Vegánstvo je životný štýl a filozofia, ktorá sa snaží v čo najväčšej miere znížiť krutosť páchanú na zvieratách kvôli jedlu, oblečeniu alebo inému účelu. V praxi vylučuje najmä potraviny živočíšneho pôvodu, ako je mäso, ryby, vajcia, mliečne výrobky, med a živočíšna želatína. Vegáni sa vyhýbajú používaniu výrobkov testovaných na zvieratách, kožušinových a kožených výrobkov a nepodporujú komerčné atrakcie, ktoré využívajú zvieratá. Ľudia sa stávajú vegánmi zo sociálno-ekonomických dôvodov alebo z túžby po zdravšom životnom štýle.
Vegánstvo má pozitívny vplyv na ľudské zdravie, sociálny blahobyt, zachovanie planéty a život iných bytostí. Z rôznej vedeckej evidencie vieme, že vegánstvo, ako vyvážená rastlinná strava, vedie k lepšiemu zdraviu, k ochrane planéty a k zachovaniu biodiverzity, k rešpektu života iných bytostí, ako sú zvieratá, či k zlepšeniu životných podmienok slabších sociálnych skupín. Má tiež pozitívny vplyv z ekonomického hľadiska, keďže znižuje úmrtnosť vďaka zdravšej ľudskej strave, čím znižuje výdavky verejného zdravotníctva a zlepšuje pracovnú výkonnosť.
Vegánstvo a mentálne zdravie: Dve strany mince
Keď sa však pozrieme na vegánstvo z hľadiska mentálneho zdravia, veda neponúka jednoznačnú odpoveď. Na jednej strane, vegáni môžu byť šťastnejší než ľudia konzumujúci mäso, ale vo väčšine prípadov tomu býva opakom. Pre lepšie pochopenie konceptu šťastia môžeme nahliadnuť na tri faktory, ktoré ho tvoria: naše emócie (emocionálna pohoda), dosiahnutá životná spokojnosť a vitalita (vnútorná sila, ktorú máme pre život).
Podľa Aristotela sa šťastie dá definovať do dvoch skupín: hedonizmus a eudaimonizmus. Hedonizmus nám môže byť známy, pretože drvivá väčšina ľudí zakladá svoje šťastie na pozitívnych skúsenostiach, emóciách a potešeniach, ktoré nám hneď vedia rozveseliť náladu alebo vylepšiť život z krátkodobého a subjektívneho uhla pohľadu. Druhý pohľad na šťastie, eudaimonizmus, sa spája s dosiahnutím nášho ozajstného potenciálu, morálneho správania, zmyslu života, osobného rastu, samostatnosti a vitality. Ľudia hľadajúci šťastie v týchto končinách žijú v súlade s humanistickým spôsobom bytia. Tiež sa aktívne angažujú v aktivitách, ktoré podporujú život na Zemi, i keď na prvý pohľad sa tento životný štýl môže zdať nevegánom ako menej príjemný z uhla pôžitkárstva. Mäsožraví ľudia veľakrát nachádzajú pasiu v konzumácii mäsa, a to zvykne byť jednou z najväčších bariér, aby sa dali na vegánsku cestu.
Hedonic Adaptation | Why You'll Never Have Enough In Life
Prepojenie vegánskej stravy a duševného zdravia
Jedna vec je osvojiť si vegánsku stravu buď pre zdravotné motívy, vplyv priateľov, alebo len tak, pretože je to aktuálne populárne medzi celebritami. Druhá vec je stotožniť sa s úplne novou identitou z osobného alebo filozofického presvedčenia. Až kým sa človek vnútorne nestotožní s touto novou identitou, nenastane zlom, kedy sa mení a stavia naše nové ja. V tomto zmysle sa vegánstvo považuje za nástroj, ktorý pomáha definovať a vyjadriť svoju osobnú identitu.
Keď sa človek výlučne vegánsky iba stravuje a ešte sa nepovažuje za vegána, má tendenciu byť spokojný sám so sebou. Vegánstvo berie ako diétu, ktorá mu pomáha udržať si zdravší životný štýl. Tu vegánstvo ako rastlinná strava vo väčšine podporuje naše mentálne zdravie tým, že nám zlepšuje emócie, životnú spokojnosť, šťastie, psychické zdravie, vitalitu a motiváciu, a tiež znižuje sklon k depresii a úzkosti.
No minca má vždy dve strany a dokonca i z tohto hľadiska sa nájdu jedinci, ktorí napriek zdravej vegánskej strave môžu mať zvýšené riziko depresie, čo sa častejšie vyskytuje hlavne u mladších vegánov (do 26 rokov). „Problém“ nastáva, keď sa človek rozhodne pre ten veľký krok stať sa vegánom zvnútra, v tomto prípade sa zapojí do deja znížené duchovné zdravie.
