Halušky sú neodmysliteľnou súčasťou slovenskej kuchyne, tradičnou a obľúbenou delikatesou, ktorej príprava môže byť pre niekoho hračka a pre iného výzva. Spýtajte sa na recept mamky, babky či šikovnej susedky a každá vám ochotne prezradí zoznam ingrediencií, no presný pomer už nevie. Prečo? Lebo majú kopec praxe a robievajú haluštičky od oka. Babička vám navyše možno x krát ochotne predvedie názornú ukážku. Vo vlastnej kuchyni však bojuje každý sám za seba. A veruže prax robí odborníka odborníkom.
Základné typy halušiek a ich príprava
Najbežnejšie v slovenských domácnostiach sú zemiakové halušky. Skvele chutia s bryndzou, tvarohom, alebo kyslou kapustou. Každé halušky treba variť v osolenej vode.
Príprava zemiakových halušiek
Do väčšieho hrnca dajte variť vodu s troškou soli. Odvážte si potrebné množstvo zemiakov a ošúpte ich. Následne dobre umyte a najemno nastrúhajte. Prebytočnú šťavu zo zemiakov odstráňte. Pridajte soľ a postupne po troške múku. Množstvo múky závisí aj od druhu zemiakov. Tie vodnatejšie vsajú viacej múky. Cesto nemá byť príliš riedke, inak by sa vo vode rozpadlo. Rovnako nesmie byť príliš tuhé, inak by boli halušky tvrdé. Navyše s tuhým cestom sa zle pracuje. Je dobré si správnu konzistenciu cesta najskôr vyskúšať. Veľmi jednoducho! Lyžičkou hoďte malú haluštičku do vriacej vody. Ak sa rozpadne - pridajte do cesta ešte múku.
Sádzanie a varenie halušiek
Po skúške správnosti hustoty cesta nasleduje sádzanie. Naše babičky a možno aj mamky sádzali halušky ručne za pomoci lopárika a lyžice, prípadne noža. Po nasádzení cesta halušky povaríme, kým vyplávajú na povrch. Necháme ich ešte pár minút variť a následne precedíme.
Halušky podáváme s bryndzou, s uzeným masem a zelím nebo jako přílohu k omáčkám. S pomocí haluškovače budeme mít přílohu hotovou za pár minut.
Krok 1: Smícháme mouky s vodou a kurkumou. Vodu přidáváme postupně, stačí necelý hrnek.
Krok 2: Dáme vařit větší množství vody a dostatečně ji osolíme.
Krok 3: Když halušky vyplavou, necháme je jen krátce povařit a scedíme je.
Zemiaky očistíme, nastrúhame na strúhadle, pridáme soľ podľa chuti a po častiach múku. Urobíme cesto, ktoré musí byť vláčne, nie tuhé alebo riedke. Vodu dáme variť so soľou, vložíme konce zo strúhaných zemiakov a 1 zemiak pokrájaný na menšie kocky. Necháme povariť 15 - 20 minút, aby sa zemiaky uvarili. Pripravíme haluškár na halušky. Do vriacej vody cez haluškár dávame cesto na halušky variť, spotrebujeme všetko cesto. Povaríme za občasného miešania 3-4 minúty. Halušky scedíme a prepláchneme vlažnou vodou.
Odoberieme 5-6 PL vody, v ktorej sa varili halušky a rozmiešame s bryndzou. Slaninu pokrájame na malé kocky opražíme do zlatista. Pridáme bielu časť lahôdkovej cibuľky. Halušky dáme do misy, pridáme rozmiešanú bryndzu, masť zo slaninky, soľ podľa chuti a premiešame. Servírujeme na tanier, ozdobíme slaninkou, dochutíme kyslou smotanou, posypeme vňaťou z jarnej cibuľky.
Do väčšieho hrnca dáme variť vodu a keď začne vrieť pridáme soľ. Medzitým si pripravíme cesto na halušky. Zemiaky očistíme a postrúhame, pridáme vajíčko (nemusí byť, držia tvar aj bez neho), soľ a premiešame. Nakoniec pridáme obe múky. Cesto má byť hustejšej konzistencie. Ak sa nám zdá riedke, pridáme ešte múku. Takto pripravené cesto pretlačíme cez sitko na halušky do vriacej vody. Na záver si pripravíme jednoduchú syrovú omáčku. Do hrnca dáme zohriať cca 1 - 2 dcl mlieka a pridáme syr v črievku. Môžeme pridať aj nastrúhaný syr. Krátko zohrejeme a zmiešame s haluškami.
