Krbové kachle sú nielen efektívnym zdrojom tepla, ale aj krásnym dizajnovým prvkom, ktorý môže oživiť každý interiér. Zároveň sú zemiaky štvrtou najvýznamnejšou plodinou na svete a ich pestovanie má na Slovensku dlhú tradíciu. V tomto článku sa pozrieme na kľúčové aspekty výberu a používania krbových kachlí, ako aj na podrobné informácie o pestovaní a skladovaní zemiakov, vrátane zaujímavých tipov a trikov.
Krbové kachle: Teplo a dizajn pre váš domov
Pri výbere krbových kachlí je potrebné zvážiť niekoľko kľúčových faktorov, aby ste si zabezpečili optimálnu funkčnosť a estetiku.
Kľúčové faktory pri výbere krbových kachlí
- Typ kachlí:
- Klasické krbové kachle sú ideálne pre menšie priestory a jednoduché inštalácie.
- Kachle na pelety sú moderné a ekologické, pelety sú vyrobené z lisovaných drevených pilín.
- Výkon kachlí: Správny výkon kachlí je kľúčový pre efektívne vykurovanie. Na každý m³ priestoru je potrebné asi 50 W tepelného výkonu. Dobrá izolácia znižuje potrebu vysokého výkonu.
- Materiál a dizajn: Materiál, z ktorého sú kachle vyrobené, ovplyvňuje ich efektívnosť a životnosť. Materiál vložky alebo kachlí možno rozdeliť na tri skupiny: z valcovaného plechu, z kamnárskej ocele a z liatiny. U kachlí z kamnárskej ocele možno predpokladať vyššiu životnosť, uvádza sa aj desať rokov, avšak s akumuláciou nemožno počítať. Naozaj dlhú životnosť dosiahnete jedine pri použití liatiny. Dizajn je taktiež dôležitý.
- Účinnosť: Pri výbere kachlí by ste mali zvážiť aj ich účinnosť. Hľadajte modely s vysokou účinnosťou (ideálne 80 % a viac), ktoré vyprodukujú menej emisií.
- Inštalácia: Uistite sa, že máte k dispozícii odborníka na inštaláciu, aby sa predišlo problémom s bezpečnosťou a funkčnosťou.
- Cena: Cena krbových kachlí sa môže výrazne líšiť. Zvážte, aké sú vaše finančné možnosti, ale nezabudnite, že investícia do kvalitných kachlí sa vám môže vrátiť v podobe nižších nákladov na vykurovanie a dlhšej životnosti.
Desatoro správneho kúrenia | Ignis Krby
Sekundárne a terciárne spaľovanie dreva v krbe
Bohužiaľ, neexistuje jednotný názov pre efektívnejší systém spaľovania. Výrobcovia, ktorí tento systém používajú, ho nazývajú niekoľkými termínmi. Všetky názvy však označujú rovnaký efektívny systém spaľovania, ktorý je založený na splyňovaní dreva. K tomuto javu dochádza vďaka špeciálnej konštrukcii kachlí, teda jej krbovej vložky, kedy sa predhrievaný vzduch vedie kanálikmi v zadnej alebo hornej časti spaľovacej komory do kúreniska a umožňuje spaľovať drevoplyn, ktorý vzniká pri spaľovaní dreva. Celý tento systém napomáha kvalitnejšiemu spaľovaniu splodín, znižuje obsah škodlivín v spalinách a zvyšuje účinnosť kachlí. Ako dvojstupňové spaľovanie sa niekedy chybne označuje systém s dvoma prívodmi vzduchu (druhý je v hornej časti dvierok). Prívod predhriateho vzduchu do hornej časti kachlí a splyňovanie však chýba.
Ako správne kúriť v krbových kachliach
Najčastejšou príčinou problémov s krbovými kachľami je nedostatočne vysušené drevo. Správne by drevo nemalo mať väčšiu vlhkosť ako 18-20 %. Problém môže vznikať aj u podozrivo lacných krbových kachlí / vložiek, ktoré nemajú správne vyriešený systém "omývania (oplach)" skla dvierok prúdom horúceho vzduchu. Ďalšou príčinou, ktorá má za následok práve špinavé sklo, je aj nízka teplota spaľovania a snaha dusiť prívod vzduchu, aby drevo vydržalo dlhšie horieť. To je zle. Vždy je nutné kachle dobre rozkúriť - vyhriať na prevádzkovú teplotu a to vrátane komína, a následne je možné ubrať, prípadne zavrieť prísun primárneho vzduchu.
