Keby sa hľadala zelenina, ktorá nesmie chýbať v žiadnej záhrade, rajčiaky by s prehľadom vyhrali. Nič nechutí tak dobre, ako paradajka z vlastnej záhrady. Rajčiak odtrhnutý priamo z kra v slnečnom lete chutí úplne inak ako ten z obchodu. Domáci rajčiak je jednoducho lahôdka.
Rajčiak však nie je iba jeden. „Rajčiakové preferencie“ každého z nás sú odlišné. Niekto má rád tie najsladšie čerešňové, iný biftekové pokvapkané olivovým olejom a posolené, pre ďalšieho musia byť rajčiaky pevné a chuť až tak nerieši. Jeden vyžaduje plody červené, druhý je aj očami a chce mať na tanieri plody oranžové, žlté, fialové či zelené. Existuje toľko druhov rajčín, že sa vám z toho skoro točí hlava.
Pôvod a nutričná hodnota rajčiakov
Paradajky, plody rajčiaka jedlého, sú obľúbenou zeleninou. Rastlina rajčiaka pochádza zo strednej a južnej Ameriky a do Európy, konkrétne do Španielska a Portugalska, bola dovezená v roku 1498 z výprav cestovateľa Krištofa Kolumbusa. Rastliny sú jednoročné až dvojročné, ktoré najskôr vyrastajú rovno zo zeme, v neskoršom štádiu vývoja však majú sklon k plazivosti. Plody rajčiaka sú paradajky, ktoré sú väčšinou guľaté a rozdelené na dve komory. Po dozretí sú plody červenej farby, môžu však byť aj žlté alebo tmavo-oranžové. Spočiatku majú plody mierné ochlpenie, ktoré sa po dozretí stratí. Najlepšie chutia čerstvé.
V poslednej dobe sa záujem spotrebiteľov o paradajky zvýšil aj vďaka početným informáciám o ich nutričnej hodnote a priaznivých zdravotných účinkoch. Čerstvá paradajka strednej veľkosti obsahuje iba 26 kalórií, má vysoký obsah vitamínu C (takmer 40 % odporúčanej dennej dávky) a je zdrojom vitamínov A, B1, B6, kyseliny listovej a horčíka. Rastlinný pigment lykopén, ktorý dodáva paradajkám ich červenú farbu, patrí do skupiny karotenoidov, ktoré sú známe svojimi antioxidačnými vlastnosťami. Veľkou výhodou paradajok je, že si oproti iným druhom zeleniny zachovávajú lykopén aj po uvarení.
Typy a odrody rajčiakov
V závislosti od charakteru rastu rozlišujeme dva základné typy rajčiakov: kolíkové a kríčkové. Zatiaľ čo pri kolíkových paradajkách je naším cieľom zapestovať rastliny s rovnou a nerozvetvenou stonkou, v prípade kríčkových odrôd ju necháme rozvetviť.
Kolíkové (indeterminantné) rajčiaky
Tieto odrody patria k najčastejším v záhradách a sú označované ako indeterminantné. Kolíkové paradajky sú pomerne vysoké a sadenicu postupne uväzujeme k pevnej a vysokej opore v podobe kolíka alebo špirálovej tyče. Klasikou sú guľaté červené plody s hmotnosťou okolo 100 g.
- ‘Crimson Crush F1’: Kolíkový rajčiak s veľmi vysokou, geneticky zakódovanou rezistenciou proti plesni. Plody sú okrúhle, väčšie, dorastajúce až do hmotnosti 150 g. Na povrchu sú sýtočervené, dužina je šťavnatá a chutná, s vysokým obsahom lykopénu.
- ‘Tamina’: Spoľahlivá odroda s netradičným zemiakovým typom listu. Plod je okrúhly, krásne vyfarbený, bez „žltého goliera“ okolo stopky.
- ‘Tornado’: Produkuje veľké, žiarivo-červené paradajky vážiace až 100 g. Obľúbená odroda s vysokou trvanlivosťou a odolnosťou proti praskaniu. Plody majú sladkastú a veľmi príjemnú chuť.
- ‘Pedro’: Veľmi populárna odroda.
- ‘Uragan F1’: Veľmi skorá kolíková odroda, vhodná pre fóliovníky, skleníky aj poľné pestovanie. Väčšie guľaté plody do 130 g sú odolné voči praskaniu.
- ‘NIKI ZEL’: Skorý indeterminantný hybrid, určený pre pestovanie vo fóliovníkoch a voľnej pôde. Vyniká dobrým zdravotným stavom a nepraskajúcimi plodmi s príjemnou chuťou. Skladovateľnosť je 10 - 14 dní.
- ‘Valdo’: Veľmi skorá odroda s datľovými (oválne hranatými) plodmi červenej farby a vynikajúcej chuti. Hmotnosť plodov je 20 - 25 g, skladovateľnosť dobrá, pevnosť stredná.