Vegáni majú zvýšenú tendenciu si uvedomovať a premýšľať viac o tom, v akom stave sa nachádza naša spoločnosť, chod vecí a ako to všetko vplýva pre dobro iných. Práve táto vlastnosť vegánskej osobnosti ich robí zraniteľnejšími v zmysle zníženého pocitu šťastia a mentálneho blahobytu, pretože vidia veci, aké sú, ako sa vyvíjajú a aký veľký vplyv má naše individuálne konanie pre prospech globálneho kolektívu. Ale tiež sa vraví, že „v zdravom tele zdravý duch“. To znamená, že nemôžeme hádzať všetkých vegánov do tej istej nešťastnej kôpky bytostí. Existuje i menšina, ktorá dokáže byť dokonca šťastnejšia ako ostatní, teda zažíva podstatne menej negatívnych emócií vďaka vegánskemu životnému štýlu.
Riziká a výzvy vegánskej stravy
Vegánska strava je bohatšia na príjem zeleniny, ovocia, obilnín a prospešných tukov, ale nemusí byť nutne zdravšia ako vyvážená strava. Vegáni sa v štúdiách častokrát porovnávajú s bežnou všežravou populáciou, ktorá má stravovacie návyky a životný štýl všelijaký. Vegáni totiž všeobecne dbajú na zdravý životný štýl, majú viac pohybovej aktivity, menej fajčia a pijú alkohol, vyberajú si kvalitnejšie potraviny.
Naopak, problémy vegánskej stravy a deficity komplikujúce jej dlhodobú aplikáciu môžu zahŕňať:
1. Príjem esenciálnych aminokyselín
Vegáni môžu mať problém s dostatočným príjmom všetkých esenciálnych aminokyselín, ak sa nezamýšľajú nad kombináciou rastlinných zdrojov hlbšie. Jedným z najväčších problémov v jednostrannej vegánskej strave je možná limitná aminokyselina znižujúca využiteľnosť všetkých ostatných. Rastlinné zdroje majú spektrum esenciálnych aminokyselín neúplné. Kombinácie je dôležité prijať v rámci jedného dňa. Ako najpraktickejšia sa javí kombinácia obilnín a strukovín.
| Potravina | Limitná aminokyselina | Vhodné kombinovať s... |
|---|---|---|
| Fazuľa | Metionín | Ryža, obilniny, orechy, semená |
| Ryža | Lyzín, treonín | Strukoviny |
| Orechy a semená | Lyzín | Strukoviny |
| Kukurica | Tryptofán, lyzín | Strukoviny |
| Zelenina | Metionín | Obilniny, orechy, semená |
2. Omega-3 mastné kyseliny
Hľadať bohaté zdroje omega-3 mastných kyselín v rastlinnej strave môže byť pre nepoučeného vegána pomerne ťažký oriešok. Pomer omega-6 a omega-3 mastných kyselín v našej strave je vo výraznom nepomere oproti ideálnemu odporúčaniu - 3-5:1. Práve nesprávnemu pomeru sa prisudzuje možný vplyv na zvýšenie rizika vzniku kardiovaskulárnych ochorení. V rastlinných zdrojoch je nedostatočne zastúpená práve EPA a DHA oproti zastúpeniu ALA. Z rastlinných zdrojov ich však môže byť pomerne náročné získať v dostatočnom množstve. Vegáni ich môžu získať napr. z chia, konopných, ľanových semiačok a vlašských orechov. Olej z morských rias (algae oil) sa javí byť v súčasnosti najvýznamnejším zdrojom EPA a DHA z rastlinného zdroja.
3. Vitamín B12
V porovnaní s vegetariánmi alebo všežravcami sa často u vegánov vyskytujú nižšie koncentrácie vitamínu B12 v krvnej plazme a vyššia koncentrácia plazmatického homocysteínu, ktorý je považovaný za jeden z rizikových faktorov kardiovaskulárnych chorôb. Vitamín B12 práve homocysteín odbúrava. Nedostatok vitamínu B12 môže spôsobiť celkovú únavu, možné poruchy rastu, zníženie psychickej výkonnosti a megaloblastickú anémiu.
Rastlinná strava je všeobecne veľmi chudobná na vitamín B12. Niektoré štúdie ukázali, že určitým zdrojom tohto vitamínu môže byť fermentovaná zelenina, morské riasy a huby. V dnešnej dobe sú čoraz častejšie fortifikované potraviny obohatené o vitamín B12 (napr. raňajkové cereálie alebo energetické nápoje). Tieto zdroje však nie sú dostatočné, preto najvhodnejšie je pre vegánov siahnuť po doplnkoch výživy. Tieto dávky sú častokrát vyššie, kvôli nízkej vstrebateľnosti.