Pokiaľ ide o veľkosť polien, je lepšie topiť rozštiepanými polienkami, ktorých priemer je cca 7-8 cm alebo obvod okolo 24 cm. K horeniu je totiž potrebný kyslík. Čím väčšiu povrchovú plochu má drevo prikladacej dávky, tým lepšie a kvalitnejšie dokážu zhorieť všetky spaľované látky a vznikne menej popoloviny a škodlivých emisií.
Pre optimálne sušenie je výhodnejšie drevo spracovať na polienka hneď po vyťažení a potom ho sušiť. Tým sa zabráni hnilobe, ktorej môžu v neúplne optimálnych podmienkach podliehať celé porezané kmene, a jednotlivé polienka tiež umožňujú omnoho lepšie prúdenie vzduchu a tým aj rýchlejšie presychanie.
Zemiaky: Od histórie po pestovanie a využitie
Zemiak, alebo Solanum Tuberosum, je štvrtá najvýznamnejšia plodina hneď po ryži, pšenici a kukurici. Využitie zemiakov nekončí pri varení, sú výborné na čistenie povrchov, upokojenie štípancov od hmyzu a dokonca aj ako pasca na švehly v kúpeľni.
História zemiakov
Keď v roku 1536 španielski dobyvatelia dobyli Peru a hľadali zlato, objavili tento pokrm a do kroniky zaznamenali, že sa varia podobne ako gaštany, ale chutia inak. Pred koncom 16. storočia rodiny baskitských námorníkov začali s pestovaním tejto plodiny na severnom pobreží Španielska. Sir Walter Raleigh priniesol túto plodinu do Írska v roku 1589 a začal ju pestovať v blízkosti Corku.
Pred tým, než si zemiaky získali vo svete všeobecnú obľubu a uznanie, prešla ešte dlhá cesta. Pôvodne sa ľudia pozerali na zemiaky ako pokrm pre zvieratá a tak vznikla domnienka, že zemiaky - škaredé znetvorené hľuzy z pohanských civilizácií sú pre ľudí nevhodnou potravou. Nešťastnú povesť mali zemiaky aj na kráľovskom dvore Alžbety I. Netušiaci kuchári pripravili novoprivezenú plodinu skutočne netradične a to tak, že samotné hľuzy zemiaka vyhodili a uvarili len stonky a listy.
O zásadné vylepšenie ich renomé sa vo Francúzsku zaslúžil muž menom Antoine Augustin Parmentier (1737-1813), ktorého meno je dodnes niečo ako kód pre zemiaky. Parmentier bol držaný v Pruskej Sedemročnej Vojne ako väzeň a svoje zajatie prežil len na strave pozostávajúcej zo zemiakov. Parmentier bol na vtedajšie pomery hotový marketingový stratég. Ak raz kráľovná urobila niečo „módnym“, zvyšok dvora a spoločnosti ju ochotne nasledovalo v jej príklade. K týmto udalostiam sa viaže hneď niekoľko príbehov. Povráva sa, že Parmentier venoval kráľovskému páru počas prechádzky v záhradách vo Versailles niekoľko kvetov zemiaka. Kráľovná si pár z nich založila do vlasov a kráľ do dierky od gombíka. V roku 1785 boli zemiaky oficiálne vyhlásené kráľom Ľudovítom XIV za zeleninu. Rovnako sa stali aj hlavnou potravinou počas Francúzskej revolúcie, kedy boli jedinou dostatočnou surovinou. Vo Veľkej Británii sa ich rozmach spája s priemyselnou revolúciou. V čase, keď do tovární prichádzali stále nové sily, bolo nutné nájsť lacný a výživný zdroj potravy. Na našom území sa o nich zmieňoval už slávny mních Cyprián vo svojom diele Pojednání o poľnohospodárstve na Spiši. Údajne sa na územie Spiša dostali vďaka študentom, ktorí sa vrátili z univerzít v Európe.
