Obec Lemešany v okrese Prešov sa pýši unikátnou veľkonočnou ozdobou - najväčšou kraslicou na Slovensku. Táto monumentálna kraslica, dekorovaná vrchnákmi z PET fliaš, opäť zdobí námestie obce počas veľkonočného obdobia a stala sa symbolom lokálnej kreativity a komunitného ducha.
História a vznik unikátnej kraslice
Autorom myšlienky a realizátorom tohto originálneho diela je Jozef Kuruc z Lemešian. Kraslica bola prvýkrát odhalená v roku 2015. Podľa slov Jozefa Kuruca, kraslicu odkrývajú a presúvajú na svoje miesto pomocou traktora vždy pred Veľkou nocou, a po skončení sviatkov je uskladnená a prikrytá na obecnej ploche. Od svojho vzniku si vyžiadala len minimum opráv. „Sem-tam nejaký vrchnák odletí, ale prilepí sa naspäť,“ spresnil Kuruc s tým, že v prípade potreby majú v zásobe dosť vrchnákov, keďže ich vyzbierali 200 000 a na kraslicu použili približne 60 000. Jozef Kuruc dodal, že v obci rozmýšľajú aj nad niečím novým, čo by spestrilo život v obci, ale nemalo by ísť o kraslicu.
Veľkonočné tvorivé dielne Lipová 23.3. 2013
Technické parametre a výroba megavajca
Megavajce je vyrobené z polystyrénu, pokryté stierkou, lepidlom a ozdobené približne 60 000 vrchnákmi z PET fliaš. Hmotnosť kraslice je okolo 600 kilogramov. Na jej vrchnej časti sú vyobrazené štyri erby obce Lemešany, čím sa zdôrazňuje jej lokálny charakter. Kraslica má v najširšej časti obvod 958 centimetrov a výšku 510 centimetrov. Táto unikátna kraslica je pre svoju výnimočnosť zapísaná do Knihy slovenských rekordov.
Prehľad technických parametrov kraslice:
- Materiál: Polystyrén, stierka, lepidlo, vrchnáky z PET fliaš
- Počet vrchnákov: Približne 60 000
- Hmotnosť: Okolo 600 kg
- Výška: 510 cm
- Obvod (najširšia časť): 958 cm
- Dekorácia: Štyri erby obce Lemešany na vrchnej časti
- Uznanie: Zapísaná do Knihy slovenských rekordov
Symbolika vajca v kultúre a náboženstve
Už v pohanských kultúrach bolo vajce vnímané ako symbol života, plodnosti a nového začiatku. Mnohé kultúry sa nazdávali, že samotný svet vznikol z vajca. V jednom z mýtov starovekého Egyptu sa hovorí o kozmickom vajci, z ktorého sa vyliahne svetelný vták. Podobne posolstvo obsahujú aj slovanské mýty o bohovi Rodovi, ktorý spal v zlatom vajci. Toto vajce symbolizovalo prvotný stav sveta, kde bolo všetko jedno neusporiadané. Škóti zvykli umiestňovať klinec a vajce na dno výsevného koša a navrch nakladať osivo, pretože boli presvedčení, že kukurica bude taká výdajná, ako je vajíčko. Na Zelený štvrtok, sviatok jari a regenerácie, kládli Slovania a Germáni podľa starodávnej tradície farebné vajcia na čerstvo naklíčený zelený ovos a čerstvo naklíčenú pšenicu.
Veľkonočné vajíčka v kresťanstve
V kresťanstve majú veľkonočné vajíčka hlboký symbolický význam. Podobne ako vajce, ktoré je uzavreté vo svojej škrupinke, aj Ježiš bol po smrti pochovaný a potom vstal z mŕtvych. Preto sa vajíčka stali znakom nesmrteľnosti a nového života. Škrupinka vajíčka symbolizuje ochranu a bezpečnosť. Je to ako hrob, ktorý chráni život v ňom. Maľovanie vajíčok je starý tradičný zvyk, ktorý sa udržuje už stáročia. V minulosti sa vajcia počas pôstneho obdobia nemohli jesť, a tak sa na Veľkú noc maľovali a potom konzumovali.
tags: #lemesany #velkonocne #vajce