1. Vajcia vymiešame s olejom/masťou a mliekom. 2. Cesto treba len ľahko premiešať, aby sa suroviny spojili. 3. 4. Vodu osolíme a keď už naozaj vrie, cesto rýchlo pretlačíme cez sito na halušky. Pretlačené halušky premiešame, aby sa neprichytili na dno hrnca. 5. Halušky sú veľmi obľúbenou prílohou k rôznym druhom mäsa pripravených na šťave, perkeltom či k paprikášom. Podávajú sa aj ako samostatné jedlo s bryndzou, kyslou smotanou a opečenou slaninou. Sú obľúbené aj preto, lebo sú veľmi jednoducho a rýchlo pripraviteľné.
Alternatívne druhy múk a ich využitie v haluškách
Dlhoročnou víťazkou v používanosti slovenských kuchýň je pšeničná múka. To so sebou ale nesie niekoľko problémov. Pšeničná múka je dnes takmer všade. V pečive, sladkostiach, cestovinách, koreninách, mäsových výrobkoch, nápojoch a takto by som mohla dlho pokračovať. Ak sa dokopy spojí znížená kvalita pšenice, denne skonzumované množstvo a fakt, že pšenica obsahuje lepok, vzniká problém. Čoraz viac ľudí trpí celiakiou alebo intoleranciou, ktoré spôsobujú nášmu telu nemalé problémy. Našťastie na trhu existuje množstvo bezlepkových múk, ktoré možno využiť na prípravu obľúbených pokrmov.
Existuje široké spektrum múk, od klasickej pšeničnej, cez mandľovú až po tapiokovú múku. Je dôležité poznať rozdiely medzi nimi a ich výhody.
Pšeničná múka
Pšenica, právom nazývaná aj kráľovná obilnín, je najpoužívanejšia obilnina na výrobu múky na svete. Kedysi v minulosti bola dokonca využívaná len ako výsada bohatých rodín a chudobní ľudia na ňu nemali nárok. V dnešnej dobe sa však nájde mnoho zástancov zdravej výživy, ktorí ju zo svojho jedálnička vylúčia, pričom si neuvedomujú jej benefity. Pšenica je bohatým zdrojom vlákniny. Tá je dôležitou súčasťou stravy, pretože zabraňuje zápche, pomáha kontrolovať hladinu cukru v krvi, chráni pred srdcovými chorobami a dokonca pomáha pri znižovaní hmotnosti. Pšeničná múka je tiež bohatá na vitamíny B1, B3 a B5, riboflavín a folát. Má tiež viac železa, vápnika, bielkovín a ďalších živín ako mnohé iné druhy múk, a je zdrojom beta-glukánov a ďalších prospešných látok. Keď pšenicu zo svojho jedálnička vynecháte, mali by ste sa uistiť, že tieto dôležité živiny prijmete aj z iných potravín, aby sa u vás neprejavil ich nedostatok. Pšeničné otruby sú veľmi bohaté na nerozpustnú vlákninu, ktorá má na ľudský organizmus priaznivé účinky. Štúdie totiž naznačujú, že táto vláknina môže fungovať ako prebiotikum, ktoré udržuje prospešné baktérie v našom čreve. Navyše, pšenica, a teda aj pšeničná múka, môžu byť nápomocné pri tráviacich problémoch a skrátiť tak čas potrebný na trávenie ťažko stráviteľných potravín.
Špaldová múka
Tento druh obilnej múky je síce drahší, no veľmi zdravý. Neobsahuje žiadne chemické látky, ľahko sa trávi a má jemnú orieškovú chuť. V skutočnosti sa špalda považuje za samostatný druh pšenice. Keďže teda ide o rovnaký druh, majú podobný výživový profil. Zrná špaldy sú však viac rozpustné vo vode, čo organizmu značne uľahčuje trávenie. Má tiež vysoký obsah bielkovín, vďaka čomu sa môže pýšiť bohatým aminokyselinovým spektrom. Špaldová múka obsahuje aj tuk, ktorý má vysoké zloženie nenasýtených mastných kyselín. Špalda sa skladá hlavne z cukrov, z ktorých väčšinu tvorí škrob, vďaka čomu sú výrobky zo špaldovej múky vláčnejšie a hutnejšie. V kombinácii s vysokým podielom vlákniny, ktorou sa špaldová múka môže pýšiť, tak pomáha spomaliť trávenie a navodzuje pocit sýtosti. Vysoký príjem vlákniny navyše súvisí aj so zníženým rizikom obezity, srdcových chorôb a cukrovky 2. typu. Obsah vlákniny v špaldovej múke je v skutočnosti o niečo nižší ako obsah v pšeničnej múke, no obsahujú podobné množstvo rozpustnej vlákniny. Vzhľadom na to, že špalda vo všeobecnosti obsahuje vysoké množstvo minerálov a vitamínov, môže napríklad zlepšiť imunitný systém, znížiť hladinu cukru v krvi, ako aj zlého LDL cholesterolu. Organizmu dodáva horčík, zinok, mangán, vápnik, draslík a vitamíny skupiny B.
