Cícer (latinsky Cicer arietinum), známy aj ako rímsky hrach, je jednou z najstarších a najvýživnejších strukovín na svete. Hoci pochádza z teplých a suchých oblastí Ázie, jeho pestovanie je možné aj v našich klimatických podmienkach, s istými špecifikami.
Cícer patrí medzi strukoviny a je to staroveká plodina, ktorá si našla svoje miesto v kuchyniach po celom svete. Ide o jednu z najlepších a navyše ľahko stráviteľných strukovín, ktorá si zaslúži viac pozornosti.
Pôvod a história
Cícer baraní po latinsky Cicer arietinum je stará kultúrna strukovina pochádzajúca z teplých a suchých oblastí Ázie. Patrí medzi najstaršie pestované strukoviny; na Blízkom východe boli nájdené pozostatky staré 7500 rokov. Už v staroveku sa pestoval v Egypte a v oblasti celého Stredomoria.
Cícer je jednoročná bylina, ktorá dorastá do výšky 40-70 cm. Listy má zložené, nepárnoperovité. Drobné kvety vyrastajú jednotlivo z pazúch listov a ich farba je biela, prípadne svetlofialová až ružová. Po odkvitnutí sa vytvorí nafúknutý struk s dvomi až tromi semenami. Semeno je svetlé, prípadne u niektorých odrôd tmavšie, nepravidelného tvaru.
Druhy cícera
Existujú dva hlavné typy cícera, ktoré sa líšia vzhľadom, chuťou a oblasťou pestovania:
- Desi: Vyznačuje sa malými, tmavšími semenami a hrubšími chĺpkami. Pestuje sa hlavne v Indii, Etiópii, Mexiku a Iráne.
- Kabuli (odvodené od Kábulu v Afganistane): Má svetlejšie a väčšie semená. Vyznačuje sa kučeravými chĺpkami a pestuje sa hlavne v južnej Európe, severnej Afrike a Južnej Amerike.
Pri skorom zbere sú semená zelené a neskôr sa farebne líšia od svetlej béžovej po hnedú až čiernu. Cícerové semená obsahujú až 45 % sacharidov, z ktorých sa pri trávení glukóza uvoľňuje pomaly (nízky glykemický index), čo z neho robí vhodnú potravinu pre diabetikov.
Pestovanie cícera
Hoci cícer pochádza zo suchých a teplých oblastí, dá sa pestovať aj u nás. Pestujeme ho podobne ako hrach, s tým rozdielom, že je trochu náročnejší na svetlo aj teplo. Je citlivý na nízke teploty a nadbytok vlahy.
Podmienky pre pestovanie
- Stanovište: Rastlinu cíceru umiestnite ideálne na plne slnečné stanovište. Vďaka tomu bude môcť produkovať kvalitné struky v dostatočnom množstve a získate väčšiu istotu, že sa jednotlivým strukom podarí dozrieť.
- Pôda: Vyhovujú mu ľahšie, piesčité pôdy zásobené minerálnymi živinami. Voľte dostatočne záhrevný variant, priepustný a ideálne s prímesou dobre rozloženého kompostu.
- Teplota: Pre klíčenie sú potrebné teploty pôdy okolo 8-10 °C. Semená začínajú klíčiť pri teplote 2 - 5 °C, vzídené rastliny znesú aj mrazy -8 °C. Rastliny cícera sú zvlášť náročné na teplo najmä v období kvitnutia a tvorby plodov.
- Zálievka: Zálievka je kľúčová najmä pri klíčení a výseve mladých rastlín. Inak ale cícer dokáže pomerne dobre tolerovať sucho. Pokiaľ panuje priemerne vlhké leto, zálievka nie je vyložene nutná. Prebytok vody počas vegetácie môže skôr škodiť.
Výsev a starostlivosť
Cícer vysievame, keď má pôda teplotu 8 až 10 °C, teda asi v polovici apríla, do hĺbky 3 až 5 cm a do riadkov vzdialených 25 cm. Môžete semená cícera najprv namočiť na 12 až 24 hodín do vlažnej vody. Potom ich možno vysievať, a to zhruba 0,5 cm pod povrch pôdy. Stačí teda semeno do zeminy jemne zatlačiť pomocou prsta. Výsev udržujte na svetlom stanovisku pri teplote okolo 20 °C.
Rastliny dorastajú do výšky 60 cm, korení až do hĺbky 1 m. Dajte si pozor na pravidelné okopávanie mladých rastlín a ich udržovanie v bezburinnom stave. To je dôležité až do chvíle, keď rastliny dostatočne narastú a zapoja sa. Potom by ste s nimi už nemali žiadnym spôsobom manipulovať.
Podobne ako aj ostatné strukoviny, aj cícer žije v symbióze s hrčkotvornými baktériami, ktoré pútajú vzdušný dusík. Preto pre svoj rast potrebuje prihnojovanie dusíkatými hnojivami len minimálne. Hnojenie fosforom a draslíkom by malo byť podobné ako pri hrachu. Neznáša priame hnojenie vápnikom a maštaľným hnojom.