4. Vitamín D
Štúdie ukazujú, že vegáni majú o 1/4 menší príjem vitamínu D ako nevegáni. Nedostatkom vitamínu D trpia aj nevegáni, pretože už netrávime toľko času vonku. Rastlinná forma vitamín D2 je totiž podstatne menej biologicky dostupná a využiteľná ako vitamín D3. Suplementácia vitamínu D3 zvyšuje hladiny aktívneho vitamínu D oveľa efektívnejšie ako vitamín D2, preto je aj preferovanou formou v doplnkoch stravy. Ak netrávime dostatočný čas počas roka vo vonkajších priestoroch, je vhodné siahnuť po doplnení vitamínu D v podobe suplementov.
5. Železo, vápnik, zinok, jód a kyselina listová
- Železo: Úlohou železa je transportovať kyslík z pľúc ku všetkým orgánom. Nízka hladina železa môže spôsobiť anémiu a chudokrvnosť. Vo vegetariánskej strave sú zdrojom listová zelenina, cvikla, quinoa, kešu, strukoviny. Nevýhoda oproti živočíšnemu zdroju je v tom, že vstrebateľnosť je len 5-10%.
- Vápnik: Je súčasťou kostí a zubov a nachádza sa aj vo svaloch, krvi a ďalších telesných tkanivách. U vegánov sú zdrojom napr. brokolica, kel, raňajkové cereálie, rastlinné mliečne výrobky. Avšak aj tu je problém s jeho využiteľnosťou, ktorej bráni v zelenine vláknina a ďalšie látky.
- Zinok: Je nevyhnutný pre správnu funkciu imunity, syntézu bielkovín a správnu hladinu testosterónu. Zinok nájdeme len v rastlinných zdrojoch, ale problém je s jeho využiteľnosťou.
- Jód: Je dôležitý pre správnu funkciu štítnej žľazy, činnosť mozgu a nervovú sústavu.
- Kyselina listová (vit. B9): Je kľúčová pre syntézu DNA a RNA, pre bunkové delenie a rast. Dôležitá je najmä pre tehotné ženy, dojčiace matky, deti a tínedžerov. Nájdeme ju v kvasniciach, pečeni a vnútornostiach, v listovej zelenine a ovocí.
Ortorexia nervosa a podvýživa: Riziká spojené so stravovaním
Ortorexia nervosa, rozpoznaná v roku 1997 lekárom Stevenom Bratmanom, popisuje prehnanú fixáciu na svoju stravu, aby bola „dokonale“ zdravá. Na rozdiel od mentálnej anorexie a bulímie, pri ktorých sa ľudia zameriavajú na množstvo s cieľom redukcie hmotnosti, ide v prípade ortorexie viac o kvalitu než o kvantitu. Ľudia trpiaci ortorexiou sa nezaoberajú svojou hmotnosťou, chcú sa cítiť „čistí“. Uprednostňujú nutričné vlastnosti jedla a jeho prospešnosť pred chuťou a pôžitkom z neho. Pre ortorektika sú typické neustále obavy týkajúce sa potenciálne negatívneho vplyvu jedla na zdravie, neprestajné zaoberanie sa kvalitou jedla, jeho pôvodom, výrobným spracovaním, balením a uchovávaním. Človek s ortorexiou nie je schopný spontánnosti v jedle, ale ani v trávení voľných chvíľ, keďže svoje jedlo si musí zabezpečiť podľa vopred premysleného plánu. Konzumácia jedla v reštauračných zariadeniach alebo bufetoch neprichádza do úvahy. Výber vhodných potravín a obavy z ich možných nedostatkov a škodlivosti vedú k pocitom úzkosti.
Rizikové faktory pre ortorexiu:
- Obsedantno-kompulzívne tendencie
- Sklony k perfekcionizmu
- Úzkostlivá povaha
- Nutkavé kontrolovanie vecí
- Prekonanie niektorej z porúch príjmu potravy
- Niektoré druhy povolaní (baletky, športovci, členovia orchestra vážnej hudby)
Začať to môže často nevinne, dobrým úmyslom či obyčajným záujmom o „zdravý životný štýl“ či nadšením z alternatívnych spôsobov stravovania ako makrobiotika, vegánstvo alebo raw strava. Zvyčajne najprv dochádza k rozdeľovaniu potravín na „dobré“ a „zlé“ - na základe vlastného presvedčenia a pocitov. Človek pod vplyvom strachu zo straty kontroly kontroluje zloženie, kalorickú hodnotu, aj spôsob výroby. Najčastejšie ako prvé odchádzajú sladkosti a mastné jedlá, potom cukry (i komplexné sacharidy) a tuky, postupne môže prejsť k eliminácii celých skupín potravín (mliečne výrobky alebo obilniny). Ak poruší svoje osvojené stravovacie návyky, dochádza k rozvoju úzkosti, depresie a strachu z toho, že ochorie. V zriedkavých prípadoch, keď konzumuje mimoriadne redukovaný počet jedál, môže nastať aj smrť. Najbežnejším následkom ortorexie je však vylúčenie zo spoločnosti.