- Ďalšie odporúčané odrody: ‘Bauna F1’, ‘Harzfeuer F1’, ‘Mountain Magic F1’, ‘Malinowy Ozarowski’, ‘Orkado F1’, ‘Palava F1’, ‘Pedro F1’, ‘Start F1’, ‘Stupické Polní Rané’, ‘Tipo F1’, ‘Torino F1’.
Kríčkové (determinantné) rajčiaky
Nepatria k najpopulárnejším medzi záhradkármi, primárne sú určené na veľkovýrobu a mechanizovaný zber. Ich oválne plody majú menej šťavy, sú tuhšie, s vyšším podielom dužiny. Kríčkové paradajky sú o dosť nižšie a oporu nepotrebujú. Záhradkári ich nemajú radi pre hustejší rast a náchylnosť na pleseň na listoch. Môžete ich však vyviazať ku kolíkom a čiastočne presvetliť a odstrániť časť bočných výhonkov. Nezabudnite, že po niekoľkých vijanoch je rast hlavnej osi ukončený kvetenstvom, neodstráňte preto všetky bočné výhonky.
- Odrody ‘Orbit’ a ‘Salus’ majú „slivkovité“ plody.
- ‘Darinka F1’ a ‘Pavlína’ majú plody okrúhle.
- ‘ŠEJK’: Veľmi skorá až skorá odroda polorozkladitého vzrastu, pestovateľsky nenáročná. Plody sú oválne hranaté s geneticky fixovaným vysokým obsahom lykopénu (červeného farbiva) v dužine. Preto aj farba pretlakov a kečupov z nich vyrobených je intenzívne červená.
- Československá kríčková odroda, ktorá nepotrebuje oporu, dorastá do výšky maximálne 0,9 m a prináša veľké množstvo plodov s hmotnosťou približne 50 g.
Čerešňové (cherry) rajčiaky
Skutoční labužníci hovoria, že čo je malé, to je milé a myslia tým čerešňové rajčiaky. Svojou plnou chuťou sú skutočne neprekonateľné. Ak však chcete pestovať rajčiaky na obmedzenej ploche pre okamžitú spotrebu, siahnite po malých „jednohubkách“ - rajčiakoch čerešňových. Zdajú sa vám malé? Ale veď z nich nebudete pripravovať lečo alebo kečup, odtrhnete si ich takpovediac priamo do úst. Všetky vynikajú výbornou chuťou, čo je pre priamy konzum to najdôležitejšie. Sú stálicou vo všetkých ročných obdobiach.
- ‘Sweet Aperitif’: Najobľúbenejší rajčiak. Bohaté vijany, plná chuť, výrazne sladké, ale s dostatkom kyselín. Jemná šupka, drobné plody… Ale tá chuť!
- ‘Cherry Baby F1’: Chutná novinka s červenými čerešňovými plodmi s hmotnosťou 15 až 20 g v bohatých vijanoch. Vyniká výbornou násadou.
- ‘Honeycomb F1’: Žltooranžový rajčiak s výbornou chuťou a drobnými, 15 g ťažkými plodmi. Je plnohodnotnou alternatívou odrody ‘Sungold F1’.
- ‘Rubylicious F1’: Odroda s vysokou odolnosťou proti plesni, výbornou chuťou a vysokým obsahom cukru.
- ‘Mc Dreamy’: Cherry paradajky slivkového tvaru. Oberajú sa na vetvičke, ktorá je silnejšia a zabezpečuje dlhšiu čerstvosť. Plody sú charakteristické hrubšou šupkou a bohatou dužinou, čo umožňuje dlhšie skladovanie.
- ‘Maxxiany’: Menšie cherry paradajky červenej farby s vynikajúcou sladkou chuťou, dosahujúcou až 10 brixov. Zberajú sa na strapci, čo zabezpečuje dlhšiu čerstvosť a kvalitu.
- ‘Wild Tomato’: Špecialita s maličkými rajčiakmi veľkosti čiernych ríbezlí patriace do druhu Solanum pimpinellifolium. Rastliny majú veľmi bujný rast a vyžadujú veľa priestoru. Plody dosahujú hmotnosť iba 1 až 2 g, v strapcoch ich však býva sto i viac. Majú typickú rajčiakovú chuť a sú favoritom tých najmenších záhradkárov.
NAJLEPŠIE odrody cherry paradajok na pestovanie vo vašej záhrade
Kokteilové rajčiaky
Ak sú pre vás čerešňové rajčiaky príliš malé, siahnite po tých kokteilových s hmotnosťou 40 až 60 g. Ideálne sú drobnoplodé koktejlové paradajky vhodné aj do nádob.
- ‘Cocktail Crush F1’: Menší brat odrody ‘Crimson Crush’ s vysokou odolnosťou proti plesni. Plody sú pravidelne guľovité, hladké, s hmotnosťou okolo 60 g. Majú výbornú chuť i arómu.
