravy kapustovej polievky z hlávkovej kapusty. Dôležité je dodržiavať postup a použiť kvalitné suroviny.
Postup: V hrnci rozohrejte olej alebo masť. Pridajte nakrájanú cibuľu a orestujte ju do sklovita. Pridajte nakrájanú klobásu (alebo údené mäso) a orestujte ju, kým sa neopečie. Pridajte nakrájanú mrkvu a petržlen a krátko ich orestujte. Pridajte nakrájanú kapustu a orestujte ju, kým nezmäkne a mierne nezhnedne. Pridajte prelisovaný cesnak, mletú rascu, mleté čierne korenie, sladkú papriku a bobkový list. Krátko orestujte, aby sa korenie rozvoňalo. Pridajte nakrájané zemiaky a namočené sušené huby (aj s vodou, v ktorej sa namáčali). Zalejte vodou alebo vývarom (približne 2-3 litre), aby boli všetky suroviny ponorené. Pridajte paradajkový pretlak (ak používate) a soľ podľa chuti. Priveďte do varu, potom znížte plameň a varte na miernom ohni približne 1-1,5 hodiny, kým kapusta a zemiaky nezmäknú. Pred koncom varenia pridajte sušenú majoránku. Vyberte bobkový list. Podávajte horúcu s kyslou smotanou.
Energetická hodnota kapustovej polievky sa môže líšiť v závislosti od použitých surovín a ich množstva. Typická porcia (cca 350 ml) kapustovej polievky pripravenej podľa tradičného receptu má približne nasledovné nutričné hodnoty:
- Energetická hodnota: 62,3 kcal / 261 kJ
- Bielkoviny: 1,6 g
- Sacharidy: 3,2 g
- Cukry: 0,4 g
- Tuky: 4,7 g
- Nasýtené mastné kyseliny: 2,1 g
- Vláknina: 0,6 g
- Soľ: 1,5 g
Tieto hodnoty sú len orientačné a môžu sa líšiť. Pre presnejšie informácie je vhodné použiť nutričné kalkulačky alebo aplikácie, ktoré zohľadňujú presné množstvo použitých surovín.
Kapustová polievka existuje v mnohých regionálnych variantoch:
- Kapustnica s kyslou kapustou: Namiesto hlávkovej kapusty sa používa kyslá kapusta, ktorá polievke dodá kyslú chuť.
- Kapustnica s údeným kolenom: Namiesto klobásy sa používa údené koleno, ktoré polievke dodá bohatšiu chuť.
- Kapustnica s hubami: Pridáva sa väčšie množstvo sušených alebo čerstvých húb.
- Kapustnica bez mäsa: Vhodná pre vegetariánov a vegánov, pripravuje sa bez mäsa alebo klobásy.
Pre dosiahnutie najlepšej chuti kapustovej polievky sa riaďte nasledujúcimi tipmi a trikmi:
- Používajte kvalitné suroviny: Ako už bolo spomenuté, kvalita surovín je kľúčová.
- Dôkladne restujte cibuľu: Orestovaním cibule do sklovita sa uvoľní jej sladká chuť, ktorá obohatí polievku.
- Nebojte sa experimentovať s korením: Okrem základného korenia môžete pridať aj ďalšie korenie podľa vlastnej chuti, napríklad drvenú rascu, majoránku, alebo čili papričku.
- Varte polievku pomaly: Pomaly varená polievka má bohatšiu chuť.
- Nechajte polievku odstáť: Najlepšie je nechať polievku odstáť cez noc, aby sa chute prepojili.
- Podávajte s kyslou smotanou a čerstvým chlebom: Kyslá smotana dodá polievke krémovú konzistenciu a čerstvý chlieb je ideálnou prílohou.
Kapustová polievka je nielen chutná, ale aj zdravá. Hlávková kapusta je bohatá na vitamíny (najmä vitamín C a K), minerály a vlákninu. Obsahuje aj antioxidanty, ktoré chránia telo pred poškodením voľnými radikálmi. Polievka tiež obsahuje živiny z ostatných surovín, ako sú zemiaky, mrkva, petržlen a huby. Konzumácia kapustovej polievky môže prispieť k posilneniu imunity, zlepšeniu trávenia a celkovému zdraviu.
