Tekvice sú symbolom jesene a možno aj vďaka nim sa na jeseň tešíme o niečo viac. Milujú ich deti aj dospelí. Sú plné vitamínov A, B, C a sú tiež plné minerálov, ako je železo, horčík, vápnik, sodík a draslík. Semená obsahujú zinok a ich konzumácia sa odporúča pri liečbe ochorení močového mechúra a močovodov. V ázijskej medicíne sa tekvica hokkaido používa na liečbu podžalúdkovej žľazy, sleziny a žalúdka. Tekvice majú množstvo skvelých vlastností, sú nielen chutné a dajú sa upraviť na veľa spôsobov, ale tiež sa ľahko pestujú a plody sa dajú dlho skladovať. Bez preháňania sú multifunkčné. Sú potravinou, krmovinou, semená sa sušia alebo sa z nich lisuje olej, z niektorých druhov možno vyrábať nádobky alebo ich využívame ako dekoráciu.
Výber správnej odrody tekvice
Máloktorá zelenina dosiahla také rozsiahle prešľachtenie do toľkých rozmanitých druhov a odrôd ako tekvice. Tekvice pochádzajú z Ameriky a patria medzi najstaršie úžitkové rastliny. Pôvodne to boli horkasté nejedlé plody, z ktorých Indiáni konzumovali len ich výživné semená. V Európe zdomácneli krátko po objavení Ameriky a odtiaľ sa dostali aj do Ázie. Všetky tekvice pestované u nás sú jednoročné.
Skupiny tekvíc podľa druhu
- Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo): Do tejto skupiny patria obľúbené zelené a žlté cukety, biele diskovité patizóny, špagetová a olejná tekvica i malé okrasné tekvičky. Zberáme ich prakticky po celé leto, postupne a v nie úplne dozretom stave, vtedy sú najlepšie. Keď sú plody dostatočne mladé s celkom mäkkými semenami, konzumovať sa dajú celé. Na jesenné uskladnenie ich však necháme dozrieť. Tekvica obyčajná je rastlina pôvodom zo strednej Ameriky, ktorá sa teraz pestuje po celom svete. Rastliny môžu byť buď popínavé alebo pôdopokryvné, s veľkými, svetlo zelenými listami a žltými kvetmi. Plody môžu byť rôznych tvarov, veľkostí a farieb, od malých, okrúhlych, zelených až po veľké, pretiahnuté, oranžové. Tekvica obyčajná je veľmi obľúbená na kulinárske účely. Jej sladká dužina je využívaná v mnohých receptoch, od polievok a koláčov po cestoviny a grilované pokrmy. Tekvica je tiež bohatá na vitamín A, vitamín C, vlákninu a draslík. Semená, ktoré sú tiež jedlé, obsahujú zdravé tuky, bielkoviny a rôzne minerály. Jedlé sú dokonca aj kvety. Okrasná tekvica je určitý typ tekvice obyčajnej, ktorý je obľúbený pre svoju estetickú hodnotu. Okrasné tekvice sú často používané na vytváranie dekorácií pre jesenné aranžmány. Môžu byť vyrezávané do rôznych tvarov, maľované alebo zdobené na mnoho rôznych spôsobov, aby dodali domu alebo záhrade jesennú náladu. Tento typ tekvice je nevhodný na kulinárske využitie. Tekvica olejnatá (Cucurbita pepo var. oleifera) sa pestuje hlavne pre semená, ktoré sú veľmi chutné a zdravé. Vyrába sa z nich aj vynikajúci olej. Zelenkasté semená sú bohaté na bielkoviny a viaceré liečebne pôsobiace látky. Biela hubovitá vodnatá dužina sa využíva ako krmivo alebo sa necháva ako organické hnojivo na poli. Tekvica olejnatá sa pestuje v kríčkovej aj ťahavej forme. Je to guľatá tekvica s hmotnosťou 3 až 5 kg, nejednotného zafarbenia - od oranžovej, zelenopásikavej až po škvrnitú.
