Mlieko je prvou potravou, s ktorou sa stretneme po svojom narodení a sprevádza nás po celý život. Je jednou zo základných potravín, ktorej dôležitosť si pripomíname v rámci rôznych podujatí a aktivít, ako je napríklad Medzinárodný deň mlieka.
Tento deň je dobrou príležitosťou vyzdvihnúť mlieko nielen ako zdraviu prospešné, ale tiež ako každodennú súčasť života. Mlieko a mliečne výrobky patria medzi najdôležitejšie a nenahraditeľné zložky plnohodnotnej ľudskej stravy, obsahujúce veľa vitamínov a vzácne mliečne bielkoviny. Mlieko je akýmsi tekutým vápnikom v pohári a výživnejšiu potravinu by sme len veľmi ťažko hľadali.
Svetový deň mlieka: história a význam
Svetový deň mlieka (angl. World Milk Day) sa každoročne oslavuje 1. júna a bol vyhlásený Organizáciou OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v roku 2001. FAO vyhlásila 1. jún ako medzinárodný deň uznania mlieka s cieľom poukázať na jeho význam vo výžive, potravinovej bezpečnosti a poľnohospodárskej produkcii.
História tohto sviatku siaha do roku 1957, keď sa vo švajčiarskom meste Interlaken konala konferencia významných svetových lekárov. Tí sa zišli, aby okrem iného prediskutovali význam mlieka a jeho nezastupiteľnú úlohu vo výžive. Na podnet odporúčania odborníkov na výživu sa začal spravidla každý tretí, prípadne štvrtý utorok v mesiaci máj venovať rôznym seminárom, výstavám a diskusiám o mliečnych výrobkoch, pričom sa pripomína najmä význam mlieka a mliečnych výrobkov pre zdravie. Medzinárodný deň mlieka sa oslavuje vždy tretí májový utorok a to od roku 1957, pod záštitou Medzinárodnej mliekarskej federácie.
Toto pripomenutie si významu mlieka a mliečnych výrobkov vo výžive je pre nás zvlášť v tomto období veľmi aktuálne, keďže spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku klesla takmer na polovicu oproti susednej Českej republike a oproti vyspelým štátom máme spotrebu iba tretinovú. Mlieko je významnou súčasťou agropotravinárskeho priemyslu a tisíce farmárov po celom svete sú závislí od mliekarenského hospodárstva. Vážme si preto mlieko, je to skutočný dar prírody pre výživu ľudstva.
Význam mlieka vo výžive
Mlieko je komplexnou potravinou prírodného pôvodu. Obsahuje významné makroživiny, akými sú plnohodnotné živočíšne bielkoviny, ľahko stráviteľný mliečny tuk a cenný mliečny cukor. Celkovo obsahuje 14 cenných minerálnych látok - hlavne vápnik - a dôležité vitamíny (A, D, E, K, F a skupina B). Náš organizmus ich má schopnosť dokonale využiť.
Mlieko je svojím zložením vlastne uznávaným nenahraditeľným výživným prostriedkom pre zdravú výživu, je to vlastne výživový ochranný prostriedok s najširším účinným spektrom. Zvlášť k zdravej výžive prispievajú živé mliečne kultúry so svojimi probiotickými vlastnosťami, ktoré významnou mierou obohacujú nielen chuťovú stránku fermentovaných mliečnych výrobkov, ale najmä svojou biologickou hodnotou významne pozitívne ovplyvňujú ľudský výživový metabolizmus a tým aj zdravie.
Prečo piť mlieko? 8 dôvodov, prečo konzumovať mlieko a mliečne výrobky:
- Sú vitamínovou bombou - obsahujú totiž veľké množstvo vitamínov a minerálnych látok.
- Zlepšujú funkciu štítnej žľazy, pretože sa do kŕmnych zmesí dojníc pridáva jód.
- Mlieko je vynikajúce na prevenciu osteoporózy. Naše telo vie perfektne využiť vápnik vďaka vitamínu D.
- Pri konzumácii mlieka a mliečnych výrobkov sa zlepšuje proces krvotvorby, keďže obsahuje železo.
- Správny vývoj kostry zabezpečuje mlieko aj vďaka ideálnemu pomeru vápnika, fosfátov a horčíka.
- Ak budeme jesť kyslomliečne výrobky, skvalitní sa zloženie mikroflóry zažívacieho ústrojenstva.
- Po športe je optimálne napríklad kakao - vďaka vyváženému pomeru bielkovín a sacharidov napomáha regenerácii svalov a zároveň zabraňuje dehydratácii po výkone.
- Mlieko je prirodzenou súčasťou nášho života od narodenia až po starobu.
Neobstoja preto žiadne alarmujúce správy o tom, že aké je mlieko škodlivé, že je iba pre kojencov, atď. Mlieko a mliečne výrobky sa tu predsa jedávali už dlhé stáročia a tvorili vždy základ zdravej výživy.
