Štrbské Pleso, klenot Vysokých Tatier, vždy bolo a zostáva atypickým jazerom. Mnohé informácie vyvolávajú dojem, že je iné ako ostatné tatranské plesá, výnimočné a spojené s množstvom kuriozít. Možno je to aj preto, že v Tatrách je najviac preskúmané.
Vznik a geologické zvláštnosti
V Tatrách máme v princípe dva druhy plies - morénové a karové. Ako sa v Tatrách zosúvali ľadovce dolinami, prenášali so sebou masy sute, kamenia a piesku. Ľadovec totiž nie je stabilný, on tečie. Ako rieka, len omnoho pomalšie. V nižších polohách sa potom roztápal a všetko to kamenie akoby „vysýpal“ na kopu. Taký proces trvá tisíce rokov. Lukniš ho nazval výtopiskovým plesom. To znamená, že okrem morénového valu zohralo úlohu pri jeho vzniku aj niečo iné.
Okrem ľadovca sa na mieste roztopila takisto 80 metrová kryha „mŕtveho“ ľadu pokrytá morénovým nánosom. Kryha sa počas zaľadnenia zasekla v jazernej panve a ľadovec na ňu sypal ďalšie nánosy. V severozápadnej zátoke našli kľúč k rozlúšteniu záhady vzniku jazera. V severozápadnej zátoke jazera ležia v hĺbke sedem metrov popadané stromy. Vo vrstve, ktorá bola druhotne zaplavená. A práve vzorku týchto kmeňov sme podrobili uhlíkovej analýze, aby určila ich vek. Ukázalo sa, že stromy sú zaplavené už nejakých 500 rokov!
Zemetrasenie alebo nejaký iný tresk je pravdepodobným vysvetlením, pretože druhotné zaplavenie podľa vrstiev rašeliny prebehlo pomerne rýchlo. Zemetrasenie je ten najlogickejší dôvod, pri ktorom mohlo dôjsť k rýchlemu upchatiu zaužívaných odtokov alebo zvýšeniu prítoku. Alebo ku kombinácii oboch. Hladina jazera sa tak zdvihla o sedem metrov a opäť nastal rovnovážny stav medzi prítokom a odtokom, ako ho poznáme dnes.
Hydrologické zvláštnosti
Ak si zmeriame spádovú oblasť, je to len šesť hektárov, z ktorých povrchovo priteká voda do plesa. To by nestačilo ani na samotný odpar z jazera. Hladina by rýchlo klesala. Povrchový odtok pleso nemá žiaden. Jeden existoval, je nakreslený na mape z roku 1896 pri terajšom hoteli Solisko, no pravdepodobne fungoval len počas väčších lejakov. Dnes voda odteká len cez dnové presaky. Dnové prítoky sú pod vodou a viditeľné. Sú to diery v usadeninách, cez ktoré prúdi voda do jazera. Krátery, ktoré nad vývermi vznikajú, bývajú už značných rozmerov.
Napríklad v roku 1958 bola v Tatrách veľká prietrž a následné záplavy. Hladina jazera vtedy stúpla o rekordný jeden meter, no pozoruhodné je to, že až dva dni neskôr, kedy už nepršalo. Možno močarisko Hnilé blatá medzi Važcom a Tatranskou Štrbou môže byť jedna stopa. Nedá sa však vylúčiť, že časť vody zo Štrbského plesa smeruje do rieky Poprad. To by znamenalo ďalšiu zaujímavosť, že voda z jazera končí aj v Čiernom, aj v Baltickom mori.
Posledných päť rokov ale klesla hladina o meter. Bola to kombinácia vplyvov. Začiatok spôsobilo jesenné sucho, ktoré znížilo hladinu zhruba o pol metra oproti normálu, potom sa pripojilo zasnežovanie zjazdoviek. To zobralo svoj povolený podiel a výsledok sme videli v podobe viditeľných kameňov, ktoré sú inak pod vodou.
