V posledných rokoch sa na Slovensku objavili otázky týkajúce sa predaja mäsa v obchodných reťazcoch, najmä v Lidli. Tieto otázky sa týkajú pôvodu mäsa, jeho kvality a cien. Pozrime sa na niektoré z týchto problémov a reakcie na ne.
Pôvod Mäsa a Kontroly Kvality
O tom, že čerstvosť a kvalita sú v Lidli na prvom mieste, niet pochýb. Každý kus mäsa, ktorý sa dostane k zákazníkom, musí spĺňať prísne národné aj európske legislatívne požiadavky a prejsť povinnou veterinárnou kontrolou. Obchodný reťazec však ide ešte ďalej a realizuje aj vlastné interné kontroly priamo na farmách.
Reťazce vrátane Lidla dbajú na to, aby každý jeden kus mäsa - bez ohľadu na to, či pochádza zo Slovenska alebo z inej krajiny Európskej únie - spĺňal najvyššie kvalitatívne štandardy. Pôvod mäsa pritom nie je jediným kritériom kvality. Rozhodujúce sú dodržané postupy, kontrola a bezpečnosť počas celého výrobného procesu.
„Mäso musí prejsť kontrolou v každej fáze - od chovu zvieraťa cez porážku, spracovanie až po balenie a distribúciu do obchodnej siete. Dodržiavanie legislatívy je základ, no pridanou hodnotou je napríklad aj dôraz na welfare chov zvierat,“ vysvetľuje Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu.
Inovatívne balenie a transparentný pôvod
Lidl prináša mäso, ktoré je čerstvé, kvalitné a absolútne nedotknuté. Tento prístup reaguje na rastúce požiadavky zákazníkov na bezpečnosť a transparentnosť pri nákupe potravín a prináša vyšší štandard ochrany, dlhšiu čerstvosť a istotu kvality. Vďaka tomu si môžete byť istí, že si domov odnášate mäso v bezchybnom stave.
Mäso z Lidla je balené v špeciálnych hygienických obaloch, vďaka čomu zostáva absolútne nedotknuté a pripravené priamo na vaše použitie. Tento typ balenia prináša hneď niekoľko výhod oproti pultovému predaju. Celý proces je dôkladne kontrolovaný - od výberu suroviny až po finálne balenie. Moderné technológie znižujú riziko kontaminácie a predlžujú trvanlivosť mäsa, vďaka čomu si zákazníci môžu byť istí, že kupujú produkt s garantovanou čerstvosťou a bez kompromisov pri kvalite.
Základom tejto kvality je aj 100 % slovenský pôvod bravčového mäsa predávaného v predajniach Lidl, ktoré pochádza z fariem s welfare chovom. Zvieratá v nich majú zabezpečené lepšie životné podmienky, dostatok priestoru a kvalitné krmivo. Lidl tak spája moderné technológie, lokálnych partnerov a zodpovedný prístup k výrobe potravín - aby zákazníkom prinášal mäso a mäsové výrobky, na ktoré sa môžu spoľahnúť.
Spolupráca s lokálnymi partnermi zároveň umožňuje skrátiť cestu potravín od výrobcu k zákazníkovi, podporovať regionálnu ekonomiku a zachovať dostupnosť kvalitných potravín pre čo najširší okruh spotrebiteľov. Lidl zaručuje hygienicky balené mäso, ktorého sa nik nedotkol.
Kauza s poľským mäsom a pôvodom
Pred týždňom vydala ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (SNS) mimoriadne núdzové opatrenie na kontroly hovädzieho mäsa dovážaného na slovenský trh z Poľska. Bez previerky a potvrdení o zdravotnej bezpečnosti každej zásielky by sa nemalo mäso z poľskej produkcie na naše pulty dostať.
V piatok Matečná pokračovala vo svojich krokoch proti poľskému mäsu, pričom ich rozšírila už aj na iné druhy mäsa, než je hovädzie. „Bezpečnosť potravín je na prvom mieste. Nedovolím, aby zlyhania poľských orgánov ohrozovali slovenských spotrebiteľov.
Z Matečnej vyjadrenia, ktoré zaslala médiám, vyplýva, že už viaceré reťazce avizovali, že poľské mäso predávať nebudú. Dva veľké reťazce totiž tvrdia, že už dnes poľské mäso v ponuke nemajú. Lidl sa netají tým, že predáva aj poľské mäso, a k výzve Matečnej sa stavia rezervovane. Keďže sa nimi plánuje aj v budúcnosti riadiť, nedá sa predaj poľského mäsa na pultoch jeho predajní vylúčiť.