- ‘Bejbino F1’: Veľmi skorá kolíková paradajka s vysokou výnosnosťou, na jednom strapci až 20 plodov. Menšie, guľaté plody s priemerom 3-4 cm. Odolná proti praskaniu.
- ‘Brioso’: Kokteilová paradajka s vynikajúcou chuťou vďaka dobrej kombinácii cukrov a kyselín. Sladká a aromatická dužina má sýtu tmavočervenú farbu, plody sú plné antioxidantov s vyšším obsahom lykopénu.
- ‘Saluoso’: Významná odroda kokteilových paradajok, ktoré sa oberajú na strapci. Červené plody majú pravidelný guľatý tvar a sladkú chuť s hodnotami až 6 brixov. Majú vysoký obsah vitamínov a minerálov a nízky obsah kalórií, sodíka a cholesterolu.
- Výborné sú aj odrody ‘Merrygold F1’, ‘Tastier F1’ alebo ‘Spencer’.
Biftekové rajčiaky
Pre skutočných labužníkov sú tu biftekové rajčiaky, ideálne na krájanie do sendvičov a šalátov.
- ‘Gigantomo F1’: Obrovský biftekový rajčiak dorastajúci do hmotnosti 700 až 1 000 g. Plody majú plnú chuť a bohatú arómu.
- ‘Ananas’: Má veľké viackomorové žltooranžové plody s ružovo zafarbeným stredom. Chutná a obľúbená klasika medzi „starými“ odrodami.
- ‘Orange Wellington F1’: Plody sú veľké, až 250 g ťažké. Majú sýtooranžovú dužinu maslovej textúry a lahodnú chuť.
- ‘Rose Crush F1’: Rajčiak odolný proti plesni s väčšími, plocho guľovitými plodmi. Sú viackomorové, s chutnou dužinou a ružovočervenou šupkou.
- ‘Noire De Crimée’: Pochádza z Ukrajiny, dnes sa pestuje po celom svete. Stredne veľké biftekové plody sú na reze karmínovočervené, dužina maslovej konzistencie je veľmi chutná.
- ‘Homestead F1’: Rastlina s dobrými výnosmi. Plody beefsteakového typu dorastajú do hmotnosti až 500 g, mimo čerstvého konzumu sa skvele hodí do šalátov, sendvičov a na pečenie.
- ‘Brutus’: Produkuje veľké, šťavnaté plody, podobné hovädzím steakom, ktoré sú ideálne na krájanie do sendvičov a šalátov. Lahodné, bohaté červené plody sú silne rebrované a dorastú až do priemeru 20 cm.
- ‘Jerguš’: Rokmi overená odroda, ktorá v našich podmienkach výborne dozrieva v skleníkoch aj vonku. Plody vážia priemerne 400 g a sú mäsité. Vynikajúce na priamy konzum aj na domáce pretlaky.
- ‘Býčie srdce OXHEART’: Staršia obľúbená odroda s veľkými červenorožovými plodmi tvare býčieho srdca. Plody majú vynikajúcu, sladkú chuť, môžu dorastať aj 300 gramov.
- ‘Herodes’: Polo-skorá indeterminantná odroda, určená pre stredné rýchlenie i poľné pestovanie. Plody sú veľké, mäsité, srdcovitého tvaru, stredne ružovej farby so slabým rebrovaním a žíhaním.
- ‘ABRUZZESE’: Rajčiak hruškového tvaru s váhou plodov 250-300g. Plody sú intenzívnej červenej farby. Dužina je mäsitá, šťavnatá. Dozrieva 90 dní od výsadby.
Špeciálne a farebné odrody
Špeciálnu kategóriu tvoria paradajky vyšľachtené pre netradičnú farbu alebo tvar plodov.
- Žltá hruška: Výnimočná voľba pre každého záhradkára, ktorý túži po jedinečnej kombinácii estetiky a chutného úžitku. Plody sú bohaté na vitamíny a minerály, sladkej chuti, ideálne na konzumáciu v čerstvom stave, do šalátov, na zdobenie pokrmov či prípravu chutných omáčok.
- Paradajka Červená hruška: Kolíková odroda rajčiny s vysokou výnosnosťou a výškou do 80 cm. Plody sú červené a majú hruškovitý tvar.
- Paradajka Datlo: Tyčková odroda paradajky s mimoriadne lahodnými plodmi. Tie sú zlatooranžové, pevné, datľového tvaru. Paradajky sú menšie veľkosti, v priemere dosahujú váhu 18 g a sú odolné voči praskaniu.
- ‘SUNLEMON F1’: Kolíková paradajka s chutnými malými plodmi s priemerom 1,5 až 2 cm v citrónovo žltej farbe. Odroda sa vyznačuje vysokou násadou plodov na strapci a ich postupným dozrievaním.
- ‘Zelená zebra’: Odroda zaujímavá netradičným zafarbením. Guľaté, stredne veľké pruhované plody žltozelenej farby s hmotnosťou cca 100 gramov. Ich chuť je sladká limetkovo - citrónová a zároveň trochu pikantná.
