Rozprávka „Ako išlo vajce na vandrovku“ je jednou z najznámejších slovenských ľudových rozprávok, ktorá oslovila mnoho generácií detských čitateľov. Príbeh vajca, ktoré sa zunuje ležať na polici a vydá sa spoznávať svet, je plný dobrodružstva, priateľstva a dôvtipu.
Pôvod tejto rozprávky je starý, nikto presne nevie, kto ju voľakedy vymyslel. Isté je, že sa v 19. storočí ocitla v zošitoch zberateľov ľudových rozprávok, ktorí do nej niečo pridali, ubrali, upravili alebo vymysleli. Rozprávočka je taká populárna, že jej obsah zaujal aj spisovateľku Máriu Čechovičovú, ktorá z nej urobila divadelnú hru.
Táto rozprávka je určená pre najmenších divákov a čitateľov, propaguje dobro, priateľstvo a vzájomnú pomoc. Naučí vás o kráse prírody, poriadkumilovnosti, dobroprajnosti a o tom, že si treba pomáhať.
Vajce sa vydáva na cestu
Za starých čias sa stalo, že šlo vajce na vandrovku. Doma sa veľmi nudilo, a tak si jedného dňa povedalo, že bude lepšie, ak sa vyberie spoznávať svet. Urobilo: kotúľ! - a pustilo sa do sveta. Nechcelo poputovať do koláča a nechať sa upiecť. Ibaže vandrovať samo to nie je ono, a preto zvábi na spoločnú cestu každého, koho stretne.
Stretnutia s priateľmi
Ako tak ide na tú vandrovku, stretne koňa. „A kamže ideš, vajce?“ pýta sa ho kôň. „Idem na vandrovku,“ hrdo odpovie vajce. „Vieš čo, vajce? V okolí tejto ohrady som už videl všetko. Idem ja s tebou,“ povie kôň. Takto putujú dvaja.
Ako tak idú, cestou stretnú na lúke vola. „A vy dvaja kamže idete? opýta sa ich vôl. „Ideme na vandrovku,“ odpovie vajce za oboch. „Idem aj ja s vami, tu na tejto lúke som už všetku hlinu udupal,“ vyhlásil vôl a ďalej už idú v trojici.
Keď títo traja vandrovníci prechádzajú okolo starej chalúpky, uvidia mačku, ktorá sa vyhrieva na streche a lenivo mňauká. „Kam ste sa vybrali, takto v trojici?“ začne mačka vyzvedať. „Ideme na vandrovku,“ opäť odpovie vajce. „Nudím sa tu na streche, idem ja s vami,“ povie mačka a už vandrujú štyria.
Vandrujú ďalej, keď ich cesta zaviedla k malému potoku. Ako okolo neho prechádzali, uvideli raka. „A kdeže toľkí kráčate?“ zahundre rak. „Ideme na vandrovku,“ odpovie vajce už po štvrtýkrát. „Ja som ešte nebol inde ako v tomto malom potôčiku, idem teda s vami,“ povie rak a už spolu kráčajú piati vandrovníci.
Opodiaľ sa pred zrkadlom predvádzal moriak, keď vtom zbadá päticu, ktorá si hrdo vykračuje. Aj on osloví pocestných a pýta sa ich na cestu. Vajce opäť s hrdosťou zahlási, že idú vandrovať. „Idem s vami,” odpovie nadšene moriak a už putujú šiesti. Potom stretli ešte kačicu a kohúta, a tak ich bolo sedmoro. Každý z nich má svoj predchádzajúci príbeh, vďaka ktorému sa malý kolektív ocitol v novej situácii.
Zoznam tovarišov na vandrovke
Toto sú všetci dobrí tovariši, ktorí sa pridali k vajcu na jeho ceste:
- Vajce
- Kôň
- Vôl
- Mačka
- Rak
- Moriak
- Kačka
- Kohút
Dobrodružstvo v zbojníckej chyžke
Vandrovali, koľko vandrovali, až ich omrklo - a oni v tmavej hore! Chodník sa stratil, nevedeli, čo si počať. Hore pusto - dolu pusto, kde sa tu uchýliť? A boli aj hrozne hladní! No keď nik nevedel rady, pohlo vajce rozumom. Poslalo ono kohúta na vysoký smrek a ten odtiaľ hneď zazrel svetielko, aj keď ešte ďaleko od nich v tmavom lese. Radostne naň zakikiríkalo. „No, len rýchlo zleť v tú stranu proti svetlu; ukážeš nám cestu.“ Kohút zletel v tú stranu a všetci sa vydali tam, ako keby išli na isté miesto.