Ražná múka
Ražná múka je jedinou múkou, okrem pšeničnej a špaldovej, ktorú môžete využiť na výrobu chleba či kváskovanie. Ražná múka si zvyčajne zachováva veľké množstvo živín, na rozdiel od rafinovanej pšeničnej múky. Z výživového hľadiska je hodnota ražu porovnateľná s hodnotou pšenice. V niektorých prípadoch je však napríklad jeho obsah aminokyseliny lyzín dokonca biologicky lepší. Raž je dobrým zdrojom vlákniny, čo je obzvlášť dôležité pre ľudí, ktorí nemajú dostatok vlákniny vo svojej strave. Ražná vláknina je bohato vybavená necelulózovými polysacharidmi, ktoré majú mimoriadne vysokú schopnosť viazať vodu a rýchlo dodávajú pocit plnosti a sýtosti. Ražná múka môže zlepšiť niekoľko aspektov zdravia srdca, pretože niektoré výskumy spájajú jej príjem s nižšími rizikovými faktormi srdcového ochorenia. Napríklad 8-týždňová štúdia porovnávala účinky konzumácie ražnej a pšeničnej múky na hladinu cholesterolu v krvi. Vedci zistili, že ražná múka bola pri znižovaní zlého LDL cholesterolu účinnejšia o 14 % oproti pšeničnej múke. Keďže je ražná múka bohatá na vlákninu, účinne sa podieľa na zlepšovaní zažívacieho traktu, nakoľko absorbuje vodu, a tak pomáha pri lepšej priechodnosti čriev. Niektoré štúdie dokonca naznačujú, že ražná múka bola účinnejšia pri liečbe zápchy ako pšeničná múka. Iné štúdie tiež zistili, že vláknina z ražnej múky môže zvýšiť hladinu mastných kyselín s krátkym reťazcom. Tieto kyseliny boli spojené s rôznymi výhodami, vrátane chudnutia, nižšej hladiny cukru v krvi a ochrany proti rakovine hrubého čreva.
Bezlepkové múky
Väčšina výrobkov sa vyrába z bielej alebo pšeničnej múky. Takéto produkty sú však neprijateľné pre celiatikov, či ľudí na bezlepkovej diéte. Celiakia je závažné autoimunitné ochorenie, pri ktorom dochádza k napádaniu buniek tenkého čreva vlastným imunitným systémom. Táto reakcia nastáva pri trávení gluténu, teda lepku, ktorý sa najčastejšie nachádza práve v obilninách. Našťastie na trhu existuje množstvo bezlepkových múk, ktoré možno využiť na prípravu obľúbených pokrmov.
Ovsená múka
Ovsená múka je prirodzene bezlepková múka, ktorá má hodvábnu textúru a jemnú chuť. Je podobná pšeničnej múke s tým rozdielom, že neobsahuje lepok a má vyšší podiel bielkovín ako iné bežné múky. Ovos vo všeobecnosti obsahuje veľké množstvo beta-glukánu, typu rozpustnej vlákniny, ktorá vytvára hrubý, gélový roztok v čreve, čo spôsobuje pocit sýtosti. Ovos, a teda aj ovsená múka má vysoký obsah antioxidantov a prospešných rastlinných zlúčenín, nazývaných polyfenoly. Najpozoruhodnejšia je jedinečná skupina antioxidantov, nazývaných avenantramidy, ktoré sa takmer výlučne nachádzajú len v ovse. Avenantramidy môžu pomôcť znížiť hladiny krvného tlaku zvýšením produkcie oxidu dusnatého. Táto molekula plynu pomáha rozširovať krvné cievy a vedie k lepšiemu toku krvi.
