Vajíčka sú neodmysliteľnou súčasťou Veľkonočných sviatkov a nesmú chýbať v žiadnej domácnosti. Okrem toho, že sú symbolom znovuzrodenia a plodnosti, sú však známe aj tým, že môžu mať rozmanité tvary i veľkosť. Poďme sa pozrieť na to, ktorý vták na Slovensku a vo svete má najmenšie vajce a aké zaujímavosti sa s vtáčími vajcami spájajú.
Králik zlatohlavý: Najmenší vták s najmenším vajcom na Slovensku
Králik zlatohlavý je s hmotnosťou 5 - 7 gramov a dĺžkou 9 cm najmenším vtákom v Európe. Trepotavým letom pripomínajúcim let kolibríka sa vo vzduchu udržiava najmenší vták na našom území. Jeho vajce je zároveň najmenšie, hoci presná hmotnosť a rozmery nie sú detailne uvedené v porovnaní s inými, často spomínanými kolibríkmi. Kolibrík je však spomínaný ako vták s najmenšími vajcami na svete, ktoré vážia asi toľko ako kancelárska spinka.
Kolibrík: Svetový rekordér v miniatúrnych vajciach
Naopak kolibrík má najmenšie vajcia na svete, ktoré vážia asi toľko ako kancelárska spinka. Kolibrík je známy svojimi malými vajcami. Kolibrík si stavia malé hniezdo a má najmenšie vajcia na svete, ktoré vážia asi toľko ako kancelárska spinka. Najmenšie vajce má kolibrík, má váhu iba spinky.
Čmeľovec kubánsky (Mellisuga helenae) žije len na Kube a váži len 1,6 až 2 gramy. Pre porovnanie - to je asi ako papierová sponka. Dorastá do dĺžky len 5 až 6 centimetrov, takže si ho človek ľahko pomýli s väčším hmyzom. Odtiaľ pochádza aj jeho meno - vyzerá a lieta ako včela. Samec má krásne žiarivo modré až zelenkasté perie a počas obdobia dvorenia pôsobí ako malý lietajúci šperk. Samička je o niečo nevýraznejšia, no o to zaujímavejšia matka - stavia hniezdo veľké ako polovica vlašského orecha a kladie doň vajíčka veľké ako hrášok.
Extrémne veľkosti vajec: Od mikroskopických po gigantické
Vajcia môžu mať rozmanité tvary i veľkosť. Najväčšie vajcia patrili vyhynutému sloniemu vtákovi, ktorého vajcia boli asi 28 cm dlhé. Sloní vták žil na Madagaskare a bol asi 3 m vysoký, no nelietal. Jeho zánik sa spája s príchodom námorníkov v 18. storočí. Najväčším svetovým producentom vajec je Čína, ktorá ročne vyprodukuje viac než 160 biliónov vajec. Najmenšie vajíčko na svete zniesol kanárik z Holandska - meralo len 7 mm a vážilo 0,027 g. Najväčšie vajce na svete pochádzalo z pštrosej farmy vo Švédsku a vážilo 2,589 kg. Najväčšie vajce v pomere k telu matky má jednoznačne vták Kivi, ktorého vajce zaberá 25 percent tela matky. Tvrdia to výskumníci Amerického múzea prírodnej histórie v New Yorku. Obrovské vajce tohto nelietavého vtáka žijúceho jedine na Novom Zélande má však aj výhodu. Mláďa je takmer hneď po narodení schopné žiť samé.
Zaujímavosti o vtáčích vajciach
Vtáčie vajcia sú fascinujúce. Od malých prepeličích po obrovské pštrosie. Mnoho ľudí si myslí, že vajcia môžu byť len okrúhle, ale pravdou je, že môžu byť aj špicaté. Záleží na druhu vtáka. Vajcia morského vtáka Common Murra majú hruškovitý tvar. Hoci tieto vtáky hniezdia na úzkych hranách útesu, vajcia neobyčajného tvaru udržia v bezpečí.