Podvýživa (malnutrícia)
Podvýživa je stav, keď telo nedostáva dostatok živín potrebných pre správne fungovanie. Môže byť spôsobená nedostatočným príjmom potravy, zlým vstrebávaním živín alebo zvýšenými nárokmi organizmu. Podváha a podvýživa sú dva odlišné, hoci často súvisiace pojmy. Podváha označuje nízku telesnú hmotnosť v porovnaní s normálnou hodnotou pre daný vek, pohlavie a výšku. Najčastejšie sa určuje pomocou BMI (Body Mass Index).
Príčiny podvýživy:
- Nedostatočný príjem potravy: Jednou z najčastejších príčin nutričného deficitu je nízky príjem potravy.
- Zlé vstrebávanie živín: Pri niektorých ochoreniach môže byť vstrebávanie živín narušené.
- Zvýšené nároky organizmu: Napríklad pri chorobách, tehotenstve alebo dojčení.
Ohrozené skupiny:
- Deti a dojčatá
- Tehotné a dojčiace ženy
- Seniori
- Pacienti s chronickými chorobami
- Ľudia žijúci v chudobe alebo v krízových oblastiach
Hedonic Adaptation | Why You'll Never Have Enough In Life
Dlhodobá udržateľnosť vegánstva a odporúčania
Môžeme povedať, že pre dospelého jedinca je vegánska strava dlhodobo udržateľná. Vegánsky jedálniček s dostatkom všetkých živín si však vyžaduje dobré znalosti výživy, aby bola plnohodnotná a dlhodobo udržateľná. Vegáni si musia uvedomiť, že nevhodnou výživou a deficitom mikro a makroživín im hrozia naozaj vážne zdravotné riziká. Vhodné je pravidelne sledovať hodnoty mikroživín v krvi (odbery) a v prípade potreby podporiť príjem mikroživín suplementami.
Špeciálnu pozornosť treba upriamiť na vegánsku výživu tehotných, dojčiacich žien a detí. To je potrebné riešiť s odborníkom a nutričným špecialistom. Je vhodné deti do vegánstva vôbec nenútiť a ich voľbu prenechať im samotným až do neskoršieho veku. Ak sa teda teraz rozhodnete pre striktné vegánstvo, v žiadnom prípade nemusíte v prvých dňoch, týždňoch, ba ani mesiacoch pociťovať akýkoľvek deficit. V dlhodobom horizonte však neriešený, prehlbujúci sa deficit môže vážne ovplyvniť nielen vašu výkonnosť, ale hlavne zdravie, a to niekedy aj nenávratne.
Existuje nádej pre mentálne zdravie vegánov, ktorí sa nezvyknú tak zameriavať na pôžitkársku, materialistickú pohodu. Vegánstvo je alternatívny spôsob života, ktorý sa vymanil z rúk hlavného prúdu, kde väčšina ľudí poníma okolitý svet ako niečo, čo patrí neuvedomelým zámerom ľudstva. Vegánstvo prispieva k transformácii našej osobnej identity, k ochrane životného prostredia a iných živých tvorov. V tomto duchu existuje jeden dôvod, prečo by vegáni dokonca mohli byť ešte šťastnejší ako ostatní. Tu sa nám vegánstvo javí ako most, ktorý spája človeka s prírodou, kde sa naše vonkajšie a vnútorné ciele nachádzajú na tej istej ceste vďaka súcitnému zamysleniu sa nad našimi dennými rozhodnutiami o jedle. Jeden dôležitý faktor, ktorý treba vziať do úvahy, je liečivý účinok vegánskeho životného štýlu cez jeho prepojenosť na sociálnej a environmentálnej báze s okolím. Existuje teda spôsob, ktorým môžeme napomôcť zlepšeniu mentálneho zdravia u vegánov. A je to cez silné prepojenie s prírodou, ktorá má blahodarný vplyv nielen na fyzické, ale i na duševné zdravie, vitalitu a pocit šťastia u vegánov.
tags: #vegan #poruchy #spravania