Slovenská biela hus a hus labutia predstavujú dve rôzne, no zaujímavé kategórie husí, každá so svojimi špecifickými vlastnosťami a históriou. Zatiaľ čo slovenská biela hus je výsledkom cieleného šľachtenia a je naším národným plemenom, hus labutia je divoký druh, ktorý má dôležitú úlohu ako predok mnohých domestikovaných plemien.
Slovenská biela hus: Národné plemeno s históriou
Slovenská biela hus patrí medzi naše národné plemená husí, spolu so Suchovskou husou. Vznikla koncom prvej polovice 20. storočia krížením miestnych husí z podunajskej oblasti s maďarskými a emdemskými husami v oblasti Nitry a Levíc. Šľachtenie sa začalo v štyridsiatych rokoch v Nitre pod vedením Júliusa Godála. Cieľom šľachtenia bolo vytvoriť trojúčelovú hus (mäso, pečeň, perie), vhodnú do pastevných oblastí, so zachovaným inštinktom kvokavosti a zvukových prejavov, ktorá bude mať vyššiu hmotnosť a znášku a dobrú kvalitu peria.
Charakteristika a vlastnosti
Slovenská biela hus je stredne ťažké plemeno s pevnou konštitúciou a ušľachtilým vzhľadom. Vyznačuje sa kompaktným, mierne zošikmeným telom. Operenie zvierat je čisto biele. Zvieratá sú nenáročné na chov, otužilé a dobre zužitkujú pastvu. Dobre spracováva pastvu, čo z nej robí ideálneho „kosačku“ na trávnik okolo domu.
- Hmotnosť: Gunár dosahuje hmotnosť až do 8 kg, hus do 7 kg. Pri nútenom dokrme môže živá hmotnosť vykrmovaných gunárov dosiahnuť 11 až 12 kg.
- Znáška: Predstavuje 10 až 18 vajec s bielou škrupinou a priemernou hmotnosťou 160 g. V prvom cykle dokáže zniesť 14 až 18 vajec s porcelánovobielou farbou škrupiny. Ak sa husi zamedzí kvokaniu, je schopná zniesť v nasledujúcom cykle ešte ďalších 8 až 10 vajec.
- Plodnosť: Životnosť husí je 12 rokov, no výnimkou nie sú ani staršie husi. Plodnosť gunárov výrazne klesá po 6. roku života. Jej využitie na plemenitbu je 6 rokov.
- Kvokavosť: Pri slovenskej bielej husi sa kladne hodnotí nenáročnosť jej chovu, k čomu prispieva aj zachovaný pud kvokavosti. Táto prirodzená vlastnosť, ktorá je súčasťou rozmnožovacieho pudu, sa dostavuje po prvej väčšej znáškovej sérii.
- Pohlavný dimorfizmus: Jemný pohlavný dimorfizmus je možné sledovať vo vzpriamenejšom držaní tela gunára, jeho zvukovom prejave a ochrannom správaní. V dĺžke krku sa taktiež prejavuje pohlavný dimorfizmus.
Chov a starostlivosť
Chov slovenskej bielej husi je pomerne nenáročný, keďže bola vyšľachtená pre podmienky našej krajiny a je pomerne otužilá. Potrebuje však možnosť pastvy alebo aspoň každodenný prísun nasekaného zeleného krmiva. V zimnom období je dôležitá vláknina vo forme nasekaného drobného sena, nevymlátenej ovsenej slamy, kapusty, mrkvy či jabĺk. Na večer sa odporúča pridávať jačmeň mimo obdobia znášky a v zime a v predjarí ovos. V období znášky potrebujú husi vápnik na tvorbu vaječnej škrupiny, ktorý sa dodáva vo forme suchých škrupín, vápenca a minerálov. Vhodné je dodávať im aj kŕmne zmesi.
Veľkou výhodou je, ak má voľný prístup k vode, kde sa môže kúpať a udržiavať si biele perie v potrebnej kvalite a čistote. V menších chovoch môže postačiť aj nádoba s vodou s rozmermi približne 1x1x0,4 m. V domácej chovnej skupine sa odporúča jeden gunár na jednu až päť husí.
Chovné páry sa zostavujú najneskôr v októbri. Pri odchove húsat je dôležité dbať na to, aby neboli ustajnené na mokrej podstielke a v prievane. Na podstielanie je najlepšia slama. Výživa húsat musí byť pestrá, odporúča sa zmes obilnín, kukurica, ovos, jačmeň a vitamíny.
Ochrana plemena
V súčasnosti však na Slovensku nájdete len málo chovných jedincov slovenskej bielej husi. Ich počet sa pohybuje v desiatkach, odhadom do dvesto kusov. Oživenie záujmu o slovenskú bielu hus prinieslo vytvorenie Slovenského zväzu chovateľov, ktorý si vytýčil ako prvoradú úlohu zachovať a rozšíriť všetky slovenské národné plemená malých zvierat.
Hus labutia: Divoký predok
Hus labutia (Anser cygnoides) je druh divokej husi, ktorý prirodzene obýva východnú Áziu, najmä Mongolska, severnej Číny a juhovýchodného Ruska. V zime migruje do teplejších oblastí, napríklad do juhovýchodnej Ázie. Do Európy bola dovezená v prvej polovici 20. storočia a vysádzaná ako lovný vták. V Ázii je už tisícročia domestikovaná.
Charakteristika divokého druhu
Vyznačuje sa štíhlou postavou, dlhým krkom a tmavým pruhom tiahnucim sa od temena po chrbát. Ako typická divoká hus má výborné letové schopnosti a dokáže preletieť dlhé vzdialenosti počas migrácie. Samec váži až 3,5 kilogramu, samica 2,8-3,3 kilogramu. Rozpätie krídel je až 162 centimetrov. Farba peria je hnedá a biela.