- ‘Zlatá kráľovná’: Ponúka guľaté zlatožlté stredne veľké plody jemnej a aromatickej chuti. Sú vhodné na priamu konzumáciu aj na bežné spracovanie.
- ‘Black Russian’: Čierna paradajka s vysokým obsahom antioxidantov. Bude ozdobou na každej obloženej mise a hodí sa aj na tepelné spracovanie.
- Ďalšie farebné špeciality: ‘Purple Bumble Bee’, ‘Sunchocola F1’, ‘Limetto F1’, ‘Snow Berry’.
Odrody rajčiakov s odolnosťou proti plesni (PhR)
Už niekoľkými sezónami preverená je skupina odrôd rajčiakov s geneticky zakódovanou odolnosťou proti plesni, označovaná aj skratkou PhR = „Phytophtora Resistant“. V zlých rokoch, keď pleseň úraduje, vydržia tieto odrody až do jesene.
- Osvedčené hybridy: ‘Crimson Crush F1’, ‘Cocktail Crush F1’, ‘Consuelo F1’, ‘Rubylicious F1’ a ‘Nagina F1’.
- Novinky nadchádzajúcej sezóny: ružový ‘Rose Crush F1’ a oranžový ‘Merrygold F1’.
Pestovanie rajčiakov: Od semienka po úrodu
Pestovanie paradajok síce nie je jadrová fyzika, ale zopár trikov môže rozhodnúť, či budete zbierať plné debničky sladkých plodov alebo len pár nešťastných kúskov. Rajčiaky patria k teplomilným druhom zelenín, preto sa s ich vysádzaním netreba ponáhľať.
Plánovanie a výber stanovišťa
V prípade paradajok sa vždy oplatí premýšľať, kam túto na živiny a svetlo náročnú plodinu vysadíte. Vyberte výhrevnú polohu s dostatkom slnka, kde rastliny nebudú tienené stromami alebo budovami. Miesto by malo byť vzdušné, aby po ranných rosách v neskorom lete listy čo najrýchlejšie obschli. Ušetríte si tým mnoho trápenia s listovými chorobami.
Rajčiakom svedčí teplé, vzdušné, výhrevné stanovište chránené pred vetrom a priamym dažďom. Najviac im vyhovujú miesta v polotieni, ktoré sú prevzdušnené, ale dobre chránené pred vetrom. Dobrou voľbou môže byť skleník alebo fóliovník. Chránené podmienky v skleníku alebo vo fóliovníku rajčiakom vyhovujú, navyše tu nie sú vystavené opakovaným dažďom, čiže zmáčaniu listov, čo môže viesť k rozvoju hubových chorôb.
Príprava pôdy
Paradajkám sa darí v pôde, ktorá dobre prepúšťa vodu a je bohatá na živiny. Najlepšie rastú v zemine s neutrálnym pH, no zvládnu aj mierne kyslé alebo zásadité prostredie. Pôda pre paradajky by mala byť hlinitopiesočnatá, stredne ťažká, teplejšia a dostatočne bohatá na živiny. Ideálne je neutrálne až mierne kyslé pH medzi 5,5 a 7,5.
Paradajky patria do skupiny zeleniny prvej trate, čiže do skupiny najnáročnejšej na živiny. Ideálne je, ak na jeseň pôdu vyhnojíte hnojom, alternatívou je jarné zapracovanie väčšieho množstva kompostu do pôdy.
Nemali by ste ich pestovať viac rokov na rovnakom mieste, ale ani na záhone, kde ste minulý rok pestovali zemiaky, baklažány, papriky či jahody. Po týchto plodinách by totiž mohli byť ohrozené chorobami i škodcami. Opakovaná výsadba na rovnaké miesto sa neodporúča pri žiadnej zelenine, pôda sa jednostranne vyčerpáva. Je vhodné pestovateľské záhony striedať a na rovnaké miesto danú rastlinu vrátiť až o niekoľko rokov.
Predpestovanie sadeníc
Vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia rajčiaky treba najskôr predpestovať. Domáce pestovanie sadeníc je výhodné z niekoľkých dôvodov. Tým najdôležitejším je azda možnosť vypestovať si odrody, ktoré si sami zvolíte vrátane atraktívnych noviniek či starých odrôd. Tie by ste v podobe predpestovaných sadeníc ani nezohnali. Predpestovanie zo semien sa oplatí tiež v prípade, keď plánujete pestovať väčšie množstvo rastlín, je to finančne výhodnejšie.
Polovica marca je vhodným termínom na výsev semien rajčiakov. Nespravíte chybu, ak budete vysievať až na Jozefa. Päťdesiat až šesťdesiat dní je na predpestovanie sadeníc dostatočný čas. Príliš skoré výsevy majú za následok vytiahnuté rastliny, s ktorými sa pri vysádzaní zle manipuluje.