Kokosová múka
Kokosová múka je vyrobená mletím a následným sušením kokosovej dužiny. Výsledný biely prášok vyzerá podobne ako múka vyrobená z obilia, a má veľmi jemnú chuť. Kokosová múka má pomerne vysoký obsah bielkovín, vlákniny a tuku a relatívne nízky obsah sacharidov v porovnaní s inými múkami, a navyše je úplne bezlepková. Kokosová múka môže pomôcť pri snahe o chudnutie, nakoľko obsahuje triglyceridy so stredne dlhým reťazcom (MCT). Sú to vlastne tuky, ktoré sa v tele neukladajú tak ako bežný tuk, pretože putujú priamo do pečene, kde sa podieľajú na výrobe energie. MCT môžu tiež znižovať chuť do jedla a vaše telo ich spracováva inak ako tuky s dlhým reťazcom nachádzajúce sa v potravinách, ako sú orechy. Práve vďaka tomu vám MCT tuky v kokosovej múke môžu pomôcť spáliť o niečo viac kalórií, nakoľko sa nemenia na tuk, ale na čistú energiu.
Pohánková múka
Pohánka patrí do skupiny potravín bežne nazývaných pseudocereálie. Pseudocereálie sú semená, ktoré sa využívajú a konzumujú rovnako ako obilné zrná, ale nerastú na trávach. Pohánka sa stala populárnou ako superpotravina kvôli vysokému obsahu minerálov a antioxidantov. Pohánka ma dosť nízky až stredný glykemický index. To znamená, že by malo byť bezpečné konzumovať pohánkovú múku pre väčšinu ľudí s cukrovkou 2. typu. Štúdie v skutočnosti spájajú príjem pohánky s nižšou hladinou cukru v krvi u ľudí s týmto ochorením. Predpokladá sa, že tento účinok je spôsobený jedinečnou zlúčeninou D-chiro-inozitolom. Štúdie naznačujú, že tento rozpustný cukor robí bunky citlivejšie na inzulín, ktorý spôsobuje, že bunky absorbujú cukor z krvi. Pohánková múka sa môže pochváliť mnohými zlúčeninami, ktoré sú prospešné pre zdravie srdca, ako je rutín, horčík, meď, vláknina a určité bielkoviny. Spomedzi obilnín a pseudocereálií je pohánka najbohatším zdrojom rutínu, antioxidantu, ktorý môže napríklad znížiť riziko srdcových ochorení tým, že zabráni tvorbe krvných zrazenín a zníži zápal či krvný tlak. Jedna rozsiahla štúdia spojila príjem pohánky s nižším krvným tlakom, vrátane nižších hladín LDL cholesterolu a vyšších hladín HDL cholesterolu. Využitie pohánkovej múky - dá sa využiť na pečenie a varenie, či zahusťovanie jedál.
Ryžová múka
Ryžová múka vzniká mletím bielej alebo hnedej ryže a jej najväčšou výhodou je, že je cenovo veľmi dostupná. Ryžová múka je bežnou náhradou pšeničnej múky. Používa sa tiež ako zahusťovadlo v receptúrach chladených alebo mrazených potravín, pretože inhibuje oddeľovanie tekutín. Navyše, hnedá ryža je výživnejšia a je dobrým zdrojom vlákniny, vitamínov a minerálov, ako je vápnik a zinok. Ryžová múka obsahuje cholín, ktorý pomáha transportovať cholesterol a triglyceridy z pečene do miest, kde telu chýbajú. Vďaka tomu môže cholín pomôcť udržať zdravú pečeň.
Banánová múka
Relatívne menej známou bezlepkovou múkou je banánová múka. Je vyrobená z banánov a používa sa ako alternatíva pšeničnej múky. Túto múku odporúčajú najmä zástancovia paleo diéty. Banánová múka sa vyrába zo zelených banánov a má jemnú chuť surových banánov. Po uvarení však stráca túto príchuť, a preto sa môže použiť ako zdravšia alternatíva k bielej alebo spracovanej pšeničnej múke. O zelených banánoch je známe, že sú bohaté na prebiotickú vlákninu, ktorá je dôležitá pre podporu zdravia čriev, ako aj pre znižovanie brušného tuku. Prebiotická vláknina tiež zlepšuje trávenie a v hojnom množstve sa nachádza aj v banánovej múke. Draslík, ktorý sa v banánoch nachádza, je minerál s viacerými výhodami vrátane udržiavania zdravia srdca. Zvyšuje tiež svalovú silu a metabolizmus. Banánová múka je mimoriadne bohatá na rezistentný škrob, preto môže pomôcť diabetikom zlepšiť citlivosť na inzulín a udržať hladinu cukru v krvi.