Kapustová diéta
Podobne ako iné diéty, aj táto kapustová je založená na obmedzenom príjme kalórií. Základom je denne prijať potravu v maximálnom množstve do 1 000 kalórií. Surová kapusta neobsahuje skoro žiadne bielkoviny, a komplexné sacharidy, z čoho vyplýva aj jej nízka kalorická hodnota (100 gramov bielej surovej kapusty má približne 32 kcal). Okrem kapusty je povolených aj pár ďalších potravín, ktoré sa však musia počas jednotlivých dní striktne dodržiavať. Hlavným cieľom diéty je, samozrejme, zhodiť v čo najkratšom čase čo najväčšie množstvo kilogramov, ale aj poriadne prečistiť organizmus.
Pri kapustovej diéte je dôležité kontrolovať denné množstvo prijatých kalórií. Pomocou špeciálne navrhnutého jedálnička rapídne znížite kalorický príjem pod 1000 kcal, čo vedie k rýchlej strate kilogramov. Ďalším princípom diéty je čo najmenej hladovať a čo najviac schudnúť. Na zažehnanie hladu vám pomôže neobmedzená konzumácia kapustovej polievky.
Výhodou kapustovej diéty je to, že sa drží len krátko, väčšinou je to 7 dní, no môže sa držať aj dlhšie, napr. 2 týždne, vtedy je program trochu upravený. Dvojtýždenný kapustový plán je zameraný nielen na chudnutie, ale aj na udržanie hmotnosti v čo najväčšej možnej miere, teda s menším jojo efektom.
Počas celej jej dĺžky môžete jesť neobmedzené množstvo kapustovej polievky, ktorá je takmer bezkalorická, zahreje vás a naplní vás žalúdok. Výsledkom bude miernejší pocit hladu.
Prevencia pred rakovinou
Ak by ste zjedli aspoň polovicu šálky varenej kapusty, dodalo by vám to viac ako tretinu denného odporúčaného množstva vitamínu C. Vedci prišli na to, že látka nachádzajúca sa v kapuste, takzvaný 3,3-diindolylmetán chráni pred škodlivými účinkami radiačnej terapie. Vedci tvrdia, že táto látka pomáha chrániť pred vznikom rakoviny prsníka, maternice, hrubého čreva, konečníka, prostaty a pomáha pri zmierňovaní príznakov PMS.
Viacero výskumov v posledných tridsiatich rokoch potvrdilo, že konzumácia hlúbovej zeleniny je spojené s nižším rizikom vzniku rakoviny. Červená kapusta obsahuje silný antioxidant antokyán, ktory spomaľuje tvorbu rakovinových buniek, zabíja už vytvorené rakovinové bunky a zastavuje tvorbu nových nádorov.
V boji proti rakovine je lepšia červená kapusta, kde sa oproti bielej kapusty nachádza navyše pigment antokyán. Ide o silný antioxidant s protirakovinovými a protizápalovými účinkami. Výskumy potvrdili, že stačí zjesť 1 porciu kapusty za týždeň, aby sa znížilo riziko rakoviny žalúdka, hrubého čreva, pečene, pľúc a prsníka. Ak chcete protirakovinové účinky ešte zvýšiť, tak si dajte kyslú kapustu, ktorá má silnejšie protirakovinové účinky ako surová. Kyslá kapusta obsahuje niekoľkonásobne viac antioxidačných látok, obzvlášť vitamínu C.
Pre zdravé srdce
Účinné antokyány v červenej kapuste chránia aj pred rizikom vzniku srdcovo-cievnych ochorení. Vysoký obsah polyfenolov v kapuste môže znížiť riziko srdcovo-cievnych ochorení, bráni vzniku krvných zrazenín a znižuje krvný tlak.
Na imunitu a dobré trávenie
Fermentovaná kapusta je pre posilnenie imunity tou najlepšou voľbou. Takou môže byť nakladaná kyslá kapusta alebo kimči. Kapusta patrí medzi najzdravšiu zeleninu u nás.
Kapusta obsahuje obrovské množstvo vitamínu K - až 2777% ODD, vitamínu C, ktorý posilňuje našu imunitu, provitamín vitamínu A a vitamíny E, B9, B7 a takzvaný protivredový vitamín - vitamín U. Samozrejme obsahuje vlákninu, ktorá pomáha správnemu fungovaniu čriev.