Semienka vysievajte v pravidelných rozstupoch do kvetináča alebo výsevnej nádoby do výsevného substrátu do hĺbky približne 3 mm. Nevysievajte semienka nahusto, ich vzájomná vzdialenosť by mala byť približne 1 cm v riadku. Každá výsevná miska musí mať na spodku dierky - odtokové otvory, ktorými po zaliatí odtečie prebytočná voda. Nezabudnite výsev označiť názvom odrody alebo číslom, ku ktorému máte napísanú a dobre uloženú legendu.
Výsevy dobre polejte a umiestnite na pár dní na miesto s teplotou 22 až 25 °C, pričom prvých pár dní semená nepotrebujú svetlo. Výsevnú nádobu umiestnite najlepšie na vnútorný okenný parapet alebo na iné svetlé miesto. Pozorne výsevy sledujte a keď začnú klíčiace rastlinky „háčkovať“ - nad povrchom sa objavia háčiky hypokotylu, ktoré vynesú na povrch podlhovasté klíčne lístky, premiestnite výsevné misky na priame svetlo a znížte teplotu na 16 až 18 °C. Pri zamračenom dni sa snažte teplotu o 2 až 4 °C znížiť. Príčinou „vyťahovania sa“ sadeníc je vždy disproporcia medzi teplom a svetlom - vysoká teplota pri nízkom svetelnom pôžitku.
Len čo paradajky vytvoria jeden alebo dva pravé listy, je najlepší čas na ich presadenie - pikírovanie do plastových či rašelinových kvetináčov. Na pikírovanie si pripravte väčšie črepníky alebo tégliky, optimálne také, ktoré zabezpečia vzdialenosť medzi rastlinami 10 x 10 cm. Mladé rastlinky vysaďte pokojne približne o tretinu hlbšie, než pôvodne rástli, prípadne po prvé listy. Z takto zahĺbenej stonky totiž vyrastú nové korene, ktoré sa pripoja k zásobovaniu rastliny živinami aj vodou. Pri pikírovaní použite čerstvý substrát určený na výsev a množenie. Črepníky s rastlinami umiestnite do skleníka, pareniska alebo za okno tak, aby mali čo najviac svetla. Optimálne teploty na predpestovanie sú 18 až 20 °C cez deň a 12 až 15 °C v noci.
Sadenice polievajte dva - až trikrát týždenne. Medzi jednotlivými zálievkami nechajte substrát čiastočne preschnúť, iba tak dosiahnete silné sadenice so zdravými koreňmi. Trvalé prevlhčenie substrátu má často za následok odhnívanie koreňov. Optimálna sadenica rajčiakov je kompaktná, zdravá a môže mať základy prvého kvetenstva, prípadne aj prvé malé plody. Sadba by nemala byť prerastená, vytiahnutá, s dlhými internódiami spôsobenými zlými svetelnými podmienkami v čase predpestovania.
Ak si priesady rajčiakov kupujete, všímajte si čistotu, intenzívne sfarbenie listov a vzrast. Ak sú spodné listy žlté až hnedé a mladá rastlinka intenzívne kvitne, určite je v strese. Samozrejme, nemáme na mysli zatvorené kvetné púčiky, prípadne s jedným kvetom. Na listoch sa sústreďte na ich spodnú časť, či sa na nej nevyskytujú škodce, alebo stopy po nich.
Pokiaľ máte kvalitnú sadbu, príčinou slabšej úrody môžu byť nadmerné teploty. Okrem toho, že sa z roka na rok zvyšuje počet tropických dní, pod sklom sa uplatňuje aj skleníkový efekt, čiže prehrievanie. Skleník aj fóliovník je nutné vetrať, aby sa znížilo riziko rozvoja plesní a aby sa zároveň opeľovali kvety. Paradajky sú samoopelivé rastliny, na ich opeľovaní sa primárne nepodieľa hmyz. Peľ sa prenáša pomocou vetra, preto fóliovník alebo skleník vetrajte, aby prišlo vďaka miernemu prievanu k prenosu peľu.
V prípade paradajok kúpených v obchode ide väčšinou o takzvané F1 hybridy. Zo semena by ste síce sadenice vypestovali, ale plody z nich by mohli byť výrazne iné, neraz nižšej kvality. Používať semená získané z kúpených paradajok sa oplatí len v prípade starých a pôvodných odrôd, ktoré neprešli krížením.
Výsadba
Hlavný termín výsadby priesad paradajok je polovica mája, keď už vonku nehrozia nočné mrazy. Počkajte, kým pominie riziko neskorých jarných mrazov, ktoré by mali definitívne pominúť po troch zmrznutých v polovici mája. Optimálna teplota na pestovanie sa pohybuje okolo 22 °C. Pre vonkajšiu výsadbu paradajok je ideálna druhá polovica mája, teda obdobie po „zamrznutých“. V teplom roku môžete aj trochu zariskovať a niekoľko sadeníc vysadiť aj koncom apríla. Zdravé a silné sadenice môžete do skleníka alebo fóliovníka vysadiť buď koncom apríla, alebo na začiatku mája.