Lidl odpovedá, že ponúka len mäso najvyššej kvality, ktoré pochádza od overených dodávateľov s certifikátmi, ktoré zaručujú zabezpečenie najvyššieho stupňa kvality v celom procese spracovania. „Naše mäso je navyše predávané zabalené v ochrannej atmosfére, ktorá zaručuje kvality už vyrobeného produktu a znemožňuje následnú neželanú manipuláciu s mäsom, ako to môže byť v prípade nebaleného mäsa.
Ako 4 spoločnosti ovládajú hovädzí priemysel
Kauza Globaltrading Slovakia a neznámy pôvod mäsa
Zákazníci si v júni 2021 v obchodnom reťazci Lidl kúpili hydinové mäso, ktoré bolo označené ako slovenské. Neskôr vyšlo najavo, že jeho pôvod bol neznámy. Východoslovenská spoločnosť Globaltrading Slovakia totiž do predajní dodala 120 ton kuraciny, ktorú síce označila ako slovenskú, no v skutočnosti jeho pôvod zrejme ani sama nepoznala. Kauza v tom čase obletela celé Slovensko, vrátane rezortu pôdohospodárstva. Jeho vtedajší šéf Samuel Vlčan tvrdil, že celú vec detailne prešetrí. Kroky podnikli aj veterinári, ktorí na eseročku podali trestné oznámenie.
Podľa informácií Hospodárskych novín však stopy viedli k maďarskej spoločnosti C-TOMeet a bratislavskej eseročke Alaraxis. Tie sa však ku krajine pôvodu mäsa, ktoré sa medzitým rozpredalo a zrejme aj zjedlo, nikdy nevyjadrili. Lidl potvrdil, že s týmto dodávateľom už nespolupracuje. Spoločnosť nedodáva produkty ani do Kauflandu, Billy či Terna.
Od roku 2015 musia byť povinné tri pojmy uvedené na obale každého mäsového výrobku: chované, zabité, balené. Spolu s krajinou, kde boli spomenuté kroky vykonané. Zmenu privítali aj experti, ktorí sa dlhodobo zhodujú na tom, že od krajiny pôvodu mäsa, respektíve dĺžky cesty, ktorú absolvuje, sa priamo odvíja jeho čerstvosť a kvalita.
Ceny a Obchodné Prirážky
Stúpajúca inflácia sa odráža prakticky na všetkých tovaroch. Ani výrobcovia potravín už nedokážu vyrovnávať rastúce náklady a množstvo z nich pristupuje k zdražovaniu.
BRATISLAVA 18. októbra 2018 - Ministerstvo pôdohospodárstva na tlačovej konferencii komunikovalo predajné ceny piatich potravín - rožku, repkového oleja, vajec, piva a hydinových párkov. Martin Nagy, konateľ spoločnosti Lidl Slovenská republika zodpovedný za oblasť nákupu, uviedol: "Nemám vedomosť odkiaľ ministerstvo čerpalo predajné ceny, ale naša štandardná cena všetkých spomenutých produktov v Lidli je výrazne nižšia. Rozdiely sa pohybujú v desiatkach percent, ale napríklad pri hydinových párkoch to je dokonca viac ako 260% - kým ministerstvo uvádza ich predajnú cenu na úrovni 4,70 €, u nás stoja 1,79 €."
Ministerstvo prezentovalo aj údajné prirážky reťazcov, ktoré vychádzali z rozdielu nákupnej a predajnej ceny očistenej o DPH. Prirážka je rozdielom medzi tým za čo obchodník nakúpi a za čo predá tovar a nezohľadňuje žiadne náklady - logistické, mzdové, energie, investície a mnoho ďalších - a nie je možné stotožňovať ju zo ziskom z predaja daného výrobku.
"Ak by boli nákupné ceny prezentované ministerstvom správne a použili by sme rovnakú logiku výpočtu prirážky, vyjdú nám pri našich predajných cenách opäť úplne iné percentá ako odznelo na tlačovej besede. Pri repkovom oleji ministerstvo uvádza prirážku 73 %, kým pri našich predajných cenách by to vyšlo na nulu."
„Občania sa nás pýtajú, prečo je na pultoch tak málo slovenských potravín? Prečo sú slovenské potraviny drahšie ako zahraničné?," odznelo od Gabriely Matečnej, ministerky pôdohospodárstva, ktorá zároveň na položené otázky odpovedala: "Dôvodom sú najmä vysoké obchodné prirážky, ale aj množstvo ďalších neprimeraných praktík reťazcov."
Lidl však vidí hlavný problém inde. "Veľmi radi by sme mali viac slovenských produktov na pultoch a viac zalistovaných slovenských dodávateľov. Rovnako ako pani ministerka však nevidíme dôvod na to, aby si slovenskí zákazníci priplácali za slovenské výrobky. Ako je možné, že napr. nemecký dodávateľ dokáže vyrobiť maslo pri rovnakej kvalite výrazne lacnejšie ako slovenský a to aj po započítaní nákladov na logistiku? Je primárne úlohou štátu nastaviť systém podpory domácich výrobcov z vlastných zdrojov tak, aby boli cenovo konkurencieschopní.