Tapioková múka
Tapioka je škrob extrahovaný z koreňa kasava, hľuzy pôvodom z Južnej Ameriky. Tapioka je takmer čistý škrob a má veľmi obmedzenú nutričnú hodnotu. Je však prirodzene bezlepková, takže môže slúžiť ako náhrada pšenice. Tapioka je sušený výrobok a zvyčajne sa predáva ako biela múka, perly či vločky. Tapioková múka je prírodný zdroj rezistentného škrobu. Ten je odolný voči tráveniu a funguje ako vláknina v tráviacom systéme. Rezistentný škrob je spojený s radom výhod pre celkové zdravie. Živí priateľské baktérie v čreve, čím znižuje zápal a počet škodlivých baktérií. Môže tiež znižovať hladinu cukru v krvi po jedle, zlepšuje metabolizmus glukózy a zvyšuje tiež pocit plnosti.
Mandľová múka
Mandľová múka sa vyrába z mletých mandlí. Proces tvorby múky začína blanšírovaním mandlí vo vriacej vode, aby sa z nich odstránila šupka. Takto očistené mandle sa následne drvia a preosievajú na jemnú múku. Nakoľko je tento proces menej náročný, mandľovú múku si viete pohodlne vyrobiť aj doma. Mandľová múka je mimoriadne bohatá zdravé tuky, bielkoviny a na vitamín E, ktorý pôsobí ako antioxidant. Zabraňuje poškodeniu voľnými radikálmi, ktoré urýchľujú starnutie a zvyšujú riziko srdcových chorôb. Potraviny vyrobené zo pšenice majú vysoký obsah sacharidov, nízky obsah tukov a vlákniny. To môže spôsobiť zvýšenie hladiny cukru v krvi. Mandľová múka má naopak nízky obsah sacharidov, ale vysoký obsah zdravých tukov a vlákniny. Vďaka tomu má nízky glykemický index, čo znamená, že pomaly uvoľňuje cukor do krvi a poskytuje tak trvalý zdroj energie. Navyše, mandľová múka je tiež bohatá na horčík, ktorý sa podieľa na zlepšení kontroly hladiny cukru v krvi, zníženie rezistencie na inzulín a krvného tlaku. Analýza piatich štúdií zistila, že u tých, ktorí jedli potraviny z mandľovej múky, došlo k poklesu LDL cholesterolu o 5,79 mg oproti tým, ktorí konzumovali potraviny z pšeničnej múky. Tento pokles LDL cholesterolu navyše u účastníkov spôsobil aj stratu hmotnosti.
Ľanová múka
Ľanová múka vzniká tak, že sa zo semiačok odstráni olej a zo zvyšného produktu sa vymelie múka. Oproti iným múkam obsahuje minimálne množstvo sacharidov, vďaka čomu sa výborne hodí aj do redukčných diét. Okrem toho, ľanové semiačka sú priam zásobárňou vlákniny a kvalitných rastlinných proteínov, preto je múka z nich vhodná najmä pre športovcov. Ľanové semienka sú ideálnym zdrojom omega-3 pre vegetariánov a vegánov, ktorí bežne nejedia mäso, a tak tieto zdravé tuky nevedia získať napríklad z rýb, v ktorých sa v hojnom množstve nachádzajú. Vďaka tomu je ľanová múka aj zdrojom kyseliny alfa-linolénovej (ALA), ktorú si naše telo nevie vytvoriť, a tak ju musíme prijímať zo stravy. Mnohopočetné štúdie deklarujú, že práve dostatočný prísun kyseliny ALA má za následok zníženie rizika vzniku srdcovo-cievnych ochorení. Viaceré štúdie tiež spájajú užívanie kyseliny ALA s nižším vznikom mozgovej príhody. Využitie ľanovej múky - vďaka jej schopnosti nabrať objem v tekutine je vhodná najmä na zahustenie polievok či omáčok.
Ďalšie menej známe múky
Okrem týchto múk existujú aj ďalšie menej známe alternatívy ako múka z quinoi, teffová múka, ciroková múka, múky zo strukovín (hrachová, šošovicová), múky z orechov a semien (sezamová, tekvicová, slnečnicová, konopná), gaštanová múka, šípková múka a rakytníková múka.