Hranolky, ako ich dnes poznáme, vznikli viac-menej omylom, ktorý sa stal kráľovskému kuchárovi Collinetovi, počas toho, ako sa snažil zohriať večeru pre francúzskeho kráľa Ľudovíta Filipa. Kuchár Collinet omylom vytvoril hranolky, po tom, ako už raz upečené zemiaky ponoril do horúceho oleja. Na jeho prekvapenie sa zemiaky nafúkli ako malé balóniky.
Pestovanie zemiakov
Ak vás neuspokojuje ponuka v obchodoch, skúste si zemiaky dopestovať sami. Dá sa to, dokonca aj keď nemáte k dispozícii žiadny väčší pozemok! Zemiaky sú nenáročné a ak sa im venujete aspoň trochu, odmenia vás bohatou úrodou. Zemiaky sa sadia na jar, keď už nehrozia mínusové teploty.
Výber odrody
Najskôr by ste si mali ujasniť, ako ich chcete konzumovať, a vybrať si odrody podľa varného typu.
Varné typy zemiakov:
- Typ A - šalátové: vhodné na varenie v šupke alebo pečenie, udržia si pevný tvar.
- Typ B - univerzálne: vhodné na prílohy, do šalátov či polievok. Nepokazíte ním ani šalát ani žiadnu inak pripravovanú prílohu.
- Typ C - múčnaté: obsahujú najviac škrobu, a preto sú dobré na kašu, hranolky či na prípravu cesta (napríklad na slivkové gule). Sú stredne rozváravé, polohrubej štruktúry, stredne vlhké až suché. S týmto typom sa v obchodoch väčšinou nestretneme. Ide hlavne o kŕmne zemiaky, ale dajú sa tiež použiť na prípravu zemiakového cesta a podobne.
- Typ D - kŕmne: s týmto typom sa v obchodoch väčšinou nestretneme. Ide hlavne o kŕmne zemiaky, ale dajú sa tiež použiť na prípravu zemiakového cesta a podobne.
V obchodoch sa môžeme stretnúť aj s označením AB alebo napríklad BC. Tieto zmiešané typy majú vlastnosti z obidvoch pôvodných typov a prevažujú tie vlastnosti, ktoré sú uvedené na prvom mieste.
Ak máte radi skoré zemiačky s tenkou šupkou zberané začiatkom leta, zasaďte si veľmi skoré odrody (napr. Flavia, Minerva, Rosara, Gloria, Velox, Inova). Ak chcete zberať čerstvú úrodu na priamy konzum čo najskôr, zamerajte sa na skoré odrody, ktoré majú vegetačnú dobu 106 - 120 dní. Odporúčame napr. Campina - má vynikajúcu chuť a odolnosť voči vírusovým chorobám a plesni. Zemiaky varného typu A/B s peknými oválnymi hľuzami sú obľúbené hlavne u záhradkárov pre bohatú úrodu. Adela - varného typu B/A - je atraktívna pre žltú dužinu a svoju nenáročnosť pri pestovaní aj skladovaní. Princess - odroda varného typu A, typická žltastou šupkou, je odolná pri umývaní a vďaka nižšiemu obsahu škrobu si dlho zachováva vysokú konzumnú kvalitu.
Zo stredne skorých odrôd zemiakov s vegetačnou dobou 116 - 130 dní určených aj na zimné skladovanie si môžete vybrať Červenú dámu - Red Lady - s pevnou červenou šupkou a žltou dužinou, ktorá toleruje sucho a nepodlieha chorobám. Žensky zvodná je aj odroda Pocahontas - prémiový stolový zemiak pevného tvaru (nerozvára sa), ktorého rovnomerné žlté hľuzy sú odolné aj voči čiernej škvrnitosti.
Príprava sadbového materiálu
Kým si pripravíte všetko ostatné, zamerajte sa predovšetkým na správny výber sadbového materiálu, ktorý by mal byť certifikovaný a zaručí vám tak bezpečnú kvalitu. Sadba musí byť zdravá, hľuzy nepoškodené, suché, tvrdé, očká živé, alebo už mierne klíčiace. Vybrať si môžete v predajniach záhradkárstiev či priamo od výrobcov osív a sadív. Pri nákupe sa teda riaďte svojimi preferenciami a pestovateľskými podmienkami.