Rozstupy závisia od pestovateľských podmienok i od vlastností danej odrody. Pri výsadbe pri opore, ako sú kolíky či tyče, im doprajte rozostup asi 60 cm. Nízke a kríčkové odrody môžete sadiť bližšie k sebe - stačí im 40 cm. Ak necháte aj trochu väčšie medzery, paradajky sa vám poďakujú zdravším rastom a lepším prístupom vzduchu. Rozostup medzi paradajkami by mal byť okolo 80 cm v rade, 100 cm medzi radmi. Pri kríčkových odrodách sa odporúča rozstup 50 × 60 cm, pri kolíkových 50 × 95 cm.
Na sadenie vysokých odrôd paradajok si pripravíme aj oporné kolíky, na ktoré neskôr rastliny priviažeme. Tie umiestnime do zeme ešte pred vykopaním výsadbovej jamy. Koreňový bal sa pri výsadbe pokladá buď zvisle, alebo naležato. Mnoho pestovateľov umiestňuje do výsadbovej jamky koreňový bal aj s časťou stonky. Väčšia časť stonky sa potom zahrnie hlinou, aby vznikol bohatší koreňový systém. Po prihrnutí pôdu dôkladne zatlačíme. Priesadu vysaďte čo najhlbšie a po prihrnutí pôdu dobre pritlačte, nech po zaliatí nevznikne jama. Po vysadení ešte raz rastlinku výdatne zalejte. Najlepšie priamo ku koreňom a nie na listy. Môžete na ňu navliecť plastovú fľašu s odrezaným hrdlom, bude ju chrániť pred prípadným vetrom.
Oporu v podobe kolíka alebo tyče je ideálne dať k paradajkám hneď pri výsadbe a stonku k nej postupne uväzovať.
Pestovanie v nádobách
Vlastných rajčiakov sa nemusíte vzdať ani vtedy, keď nevlastníte záhradu. Vo vhodných nádobách ich môžete pestovať aj na balkóne či terase. V nádobách je možné pestovať aj kolíkové rajčiaky. Musíte iba zvoliť zodpovedajúcu veľkosť nádoby (10 až 30 l). Ak budú mať dostatok svetla a vlahy, bude sa im dariť rovnako ako tým v záhrade. Výsadbu sadeníc do nádob naplánujeme na druhú polovici mája, aby rastlinám neuškodili mrazíky.
Strieška presahujúca obvod domu, s južnou expozíciou, je ideálnym miestom. Chráni rastliny pred dažďom, stena domu sa cez deň nahreje a v noci uvoľňuje teplo, čím vytvorí priaznivú mikroklímu. Prakticky bez chemickej ochrany budete mať zdravé a rodiace rastliny až do neskorej jesene.
Pestovateľská nádoba musí vyhovovať odrode, ktorú ste si vybrali. Kríčkovité odrody porastú aj v bežných debničkách, v ktorých pestujete muškáty alebo petúnie. Kolíkovým rajčiakom doprajte nádobu s objemom 10 až 30 litrov. Môžete zvoliť keramiku či kameninu, alebo plast. Veľmi kompaktný rast má obľúbená odroda ‘Vilma’, bujnejšie rastie ‘Baby Boomer’. Previsnutým rastom sa vyznačujú odrody ‘Tumbling Tom Red’ (červený) a ‘Tumbling Tom Yellow’ (žltý). Rastliny majú silno potlačenú apikálnu dominanciu a ochotne prevísajú cez okraj nádoby. Výrazne vetvia a vyžadujú čiastočné „presvetľovanie“ - odstraňovanie časti výhonkov tak, aby zbytočne rastlinu nezahusťovali.
Na dno nádoby vložíme dvoj- až trojcentimetrovú vrstvu keramzitu alebo štrku pre lepší odvod nadbytočnej vody. Asi 2/3 nádoby naplníme substrátom. Vaše rastliny budú v nádobách niekoľko mesiacov, preto pre ne vyberte ten najkvalitnejší nezliehavý substrát. Rajčiaky v nádobách sú od vás plne závislé, potrebujú pravidelné prihnojovanie a zálievku, ktorá závisí od vzrastu rastliny a okolitej teploty. Pri plne narastených rastlinách a v horúcom lete je nutná každodenná zálievka. Veľa práce ušetrí samozavlažovací kvetináč. Na tento účel sa výborne hodia hlavne miniatúrne odrody. Vysokým odrodám je nutné dopriať väčšie nádoby, minimálne 30 litrov na jednu rastlinu.