Farebná rozmanitosť a maskovanie
Škrupiny sú z veľkej časti zložené z uhličitanu vápenatého, ktorý je biely. Niektoré škrupiny však obsahujú ultrafialové farby, ktoré nie sú viditeľné pre ľudské oko, ale vtáky ho s veľkou pravdepodobnosťou vnímajú. Niektoré škrupiny majú škvrny. A to zámerne. Majú za úlohu maskovať vajíčka. Má to tak napríklad Piping Plover (Cahardrius Melodus). Niektoré plemená sliepok, ako napríklad araukana, znášajú vajcia s rôznymi odtieňmi škrupiny - od modrej a zelenej, až po ružovú a hnedú. Za túto farebnú rozmanitosť vďačíme dvom typom farbív: protoporfyrínu IX, ktorý je zodpovedný za červené a hnedé odtiene, a biliverdínu IXa, ktorý farbí škrupiny na modro a zeleno. Tieto farbivá sa vylučujú zo žliaz v stene maternice a chránia vajíčko pred ultrafialovým slnečným žiarením. Protoporfyrín IX zároveň zvyšuje pevnosť škrupiny.
Extravagantná hrúbka a unikátna membrána
Škrupina je dostatočne tenká pre mláďa a zároveň dostatočne silná, aby uniesla váhu rastúceho embrya vo vnútri. Niektoré škrupiny sú však veľmi silné. Napríklad Cassowary alebo Austrálsky vták patrí medzi bežce žijúce v tropických lesoch Novej Guiney a severovýchodnej Austrálie kladie zelené vajcia pripomínajúce avokádo. S dĺžkou 14 cm patria medzi najväčšie na svete. Väčšie už má len pštros a Emu.
Pred 325 miliónmi rokov žili amniotické vtáky, ktorých vajcia mali tvrdú zárodočnú membránu. Tá umožňovala vymieňať kyslík a oxid uhličitý. Čo je však ešte dôležitejšie, vajcia nevyschli, takže títo vtáci ich mohli vrhnúť aj na súši. Amnióny zahŕňajú dve skupiny zvierat - synapsidy (predchodca cicavcov) a sauropsidy (predchodcovia plazov a vtákov).
Prehľad rôznych druhov vajec a ich veľkostí
Keď sa povie „vajce“, väčšine z nás sa automaticky vybaví slepačie. Len málokto si ako prvé predstaví iný druh. Pritom dobre vieme, že vajcia znášajú aj iné vtáky - a niektoré z nich sú dokonca bežne dostupné. V obchodoch najčastejšie narazíme na slepačie vajcia, občas aj na prepeličie. Ostatné druhy sú skôr vzácnosťou.
| Druh vajca | Približná hmotnosť | Približné rozmery |
|---|---|---|
| Prepeličie vajcia | ~11 gramov | 3-5 cm |
| Vajcia perličiek | 20-45 gramov | 5-7 cm |
| Slepačie vajcia | 50-70 gramov | 5-7 cm |
| Kačacie vajcia | ~90 gramov | 7-9 cm |
| Husacie vajcia | Až 200 gramov | 9-11 cm |
| Pštrosie vajcia | 600-1500 gramov | 18-22 cm |
Vajcia nielen vo vtáčej ríši
Vajíčka nenájdeme iba vo vtáčej ríši, takisto ich kladú plazy. Odlišujú sa tým, že majú kožovitý obal, nemajú tvrdú škrupinku ako vtáčie vajíčka. A vajíčka znášajú aj obojživelníky, ktoré však majú iba rôsolovitý obal, kde je malá čierna bodka, čo je vlastne zárodok. Neskôr sa z neho vyvíja žubrienka a potom žaba, ktorá už prechádza na súš, priblížila Anna Kohutková zo Zoologickej záhrady v Bojniciach.