Kapusta obsahuje tiež veľa druhov vitamínu B, takže sa o nej často hovorí ako o B komplexe. Jeden z týchto vitamínov sa nazýva inozitol, ktorý je dôležitý pre tvorbu bunkových membrán, má pozitívne účinky na svaly a mozog a pôsobí aj ako prevencia proti Alzheimerovej chorobe. Kapusta obsahuje aj betakarotén - provitamín A, ktorý hrá významnú rolu pri ochrane pokožky pred poškodením pri nadmernom opaľovaní. Ďalej kapusta obsahuje vitamín E, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie antioxidanty v tele. Chráni bunky pred oxidačným stresom, pomáha spomaľovať starnutie a pôsobí ako prevencia proti nádorovému bujneniu. V kapuste sa nachádza aj vitamín K, ktorý pomáha pri správnej zrážanlivosti krvi. Vysoké množstvo vlákniny v kapuste pomáha udržiavať črevnú mikroflóru, zmierňuje zápchu a tým napomáha pri liečbe hemoroidov. Kapusta obsahuje látku, ktorá urýchľuje hojenie žalúdočných vredov. Pri liečbe pomáha čerstvá šťava zo surovej kapusty, ktorú využijete aj pri pálení záhy.
Hlavnou výhodou kapusty je, že obsahuje veľa vlákniny, podporuje trávenie a obsahuje málo kalórií. Keďže má kapusta v surovom stave len 105 kJ na 100 g je výborným pomocníkom pri chudnutí. Kapusta takisto spolu s antioxidantmi prečistí tráviaci systém od všetkých odpadových a toxických látok. Známe sú aj očistné účinky kapusty. Stačí ráno alebo 3 hodiny po hlavnom jedle vypiť 20 ml čistej šťavy z kyslej kapusty. Prečistíte si tým organizmus a podporíte imunitu. Po tejto kúre ale ostaňte radšej doma.
Kyslá kapusta - fermentácia. Baktérie kyseliny mliečnej, ktoré vznikajú pri kvasení zbavujú telo škodlivých látok, znižujú hladinu cholesterolu a krvný tlak. Podporujú látkovú premenu, zlepšujú črevnú flóru, a tým zvyšujú odolnosť imunitného systému proti vírusom či infekciám (prechladnutie, chrípka). Pri fermentácii sa v kapuste tvorí vitamín B12, ktorý sa takmer výlučne vyskytuje v živočíšnych produktoch. Pre vegetariánov je kvasená kapusta jediný rastlinný zdroj tohto vitamínu. Blahodarne pôsobí na nervovú sústavu a mozog. Zároveň je dôležitý pre svaly, kosti a pri tvorbe červených krviniek.
Kapustová voda obsahuje najmä prebiotické baktérie, ktoré pomáhajú udržať dobrú funkciu hrubého čreva a tým predchádzať zápche. Jednoznačne tvrdiť, že voda z kyslej kapusty je zdravá, sa však nedá. Pre ľudí s vysokým krvným tlakom, histamínovou intoleranciou, ochoreniami žlčníka, pankreasu a inými nie je zdravá.
Kyslá kapusta v minulosti, v zimných mesiacoch, keď ľudia nemali čerstvú zeleninu, predstavovala najmä dobrý zdroj vitamínu C a vlákniny. Napriek tomu, že dnes čerstvé ovocie a zeleninu s vyšším obsahom vitamínu C, ako je v kyslej kapuste, máme dostupné po celý rok, má kyslá kapusta v našom jedálnom lístku svoje miesto. Kyslá kapusta je zdrojom dôležitých nutričných látok, antioxidantov, obsahuje aj vysokú koncentráciu fytonutrientov, ktoré pomáhajú chrániť pred niektorými druhmi rakoviny. Kyselina mliečna, ktorá vzniká pri kvasení, pôsobí protizápalovo a spomaľuje rast nežiaducich baktérií v čreve a, naopak, podporuje rast priateľských baktérií. Ale napriek pozitívam kyslá kapusta nie je vhodná pre každého. Konzumovať by ju nemali ľudia s histamínovou intoleranciou a z dôvodu vyššieho obsahu kuchynskej soli nie je ideálnou potravinou ani pre ľudí s vysokým krvným tlakom.
Druhy Hlávkovej Kapusty
Kapusta je dvojročná bylina z čeľade brukvovité. Existuje niekoľko druhov hlávkovej kapusty, ktoré sa líšia farbou, tvarom a chuťou. Medzi najznámejšie patria:
- Biela hlávková kapusta: Je najrozšírenejší druh kapusty. Má svetlozelenú farbu a jemnú chuť. Využíva sa na prípravu šalátov, polievok, prívarkov a kvasenej kapusty. Kapusta biela hlávková je asi najznámejším druhom. Bolo vyšľachtené z kapusty obyčajnej, rovnako ako napríklad kel. Má svetlo zelené listy, veľmi husto narastené do tzv. hlávky. Konzumuje sa surové aj tepelne upravené.