Určenie nulovej hodnoty hladiny jazera má svoju logiku a siaha mnoho rokov do minulosti. Solisko, bývalý šľachtický letohrádok Klotilda, totiž z plesa vyviedlo rúru, ktorou nahradili prirodzený odtok z jazera v prípade záplav. Zatopilo im totiž párkrát kotolňu. A tak vlastne výškou umelého odtoku určili nulovú hodnotu, ktorú sme len prevzali.
Obrovské guľky vo vnútri Zeme môžu byť zodpovedné za vymieranie
Zrýchlené starnutie a eutrofizácia jazera
Starnutie a zmena úživnosti jazier je prirodzený proces a postihuje všetky sladkovodné jazerá. V Štrbskom plese sa však v posledných desaťročiach veľmi zrýchlil. Ešte v šesťdesiatych rokoch minulého storočia bola voda v plese krištáľovo čistá. Dohľadnosť sa udávala až do deväť metrov. Na mnohých miestach bolo vidieť z člna dno. V posledných rokoch je situácia značne zložitejšia.
Vplyvy sú prírodné a tie, ktoré spôsobuje človek. Tým, že sa pleso nachádza v pásme lesa, prísun biologických látok je doň oveľa väčší ako vo vysokohorských jazerách. K tomu treba pripočítať vplyv už eutrofizovaných okolitých rašelinísk, pretože časť vody presakuje do Štrbského plesa práve z nich. Do tretice je tu vplyv rašelinovej vrstvy, ktorá sa už pod hladinou jazera nachádza. Miestami môže dosahovať hrúbky i desať metrov.
Vplyv človeka na ekosystém
Prvým väčším zásahom bolo, okrem pasenia dobytka v jeho tesnej blízkosti, vysadenie pstruhov v polovici 19 storočia. Dovtedy bolo jazero nezarybnené. Potom k tomu pribudli ďalšie druhy rýb, nastala masívna výstavba, turistický ruch, odpady a masívne kŕmenie rýb a kačíc pečivom. Stovky kilogramov pečiva za rok do neprietočného jazera! Navyše predkvaseného tráviacim procesom!
Príbeh rýb Štrbského Plesa
O rybách by sa toho dalo nahovoriť! Pstruhy potočné to mali ťažké. Nedokázali sa s veľkou pravdepodobnosťou v jazere neresiť. Museli ich teda pravidelne vysádzať. Podobne na tom bol pstruh dúhový a sivoň americký. Ako prví sa tu ale začali prirodzene rozmnožovať jalec tmavý a síh maréna. Práve jalec naštartoval prikrmovanie.
O síhovi sa toho dlho nič nevedelo. Od roku 1929, kedy obidva tieto druhy do jazera vysadili, ho znovuobjavili až v roku 1986. Na základe pokračujúcich zmien vo výskyte druhov rýb, najmä objavenia ostrieža, sme oprášili pesimistické predpovede odborníkov Holčíka a Nagya a zintenzívnili snahy o záchranu síha marény. Tí totiž v roku 1986 napísali, že síh maréna sa vo svojej čistej, nekríženej forme, okrem Štrbského plesa, s veľkou pravdepodobnosťou už nikde inde na svete nenachádza. Ak rozprávame o kuriozitách, tak táto je určite jednou z najväčších.
Síh maréna mal svoj pôvodný domov v jazerách Poľska, Nemecka, Pobaltia a Škandinávie. Dorastal do dĺžky jeden meter. Bol vzácnou a drahou lahôdkou i na cisárskych stoloch. Ale zároveň veľmi chúlostivou a neprispôsobivou na sťahovanie, či chov. Aj najmenší stres, či zmena životných podmienok jej spôsoboval úhyn. Tak sa ju rybári rozhodli skrížiť s inými druhmi síhov. Až sa zistilo, že všetky marény, vrátane tých v jeho pôvodnej domovine, sú už krížence. To napísali odborníci už v roku 1986! A tu ajhľa, predstavme si to prekvapenie v Štrbskom plese. Síh maréna v čistej pôvodnej forme! Prežil utajene 57 rokov! Nik ho nepozoroval, ani neulovil!