Zemiaky vyrastú skôr, ak ich predtým necháte naklíčiť. Rozložte ich na plochu a nechajte pár týždňov na svetlom mieste s teplotou 10 až 18 °C, kým klíčky nevyrastú asi 1 až 2 centimetre. Pred výsadbou sa musíte uistiť, že sa pôda zahreje najmenej o 8 stupňov. Tento indikátor sa kontroluje v hĺbke 2 cm. V zásade sa táto teplota pôdy objavuje začiatkom mája. Pred výsadbou musia byť zemiaky naklíčené na svetle.
Príprava pôdy a výsadba
Zemiak vyžaduje najmä vzdušný priestor a ľahký podklad, aby hľuzy mohli voľne rásť. K hľuzám by sa nemalo dostať svetlo, inak budú zemiaky zelenieť a pre vyšší obsah solanínu budú nejedlé. Vyberte také miesto, kde ste zemiaky nepestovali aspoň tri roky a pri ktorom plánujete zasadiť napr. kapustu, špenát, paštrnák, kríčkovú fazuľu alebo chren, s ktorými sa navzájom pozitívne ovplyvňujú.
Príprava na výsadbu na jar sa vykonáva na jeseň. Na jeseň vykopú miesto a aplikujú hnojivo na zem. Zemiaky potrebujú dostatok živín, ktoré im môžete dopriať už pri príprave pôdy na jeseň zapracovaním zrelého maštaľného hnoja či kompostu. Alebo na jar použite umelé hnojivo s obsahom horčíka, dusíka a vápnika, ktoré rovnomerne aplikujete pred výsadbou. V čase kvitnutia prihnojte listovým hnojivom s mikroelementmi (meď, mangán, zinok). Ak ste skôr fanúšikom ekologického spôsobu hospodárenia, použite prírodné hnojivá, hoci aj na báze morských rias či humínov.
Okrem klasického, dobre prekypreného pozemku môžete pre pestovanie zemiakov využiť aj väčšie črepníky či nádoby, slamovú nástielku alebo dokonca aj závesné vrecia. Aj pri týchto alternatívnych výsadbách v malom majte vždy na mysli zásady dostatočného priestoru pre hľuzy, tmavého obalu (črepník, vrece) a priepustnosti zeminy až po spodok, aby korene nezostali premokrené a nehnili.
Zemiaky vysaďte do dostatočne slnkom prehriatej pôdy. Špicatou motykou vykopte jarky hlboké 6 - 8 cm s medziriadkovou vzdialenosťou 75 cm a naklíčené zemiaky ukladajte jednotlivo asi 30 cm od seba. Riadky zahrňte zeminou tak, aby nad nimi vznikla hrobľa vysoká 10 - 15 cm. Držte sa zásady „plytko sadiť - vysoko ohŕňať“.
Pri výsadbe sa odporúča voliť umiestnenie záhonov zo severnej strany na juh. Takto je možné zlepšiť osvetlenie kríkov, čo povedie k zrýchlenému dozrievaniu ovocia. V prípade, že sa vaša lokalita nachádza na nížine alebo je na nej podzemná voda, je lepšie pestovať zemiaky na hrebeňoch alebo hrebeňoch. Pri výsadbe sa odporúča pridať do jamiek trochu popola a humusu. Ak takéto zložky neexistujú, môžu sa nahradiť minerálnymi hnojivami s dlhodobým účinkom.
Starostlivosť o zemiaky
Počas rastu si zemiaky vyžadujú aspoň malú starostlivosť a pozornosť. Odburiňujte plochu a k rastlinkám opatrne prihŕňajte zeminu. Nové zemiakové hľuzy totiž rastú nad tou zasadenou, nie pod ňou. Vyrastajú zo stonky zahrnutej v zemi, pretože sú to vegetatívne orgány - ani plody, ani korene. Prihŕňanie zeminy k stonkám má okrem toho produkčného zároveň i odburiňovací efekt.
Keď zemiaky začnú kvitnúť malými bielymi až fialovými kvietkami, do porastu už nezasahujte. Treba ich však pravidelne zalievať, najlepšie na večer, aby sa vlaha udržala čo najdlhšie a v noci mohla prebiehať fotosyntéza. Tá je potrebná pre tvorbu škrobnatých hľúz pod povrchom. Ak je vlhkosť pôdy normálna, potom oči sadeníc rýchlo klíčia. V týchto dňoch je potrebné zemiaky hojne a pravidelne zalievať. Je to potrebné pre lepší štart budúcej úrody. V prípade, že je leto suché, je potrebné s cieľom zlepšiť kvalitu a množstvo úrody vykonať kropenie vrcholov. Keď krík začal kvitnúť, zalievanie by sa malo vykonávať pravidelne, ale už nie hojne, pretože počas tohto obdobia vývoja rastlín s bohatým zalievaním sa zvyšuje riziko infekcie plesňou.