Zber a skladovanie
Vegetačné obdobie cíceru je 80 až 100 dní. K zberu cíceru je vhodné pristúpiť za slnečného a suchého dňa, a to vo fáze, keď už sú struky sfarbené do žlta. Počas zberu sa trhajú celé struky, z nich sa potom bezprostredne po zbere vylupujú jednotlivé semienka.
Semená cíceru rozprestrite na teplom a suchom mieste (napríklad na tácke) a nechajte ich podľa potreby dosušiť. Akonáhle je cícer suchý, môžete ho uskladniť. Pokiaľ by ste fázu dosušenia preskočili, riskujete rozvoj plesne z dôvodu vlhkosti.
Cícer sa však môže zberať aj v nezrelom stave. To znamená vtedy, keď sú jednotlivé struky ešte zelené a semená vo vnútri mäkké.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Cícer sa tiež vyznačuje vysokou odolnosťou voči škodcom a chorobám. Celé rastliny sú pokryté chĺpkami vylučujúcimi drobné kvapôčky lepkavej hmoty obsahujúcej kyselinu šťaveľovú a jablčnú. Toto umožňuje dokonalú ochranu voči zrniarkam, obaľovačom a voškám.
Cícer je citlivý na pleseň, preto je vhodné udržiavať záhradu v čistote. Ak narazíte na choré rastliny, bezodkladne ich odstráňte. Pamätajte tiež na to, že cícer býva náchylný na najrôznejšie pôdne choroby. Preto sa odporúča vysádzať jednotlivé semená tak, aby nerástli na jednom a tom istom mieste viackrát ako raz za tri roky. Na jednom mieste ho pestujeme najskôr o štyri roky.
Rastlinu cíceru môžu napádať vošky, roztoče a chrobáky. Pokiaľ zaznamenáte veľké zamorenie rastliny škodcami, vytrhajte listy alebo celé rastliny.
Využitie cícera
Cícer je neuveriteľne všestranná a výživná strukovina, ktorá si právom získala miesto v zdravom jedálničku. Má jemne orieškovú chuť, bohatý obsah rastlinných bielkovín a vlákniny, a zároveň výborne zasýti bez toho, aby zaťažoval trávenie.
V kuchyni ho môžete využiť na nespočetné spôsoby:
- Polievky a krémy - cícer dodá hustotu, výživu a jemnú chuť
- Falafel, tyčinky či placky - základ mnohých rastlinných receptov
- Do šalátov - pečený alebo varený, ako zdroj bielkovín namiesto mäsa
- Kari a dusené jedlá - výborne sa kombinuje s paradajkami, kokosovým mliekom či bylinkami
- Sladké pečenie - zmixovaný cícer môže byť súčasťou cookies alebo brownies
- Pomazánky a hummus - klasikou je cícerový hummus s citrónom a tahini
- Nátierky či náhrady vajíčok - vegánska „vajíčková“ nátierka z cíceru chutí prekvapivo autenticky
- Do tortilly a wrapov - ako zdravá a sýta plnka
- Ako príloha alebo hlavné jedlo - na spôsob „cícer na paprike“ či „cícer s bylinkovým maslom“
Cícerové semená obsahujú vysoký obsah bielkovín a vlákniny. Cícer je hlavnou zložkou niektorých jedál, napr. hummus, čana masala, a po zomletí na múku sa používa na výrobu falafelu. Používa sa aj v šalátoch, polievkach a dusených mäsách, karí a iných jedlách. Cícer je dôležitý v indickej a stredovýchodnej kuchyni.
Cícer má jemnú, mierne orieškovú chuť a príjemne krémovú konzistenciu po uvarení. Je skvelým základom pre obľúbený hummus, cícerovú polievku či výživné kari. Ak ho upečiete s trochou olivového oleja a korenia, získate chrumkavú pochúťku plnú zdravých bielkovín.
Cícer je bohatý na rastlinné bielkoviny, vlákninu a dôležité minerály ako železo, zinok a horčík. Pomáha udržiavať energiu počas celého dňa, je ideálny pre vegetariánov a vegánov ako náhrada živočíšnych bielkovín a prináša veľa benefitov pre vaše zdravie:
- Podpora trávenia - Vysoký obsah vlákniny prospieva črevám a pomáha predchádzať tráviacim problémom.
- Zdroj rastlinných bielkovín - Perfektný pre športovcov, vegetariánov a všetkých, ktorí chcú posilniť svaly a telo prirodzeným spôsobom. Zasýti na dlhý čas.
- Stabilná energia - Cícer má nízky glykemický index, čo znamená, že poskytuje dlhodobú energiu bez prudkých výkyvov cukru v krvi.
- Podpora zdravého srdca - Vďaka obsahu vlákniny a zdravých tukov pomáha udržiavať optimálnu hladinu cholesterolu. Pomáha stabilizovať krvný tlak a predchádzať kardiovaskulárnym ochoreniam.
- Zdravé kosti a svaly - Obsahuje železo a horčík, ktoré sú dôležité pre pevnosť kostí a správne fungovanie svalov.
Hummus - Recept ako si vyrobiť domácu cícerovú nátierku
Cícer sa dá namočiť, uvariť, opekať, mixovať, piecť aj mraziť - jeho využitie je takmer nekonečné!
