Kuchárky ako knižný žáner už dlho fascinujú badateľov, obzvlášť tých, ktorí sa venujú neprebádaným územiam. Hoci na prvý pohľad nemusia pôsobiť ako typický materiál pre literárnu vedu, ich štúdium má silné opodstatnenie, najmä z knihovedného hľadiska. Existujú zahraničné štúdie, ktoré dokonca špekulujú, do akej miery možno nachádzať a skúmať narativitu aj u konvenčných kuchárok, a v extrémnom prípade chápu samotný recept ako akýsi „mikronaratív“.
V tomto príspevku sa zameriame na hlbší význam vyšívanej kuchárky, a ako tento artefakt súvisí s kultúrnym dedičstvom Slovákov v Tardoši. Cieľom je preskúmať, ako sa tradičné slovenské motívy a remeslá prejavujú v hmotnej kultúre tejto komunity a aký odkaz nesú pre súčasné generácie.
Kultúrne dedičstvo Slovákov v Tardoši
Tardoš, obec s bohatou slovenskou históriou, uchováva svoje kultúrne dedičstvo prostredníctvom rôznych artefaktov a tradícií. Medzi významné diela patrí dokumentárny film A felénekelt szikla, ktorý zachytáva baníctvo a život tardošských baníkov.
Oblastný dom Lajoša Feketeho - Slovenský pamiatkový dom
V centre obce, pri rímskokatolíckom kostole, sa nachádza Oblastný dom Lajoša Feketeho - Slovenský pamiatkový dom, ktorý spravuje obec. Tento muzeálny komplex obsahuje hmotné prvky kultúrneho dedičstva Slovákov žijúcich v Tardoši, spolu s prvkami maďarského obyvateľstva.
Interiér Oblastného domu:
- Pamiatková izba Lajoša Feketeho: Venovaná turkológovi Lajošovi Fekete.
- Pitvor: Obsahuje trojrozmerné predmety ako kuchárky, riad, nádoby, dekoratívne predmety na stenách (vrátane vyšívanej kuchárky s textom - Kto doma radosti nemá, márne ju v cudzine hľadá) a predmety z tradičnej gastronómie (približne 280 predmetov).
- Zadná izba: Obsahuje odevné súčiastky, bytový textil, dekoratívne predmety, svadobné odevy (slovenské a maďarské), dve postele, sochy a obrazy svätých, tkané koberce (približne 550 predmetov).
Symbolika a posolstvo vyšívanej kuchárky
Vyšívaná kuchárka v Oblastnom dome Lajoša Feketeho nie je len dekoratívny predmet, ale aj nositeľ dôležitých kultúrnych a spoločenských posolstiev:
- Domov a rodina: Text na kuchárke zdôrazňuje, že pravá radosť a spokojnosť sa nachádzajú v domove a rodinnom kruhu. Je to odkaz na hodnoty, ktoré sú pre slovenskú kultúru tradične dôležité.
- Remeselná zručnosť: Vyšívanie je tradičné slovenské remeslo, ktoré si vyžaduje zručnosť a trpezlivosť. Vyšívaná kuchárka je taktiež prejavom kreativity a estetického cítenia.
- Praktický účel: Okrem dekoratívnej funkcie slúžila kuchárka aj na ochranu steny pred zašpinením, čo svedčí o praktickom myslení a starostlivosti o domácnosť.
Vývoj kuchárskych kníh: Od stredoveku po súčasnosť
Zatiaľ čo vyšívaná kuchárka z Tardoša predstavuje unikátny hmotný artefakt, jej existencia je súčasťou oveľa širšieho príbehu kuchárskych kníh ako kultúrneho a spoločenského fenoménu. Knihovedné výskumy kuchařiek sú vo svete obvyklé, ale sústredia sa skôr na starší materiál, typicky na stredoveké rukopisné kuchárky anebo na regionálne novoveké kuchárky končiac 19. storočím.
Najstaršiu tlačenú knihu o gastronómii či skôr gastrozofii zostavil z hľadiska katolíckej mravouky a vierouky Bartholomaeus (Battista) Platina De honesta voluptate et valetudine (Rím cca 1475). Vôbec prvá kuchárka pozostávajúca iba z receptov je anonymná a tlačou vyšla pod názvom Küchenmeisterei (Norimberg cca 1485). Táto zaviedla topos titulného drevorezu, ktorý ukazoval interiér kuchyne.