- Sociálne správanie: Husi labuťovité sú počas väčšiny roka spoločenské a žijú v kŕdľoch. V období rozmnožovania však vytvárajú monogamné páry, ktoré zostávajú spolu aj niekoľko rokov. Partneri si navzájom pomáhajú, najmä pri ochrane hniezda a mláďat.
- Rozmnožovanie: Hniezdenie začína na konci apríla až v máji. Samica kladie obvykle 5 až 8 vajec do hniezda vystlaného rastlinným materiálom a perím. Inkubácia trvá približne 28 až 30 dní. Na vajciach sedí výlučne samica, zatiaľ čo samec hniezdo stráži. Po vyliahnutí sa mláďatá rýchlo postavia na nohy a rodičia ich vedú k vode, kde sa začínajú samostatne živiť.
- Odolnosť: Hus labuťovitá je výborne prispôsobená chladnému podnebiu, keďže hniezdi v severných oblastiach Ázie. Zvláda aj vysoké letné teploty, pokiaľ má prístup k vode na ochladenie. V prirodzených podmienkach sa dožíva 10 až 15 rokov.
Význam a domestikácia
Hus labuťovitá sa vo voľnej prírode nechová na produkčné účely, ale je dôležitá ako priamy predok domácich plemien, najmä čínskej a africkej husi. V zajatí sa často chová ako ozdobné plemeno v zoologických záhradách, parkoch či súkromných chovoch. Divoké husi labuťovité sú prirodzene plaché a opatrné voči človeku. V zajatí, ak sú odchované ručne alebo majú častý kontakt s ľuďmi, si dokážu vybudovať určitú dôveru.
Všeobecné informácie o husiach
Hus, vedecky známa ako Anser, patrí do triedy vtákov (Aves) a čeľade kačicovité. Tieto vtáky majú veľké krídla, ktoré im umožňujú vytrvalý let na veľké vzdialenosti, často v klinovitom útvare. Žijú monogamne v trvalých pároch a obaja rodičia sa starajú o mláďatá. Sú bylinožravé, aktívne cez deň na zemi a v noci prespávajú na vode. Samec sa nazýva gunár.
Produkty z husí
Produkty z husí zahŕňajú mäso, sádlo, vajcia a husacie játra. Husacie mäso je vyhľadávanou pochúťkou vďaka svojej šťavnatej a charakteristickej chuti. Predáva sa ako celé, alebo v menších častiach ako sú prsia a stehná. Na produkciu husacieho mäsa a husacej pečene sa využívajú rýchlorastúce produkčné typy husí (brojlerové a pečeňové hybridy). Produkciu biologicky plnohodnotných násadových vajec zabezpečujú plemenné husi a gunáre, ktoré tvoria rodičovský kŕdeľ. Charakteristickým znakom znášky je jej cyklickosť (husi znášajú vajcia len v určitom období).
História chovu husí na Slovensku
Na území Slovenska sa chovali husi od raného feudalizmu. Boli zaužívaným desiatkovým poplatkom zemskej i cirkevnej vrchnosti. Vtedajšie veľmi rozšírené chovy mali základ v jestvujúcich prírodných podmienkach, pri ktorých boli husi najúžitkovejším domácim zvieraťom. Zatrávnené lokality okolo potokov, močiarov a hojné vodné plochy poskytovali im zdroje výživy po väčšiu časť roka. S výnimkou počiatočného odchovu, kedy bolo treba chrániť husi pred dravcami a extrémnou nepohodou, nevyžadovali si žiadnu starostlivosť. V medzivojnovom období začali roľníci realizovať husi a husacie perie na trhu. Prišlo aj k čiastočným zmenám v úžitkovosti, a to k zvyšovaniu ich hmotnosti, dosahovaniu rýchlejšieho rastu a lepšej osvalenosti. Dobre predajným artiklom sa stávala husacia pečeň.
Delenie plemien
Domestikáciou divých husí vznikli v jednotlivých oblastiach mnohé krajové plemená a rázy s rôznym stupňom zošľachtenia. Plemená husí sa delia podľa typu úžitkovosti na ľahké nosivé (labutia hus, talianska hus), stredne ťažké a ťažké typy.
Prehľad vybraných plemien husí na mäso
| Plemeno | Pôvod | Charakteristika | Hmotnosť pečene |
|---|---|---|---|
| Toulouská hus | Francúzsko | Najväčšie a najťažšie plemeno, ideálne na produkciu mäsa, veľkej pečene (foie gras) a kvalitného peria. Mohutné telo, široký a krátky trup. | Až 1 kg |
| Emdenská hus | Nemecko | Veľmi staré a rozšírené plemeno, známe rýchlym rastom a vysokou hmotnosťou. Mäso veľmi kvalitné s nízkym obsahom tuku, pečeň veľká. Nelieta, potrebuje priestor. | Neuvedené |
| Landeská hus | Francúzsko (región Landais) | Stredne ťažké plemeno, známe najmä pre produkciu veľkej lahôdkovej pečene a kvalitného mäsa. Kompaktné telo s dvojitým podbruškom, otužilá. | Neuvedené |
| Veľká šedá hus | Ukrajina | Vyšľachtená krížením Toulouskej a Romenskej husi. Jedno z najlepších plemien na mäso. Rýchlo rastie a dosahuje vysokú hmotnosť (húsatá v 9. týždni 4,5 kg). | 350 - 450 g |
| Rýnska hus | Nemecko (povodie Rýna) | Tradičné európske plemeno, stredne ťažké až ťažké. Pevná kostra a dobre vyvinuté svalstvo. Vyšľachtená na produkciu mäsa. | Neuvedené |