Vajcia je podľa nej možné nájsť aj v ríši cicavcov, sú to vlastne vajcorodé cicavce, ktoré žijú v Austrálii a na okolitých ostrovoch, ako napríklad vtákopysky alebo ježury.
Vtáčie hniezdenie na Slovensku
Na Slovensku je jediným druhom, ktorý hniezdi počas celého roka, krivonos smrekový. Okrem neho ako prvé začínajú hniezdiť sovy a zimujúce dravce, ako napríklad orol, a krkavcovité vtáky ako vrana a straka. Skoré hniezdenie má tú výhodu, že uvoľní búdky vtákom, ktoré začínajú hniezdiť neskôr, najmä tým, ktoré si nevedia postaviť hniezdo samé. V apríli začínajú stavať hniezda vtáky, ktoré prežívajú zimu u nás, a ich mláďatá vyletujú z hniezd v máji. Niektoré druhy hniezdia tiež v apríli, ale mláďatá vyletujú až v júni alebo neskôr. Veľmi aktívny je v tomto období aj ďateľ, ktorý si svoje teritóriá vyznačuje tzv. bubnovaním.
Ochrana hniezd a mláďat
Niektoré vtáky hniezdia iba raz za rok, iné aj viackrát. Hniezda sa nachádzajú v dutinách stromov, krovinách, korunách stromov, alebo na zemi. Niektoré druhy majú špeciálne nároky a hniezdia v norách vyhrabaných do hlinitých stien alebo brehov. Zabezpečiť ochranu hniezd pred predátormi v mestách je niekedy kľúčové pre prežitie mláďat. Predátory sa naučili využívať k vyhľadávaniu hniezd aj ľudí a ľudské pachy. Taktiež vtáčie búdky sa bez účinnej ochrany pred mačkami, kunami a lasicami takmer nezaobídu. Využiť sa dá aj odpudzujúci sprej.
Spevavce: Najpočetnejší rad vtákov
Vrabcotvaré (Passeriformes) tvoria s takmer dvomi tretinami všetkých druhov vôbec najpočetnejší rad vtákov na Zemi. Systematicky sa delia na viaceré podrady, pričom u nás žijúce druhy patria výlučne do najznámejšieho podradu spevavce (Oscines). Ide o malé až stredne veľké druhy, ktoré obývajú takmer všetky biotopy sveta a sú prispôsobené na výborný let. Ich hlavným spoločným znakom je podobná anatomická stavba tela. Majú anizodaktylnú nohu (tri prsty smerujú dopredu, jeden dozadu), ktorá je operená až po pätu. Ďalším identifikačným znakom je zobák, ktorý nikdy nemá vyvinuté ozobie. Najvýraznejšou anatomickou črtou je prítomnosť zložito usporiadaného hlasového ústrojenstva (syrinx) v mieste rozvetvenia priedušnice. Vďaka nemu dokážu vydávať zložité zvuky a spievať. Zaujímavosťou je, že spev je u nich vrodený len čiastočne. Mláďatá sa ho musia v prvých mesiacoch života aktívne učiť imitáciou dospelých samcov a zvukov z okolia.
Príklady spevavcov na Slovensku
- Drozd čierny (Turdus merula): Samce sú neprehliadnuteľné pre svoje čierne perie a žltý zobák, samica má hnedý vrch tela a svetlejší spodok s tmavohnedým čiarkovaním. Drozd čierny sa živí živočíšnou i rastlinnou potravou, v zime občas aj odpadkami.
- Sýkorka veľká (Parus major): Je to veľmi pestro sfarbený vták, s charakteristickým žltým bruškom. Vyhľadáva najmä listnaté lesy, ale nájdeme ju i v ihličnatých. Bežne sa vyskytuje v blízkosti ľudských sídlisk, v záhradách, parkoch či sadoch.
- Lastovička obyčajná (Hirundo rustica): Hniezdi vo vnútri opustených budov alebo si svoje hniezda vytvára v oknách panelákov na celom území Slovenska, od nížin až do nadmorskej výšky 1350 m. Je to vták sťahovavý, ktorý na zimu odlieta do teplých krajín.