Mlieko. Biely jed alebo Zdravý nápoj?
Zloženie mlieka
V súčasnosti aj u nás máme k dispozícii tri hlavné druhy mlieka, kravské, ovčie a kozie, z ktorých každé má svoje osobitné zloženie a zdravotné účinky. Hoci sú tieto mlieka svojimi vlastnosťami trochu odlišné, predsa majú spoločné podstatné množstvo látok a zdravotných účinkov.
Z nutričného hľadiska 1 liter kravského mlieka (ale i kozieho a u ovčieho mlieka zvlášť) obsahuje také množstvo bielkovín, ktoré zhruba pokryje požadovanú dennú dávku tejto látky u detí. Pre dospelých je to približne polovičná odporúčaná denná dávka. Mliečne bielkoviny obsahujú 18 z 22 známych aminokyselín, potrebných na stavbu a udržiavanie ľudského organizmu. Okrem toho je mlieko aj zdrojom esenciálnych aminokyselín, ktoré si organizmus nevie vyrobiť sám. Z bielkovín mlieka dominuje kazeín (82 %) a srvátkové bielkoviny laktalbumín a laktoglobulín (12 %). Biologická hodnota mliečnych bielkovín je vôbec najvyššia, až 98 % z nich sa využije v prospech organizmu. Mliečne bielkoviny sú neoddeliteľnou súčasťou hormónov a enzýmov. Ich nedostatok môže spôsobiť poruchy rastu.
Laktóza je najvýznamnejší sacharid mlieka. Je ľahko stráviteľná a zároveň je významným zdrojom energie. Pozostáva z glukózy (dôležitá zložka krvi a stavebná zložka glykogénu) a galaktózy. Práve galaktóza je potrebná pre vývoj mozgu a nervových tkanív. Veľmi priaznivo ovplyvňuje reguláciu telesnej teploty a navyše priaznivo vplýva na črevnú mikroflóru a pohyb čriev, ako aj absorpciu minerálnych látok. Dôležitým faktom dobrej stráviteľnosti je aj jeho chemické zloženie, a to vysoký obsah mastných kyselín s krátkym reťazcom, usporiadanie mastných kyselín, ako aj vysoký obsah fosfolipidov.
Osobitne dôležitý je vysoký obsah vápnika a priaznivý pomer vápnika a fosforu v mlieku. Vo výžive človeka majú vápnik a fosfor nezastupiteľné postavenie pre stavbu kostí a zubov. Výskumy poukazujú na pozitívny vplyv voľných iónov vápnika z mlieka a mliečnych výrobkov na znižovanie obsahu cholesterolu v krvi. Z mlieka a mliečnych výrobkov získava človek až 56 % svojej potreby vápnika. Na ilustráciu, zo zeleniny získava len asi 11 % a z obilnín 10 % vápnika.
Odporúčaná dávka vápnika sa vo výžive našej populácie plní len na 50 - 70 %. Deficitný prísun vápnika má nepriaznivý vplyv na vývoj kostry a zubov u detí a mládeže. Prejavuje sa čoraz častejšie najmä u žien tzv. rednutím kostí - osteoporózou - nielen vo vyššom, ale už v strednom veku. Osteoporóza má za následok zníženie pohyblivosti a celkovej kvality života človeka.
Obsah vitamínov E a A - retinol a jeho provitamínov v mlieku, ktoré sú dôležité pre normálny rast človeka, jeho dobrý zrak a odolnosť voči infekciám, kolíše podľa sezónnosti. V mlieku sa ďalej nachádzajú vitamíny zo skupiny B a to B1 - tiamín, B2 - riboflavín, B6 - pyridoxín, B12 - cynokobalamín, ktoré pozitívne pôsobia na srdcovú činnosť a na funkcie nervového systému. Už aj z tohto stručného prehľadu možno vidieť nezastupiteľné postavenie mlieka a mliečnych výrobkov vo výžive ľudí.
Spracovanie mlieka
Pasterizácia
Pasterizácia je spôsob tepelnej úpravy nazvanej podľa francúzskeho chemika a bakteriológa L. Pasteura, ktorý sa zaoberal účinkami tepla pri ničení choroboplodných zárodkov. V súčasnej dobe využívajú mliekarne krátkodobú úpravu pri vyššej teplote (15 sekúnd pri teplote neprevyšujúcej 75 stupňov Celzia) alebo dlhodobú úpravu pri pomerne nízkej teplote (približne polhodina pri teplote 62 - 65 stupňov Celzia). Účinnosť ničenia baktérií je 99,5 %, takže takéto mlieko v neporušenom obale možno skladovať niekoľko dní. Pri pasterizácii nie sú poškodené ani zničené zložky a vlastnosti mlieka významné z hľadiska výživy človeka.