Zemiakom sa najlepšie darí v oblastiach s nižšou priemernou teplotou a rovnomerným rozložením zrážok, čomu zodpovedajú hlavne naše tradičné „zemiakové oblasti“, ako Spiš, Orava, Kysuce, Turiec či Liptov.
Ochrana proti burine
Burina je asi najväčším postrachom všetkých záhradkárov. Okolitým rastlinám totiž burina škodí tým, že ich oberá o dôležité živiny, vlahu a prenáša na ne rôzne choroby, či už bakteriálneho, vírusového alebo hubového pôvodu. Mechanické ničenie buriny je síce účinné, no vo väčšine prípadov je veľmi zdĺhavé. Najúčinnejším prostriedkom na ich likvidáciu sú postreky, odborne nazývané herbicídy.
Typy herbicídov:
- Selektívne: ničia iba určité druhy buriny, pričom nepoškodia okrasné či úžitkové rastliny. Ich nevýhodou je, že musíte typy buriny presne identifikovať a striktne dodržať postup aplikácie odporúčaný výrobcom.
- Neselektívne (totálne): ničia každú rastlinu, ktorá im príde do cesty. Hodia sa teda najmä na burinu vyrastajúcu na chodníkoch, v medzerách medzi dlaždicami, v štrkových chodníkoch a cestách a pod. Základom je spravidla látka glyfosfát, ktorá je netoxická, i keď posledné výskumy naznačujú jej nepriamy vplyv na úhyn včiel.
- Systémové (koreňové): do buriny prenikajú cez koreňový systém, odkiaľ ich rastlina rozvádza šťavami do všetkých svojich častí.
- S preemergentnou aplikáciou: používajú sa ešte pred vzídením úžitkových rastlín a plodín (napr. zemiaky), keď burina je ešte v zemi alebo čiastočne vzídená. Vsakujú do zeme a dokážu zabrániť vyklíčeniu semien buriny.
V okolí zemiakov by ste mali postrek aplikovať ešte skôr, ako zemiaky vzídu - t. j. použiť preemergentnú aplikáciu. Takýmto prípravkom je napr. Sencor 70 WG, ktorý je selektívny a neúčinkuje na všetky druhy buriny, ako napr. pýr. Sencor 70 WG môžete použiť aj na postemergentnú aplikáciu, teda keď už sú zemiaky vzídené. Ďalším herbicídom na preemergentnú aplikáciu v okolí zemiakov je napr. Buzzin s účinnou látkou metribuzín. Na postemergentnú aplikáciu pri zemiakoch je určený napr. Sencor 70 WG, Cetus, Mistral, Sencor Liquid či Stomp Aqua.
Choroby a škodcovia
Ak použijete odolné odrody a rastliny zemiakov udržujete zdravé a v dobrej kondícii, nemali by ľahko podliehať ochoreniam či útokom škodcov. Je však dobré ich sledovať, aby ste prípadné problémy zachytili včas a mohli zasiahnuť.
- Pleseň zemiaková: Najčastejšie ochorenie, objavuje sa pri vlhkom a teplom počasí, kedy sa na listoch tvoria žlté a hnedé škvrny. Na túto fytoftóru účinkujú preventívne meďnaté fungicídy. V prípade epidémie by sa liečba takýmito zlúčeninami mala vykonať dvakrát.
- Mokrá hniloba: Správnou výsadbou zdravých hľúz predídete mokrej hnilobe, ktorú spôsobujú škodlivé baktérie v pôde.
- Suchá hniloba: Cez poranenia výsadbových hľúz sa do nich dostáva aj suchá hniloba zemiakov, ktorá ich degraduje zvnútra, a treba jej predchádzať správnym skladovaním.
- Chrastovitosť: Občas sa na hľuzách vyskytne obyčajná chrastovitosť, ktorú opäť spôsobujú baktérie z pôdy.