České a slovenské kuchárky v histórii
V Čechách a na Morave boli kuchárky spočiatku iba opisované. Dnes najstaršia známa jazykovo česká kniha tohto typu opustila pražskú Tlačiareň severinskú-kosořskú. Je to anonymné Kuchařství o rozličných krměch, kterak se užitečně s chutí strojiti mají (Praha 1535). Tlačiar Pavel Severin z Kapí Hory titulnú stranu vybavil doposud u nás prvým drevorezom zobrazujúcim kuchynský interiér.
Po dlhej dobe pôvodné české dielo reprezentuje až Václava Pacovského Knížka kuchařská (Kutná Hora 1811). Nespornou kráľovnou novodobých českých kuchárok sa stala originálna Domácí kuchařka Magdaleny Dobromily Rettigovej (Hradec Králové 1826). Roku 1907 bolo pripravené 24. vydanie, a jej nemecký preklad dosiahol v rovnakom roku devätnástej edície.
Kuchárky v socialistickom Československu (1945-1989)
Obdobie 1945-1989 je pre štúdium kuchárskych kníh profesijne blízke a ponúka pohľad na špecifickú podobu českého knižného trhu vďaka centrálne riadenému a plánovanému hospodárstvu. Knižná produkcia bola pod kontrolou štátu a mala napĺňať utopistické predstavy spoločnosti o „správnej“ a „hodnotnej“ knihe.
Nástroj ľudovýchovy a racionálnej výživy
Režim sa veľmi dovedne snažil adaptovať aj spotrebnú a záujmovú literatúru pre svoje „ľudovýchovné“ účely. Kuchárky sa v danej dobe, najmä v päťdesiatych rokoch, stali, spolu s ďalšími mediálnymi formami, spôsobmi, ako utvárať nového socialistického človeka. Mali tlmočiť socialistickým stravníkom iba vedecky podložené recepty, často otestované v skúšobných ústavoch, posvätené lekárskymi autoritami, nutrične vyvážené a kaloricky optimalizované na konkrétnu pracovnú záťaž.
Bežnou súčasťou receptárov sa okrem výživových tabuliek stali rozsiahle predhovory z pera lekárov či chemikov, ktoré zoznamovali čitateľov s najmodernejšími vedeckými objavmi ohľadom zložiek potravy a snažili sa im vštepiť zásady racionálnej výživy. Niekedy mali kuchárske knihy priamo formu zostavených týždenných jedálnych lístkov alebo obsahovali vzorové jedálne lístky pre jednotlivé profesie.
Socialistický pracujúci bol v predhovoroch kuchárok prirovnávaný k „súčiastke v súkolesí“, starostlivosť o zdravie bola priamo jeho občianskou povinnosťou, lebo jedine zdravý jedinec mohol podávať skvelý pracovný výkon a plne sa zapojiť do budovania republiky. Za príklad bol pochopiteľne dávaný ruský stravník, ktorý podľa vtedajšej ideológie zosobňoval prototyp „dobre živeného človeka“.
Pretrvávanie tradičných zvyklostí a revízia
Hoci osvetoví pracovníci v oblasti výživy sa snažili hneď na konci 40. rokov prvorepublikovú tradíciu varenia úplne zavrhnúť a eliminovať, tj. snažili sa vytvoriť vlastne úplne nový typ kuchárskej knihy a de facto aj nový spôsob stravovania a výživy obyvateľov, nikdy sa im to celkom nepodarilo. V domácnostiach pochopiteľne pretrvávali „staré“ kuchárske zvyklosti a varilo sa podľa predvojnových receptárov odovzdávaných z generácie na generáciu.
Jistou revíziou prechádzala produkcia kuchárok už v druhej polovici 50. rokov, a to na rozdiel od beletrie nikoli priamo pod dojmom politického oteplenia. Po kuchárkach bola veľká poptávka, patrili ku strategicky podporovaným typom kníh, napriek tomu neustále na trhu chýbali, pretože prísne kontrolovaná produkcia znemožňovala dostatočne rýchly prísun rukopisov.