Aj našli chalupu v horách, v ktorej svietilo. Vajce povie koňovi, aby zabúchal na dvere. Ten zabúchal a z izby vyšla stará žena. „Čo tu chcete? Čo tu hľadáte? Rýchlo choďte preč, lebo keď moji muži prídu domov, všetkých vás tu rozdrvia na kašu!“ spustila žena na nich. „Eh, rozdrvia-ne rozdrvia; ty sa o to nestaraj, ale nám siedmim tovarišom daj jesť,“ hovorí vajce. „A čo vás všetkých naraz poberie, pre takých kadejakých zo sveta pozbieraných šklbanov nemám nič!“ hnevala sa žena. Tu vajce rozkázalo volovi, aby vzal ženu na rohy a odniesol ju do lesa. Vôl to aj urobil a hodil ju tam niekde do jamy a bežal naspäť.
Animaltv.sk Čerstvé vajíčko
Príchod zbojníkov
Vstúpili všetci do izby a tam našli pre siedmich stôl prestretý, aj pečiva a jedla dosť. Lebo tam pritrímovali siedmi zbojníci a žena im práve pripravila dobrú večeru. A títo všetci už aj prichádzali s hrmotom, lomozom, len tak hore prašťali. Čo robiť? Dobrá rada stojí vždy za niečo, vajce ju hneď poznalo.
Kohútovi prikázalo vyletieť hore na pánty, vola postavilo do predsiene, koňa do izby za dvere, moriaka poslalo na pec, kačicu pod lavicu, raka do džbánu a samo sa zahrabalo do pahreby; svetlo vypli. Zbojníci prišli a svetla v chalúpke nevideli. „Či tá žena zaspala, alebo čo to je?“ povedali si. „Hneď sa pozrieme, čo sa deje! Len vy trocha tu počkajte, aby ste nazbierané veci na hromadu nezvalili!“ povedal najväčší z nich a vybral sa dnu.
Dôvtipná obrana
Vstúpil do predsiene. Tu ho vôl chytil na rohy a hodil otvorenými dverami do izby. Tam spoza dverí buchol kôň do neho kopytom. „Ej, čo je toto za čerta? Počkaj, hneď ti posvietim do očí!“ povedal zbojník a skočil ku pahrebe, aby zapálil svetlo. Keď rozhrnul pahrebu a začal fúkať, pripieklo žeravé uhlie na vajce. Fúk! puklo vajce a nafúkalo zbojníkovi plnú tvár aj oči horúcim popolom.
Ako podstrelený skočil ku džbánu, aby si tvár a oči umyl. Ale keď načiahol ruku, rak mu chytil prsty do štipcov. Zbojník trhol rukou, prevrhol džbán a narobil veľký hluk! Na ten hluk rozprestrela kačka krídla a zakáčala: ták, ták, ták! Moriak zahrmotal na peci lopatami a kývajúc hlavou zahundral: hudrý, hudrý! Kôň práve teraz vyhodil zadnými nohami zbojníkovi do chrbta a vyskočil ho do predsiene, tam ho zase vzal vôl na rohy a vyhodil von na dvor; k tomu všetkému kohút na pántoch celým hrdlom kričal - kikirí, kokoré!
Došliapaný, doráňaný zbojník doletel ako bez duše ku kamarátom. „Čo sa tam deje?“ pýtali sa ho títo. „Hja, veru tam je zle. Chcel som sa prikrádať len tak na prstoch, a oni ma sami strčili medzi seba. Keď som chcel rozsvietiť, aby som aspoň videl, s kým mám dočinenia, fúk! vybuchol mi spod kožušiny puškár rovno do tváre, dobre že mi oči nevytiekli; siahnem rukou do džbánu, aby som si oči umyl, tam krajčír s nožnicami mi všetky prsty odstrihol; o to viac medzi lavicami tkáč rozhýbal krosná, tresol ma člnkom po hlave a volal: tak, tak! Na peci pekár chytal na mňa lopaty a dudlal: udri, udri! Spoza dverí vyskočil čižmár, vybuchol ma kopytom a vyhodil do predsiene. Tu sedliak vzal ma na železné vidly a vyhodil von. Zbojníci nečakali, kým sa im všetko vyhrnie na nich z chalupy, ale pobrali sa na útek a zanechali tam všetku svoju korisť, čo kedy nazbierali.
Naši však tovariši a sedmorí remeselníci potom zasadli k stolu a k hotovému jedeniu. Jedli, pili, veselili sa, kým čo stačilo. Potom každý pošiel svojou cestou a neviem, kedy sa zase takto stretnú, ako tu boli zídení k jednému majstrovskému kúsku.
tags: #kto #napisal #ako #islo #vajce #na