- Červená hlávková kapusta: Má tmavočervenú až fialovú farbu a výraznejšiu chuť ako biela kapusta. Často sa používa na prípravu šalátov, príloh k mäsu a na nakladanie. Červená kapusta - odroda hlávkovej kapusty s červenými listami. Bola vyšľachtená neskôr ako biela kapusta.
- Savoyová kapusta: Má kučeravé listy a jemnejšiu chuť ako biela kapusta. Využíva sa na prípravu polievok, prívarkov a plnených kapustných listov.
Ďalšie druhy kapusty:
- Čínska kapusta (Brassica chinensis): Nie je odrodou hlávkovej kapusty, ale samostatným druhom. Poznáte ho podľa toho, že má nehlávkujúcu listovú ružicu, ktorá nie je taká pevná. Listy má tmavozelené. Niekedy sa mýli s pekinskou kapustou, ktorej ľudia mylne hovoria čínske. Táto „pravá“ čínska kapusta sa pestuje hlavne v Číne a Japonsku a má mnoho odrôd.
- Pekinská kapusta (Brassica rapa): Pochádza z Číny a rovnako ako čínska kapusta má nehlávkujúcu listovú ružicu, ktorá je ale o poznanie jemnejšia ako u čínskej. Pekinská kapusta obsahuje vitamín C, B1, B2, karotén, niacín, vápnik, horčík, sodík, síru a železo. Čínska a pekinská kapusta bola pestovaná v Číne už okolo roku 3000 pred naším letopočtom. Potom sa - zrejme cez Vietnam - dostalo aj do ďalších krajín. V Čechách sa viac pestuje až o 20. storočia.
Príprava a Spracovanie
Hlávková kapusta sa dá pripraviť na mnoho spôsobov. Môže sa konzumovať surová, varená, dusená, pečená alebo kvasená. Pred prípravou je potrebné kapustu očistiť a odstrániť vonkajšie listy. Ak sa kapusta varí alebo dusí, je vhodné ju nakrájať na menšie kúsky, aby sa rýchlejšie uvarila.
Pri varení kapusty je dôležité neprivariť ju, aby nestratila svoje nutričné hodnoty a chuť. Kapusta by mala byť uvarená "al dente", teda mierne chrumkavá.
Kvasená kapusta je tradičný spôsob spracovania kapusty, pri ktorom sa kapusta nakladá do soli a nechá sa kvasiť. Kvasením sa v kapuste vytvárajú probiotické baktérie, ktoré sú prospešné pre tráviaci systém. Kvasená kapusta je bohatá na vitamín C a antioxidanty.
Recepty z Hlávkovej Kapusty
Hlávková kapusta je veľmi univerzálna zelenina, z ktorej sa dá pripraviť množstvo chutných a zdravých jedál. Tu je niekoľko receptov, ktoré si môžete vyskúšať:
Dusená hlávková kapusta
Ingrediencie:
- 1 hlávka bielej kapusty
- 1 cibuľa
- 2 lyžice oleja
- Soľ, korenie
- Rasca
- Sladká paprika (voliteľné)
- Kyslá smotana (voliteľné)
Postup: Kapustu nakrájame na tenké rezance. Cibuľu nakrájame nadrobno a orestujeme na oleji. Pridáme kapustu, osolíme, okoreníme a pridáme rascu a sladkú papriku (ak používame). Podlejeme trochou vody a dusíme, kým kapusta nezmäkne. Podávame s kyslou smotanou (ak používame).
Kapustnica
Ingrediencie:
- 1 kg kyslej kapusty
- 500 g údeného mäsa (rebrá, koleno)
- 2 cibule
- 2 lyžice oleja
- Sladká paprika
- Kyslá smotana
- Soľ, korenie
- Bobkový list
- Nové korenie
- Sušené hríby (voliteľné)
Postup: Údené mäso uvaríme v hrnci s bobkovým listom a novým korením. Kyslú kapustu prepláchneme a nakrájame. Cibuľu nakrájame nadrobno a orestujeme na oleji. Pridáme sladkú papriku a krátko orestujeme. Pridáme kyslú kapustu a zalejeme vývarom z údeného mäsa. Pridáme uvarené údené mäso nakrájané na kúsky a sušené hríby (ak používame). Varíme, kým kapusta nezmäkne. Dochutíme soľou a korením. Podávame s kyslou smotanou.