Zohľadnenie preferencií zákazníkov a cenová dostupnosť
Preferencie slovenských spotrebiteľov sa v posledných rokoch výrazne menia. Vplyvom inflácie a energetickej krízy sa do popredia dostáva najmä cena. „Kúpyschopnosť na Slovensku patrí v rámci Európskej únie dlhodobo k najnižším, a preto je tlak na cenu výraznejší než v minulosti. Pri mäse zohráva pre časť zákazníkov väčšiu rolu cena a vnímaná kvalita než samotný pôvod,“ dopĺňa Martin Krajčovič.
Nedávno diskont pristúpil aj k zníženiu bežných cien celého sortimentu slovenského bravčového mäsa, vďaka čomu ho kúpite výhodnejšie až do 25 %. Okrem toho všetko bravčové mäso v stálom sortimente Lidla pochádza zo Slovenska. Kvalitné mäso tak zostáva dostupné širokému spektru zákazníkov, bez kompromisov a v nedotknutom stave.
Na pultoch teraz nájdete napríklad bravčové plece bez kosti vcelku, balenie bravčovej krkovičky či mleté bravčové mäso. Zo širokej ponuky si jednoducho vyskladáte menu presne podľa vašich predstáv - a to za výhodnú cenu.
Podpora Slovenských Dodávateľov
Lidl nakúpil v obchodnom roku 2017 tovar od slovenských dodávateľov v hodnote 250 000 000 € v nákupných cenách. Viac ako štyri pätiny z tejto sumy predstavovali výrobky určené pre domáci trh, zvyšok bol export slovenských firiem do zahraničia. V porovnaní dvoch obchodných rokov išlo o viac ako dvadsaťpercentný nárast.
V obchodnom roku 2017 spustil Lidl tri projekty na podporu slovenských dodávateľov, pričom všetky platia vo všetkých 132 predajniach diskontného reťazca na Slovensku, čím sa odlišujú od viacerých podobných iniciatív. Na jeseň rozšíril Lidl svoju ponuku o tematický týždeň "Vyrobené na Slovensku" a každý týždeň zároveň ponúka zákazníkom "5 cenových hitov zo Slovenska".
Kľúčové kritériá pre dodávateľov Lidla
- Kvalita: Splnenie najvyšších štandardov kvality a etiky.
- Cena: Konkurenčná cena, ktorá umožňuje dostupnosť pre široké spektrum zákazníkov.
- Objem a dodávky: Schopnosť stáleho dodávania mäsa v požadovanom objeme a v termínoch.
- Certifikáty: IFS certifikáty alebo iné stanovené parametre pre dodávanie tovaru pod privátnymi značkami.
Ako 4 spoločnosti ovládajú hovädzí priemysel
Spolupráca so slovenskými dodávateľmi
Popri dôraze na prísnu kontrolu kvality a dostupné ceny Lidl dlhodobo rozvíja spoluprácu so slovenskými dodávateľmi a s regionálnymi producentmi. Cieľom je, aby mali zákazníci na pultoch čo najširší výber domácich výrobkov, ktoré spĺňajú rovnaké vysoké štandardy kvality, bezpečnosti a transparentnosti ako produkty z iných krajín EÚ.
Medzi významných partnerov diskontu patrí aj spoločnosť Istermeat z Dunajskej Stredy, ktorá sa výrobe mäsa a mäsových výrobkov venuje už od polovice 80. rokov. „Nepoužívame zvýrazňovače chuti ani extra konzervanty. Všetko vyrábame na prírodnej báze a naše receptúry neustále dolaďujeme, aby boli čo najčistejšie a najprirodzenejšie,“ uviedol Zoltán Fitos, generálny riaditeľ spoločnosti Istermeat.
Závod je jedinečný tým, že pod jednou strechou združuje celý výrobný proces - od porážky a rozrábky až po balenie mäsa. Tento prístup zabezpečuje maximálnu úroveň kontroly a zaručuje kvalitu, na ktorej je postavená dlhoročná reputácia úspešnej firmy z južného Slovenska. Mäso pochádza prevažne z vlastných fariem a z miestnych chovov, s ktorými Istermeat úzko spolupracuje, aby zachoval pôvod, čerstvosť a dôsledné spracovanie každej suroviny. Okrem toho, od porážky po finálny produkt pritom prejde len niekoľko dní, čo zaručuje, že na pulty predajní sa dostáva mäso s prirodzenou chuťou a šťavnatosťou.
Spolupráca spoločností Lidl a Istermeat, ktorá sa začala v roku 2019, priniesla za niekoľko rokov výnimočné výsledky. Dôkazom je už viac ako 21 000 ton mäsa, ktoré sa odvtedy predalo v predajniach Lidla.