Múka z quinoi
Táto múka sa vyrába mletím zŕn Mrlíka Čílskeho, čiže quinoa. Múka z quinoi zvýši nutričnú hodnotu jedla. Dôvod, prečo vyskúšať túto múku je jednoduchý.
Teffová múka
Teff alebo Milička sa podobne ako quinoa radí medzi pseudoobilniny. Jej zrná sú však oveľa menšie, približne do jedného milimetra. Teffove zrno pochádza z Afriky. Pre domáce obyvateľstvo predstavuje vzácny zdroj vitamínov a minerálov. V našich podmienkach je takáto múka málo známa, preto sa vám v krátkosti pokúsim popísať benefity, ktoré ponúka. Teffova múka sa vyrába mletím zŕn a je prirodzene bezlepková. Vďaka jej mierne orieškovej chuti z nej navaríte slané i sladké jedlá. Ideálna je na zvýšenie výživovej hodnoty koláčov, palaciniek, placiek.
Ciroková múka
Cirok nie je u nás bežne dostupný, pritom ide o jednu z najstarších obilnín, pôvodom z Afriky. Ciroková múka je príznačná neutrálnou chuťou a výbornými vlastnosťami na pečenie. V receptoch ňou môžete nahradiť okolo 50%-60% bežnej múky, dobre si pritom rozumie s pohánkovou múkou. Ciroková múka pôsobí priaznivo na srdce, metabolizmus a ako prevencia proti rakovine.
Múky zo strukovín
Múky zo strukovín sú prirodzeným zdrojom bielkovín a vápnika. Pre svoju typickú chuť sú vhodnejšie skôr na slano. Všeobecne sa v receptoch odporúča nahrádzať 30% inej múky. Veľkú výhodu vidím i v tom, že jedlo mierne zafarbia. Hrachová na zeleno, múka z červenej šošovice zase do oranžova. Jedlo sa tak stáva zaujímavejším na pohľad a to najmä pre deti! Slané palacinky, pizza, halušky, chlieb, drobné pochúťky k čajíku. Práve v týchto jedlách si hrachová múka určite nájde svoje miesto. Mletím sušeného hrachu získame múku plnú vlákniny, zinku, vitamínov skupiny B a tiež vitamínov C a E. Pri pravidelnej konzumácii pozitívne vplýva na nervovú sústavu, cievy a kosti.
Múky z orechov a semien
Múky vyrábané mletím a lisovaním orechov a semien sú mimoriadne prospešné pre zdravie organizmu. Obsahujú totiž vysoký podiel bielkovín a vlákniny, sú nabité vitamínmi a omega 3 mastnými kyselinami. Pozor ale v prípade, ak máte alergiu na orechy. V tomto prípade siahnite radšej po múkach zo semien.
- Mandľová múka: Obsahuje zdravé tuky, bielkoviny, minerály a vitamíny. Pre svoju charakteristickú orieškovú chuť je ako stvorená na sladké maškrtenie.
- Kokosová múka: Na rozdiel od strúhanej formy, pri výrobe múky sa z kokosu odstraňuje väčšina vody a tukov. Aby sa to nestalo, dodržujte pravidlo - použite vajce navyše (alebo ho nahraďte banánom či zmesou ľanových či chia semienok s vodou). Cesto z kokosovej múky je totiž prirodzene sypkejšie, no sľubuje mimoriadne vláčne a nadýchané cesto. Je bohatá na vlákninu, bielkoviny a minerály.
- Múka z ľanových semien: Je nabitá bielkovinami. Semená sú pri mletí zbavené tuku. Pri varení a pečení ju kombinujte s inou múkou, pretože má laxatívny účinok. Je najlepšia v chlebíku, drobnom pečive alebo domácich krekeroch. Ľanovú múku môžete bez obáv používať aj ako náhradu vajec pri pečení.
- Sezamová múka: Je plná vápnika, zinku, železa a magnézia. Podporuje zdravie pokožky, posilňuje nechty, vlasy a kosti. Má pozitívny vplyv na tvorbu krvi, pomáha udržiavať hladinu cukru a pôsobí proti nervozite. Je vhodná pre sladké aj slané pečenie a varenie.