- Pásavka zemiaková (mandolinka): Na rastlinách sa počas vegetácie môžu vyskytnúť pásavky zemiakové, ktoré odhalíte ľahko začiatkom leta vďaka larvám požierajúcim listy. Najúčinnejšie je ich zlikvidovať fyzicky, ak máte šikovné prsty, alebo použite účinný chemický postrek. Aby vrcholy zemiakov neboli ovplyvnené chrobákom z Colorada, musia byť vrcholy ošetrené nástrojom, ako je Bitiplex.
- Vošky: Nepríjemným škodcom sú aj vošky, ktoré cicajú listy zospodu a môžu prenášať aj niektoré nebezpečné vírusové choroby zemiakov.
- Drôtovce (larvy kováčikov): Zákernými škodcami sú larvy kováčikov, tzv. drôtovce, ktoré v hľuzách vŕtajú chodbičky, a tým sa do nich ľahšie dostane aj hniloba či iné ochorenia.
Aby sa minimalizovalo riziko napadnutia kríka škodcami, musí byť ošetrený insekticídmi. Na rovnaký účel môžete obrábať aj samotnú pôdu, kde budú rásť zemiaky. Aby sa odstránilo riziko poškodenia zemiakov rôznymi chorobami počas ročnej výsadby, odporúča sa neustále meniť miesto. Zemiaky rastú dobre a dávajú veľa výnosov, ak sú vysadené na miestach, kde rástli reďkovky, kapusta alebo reďkovky.
Zber a skladovanie
Keď ste vybojovali víťazstvo nad pásavkami, burinou a suchom a rastliny odkvitli, môžete sa začať tešiť na úrodu. Pre zemiaky na skladovanie počkajte, kým nadzemná časť riadne zvädne a zožltne. Potom vňať opatrne vytrhajte a ak sa vám nejaké hľuzy ukázali, radšej ich vyberte, aby na svetle nezozelenali. Asi za dva týždne si môžete pripraviť motyku a košík na zber. Pustite sa doň, keď je suché počasie. Aby ste získali svoj poklad pod zemou, musíte silno a hlboko zakopať motykou, najlepšie zboku kopca, aby ste zemiačky nepoškodili. Akokoľvek poškodené, zozelenané či choré zemiaky vyhoďte, alebo spotrebujte čo najskôr.
Zemiaky po zbere nechajte jeden až dva dni „vydýchať“ a presušiť na vzduchu a pri teplote 10 až 16 °C, nie však na priamom slnku. Medzitým si pripravte skladovací priestor - dobre ho pozametajte, vydezinfikujte vápenným náterom, ak treba, a vyvetrajte. Za dva týždne po zbere správne dozreje aj šupka zemiakov a ak je už suchá, môžete ich vo vzdušných debničkách uskladniť na zimu. Vyhovuje im čistá, tmavá pivnica so stabilnou teplotou okolo 5 °C a vlhkosťou 85 - 95 %. Takto vydržia aj viac ako pol roka. Ak by premrzli, zosladnú a môžu sa pokaziť. Neodporúča sa tiež skladovať ich na jednom mieste spolu s jablkami. Počas zimy občas zemiaky skontrolujte a preberte, aby sa poškodenie z jednej pokazenej hľuzy nerozšírilo na ostatné.
Na skladovanie zemiakov je lepšie použiť drevenú nádobu, ale musí byť vopred ošetrená manganistanom draselným a dobre vysušená na vzduchu. Miestnosť, kde budú zemiaky skladované, musí byť vetraná, pretože vzduch musí cirkulovať a nenechávať ho v miestnosti. Vetranie tiež ochráni miestnosť pred možným výskytom plesní a húb a tiež odstráni prebytočnú vlhkosť a vlhkosť. Vhodné na izoláciu:
- ruberoid;
- bitúmen;
- polystyrén;
- minerálna vlna.
Zemiaková odroda "Kolobok"
Zemiaková odroda "Kolobok" sa považuje za žltoplodý druh, ktorého plody obsahujú veľa bielkovín, vitamínov a karoténu. Táto odroda sa používa pri varení, pretože hľuzy sú rovnomerné, veľké a majú reprezentatívny vzhľad. Zemiaky uvažovanej odrody sú strednoročným a viachľuzovým druhom. Často sa používa pri varení. Plody hľuzy majú okrúhly tvar a na takýchto zemiakoch nie sú pozorované nepravidelnosti a hľuzy. Kôra ovocia má žltý odtieň a na povrchu je mierna drsnosť. Dužina zemiakov má rovnakú farbu.