Trvanlivé mlieko (UHT)
Trvanlivé mlieko sa vyrába z čerstvého kravského mlieka iba pôsobením tepla. Metóda výroby trvanlivého mlieka sa volá UHT, čiže vysokotepelné ošetrenie. Taktiež býva táto metóda označovaná ako ultrapasterizácia. Mlieko sa zohrieva na teplotu 135 °C veľmi krátku dobu (1-2 sekundy). Potom sa mlieko rýchlo schladí a plní v aseptickom prostredí do aseptických obalov. Tým sa eliminujú prakticky všetky prítomné mikroorganizmy a mlieko získava 3-mesačnú trvanlivosť aj pri izbovej teplote. Niektorí ľudia sa domnievajú, že trvanlivosť sa dosahuje pridaním konzervačných látok. Tento názor nie je pravdivý a pri UHT technológii, ktorá je vlastne pasterizáciou pri vyššej teplote, sa zabezpečí jeho trvanlivosť. Dlhodobú trvanlivosť možno dosiahnuť skutočne iba zohriatím mlieka na vysokú teplotu a následne jeho okamžitým schladením.
Spotreba mlieka na Slovensku
U nás je už dlhoročne doporučená dávka spotreby minimálne na úrovni 220 kg mlieka a mliečnych výrobkov na osobu a rok. Žiaľ v skutočnosti je spotreba iba okolo 150 kg, hoci v susedných Čechách je to až 280 kg a v západnej Európe až 360 kg na osobu a rok.
V roku 2017 vypil priemerný Slovák zhruba 45 litrov mlieka za rok, čo je zhruba o 40 percent menej ako v roku 1997, kedy to bolo 73,6 litrov. Zároveň v prípade syrov a tvarohov bol zaznamenaný za uplynulé dve dekády neprehliadnuteľný nárast ich spotreby - z 8,3 kg na 13,5 kg a odborníkmi odporúčanú hodnotu tak naopak dokonca prekračujeme.
Slovensko je zároveň väčším dovozcom ako vývozcom mliečnych výrobkov a syrov. V rámci EÚ sa naša krajina na celkovej produkcii kravského mlieka podieľa iba necelým jedným percentom. Ceny ostatných typov mlieka či mliečnych výrobkov sú porovnateľné ako pred rokom, niektoré zaznamenali mierny nárast, v prípade iných bol evidovaný zase pokles ceny. O cenových výkyvoch či prudkom zdražovaní z rokov 2017 a 2018 pod vplyvom mliečnej či maslovej krízy tak už nemôže byť ani reč.
Ako zvýšiť spotrebu mlieka?
Výchova k správnym stravovacím návykom sa formuje od útleho detstva. Najmä matky by mali dbať na pestrosť a inováciu jedálneho lístka detí i rodiny vyplývajúcu z nových poznatkov o modernej a skutočne racionálnej výžive. V prípade mlieka a mliečnych výrobkov treba deťom jednoznačne dávať ich dostatok a ponuku spestrovať dochutenými mliečnymi nápojmi, kyslomliečnymi výrobkami a tvarohovými výrobkami a syrmi.
V školských bufetoch spravidla nie sú žiadne zdravé potraviny a v jedálňach detí a aj dospelých sa málo využívajú fermentované mliečne výrobky a syry, ktoré sú ľahko stráviteľné, majú veľa esenciálnych látok, vitamínov a aj minerálov. Podľa odporúčaní odborníkov na výživu by každý človek mal skonzumovať denne aspoň 2 dcl fermentovaných mliečnych nápojov, alebo 10 dkg tvarohových, alebo syrárskych výrobkov.
Mlieko a intolerancia laktózy
V dnešných dňoch sa stretávame s rôznymi alergiami a intoleranciami. Táto problematika sa týka aj mlieka. Najviac konzumovaným druhom je mlieko kravské. V súčasnej dobe je však veľmi rozšírená intolerancia na laktózu - mliečny cukor. Pre ľudí s intoleranciou laktózy sú k dispozícii bezlaktózové výrobky alebo výrobky z rastlinných zdrojov, ako sú napríklad mlieka mandľové, ryžové, kokosové, ovsené či sójové. Títo ľudia však stále môžu konzumovať kyslomliečne výrobky ako je kefír, cmar, acidofilné mlieko, pretože v týchto výrobkoch sa mliečny cukor - laktóza nenachádza.
Kravička Evička a Deň mlieka v školách
Na mnohých slovenských školách si deti a učitelia pripomínajú Svetový deň mlieka rôznymi aktivitami. Tieto tematické dni majú za cieľ hravou formou naučiť deti o význame mlieka a mliečnych výrobkov pre zdravie.