Zánik síha marény
Počas sto rokov sa v jazere striedali rôzne druhy rýb. Dnes je všetko inak. Eutrofizácia pokročila natoľko, že sme sa už so síhom rozlúčili. Pri súčasnom zložení rýb (plotica, ostriež, šťuka) a zmene úživnosti vody už nemá šancu sa samovoľne rozmnožovať. Má príliš veľa prekážok. Dožíva veku asi 10-15 rokov, posledné jedince mala možno na svedomí šťuka. Jednoznačne jeho vymiznutie už predpovedali Holčík s Nagyom. Zistili, že zmeny životných podmienok v jazere sa veľmi zrýchlili. A to následne mení druhové zloženie rýb. Holčík s Nagyom len pripomenuli, že v Štrbskom plese je proces prirýchly. Aj vďaka človeku.
Desať rokov sme sa snažili a viedli projekt na jeho záchranu. Pomáhali nám odborníci zo Slovenskej agentúry životného prostredia a Štátnej ochrany prírody. Vediac, že ide o posledný čistý zachovalý druh na svete, no vediac aj to, že v Štrbskom plese proces jeho zániku len pribrzďujeme a nevieme ho zastaviť. Dvakrát sme sa pokúsili o metodicky rôzne založenia umelého chovu. Tretí pokus sme už nevykonali. Síh zaniká a v jazere ostane plotica, šťuka a ostriež. A jeden zubáč, ktorého sme tam nedávno objavili. Žiadnu rybu z týchto druhov nik oficiálne do jazera nevysadil. Nie je vylúčené, že nejaké jedince síha marény ešte v plese plávajú, avšak už nezaložia potomstvo.
Obrovské guľky vo vnútri Zeme môžu byť zodpovedné za vymieranie
| Obdobie | Dominantné druhy | Poznámky |
|---|---|---|
| Pred 19. storočím | Nezarybnené | Jazero bez rýb |
| Polovica 19. storočia | Pstruh potočný | Umelé vysádzanie, problémy s neresením |
| Začiatok 20. storočia | Pstruh dúhový, sivoň americký | Umelé vysádzanie |
| 1929 - 1986 | Jalec tmavý, síh maréna | Síh maréna znovuobjavený v 1986, utajene prežil 57 rokov |
| 1986 - súčasnosť | Plotica, ostriež, šťuka, (zubáč) | Eutrofizácia a invázne druhy viedli k zániku síha marény |
Poznatky z výskumu pod hladinou
Súvisí to s potápaním, keď ma kamaráti vtiahli do klubu Vodnár. Začali sme čistiť tatranské jazerá a pomáhať odborníkom pri získavaní vzoriek z jazier. Možnosť vidieť jazero pod hladinou je pri skúmaní neoceniteľná. Takto sa potápajú mnohí, ale asi nie až s tak širokými cieľmi zistiť okolnosti vzniku jazera a života v ňom. Problematika sčasti súvisí aj s mojím povolaním, pretože pracujem v Štátnych lesoch TANAPu, ktoré majú prírodu národného parku vrátane jazera na starosti.
Skutočný medzník sa udial v roku 1994. Pri jednom prieskume sme uvideli v Štrbskom plese ostrieže, ktorých prítomnosť ale zborníky neuvádzali. Bolo mi jasné, že máme v plese doteraz nezistený živočíšny druh.
Mnohí asi smutní budú, lebo v Tatrách chcú vidieť krištáľovo čistú vodu a nie dolniacky rybník, vydávajúci rybacie vône. Je to prirodzené. Človek by si mal uvedomiť, čo spôsobí už predtým, ako sa rozhodne územie atakovať. Potom by nebol smutný z následkov. Na prípade Štrbského plesa sa tak možno najmä poučiť. Je to doslova výskumná plocha zmien. Zložitých a často málo predvídateľných.
tags: #kreslena #stastna #ryba