Šalát z červenej kapusty s jablkami a orechmi
Ingrediencie:
- 1/2 hlávky červenej kapusty
- 2 jablká
- 50 g vlašských orechov
- 2 lyžice olivového oleja
- 1 lyžica citrónovej šťavy
- Soľ, korenie
- Med (voliteľné)
Postup: Kapustu nakrájame na tenké rezance. Jablká ošúpeme a nakrájame na kocky. Orechy nasekáme nahrubo. V miske zmiešame kapustu, jablká a orechy. Zalejeme olivovým olejom a citrónovou šťavou. Osolíme, okoreníme a pridáme med (ak používame). Dobre premiešame a necháme chvíľu odstáť.
Šalát z bielej kapusty
Ako šalát z kapusty je väčšinou považovaný šalát Coleslaw, teda šalát z bielej kapusty. Budete potrebovať: 1/2 hlávky bielej kapusty, 2 mrkvy, 1 malá cibuľa, 1 lyžica olivového oleja, 1/2 pohára majonézy, 1/2 téglika bieleho jogurtu, pár kvapiek citróna, lyžičku horčice, trošku cukru, soľ a korenie. Postup: Kapustu nakrúhame, osolíme, pokvapkáme olivovým olejom a necháme chvíľu odstáť. Medzitým si nastrúhame mrkvu, nadrobno nakrájame cibuľu a pridáme k kapuste. Z ostatných surovín si pripravíme zálievku, ktorú do šalátu vmiešame. Najlepšie chutí asi 1 deň odležaný.
Šalát z červenej kapusty
Ešte jednoduchšie, a pritom na vitamíny bohatý, je šalát z červenej kapusty. Budete potrebovať: 1/2 hlávky červenej kapusty, 1 malú cibuľu, 1 lyžicu olivového oleja, soľ, korenie, cukor, ocot. Kapustu nakrájame, osolíme, pridáme olivový olej a necháme odležať. Pridáme polkolieska nakrájanú cibuľu, dochutíme soľou, cukrom, korením a octom. Podávame odležaný.
Šalát z pekinskej kapusty / Šalát z čínskej kapusty
Vzhľadom na bežnú zámenu pekinskej a čínskej kapusty používame oba názvy. Budete potrebovať: 1 pekinskú kapustu, 1 malú cibuľu, soľ, korenie, cukor, olivový olej, citrónovú šťavu. Pekinskú kapustu rozdelíme na listy a vyrežeme biele časti. Nakrájame nadrobno. Pridáme nadrobno nakrájanú cibuľu, soľ, korenie, cukor, citrónovú šťavu a olivový olej. Dobre premiešame. Môžeme servírovať.
Pestovanie Hlávkovej Kapusty
Hlávková kapusta patrí k náročnejším rastlinám, čo sa týka živín, vlahy aj starostlivosti, ale bohato sa nám za to odvďačí v podobe skvelej zásoby živín na celú zimu, obzvlášť v kvasenej podobe. Kapustu si predpestujeme na jar v skleníku alebo výsevom v marci alebo v apríli do hriadok. Sadenice potom nejaký čas strávia v polotieni, ideálne blízko záhonov, na ktoré ich vysadíme, keď podrastú a zmohutnejú.
Pri akejkoľvek zelenine je nám vždy ľúto zaostalé sadeničky zahodiť, ale úspešnosť tých slabých býva naozaj nízka, priťahujú choroby aj slimáky a navyše zaberajú miesto, ktoré by mohlo slúžiť inej, zdravej plodine. Je to potom plytvanie energiou aj časom, ktorý môžeme venovať iným veciam. V prírode sa tiež uchytia len zdravé a životaschopné semienka a je to tak správne, tým sa udržiava zdravá, silná a pružne reagujúca populácia.
Hlávkové kapusty sú krásne rastliny, ktoré majú rôzne tvary a farby a neodolateľne priťahujú slimáky. Úspech pestovania je dobré podporiť ochranou, napríklad medenými alebo plechovými zábranami. Vďaka dostatočnej vlhkosti, úrodnej pôde bohatej na dusík a včasnému mulčovaniu drevenou štiepkou má kapusta ideálne podmienky na rast.