Napríklad v jednej zo slovenských škôl ráno 21. mája 2019 deti a rodičov prichádzajúcich do MŠ vítali na terase dve kravičky a niekoľko krabíc od kravského mlieka. Samozrejme tie kravičky živé neboli, ale deťom sa páčili. Okrem toho na okne bola pripevnená nástenka s nakreslenou kravičkou a nalepenými krabičkami od mliečnych výrobkov.
Na desiatu mali deti pečivo celozrnné s liptovskou nátierkou a na pitie mlieko. Na obed deti papali mliečnu zemiakovú polievku s medvedím cesnakom a druhé hlavné jedlo a na olovrant mali ovocný jogurt, pečivo a jahody. Po olovrante všetky deti MŠ spolu s rodičmi boli pozvaní na ochutnávku mlieka a mliečnych výrobkov. Na pitie mali v ponuke čisté mlieko alebo jahodové mlieko z čerstvých jahôd. Z nátierok to bola liptovská a syrová s ananásom. Z tvarohu bolo pripravené slané pečivo, a zo syra Eidam syrové trojuholníky s bazalkou. Okrem toho mohli ochutnať aj kozí syr, ementál, syrové nite, parenicu a syrové karbonátky. Na stole nechýbali ani syrové guličky - chrumky. Zo sladkých dobrôt mali čokoládový, jahodový puding, panna cottu a pribináčik s piškótami.
V týždni od 2.10. - 6.10. 2017 prebiehalo v 3. ročníku zážitkové učenie ku Dňu mlieka. Deti sa prostredníctvom prezentácie „Cesta k mlieku“ dozvedeli o živote kravičiek, o stavbe ich tela, ako žijú, čo jedia. Videli, ako sa o ne starajú ošetrovatelia, ako sa moderne dojí mlieko. Zaujímavá bola cesta mlieka z kravína do mliekárne. Oboznámili sa so zložitým procesom homogenizácie a úpravy mlieka, výrobou mliečnych výrobkov. Na tejto ceste ich sprevádzala milá rozprávková postavička „kravička Evička“. Po každom tematickom celku preverila Evička vedomosti detí formou zábavného kvízu. Nemali problém správne odpovedať. Bola to pre nich zábava, pretože sa naučili aj nové pesničky. Neskôr dokazovali nadobudnuté informácie v pracovných listoch. Vyvrcholením aktivít bola príprava chutnej zdravej mliečnej desiaty. Deti si samé pripravili chutnú vianočku s pravým maslom a banánové mlieko. Nezabudli po sebe umyť riad a poupratovať.
Mlieko. Biely jed alebo Zdravý nápoj?
Súťaž „Poskladaj kravičku z obalov slovenských mliečnych výrobkov“
Súťaž vyhlásil Mliečny fond ešte vlani. Deti zo základných a materských škôl zbierali obaly zo slovenských mliečnych výrobkov od mája do októbra 2019. Cieľom súťaže bolo hravou formou naučiť deti rozoznávať slovenské mliečne výrobky. Chceli sme, aby si uvedomili, že aj oni môžu ovplyvniť životné prostredie, a to už len tým, že budú konzumovať slovenské mliečne výrobky. Tie nezanechávajú takú veľkú uhlíkovú stopu, ako zahraničné, ktoré putujú k našim spotrebiteľom tisícky kilometrov.
Najviac hlasov na webovej stránke Mliečneho fondu získala kravička detí zo súčasnej 3.A triedy na Základnej škole Škultétyho v Nitre. Najkrajšiu kravičku zo slovenských mliečnych výrobkov podľa rozhodnutia zástupcov prvovýrobcov a spracovateľov mlieka vytvorili zas deti z Materskej školy Komenského v Bošanoch (okres Partizánske).
Dvadsiatka detí zo ZŠ Škultétyho v Nitre sa do súťaže zapojila s nadšením. Do školy nosili mliečne výrobky a obaly z nich všetci z triedy. „Najskôr sme museli zohnať mliečne výrobky, lebo bez nich by sme kravičku nespravili.“ „Ja som doniesol obaly z jogurtov, mlieka a zakysanky.“ Teší nás, že naša 3D kravička hlasujúcich na internete zaujala. Deti nosili na jej výrobu obaly zo slovenských výrobkov každý deň a bolo vidieť, že začali piť mlieko aj v škole.
Mliečny fond bol vytvorený medziodvetvovou dohodou v spolupráci Slovenského mliekarenského zväzu a Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka. Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka prispievajú na činnosť Mliečneho fondu spoločne. Investujú svoje peniaze do komunikácie so spotrebiteľom a považujú to za veľmi dôležité. Slovenskému potravinárskemu priemyslu niečo také vo všeobecnosti chýba. Za dvanásť rokov cielených aktivít vidíme už aj výsledky. Začínali sme so spotrebou mlieka na úrovni 153 kg na osobu a rok.
tags: #kravicka #evicka #den #mlieka