Plytvanie potravinami je globálny problém, ktorý sa dotýka aj Slovenska. Množstvo vyhodených potravín má negatívny dopad na životné prostredie, ekonomiku a etické aspekty spoločnosti. Tento článok sa zameriava na štatistiky plytvania potravinami na Slovensku, príčiny tohto javu a možné riešenia, ako znížiť množstvo vyhodených potravín v domácnostiach a v celom dodávateľskom reťazci.
Koľko kilogramov jedla vyhodí priemerný Slovák ročne?
Slováci ročne vyhodia stovky tisíc ton potravín. Najväčší podiel na tom majú domácnosti. Plytvanie jedlom pritom nezaťažuje len našu peňaženku, ale aj životné prostredie. Podľa posledných štatistík z roku 2021 sa na Slovensku vyhodí v priemere okolo 100 kilogramov odpadu na obyvateľa. Riaditeľka marketingu ENVI-PAK Jana Sásfaiová spresnila, že pre štvorčlennú rodinu to môže predstavovať aj 400 kilogramov ročne.
Podľa najnovších štatistík vyhodí priemerný Slovák ročne približne 100 až 111 kg potravín. Analýza spoločnosti Wood & Company uvádza dokonca až 100 kg potravín ročne, pričom mnohé z nich sú ešte neotvorené v pôvodnom obale. Tieto čísla predstavujú značný problém, najmä ak vezmeme do úvahy, že až 17,6 % slovenských domácností si nemôže dovoliť poriadny obed každý druhý deň.
V rámci Európskej únie je situácia tiež alarmujúca. Priemerne sa na jedného Európana vyhodí ročne 173 kg potravín, čo predstavuje 88 miliónov ton potravinového odpadu. Slovensko sa v rebríčku krajín EÚ, ktoré najviac plytvajú potravinami, nachádza v dolnej časti.
Kľúčové zistenia:
- Priemerný Slovák vyhodí ročne 100 až 111 kg potravín.
- Domácnosti sú zodpovedné za viac ako 50 % potravinového odpadu.
- Najčastejšie vyhadzované potraviny sú zvyšky uvareného jedla, chlieb, pečivo, ovocie a zelenina.
- Priemerná slovenská domácnosť ročne vyhodí potraviny v hodnote približne 150 eur.
- Miera plytvania v domácnostiach stúpa so vzdelaním a s príjmom.
Na jedného Slováka pripadá ročne 99 kilogramov potravinového odpadu. Až dve tretiny (67 %) z neho pochádza z domácností, zvyšných 33 % vzniká pri prvovýrobe, výrobe potravín, v obchodoch, pri distribúcii či v reštauráciách. Približne 23% slovenských spotrebiteľov priznáva, že plytvá potravinami.
Prečo plytváme jedlom?
"Plytvať jedlom znamená plytvať zdrojmi, ktoré sú potrebné na jeho výrobu - pôdou, vodou, prácou ľudí, ale aj energiou. Je to nezodpovedné nielen voči životnému prostrediu, ale aj nemorálne voči ľuďom, čo si nemôžu dovoliť kvalitné jedlo. Je najvyšší čas, aby sme zásadným spôsobom zmenili svoje spotrebiteľské správanie," upozornila ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná.
Prieskum ENVI-PAK potvrdil, že 39 percent ľudí vyhadzuje potravinový odpad raz týždenne, sedem percent raz denne. Len 25 percent ľudí nevyhadzuje potravinový odpad. Môže to byť preto, že majú domáce zvieratá, snažia sa šetriť či nakupujú podľa skutočnej spotreby. Najviac plytvajú ľudia, ktorí sú vo veku od 18 do 39 rokov, čiže ekonomicky najsilnejšia kategória. Najmenej je to práve naopak, tí starší ľudia.
Z prieskumu tiež vyplynulo, že najviac sa vyhadzuje uvareného jedla, až 65 percent. Ľudia navaria enormné množstvo a nestíhajú to spotrebovať. Nie každý chce jesť štyri alebo päť dní to isté. Tiež sa vyhadzuje pečivo, chlieb a na tretej priečke sú zelenina a ovocie. Samozrejme, sú tam ešte aj jogurty, mliečne výrobky a mäso.
💡 5 tipov, ako správne skladovať potraviny v chladničke | Jednoduché tipy a triky | Lidl Slovensko
Hlavné príčiny plytvania potravinami:
- Nadmerné nakupovanie: Ľudia často nakupujú viac potravín, ako sú schopní skonzumovať. Dôvodom môže byť neplánovanie nákupov, nakupovanie v stave hladu alebo podľahnutie marketingovým trikom, ako sú množstevné zľavy.
- Nesprávne skladovanie: Nesprávne skladovanie potravín vedie k ich rýchlejšiemu kazeniu. Dôležité je dodržiavať odporúčania na obaloch a využívať teplotné zóny chladničky.
- Nerozlišovanie medzi dátumom spotreby a minimálnou trvanlivosťou: Mnoho ľudí si neuvedomuje rozdiel medzi minimálnou trvanlivosťou a dátumom spotreby. Minimálna trvanlivosť je čas, kedy výrobca garantuje, že potravina bude v stopercentnom stave. Dátum spotreby je väčšinou kratší a uvádza sa pri mliečnych výrobkoch, mäse či iných výrobkoch podliehajúcich rýchlejšej skaze.