Ďalším faktorom bol nárast konzumného spôsobu života, obyvatelia Československa začali prejavovať záujem o kvalitu a rozmanitosť stravy a dožadovali sa pestrejších a diferencovanejších receptárov. Do hry sa vracali senzorické kvality pokrmov a bolo potrebné ukázať, že socialistický pracujúci pri výnimočných udalostiach dosiahne aj na výdobytky vysokej gastronómie. Tento trend potom zavŕšil, alebo možno skôr akceleroval úspech českých kuchárov na svetovej výstave Expo v Bruseli v roku 1958.
Grafická a kníhviazačská podoba
Historický vývoj sa neprepisoval a neprepisuje len do textovej časti kuchárok a receptov, ale rovnako do ich grafického a kníhviazačského spracovania. Kuchárky z 50. rokov sú bez fotografií z dvoch dôvodov. Tým prvým je tristný stav vtedajšieho polygrafického priemyslu, vytlačiť kvalitné fotografie bol skutočný problém. Druhým dôvodom bol fakt, že vtedajší režim pomerne dôsledne tlačil na jednoduchosť knižnej výpravy, ideálnym typom mala byť stručná, lacná a polygraficky nekomplikovaná brožúra vytlačená v masovom náklade. Vydavatelia kuchárok na konci 50. rokov sa priklonili namiesto realistickej fotografie k čiernobielej alebo dvojfarebnej karikatúrnej perokresbe.
Súčasné trendy a kulinárske umenie
Dnešné kuchárky prechádzajú ďalšou búrlivou zmenou a ich naratívnosť strmo narastá. Dnes už nikto od kuchárky neočakáva len prostý súpis inštrukcií. Kupujeme a čítame „príbeh“, ktorý kuchárka tlmočí alebo ktorý za ňou stojí.
Príkladom moderného prístupu k jedlu a jeho prezentácii je aj úspech slovenských šéfkuchárov. Ako prvému Slovákovi sa mu podarilo získať Michelinskú hviezdu. Súčasné kulinárske umenie sa odráža aj v televíznych kuchárskych reláciách, kde sa diváci môžu tešiť na veľmi chutné recepty, ktoré si budú môcť pripraviť doma.
Záujem o zahraničné kuchyne je evidentný, napríklad prostredníctvom workshopov. Veľvyslanectvo Japonska v Slovenskej republike organizuje praktický workshop pre študentov Hotelovej akadémie Ľudovíta Wintera (HAĽW) v Piešťanoch. Počas workshopu predvedie šéfkuchárka Kakita svoje schopnosti a zručnosti a naučí študentov pripraviť číry vývar s knedličkou z hrebenatky a tradičné chirashi suši. Japonská kuchyňa, najmä suši, sa stala populárnou po celom svete a tradičná japonská kuchyňa washoku bola v roku 2013 zapísaná do zoznamu svetového nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
【Japonská kuchyňa】Čo je daši?
Život a tradície v Tardoši: Kontext vyšívanej kuchárky
Pre hlbšie pochopenie kultúrneho kontextu vyšívanej kuchárky je dôležité pozrieť sa na tradičný život a zvyklosti v Tardoši.
Tradičná architektúra a život v obci
Najstaršie domy v obci pochádzajú z konca 19. storočia a nachádzajú sa prevažne v strede a v západnej časti dediny. Staršie domy boli stavané z hliny, neskôr z hlinených nepálených tehál. Domy z hlinených tehál mali lepšie izolačné vlastnosti. Staršie domy tvorili dve izby, pitvor, komora, pivnica, veranda a gang. V zadnej časti sa nachádzali poľnohospodárske, resp. remeselnícke priestory.
Miestne nárečie a identita
V miestnom nárečí slovenského obyvateľstva sa používa západoslovenské nárečie, ovplyvnené maďarským jazykom a prízvukom. V nárečovom prejave sa používajú archaické formy miestnych a sociálnych vrstiev. Miestni obyvatelia sa identifikujú ako zadunajskí Slováci, pričom hovoria, že sem prišli ľudia z Nitry a Nových Zámkov.