Prezentovaná odroda môže mať oči, ale sú prakticky neviditeľné, pretože ich je málo a majú malú hĺbku. Hmotnosť jedného zemiaka dosahuje v priemere 150 gramov. Krík tejto odrody sa považuje za stredne veľký a polovzpriamený. Listy sú malé a tmavozelenej farby. Zemiaky tohto druhu sa považujú za vysoko výnosné, keďže z jedného hektára sa dá zozbierať až 50 ton zeleniny. Jeden krík zemiakov tejto odrody má 18 hľúz. Zber sa vykonáva po 3 mesiacoch po výsadbe. Opis odrody naznačuje, že prezentované zemiaky sa môžu pestovať v akýchkoľvek klimatických podmienkach.
Zemiaky sa často pestujú v centrálnych oblastiach, sú ideálne na pestovanie v regióne Leningrad. "Kolobok" má vynikajúce chuťové vlastnosti. Ak je taký zemiak uvarený, nestratí svoj žltý odtieň. Navyše nepotrebuje dlhé varenie a nerozvarí sa domäkka. Odroda je ideálna na pestovanie na akomkoľvek type pôdy a je nenáročná na starostlivosť. Na výsadbu je potrebné použiť zdravé hľuzy strednej veľkosti. Na výsadbu sa neodporúča používať poškodené alebo pokazené plody, pretože to povedie k nízkej úrovni klíčivosti a klíčky nebudú odolné voči rôznym druhom chorôb, škodcom a zlým poveternostným podmienkam.
Desatoro správneho kúrenia | Ignis Krby
Zemiak ako pasca na švehly v kúpeľni
Zemiaky zvyčajne skladujeme v kuchyni, pivnici alebo na povale, no stojí za to umiestniť jeden aj do kúpeľne. Môže to znieť absurdne, ale má to svoje logické opodstatnenie. Obyčajný zemiak vám môže pomôcť vyriešiť bežný a nepríjemný problém. Vedeli ste, že zemiaky, základ nášho jedálnička, môžu byť účinným pomocníkom v boji proti neželaným návštevníkom v kúpeľni? Reč je o švehloch, malých strieborných hmyzoch s výraznými nitkovitými tykadlami. Hoci nepredstavujú zdravotné riziko, ich prítomnosť v našich domovoch je často nepríjemná. Ako sa ukazuje, jednoduchý domáci recept nám môže pomôcť zbaviť sa ich bez použitia agresívnych chemikálií.
Prečo zemiak funguje?
Švehly obľubujú vlhké a teplé prostredie, čo z našich kúpeľní robí ideálne miesto pre ich život. Živia sa sladkými látkami, takže škrob obsiahnutý v zemiakoch môže byť kľúčom k riešeniu problému. Ak sa chcete týchto hmyzu efektívne zbaviť, stačí použiť prekvapivo jednoduchú metódu, ktorá nevyžaduje žiadne chemikálie.
Ako pripraviť zemiakovú pascu
Tu je postup, ako premeniť obyčajný zemiak na pascu na švehly: Zemiak prerežte na polovicu a vyhĺbte v ňom malú priehlbinu. Pripravený zemiak položte na podlahu v kúpeľni a nechajte ho tam cez noc. Ráno zistíte, že vaša domáca pasca je plná nepozvaných hostí. Stačí zemiak vyhodiť do koša a proces opakovať, kým problém nezmizne. Táto metóda je nielen jednoduchá, ale aj ekologická a účinná. Využíva prirodzené správanie švehiel hľadať potravu a odstraňuje ich z vášho prostredia humánnym spôsobom. Skôr než siahnete po chemických prostriedkoch, oplatí sa vyskúšať jednoduché domáce riešenia. Niekedy sú najlepšie odpovede priamo pred nami-v tomto prípade stačí nazrieť do kuchyne.
Prevencia proti švehlam
Ak chcete predísť budúcim návštevám švehiel, zamerajte sa na pravidelné čistenie a používanie prostriedkov s vôňami, ktoré sú tomuto hmyzu nepríjemné. Levanduľový olej, citrónová šťava, škorica, rozmarín a klinčeky sú prírodné odpudzovače.