Starostlivosť o rajčiaky
Kolíkové rajčiaky v nádobách nerastú „len tak”. Musíte ich vyväzovať, vyštipovať bočné výhonky, polievať a hnojiť. Najkrajšie rajčiaky a najbohatšiu úrodu má ten, kto s nimi „spáva a spieva im“, čiže sa o ne stará každý deň. Len tak môže zbadať prvé príznaky choroby, vošky alebo roztoče na listoch, či prvé príznaky vädnutia z nedostatku vlahy. Rajčiaky neznášajú dovolenku - vašu dovolenku.
Zálievka a hnojenie
Základom starostlivosti o paradajky je pravidelná zálievka. Rastlinám síce vyhovuje prevzdušnené prostredie, no pri koreňoch potrebujú dostatok vlhkosti. Polievame dažďovou alebo odstátou vodou, ideálne skoro ráno alebo večer. Rastliny polievajte dopoludnia, nikdy nie na listy. Zálievka má byť výdatná. Je lepšie pôdu zaliať poriadnou dávkou vody, aby sa dostala hlbšie do pôdy, ako ju každý deň len ľahko zmočiť.
Paradajky patria medzi plodiny prvej trate, vyžadujú vysoký pomer rýchlo prístupných živín. Najlepšie je jesenné hnojenie hnojom alebo jarné zlepšenie pôdy kompostom. Rajčiaky v nádobách potrebujú pravidelné prihnojovanie.
Odstraňovanie zálistkov a listov
Dôležitým krokom v starostlivosti o paradajky je vylamovanie zálistkov. Potrebujú ho tyčkové paradajky s neukončeným rastom stonky. Zálistky sa tvoria v pazuchách listov. Odstraňujeme ich, aby rastlinu príliš neoslabili. Môžu sa na nich totiž tvoriť plody, ktoré už rastlina nevládze vyživovať a trvá veľmi dlho, kým vôbec dozrejú. Pri pestovaní kolíkových odrôd je odstraňovanie bočných výhonkov nevyhnutné, nakoľko odoberajú z rastliny živiny na úkor plodov. Vylamovanie zálistkov sa vykonáva iba pri kolíkových odrodách, pri kríčkových sa bočné výhony ponechávajú.
Nezabudnite ani na pravidelné odstraňovanie buriny a kontrolu zdravia rastlín. Listy spodných poschodí postupne slabnú a žltnú, je teda výhodné ich postupne, ako rastlina rastie, odstrihávať. Slabé či mŕtve pletivá sú totiž náchylnejšie na napadnutie chorobami. Odstraňovaním listov sa k plodom dostane i viac svetla, takže dozrievajú kvalitnejšie, čo je dôležité predovšetkým pri mäsitých odrodách s gigantickými plodmi.
Mulčovanie
Mulčovanie záhona s paradajkami je výhodné nielen z dôvodu obmedzenia klíčenia burín, ale aj pre zníženie potreby zálievky. Dobrou voľbou zvlášť v chladnejších oblastiach je hnedá alebo čierna netkaná textília, pretože pôdu aj ohrieva. Naopak, svetlé organické mulče v podaní drevitej vlny či slamy dokážu brániť prehrievaniu koreňového systému. Prednosťou organických mulčov je ich postupné rozkladanie a obohacovanie pôdy o živiny. Avšak pozor, v prípade drevitej vlny i slamy počítajte s nutnosťou prihnojenia pôdy dusíkatým hnojivom. Pri ich rozklade totiž dochádza k dočasnej spotrebe dusíka baktériami. Textíliu je nutné na záhon umiestniť pred výsadbou, prírodný mulč rozmiestnite až po výsadbe. Počítajte s tým, že ho bude nutné do konca sezóny priebežne dopĺňať.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Pri všetkých druhoch paradajok je potrebné zabezpečiť, aby sa spodné listy a plody nedotýkali zeme. Vlhkosť z pôdy a málo prúdiaceho vzduchu tvoria ideálne prostredie na vznik hubových ochorení, ktorým chceme predísť. Na rajčiakoch ostrihajte všetky spodné listy, výhonky, poškodené stonky a nezabudnite odstrániť všetky suché a hnedé listy.
Dôležitá je predovšetkým prevencia. Paradajky nepestujte na rovnakom mieste a ani blízko zemiakov. Dodržte odporúčané rozstupy a pri kolíkových odrodách vylamujte zálistky, tak ostane porast vzdušný.