- Múka z tekvicových jadierok: Je plná minerálov, antioxidantov a vitamínov A, C, E a skupiny B. Jej pravidelné užívanie pozitívne vplýva na činnosť mozgu a ciev. Je vynikajúca v pečive a drobných, slaných pochúťkach.
- Slnečnicová múka: Zachováva si potrebné bielkoviny, minerály a vitamíny. Obsahuje vysoký podiel mastných kyselín a málo kalórií. Je vhodná pre vegetariánov, vegánov i stúpencov paleo stravovania.
- Múka z konopných semienok: Má silne detoxikačný účinok, podporuje imunitný systém a trávenie. V receptoch ňou nahraďte 20% inej múky. Je vhodná pri výrobe slaných palaciniek, cestovín či pagáčov.
Ďalšie menej známe múky
- Gaštanová múka: Vyrába sa mletím sušených gaštanov. Môže sa použiť na koláče, zákusky, lievance či palacinky. Cesto z tejto múky sa však môže rozpadávať, preto ju kombinujte s inými múkami.
- Šípková múka: Vyrába sa mletím sušených šípok. Má skôr neutrálnu chuť a bohatú oranžovú farbu. Je zdrojom antioxidantov a vitamínov C, B, A a K.
- Rakytníková múka: Je výnimočným zdrojom karoténu, vitamínov skupiny B, kyseliny listovej a vlákniny. Pôsobí detoxikačne, podporuje zdravé fungovanie cievneho a nervového systému a je vhodná pri redukčných diétach.
Ako sa vyrába múka?
Proces spracovania múky si vyžaduje trpezlivosť a precíznosť. Na začiatku je potrebné zozbierať zrná či plody, z ktorých sa múka vyrába. Tento krok pozostáva z niekoľkých fáz zberu, triedenia, čistenia a príprav. Následne zrná a plody prechádzajú procesom drvenia, až kým nedostanú podobu zväčša bielej práškovej hmoty. V tejto finálnej fáze sa určuje aj konzistencia múky, na základe čoho sa neskôr delí na hladkú, polohrubú a hrubú múku.
Aj keď sa môže zdať, že všetky múky môžete využiť na akékoľvek pečenie či zahusťovanie, nie je to tak. Označenie T + číslo na obale múky udáva, či sa v múke počas spracovania zachovalo menšie alebo väčšie množstvo zŕn a prospešných látok. Sú to totiž práve šupky zŕn, ktoré obsahujú najväčšie množstvo vlákniny, vitamínov a minerálov. Pokiaľ má múka vysokú hodnotu, býva spravidla tmavšia a dobre rozomletá (obsahuje viac povrchových častí zrna). Lepok, ktorý obsahuje, je pekárensky menej kvalitný a tiež je ho nižšie množstvo, takže cesto bude dlhšie kysnúť.
Low carb halušky
Pre tých, ktorí preferujú nízkosacharidovú stravu, existujú alternatívne recepty na halušky, ktoré využívajú karfiol a mandľovú múku.
Low carb verzia halušiek s opečenou chrumkavou slaninou a krémovou syrovou omáčkou sú chuťou veľmi podobné klasickým bryndzovým haluškám. Na túto low carb verziu halušiek použijem karfiol, ktorý rozdelíme na malé kúsky a uvaríme v slanej vode do mäkka (ideálne al dente). Karfiol umyjeme a rozdelíme na drobnejšie ružičky. Stonku odporúčam nepoužiť a odložiť napríklad na prípravu bohatého vývaru alebo karfiolovej ryže.
Karfiolové ružičky varíme v osolenej vode asi 5-6 minút, kým zmäknú no stále dobre držia tvar (al dente). Slaninu opečieme na troche tuku do chrumkava. Necháme ju chvíľu vychladnúť a nasekáme nadrobno. Pripravíme omáčku a zalejeme ňou ešte teplý karfiol, ktorý posypeme kúskami slaniny.
V malom hrnci zohrejeme smotanu na šľahanie, pridáme bryndzu alebo cream cheese a metličkou miešame, kým sa rozpustí. Pridáme sušený cesnak, štipku soli a čierne korenie. Zamiešame a pridáme nastrúhaný tvrdý syr. Miešame, kým sa syr roztopí. Ak je treba, zriedime omáčku trochou smotany na šľahanie. Uvarené karfiolové ružičky zalejeme teplou syrovou omáčkou, posypeme opečenou slaninou a nasekanou čerstvou petržlenovou vňaťou.