Udržateľnosť a Zodpovednosť v Lidli
Lidl sa zaviazal k udržateľnejšiemu pestovaniu kakaa na niekoľkých úrovniach ako súčasť našej surovinovej stratégie. Sledujeme dva ciele: zlepšiť pracovné a životné podmienky vo výrobných krajinách a dopracovať sa k ekologickejšej produkcii.
Väčšina čerstvých vajec predávaných v našich filiálkach pochádza zo Slovenska a na každom z nich sa nachádza kód, ktorý garantuje úplnú identifikáciu pôvodu a druhu chovu. V obchodnom roku 2021 sme prvýkrát zaradili do svojho sortimentu čerstvé vajcia v BIO kvalite z voľného výbehu.
Pri minimalizovaní rizík týkajúcich sa ľudských práv a ekológie sa vo svojich dodávateľských vzťahoch zameriavame v prvom rade na produkciu výrobkov vlastných značiek. Tieto nepredstavujú len väčšinu nášho obratu, ale sme za ne aj priamo zodpovední. Pri výrobe produktov svojich vlastných značiek systematicky analyzujeme potenciálne riziká v súvislosti s porušovaním ľudských práv a vplyvmi na životné prostredie. Všetky naše ciele a opatrenia nájdete komplexne spracované v našom stanovisku „Spoločenská zodpovednosť pri nákupe tovaru“.
Od svojich dodávateľov požadujeme, aby dodržiavali platné legislatívne normy. Spoločnosť Lidl je od roku 2007 členom BSCI (Business Social Compliance Initiative), ktorá funguje v rámci európskeho Združenia zahraničného obchodu. Na základe tohto členstva vypracoval Lidl vlastný etický kódex (Code of Conduct), ktorý sa naši dodávatelia zmluvne zaväzujú dodržiavať. Etický kódex zahŕňa zákaz detskej práce, nútenej práce, pracovné podmienky a odmeňovanie, zákaz diskriminácie, slobodu zhromažďovania a združovania, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ako aj ochranu životného prostredia.
Reklama a Porovnávania s Konkurenciou
Konkurenčné obchodné reťazce Lidl a Billa spolu vedú tichú vojnu už niekoľko mesiacov. Neprestávajú porovnávať kvalitu a cenu svojich výrobkov a o slovenského zákazníka bojujú všetkými zbraňami.
Podľa troch rôznych sťažovateľov v nich firma Billa mala dehonestovať poľské výrobky, zneužívať štátny symbol a očierňovať svojho konkurenta Lidl. Jeden zo sťažovateľov tiež namieta, že Billa v reklame hovorí o 40 druhoch slovenského mäsa, ktoré ale neexistujú, keďže medzi druhy mias na Slovensku patrí kuracie, bravčové, hovädzie či králičie.
Arbitrážna komisia Rady pre reklamu (ďalej len AK RPR) sa však s návrhom sťažovateľov nestotožnila a tvrdí, že leták spoločnosti Billa je v súlade so zákonom. „Je nepochybné, že v rámci reklamy dochádza k porovnaniu sa s konkurenčným reťazcom, pričom konkrétne sa v nej porovnávajú vybrané mäsové výrobky predajcu Billa s vybranými mäsovými výrobkami predávanými v prevádzkach spoločnosti Lidl.“
„Porovnávanie sa so spoločnosťou Lidl preto v tomto kontexte považuje AK RPR za pochopiteľné a má za to, že vzhľadom na okolnosti možno takéto porovnanie vnímať ako istý druh prípustnej obrany,“ tvrdí AK RPR. Podľa Rady pre reklamu leták ani konkrétne netvrdí, že poľské výrobky sú horšie a preto nedochádza k ich dehonestácii. Skôr apeluje na všeobecné vnímanie poľských výrobkov spoločnosťou, ktoré je v súčasnosti negatívne, kvôli aféram s nekvalitným mäsom, za ktoré však Billa nenesie zodpovednosť.
Aj k sťažnosti o 40 druhoch mias sa Rada priklonila k argumentácii zadávateľa, ktorý tvrdí, že v kontexte letáka slovo „druh“ znamená rôzne časti mäsa napr. prsia, krídla, bôčik a podobne a nejedná sa o rôzne živočíšne druhy. Komisia preto reklamu nevyhodnotila ako klamlivú, či zavádzajúcu, ani inak nesúladnú s Kódexom.
„AK RPR poukazuje na skutočnosť, že reklama vo všeobecnosti by nemala posilňovať negatívne stereotypy, ktoré môžu byť zdrojom diskriminácie a negatívneho alebo nevhodného správania sa voči určitej skupine.
tags: #lidl #diskriminacia #volne #predajneho #masa