| Problém | Príčina | Riešenie/Prevencia |
|---|---|---|
| Pleseň zemiaková | Vlhkosť z pôdy, málo prúdiaceho vzduchu, pestovanie blízko zemiakov | Okamžitý zásah chemickými postrekmi, prípravky s baktériami/hubami (Alginure, Altella, Novaferm Sirius), bylinné výluhy preventívne. Udržiavať porast vzdušný, strihať spodné listy. |
| Praskanie plodov | Nárazová zálievka alebo náhly a výdatný dážď po období sucha. | Pravidelná a výdatná zálievka. Pestovanie odolnejších odrôd (Tica, Trixi, Divoké červené, Bejbino, Torino, Parto, Tipo). |
| Zelené okolie stopky | Fyziologická porucha spôsobená stresovými podmienkami (napr. vysoké horúčavy). | Tieto časti stačí vykrojiť. Niektoré odrody sú náchylnejšie. |
| Čierne fľaky na spodkoch plodov | Nedostatok vápnika v pôde. | Vyhnojte pôdu hnojivom s vysokým podielom vápnika. Zálievka pôdy s prídavkom drevného popola. |
| Krútenie listov | Nedostatok vody, výkyvy teplôt, napadnutie parazitom stolbur (pri krútení nahor a deformácii). | Pravidelná zálievka, stabilné teploty. V prípade stolburu je nutné choré rastliny odstrániť. |
| Škodca - bzdocha zeleninová (Nezara viridula) | Masívny výskyt cicaním škodí rastline. | Prírodný postrek NeemAzal T/S, chemické postreky (Karate Zeon 5CS). |
Vhodní susedia
Vhodným susedom pre paradajky je zeler, petržlen či bazalka. Súvislé a jedlé pokrytie pôdy pod rajčinami sa podarí vytvoriť májovým výsevom novozélandského špenátu.
Zber a dozrievanie rajčiakov
Keď dozrievajú, zber paradajok je jednoduchý a zvládne ho naozaj každý. Počas sezóny ich stačí nechať dozrieť do správnej farby - keď sú krásne červené, sú aj sladké a bezpečné na konzumáciu. Netreba sa ponáhľať, zelené plody môžu obsahovať látku solanín, ktorá nie je zdravá. Výnimkou sú však odrody, ktoré dozrievajú do tmavofialovej, čiernej alebo intenzívne zelenej farby - tie sú zrelé aj bez typického červenania. Stačí si zapamätať vzhľad zrelej farby konkrétnej odrody. Potom už len trhať, ochutnávať a tešiť sa z úrody.
Paradajky dozrievajú postupne, preto je najlepšie zbierať ich každý deň-dva podľa potreby. Najjednoduchšie je odstrihnúť záhradnými nožnicami plod aj so stopkou. Ak sú paradajky dobre vyzreté, odpadnú do ruky ľahko aj samé. Pri strapcových paradajkách nečakáme, až dozrie celý strapec, ale zbierame postupne jednotlivé plody. Tým, že oberieme červené plody, čiastočne urýchlime dozrievanie tých ostatných.
Na konci sezóny môžete paradajkám trochu „pomôcť“ s dozrievaním posledných plodov. Stačí zobrať starší nôž alebo rýľ a okolo stonky urobiť kruh - asi 5 cm od nej, do hĺbky približne 20 cm. Takto rastlinu jemne „šokujete“ a podnietite ju, aby sústredila energiu na dozretie rajčín. Na začiatok ho však vyskúšajte len na jednej rastline, aby ste videli, ako zareaguje. Koncom sezóny môžeme urýchliť dozrievanie plodov tým, že paradajky prestaneme polievať. Dlhšie sucho a schnutie listov paradajok umožní plodom rýchlejšie dozrieť. Ak sa na jeseň predsa len nestihnú všetky vyfarbiť vonku, môžeme ich nechať dozrieť odtrhnuté vo vnútri. Aj zelené plody stihnú na mieste s teplotou okolo 20 °C dozrieť. Ostrihajte ich spolu so stonkami a zaveste na tyč niekde v interiéri, prípadne ich dajte do debničky či na tácku a tú položte vnútri za okno.
Paradajky by sa mali skladovať stopkou hore, pri izbovej teplote. Tešíme sa na vašu účasť!
Spracovanie rajčiakov
Existuje viacero spôsobov ako je možné paradajky spracovať. Veľkou výhodou paradajok je, že si oproti iným druhom zeleniny zachovávajú lykopén aj po uvarení.
- Pretlak a kečup: Paradajkový pretlak sa vyrába šesťnásobným procesom odparovania, čo má neblahý vplyv na chuť a vôňu produktu. Výrobcovia preto pretlak obyčajne upravujú prídavnými aromatickými zložkami a cukrom. Zahriatím, zmixovaním, pasírovaním paradajok a následne ich plnením do fliaš bez prístupu vzduchu sa vyrába kečup bez konzervantov. Na technickú výrobu kečupu sú najvhodnejšie plody z kríčkových odrôd, napríklad ‘Šejk’.
- Mrazenie: Spracúvajú sa aj mrazením, ktoré nie je až tak typické pre naše končiny. Ideálne sa mrazia zrelé pri teplotách -25 až -30 °C.
- Sušenie: Ďalším neštandardným spôsobom spracovania plodov paradajok je ich sušenie pri teplote 65 až 70 °C. Usušené plody sa potom môžu nakladať do rastlinných olejov alebo sa dochucujú korením. Najlepšie sa sušia mäsité odrody s hutnou dužinou a menším obsahom vody.
- Džem/Lekvár: Z paradajok sa vyrába aj lekvár.
tags: #label #poucne #rajciny #paradajky