Nerobievame si žiadny záhon, u nás sa väčšinou kapusta pestuje rozosiata pomedzi záhony a medzi ďalšie plodiny. Ak sa však rastlinke príliš nedarí alebo je zo slabej sadenice, slimáky napadnú aj hlávku. Veľakrát sa však už osvedčilo, že zdravé rastliny vo vhodnom zdravom prostredí sa proste presadia a škodcov odpudzujú samy. Ako vhodní susedia sú odporúčaní zeler, pór, mangold, kapucínka. Aj bylinky na okraji záhonu vraj zlepšujú chuť samotnej kapusty - rumanček, koriander alebo rasca. Ďatelina zase chráni kapustu pred škodcami.
Najlepšie však je, ak si to, čo najlepšie funguje vo vašej záhrade a vo vašej pôde a podmienkach, overíte sami. Nevhodní susedia sú klasická poľná horčica a repka - tieto nesmieme nikdy používať ako zelené hnojivo na záhony, kde pestujeme kapustu.
Hlúboviny sú rastliny, ktoré po botanickej stránke patria do čeľade kapustovitých Brassicaceae. Patrí k nim kapusta hlávková, kapusta čínska, karfiol, kel hlávkový, kel ružičkový, kel kučeravý či kaleráb. Majú spoločný pôvod v kapuste obyčajnej Brassica oleracea, ktorá doteraz rastie divo v oblastiach stredomorského pobrežia, v západnej, strednej a východnej Európe vo východnej Ázii. Vytvárajú väčšinou rozlične vysoké hlúby, na ktorých sa tvorí hlávka alebo ružica listov, prípadne zdužnatené súkvetie (karfiol) alebo byľovú hľuzu-buľvu (kaleráb).
Brassica oleracea L. var. capitata 1. alba. Skrátená dužinatá byľ (hlúb) je obklopená hladkými sivozelenými listami, zvinutými do pevnej guľatej alebo zahrotenej hlávky. Hlúb môže byť vysoký, stredný alebo nízky. V druhom roku vyrastá rozvetvená, 100 - 150 cm vysoká byľ, ktorá nesie strapcovité súkvetie. Kvet je bleedo - žltý. Plodom je šešuľa. Semeno je guľaté, červenkasto hnedej farby. Čím je semeno tmavšie, tým je zrelšie a zdravšie s vysokým predpokladom dobrej klíčivosti. Úžitková hodnota je 82 - 90 %. V jednom grame sa nachádza 290 - 340 kusov semien. Semená kapusty sa vyznačujú svojou dlhodobou klíčivosťou a udržia si ju 4 - 5 rokov. Pestuje sa pre zásobný orgán hlávku. Kapusta nie je náročná na teplo, a preto sa jej darí aj vo vyšších nadmorských výškach. Potrebuje poloťažké humózne hlinito ílovité pôdy s dostatočným množstvom živín a vápna. Na kyslých pôdach s vysokou hladinou podzemnej vody trpí nádorovitosťou. Je náročná na dostatočné množstvo vody, hlavne po zakorenení v druhej tretine vývoja. Na ľahších pôdach s dostatkom vlahy sa dobre daria skoré odrody. V osevnom postupe zaradujeme kapustu do prvej trate. Najlepšími predplodinami sú poľnohospodárske okopaniny, miešanky, rajčiaky, uhorky, fazuľa, ďatelinotrávne miešanky a podobne. Pozemok na jeseň zrýľujeme, pričom súčasne zarýľujeme maštaľný hnoj v primeranom množstve. Pozemok súčasne vápnime. Skoro na jar, keď vrcholy hrúd zrýľovanej zeme začnú vysychať, zeminu zarovnáme pomocou železných hrablí, aby sme šetrili zimnú vlahu. Potom rozhodíme priemyselné hnojivá s obsahom NPK. Hnojivá dôkladne zapracujeme do pôdy. Na jeseň zaorávame väčšie množstvo dobre uhnitého alebo kompostovaného maštaľného hnoja a na hrubú brázdu rozhodíme Thomasovú múčku (Hnojivo ktoré do pôdy dodáva draslík a pomaly rozpustné fosfáty pričom zabezpečuje bohaté kvitnutie a dobrú násadu plodov - nepodporuje rast listovej plochy). Môže sa ...
tags: #kolko #draslika #obsahuje #hlavkova #kapusta