Tradičné zvyky a obrady
Kultúrne dedičstvo Tardošu sa prejavuje aj v zachovávaní tradičných zvykov a obradov spojených s dôležitými životnými udalosťami.
- Narodenie a krstiny: Ženu, ktorá porodí v obci, volajú radostná mama, alebo šestoneďielka. V minulosti sa krstilo do jedného týždňa po narodení. Po cirkevnom krste nasleduje rodinná oslava, ktorú organizujú doma s pomocou susedov a príbuzných.
- Sviatosť birmovania: Príprava na birmovku začína v treťom ročníku na základnej škole. Deti dostanú dary od krstných rodičov a príbuzných.
- Svadba: Do 70. rokov civilný sobáš prebiehal doobeda a cirkevný sobáš poobede. V piatok bola rozlúčka so slobodou, kedy nevesta nosila rozmarínový veniec. Pred svadbou musia mladomanželia absolvovať predmanželskú náuku. Svadby sa organizujú v Kultúrnom dome, kde varia obecné kuchárky.
- Úmrtie: Symbolickým predznakom smrti v dedine je zavýjanie psov. Keď niekto v dome zomrie, domáci zakrývajú zrkadlá a otvárajú okná.
Prehľad matrík v Tardoši (1764 - súčasnosť)
Prehľad matrík poskytuje cenný historický záznam o živote v obci.
| Typ matriky | Prvý zápis | Posledný zápis (pokiaľ uvedené) | Poznámka |
|---|---|---|---|
| Kereszteltek anyakönyve I. (narodených a pokrstených) | 25. 11. 1764 | 31. 12. [1871] | Do roku 1765 evidovaní v Héregu |
| Kereszteltek anyakönyve II. (narodených a pokrstených) | 1. 1. 1872 (Anna Skrinyár) | 31. 12. [1911] | |
| Kereszteltek anyakönyve III. (narodených a pokrstených) | 16. 1. 1912 (Károly Szórády) | 18. 9. [1938] | |
| Kereszteltek anyakönyve IV. (narodených a pokrstených) | 14. 9. 1938 (Ilona Mészáros) | 16. 6. [1950] | |
| Kereszteltek anyakönyve V. (narodených a pokrstených) | 12. 8. [1950] | ||
| Házasultak anyakönyve 1 (sobášených) | 25. 11. 1764 (Muzsik a Bartyik) | 6. 7. [1875] | |
| Házasultak anyakönyve 2 (sobášených) | 10. 5. 1875 (Kallay János a Knotek?? Katalin) | 14. 11. [1936] | |
| Házasultak anyakönyve 3 (sobášených) | 23. 1. 1937 (Horváth János a Teréz Zhorela) | 15. 8. [1950] | |
| Házasultak anyakönyve 4 (sobášených) | 21. 8. [1950] | ||
| Meghaltak anyakönyve 1 (zosnulých) | 16. 12. 1764 (Nikolaus Lócky) | 22. 5. [1873] | |
| Meghaltak anyakönyve 2 (zosnulých) | 22. 5. 1873 (Zhorela Jozef) | 26. 12. [1906] | |
| Meghaltak anyakönyve 3 (zosnulých) | 11. 1. 1907 (Radoviczki Róza) | 29. 12. [1923] | |
| Meghaltak anyakönyve 4 (zosnulých) | 31. 12. 1923 (Anna Király) | 20. 12. [1950] | |
| Meghaltak anyakönyve 5 (zosnulých) | 8. 2. 1951 (Kovács Péterné) | 21. 5. [1961] | |
| Meghaltak anyakönyve 6 (zosnulých) | 9. 7. [1961] |
Projekty a aktivity na zachovanie kultúrneho dedičstva
Na zachovanie a rozvoj kultúrneho dedičstva sa realizujú rôzne projekty. SPŠ Samuela Mikovíniho realizuje projekty zamerané na výskum mikroorganických škodcov knižnej väzby a medzinárodnú spoluprácu. Študenti absolvujú odborné stáže v rôznych krajinách, kde získavajú nové vedomosti a zručnosti. Tieto aktivity prispievajú k hlbšiemu pochopeniu a ochrane kultúrnych artefaktov, vrátane tých, ktoré súvisia s históriou kuchárskych kníh.