- Nedostatočné využitie zvyškov jedla: Mnoho ľudí vyhadzuje zvyšky uvareného jedla, ktoré by sa dali využiť na prípravu ďalších jedál.
- Kultúra stravovania: Zvyk vyhadzovať určité časti potravín, ako sú listy z karfiolu alebo šupky zo zeleniny, prispieva k celkovému plytvaniu.
- Nízka cena potravín: Napriek tomu, že na Slovensku míňame na potraviny približne pätinu rodinného rozpočtu (najviac spomedzi krajín V4), stále vyhadzujeme značné množstvo jedla.
- Prísne hygienické normy: Na Slovensku platia jedny z najprísnejších hygienických noriem v EÚ, čo komplikuje darovanie potravín, ktoré už nie sú vhodné na predaj.
- Nedostatočná podpora zo strany štátu: Chýba celistvá podpora zo strany štátu, edukácia na školách a vzájomné prepojenie jednotlivých rezortov, maloobchodníkov, mimovládnych organizácií a občianskych združení.
Riešenia na zníženie plytvania potravinami
Existuje mnoho spôsobov, ako znížiť plytvanie potravinami na Slovensku. Toto nie je o veľkých investíciách, legislatíve alebo o nových zariadeniach. Toto skutočne dokáže ovplyvniť každý jeden z nás. Potravinový odpad vzniká preto, lebo si potraviny nevážime. Nevážime si ich preto, lebo ich meriame peniazmi a nie námahou či celým procesom, čo tie potraviny skutočne stoja.
Pre jednotlivcov a domácnosti:
- Plánovanie nákupov: Pred nákupom si naplánujte jedlá na celý týždeň a pripravte si nákupný zoznam. Vyhnite sa impulzívnym nákupom a kupujte len to, čo skutočne potrebujete. Odporúčame radšej nakupovať častejšie a v menších množstvách.
- Kontrola zásob: Pravidelne kontrolujte zásoby potravín v chladničke a špajze. Uistite sa, že používate potraviny s kratšou trvanlivosťou skôr, ako sa pokazia. V chladničke by ste mali mať poriadok a poznať jej obsah aj po pamäti.
- Správne skladovanie: Dodržiavajte odporúčania na obaloch a využívajte teplotné zóny chladničky. Správne skladovanie predlžuje trvanlivosť potravín.
- Využívanie zvyškov: Buďte kreatívni a využívajte zvyšky uvareného jedla na prípravu ďalších jedál. Z prestarnutého ovocia pripravte smoothie alebo koláče, zo zvyškov zeleniny polievky, zo šupiek chrumkavé čipsy.
- Kompostovanie: Ak sa nedá vyhnúť potravinovému odpadu, skompostujte ho. Kompostovanie je ekologický spôsob, ako premeniť potravinový odpad na hnojivo pre záhradu.
- Vzdelávanie: Naučte sa rozlišovať medzi dátumom spotreby a minimálnou trvanlivosťou.
- Znižovanie porcií: Pri znižovaní potravinového odpadu je dobré naberať si menej jedla. Veľakrát sa stáva, že oči by jedli a na tanier si naložíme viac, ako sme schopní zjesť. Potom nedojedené zvyšky končia v koši.
Ďalšie možnosti riešenia:
- Zber kuchynského bioodpadu (KBO): Povinnosť realizovať triedený zber kuchynského bioodpadu (KBO) od občanov má väčšina samospráv na Slovensku od 1. júla 2021, od začiatku roka 2023 sa k nim pridali aj Bratislava, Košice a Prešov.
- Bioplynové stanice a kompostárne: Sú to zariadenia na spracovanie biologicky rozložiteľných odpadov, vrátane potravinového odpadu. Jej výhodou je, že odpad sa spracováva anaeróbnym procesom, takže bez prístupu vzduchu. Z týchto zariadení je vedľajším produktom energia.
- Darovanie potravín: Ministerstvo pôdohospodárstva v snahe znížiť plytvanie potravinami presadilo na jeseň 2016 novelu zákona o potravinách, ktorá priniesla možnosť darovať charitatívnym organizáciám potraviny po uplynutí dátum minimálnej trvanlivosti.
- Spolupráca maloobchodníkov: Obchodné reťazce ako Tesco aktívne pracujú na znižovaní potravinového odpadu. Tesco znížilo množstvo potravinového odpadu o 69 % a daruje 90 % nepredaných potravín ako krmivo pre zvieratá a dary pre potravinovú banku.
Samosprávy majú povinnosť zaviesť zber kuchynského odpadu od prvého januára 2021. Ľudia, ktorí začali triediť do osobitnej nádoby, si zrazu uvedomujú, koľko veľa potravinového - kuchynského odpadu skutočne vyprodukujú. Je to dobré, pretože ak ho predtým hádzali do komunálneho odpadu - čiernej nádoby, kde to bolo zmiešané so všetkým ostatným, nevnímali to veľké množstvo, ktoré tam vyhodili.
| Kategória | Podiel na celkovom odpade (%) | Typický príklad |
|---|---|---|
| Uvarené jedlo | 65 | Zvyšky obeda, večere |
| Chlieb a pečivo | 35 | Starý chlieb, rožky |
| Zelenina a ovocie | ~20-25 | Zhnité ovocie, zvädnutá zelenina |
| Mliečne výrobky a jogurty | ~5-10 | Jogurt po dátume spotreby |
| Mäso | ~5-10 | Pokazené mäso |
tags: #kolko #kilogramov #jedla #vyhodi #priemerny #slovak