- Červienka obyčajná (Erithacus rubecula): Červienka je vtákom sťahovavým, avšak niekedy u nás aj prezimuje. Hniezdi na celom území Slovenska od nížin až do výšky 1 650 m.n.m. Červienka má sivobiele telo s červeno-oranžovou hruďou. Živí sa najmä hmyzom, niekedy aj slimákmi či rôznymi plodmi.
- Stehlík obyčajný (Carduelis carduelis): Obe pohlavia sú zafarbené rovnako, stehlíka rozpoznať jednoducho vďaka prednej časti hlavy, ktorá je červená. Žije na okrajoch lesov, lúk a pasienkov.
Ďalšie druhy vtákov chované na Slovensku
V posledných rokoch sa na Slovensku čoraz častejšie stretávame s chovom pštrosov. Tieto impozantné vtáky, pôvodom z Afriky, patria medzi najväčšie na svete. Chovajú sa nielen pre mäso, vajcia a perie, ale aj ako domáci miláčikovia.
Pštrosy dvojprsté africké (Struthio camelus)
Africký pštros je najväčší a najťažší žijúci vták, a preto ani nedokáže lietať. Má krídla (najmä samec) prispôsobené skôr na dvorenie sa samiciam ako na lietanie. Zato ale vynikajúco behá, dosahuje rýchlosť 60 - 70 km/h a vydrží v takom tempe bežať často až 30 min, pričom jeho bežecký krok je až 7 m dlhý. Mimoriadne dobre vyvinuté a silné nohy mu však slúžia aj na účinnú obranu i pred veľkými predátormi. Vajce má hmotnosť 1,1 - 1,8 kg a dokáže nahradiť 25 - 30 slepačích. Jeho veľkosť je 15 × 12,5 cm a má 2 - 3 mm hrubú škrupinu, ktorá unesie aj dospelého človeka! Má iný pomer žĺtka a bielka ako slepačie. Tretinu tvorí žĺtok a 2/3 bielok. Je veľmi chutné a má i menej cholesterolu ako slepačie. Len variť ho musíme dlho, a to často 60 - 90 min. Dôležité je vedieť, že i keď bolo čo len 1 deň v inkubátore pri 36 °C, už prešlo takou biologickou vývojovou fázou, že nie je konzumné.
Emu hnedý (Dromaius novaehollandiae)
Obýva austrálske savany, krovinaté stepi či okolie hustých lesov. Dorastá do výšky 1,9 m a váži okolo 55 kg. Má chutné mäso. Podobá sa pštrosovi, ale má o 1 prst na nohe viac. Samice znášajú asi 11 obrovských tmavozelených vajec, na ktorých počas celej inkubácie (trvá až 56 dní) sedí samec bez potravy a pitia a stratí za ten čas asi tretinu svojej váhy. Samica znáša vajcia 15 rokov. Emu sa dožíva asi 30 rokov.
Nandu pampový (Rhea americana)
Obýva trávnaté oblasti, stepi, lesy, púšte a chladné pampy Južnej Ameriky, uprednostňuje vyššiu vegetáciu. Živí sa prevažne rastlinnou stravou, občas hmyzom, škorpiónmi, drobnými hlodavcami, plazmi, malými vtákmi. Dosahuje výšku 1,4 m a váhu 27 kg. Má dobre vyvinuté krídla, i keď nelieta, ale udržiava nimi rovnováhu pri behu. Na jar sa samce dvoria samiciam a pária sa s viacerými, ktoré potom všetky kladú vajcia do 1 hniezda a na 10 - 60 vajciach potom sedí len samec a ony si idú hľadať iného samca. Samec sa aj stará a vychováva mladé sám a bezpečne ich ochraňuje.
tags: #ktory #vtak #ma #najmensie #vajce #na