- Tekvica muškátová (Cucurbita moschata): Často označovaná ako maslová tekvica, je zastúpená obľúbenou odrodou ‚Butternut‘ typického hruškovitého tvaru. Jemná mäsitá dužina (v skorej zrelosti krémovobiela až svetložltá, v plnej jasnooranžová) ponúka maslovo-orechovú chuť a málo semien. Mladé plody sú vhodné na priamy konzum aj za surova, neskôr je výborná na pečenie a grilovanie. Maslová tekvica je ľahko rozpoznateľná vďaka svojmu charakteristickému hruškovitému tvaru a hlboko oranžovej farbe dužiny. Jej dužina je krémová a jemná, čo ju robí skvelou voľbou pre polievky, pečené pokrmy, rizoto alebo ako prílohu. Maslová tekvica je tiež výborným zdrojom vitamínov A a C, vlákniny a draslíka. Jej semená sú tiež jedlé a môžu byť pražené ako chutná a zdravá desiata.
- Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima): Vytvára dlhé plazivé výhony, na ktorých sa postupne tvoria plody. Zberáme ich väčšinou až v plnej zrelosti. Na rozdiel od zeleninových tekvíc majú jemnejšiu, sladšiu a farebnejšiu dužinu. Obsahujú tiež viac sacharidov a sú nutrične bohatšie. K najznámejším odrodám patria obrovitý ‚Goliáš‘, ale i oranžové ‚Hokkaido‘, ku ktorému alternatívu zelenou šupkou predstavuje ‚Hokkori‘ a sivomodrou ‚Blue Kuri‘. Tieto tekvice sú výborné na pečenie a varenie, najmä polievok, ale i na prípravu sladkých zákuskov. Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima) je druh tekvice, ktorá je známa pre svoju obrovskú veľkosť. Táto tekvica má typicky guľatý až oválny tvar s hladkou, svetlo oranžovou šupkou. Dužina je tiež oranžová, s jemnou a sladkou chuťou. Pre svoju veľkosť je táto tekvica často používaná na dekoratívne účely, napríklad na vyrezávanie veľkých Halloweenových lampiónov. Hrubá šupa dokonale chráni jemnú chuť tekvice. Tekvicu môžete v zime uskladňovať niekoľko týždňov. Táto životaschopná popínavá rastlina potrebuje dostatok priestoru, toleruje aj polotieň, teda nad ňou môžete pokojne pestovať aj kukuricu, popínavú fazuľu alebo ovocné stromy. Na vypestovanie čo najväčšej tekvice nechajte na každej rastline len 3 až 4 plody. Aby mali čo najviac slnka, odstráňte niekoľko listov. Najväčšie môžete odrezať a odložiť na uskladnenie, prípadne ich nechajte zrieť na slnku až do začiatku jesene.
- Tekvica figolístá (Cucurbita ficifolia): Zástupcovia tekvice figolistej sa u nás využívajú len ako podnož na štepenie uhoriek a melónov. Majú totiž bohatý koreňový systém a vyššiu odolnosť proti patogénom. Naštepené odrody následne lepšie odolávajú stresu. Pokiaľ na jar kúpime vrúbľované uhorky, je podnož práve táto tekvica.
Tekvica Hokkaido je jedným z obľúbených typov tekvíc, ktorý patrí do druhu tekvica obyčajná. Dužina Hokkaida je pevná, sladká a mierne oriešková, čo ju robí vhodnou na rôzne kulinárske účely. Často sa používa v polievkach, pečená, dusená alebo ako príloha. Tekvica Hokkaido všeobecne nevyžaduje žiadne špecifickejšie podmienky pre svoje pestovanie. To znamená, že ju môžete taktiež pestovať v stredne ťažkej pôde s dostatkom živín. Potrebuje ďalej aj teplo a dostatok priestoru. Vysievajte ju preto na slnečné miesto vo vzdialenosti 1,2 až 1,5 metra od seba, a to do hĺbky okolo 3 až 5 cm. Opäť môžete teda zvoliť vysievanie priamo zo semien, a to z tých, ktoré kúpite v záhradníctve alebo vyberiete z tekvice, ktorú ste zužitkovali. Prvé výpestky z vlastnej záhradky môžete u tekvíc hokaido očakávať koncom augusta. Na zrelosť u tohto druhu charakteristicky upozorňuje predovšetkým zaschnutá stopka.
Špagetová tekvica je ďalšia odroda tekvice, ktorá je známa pre svoje unikátne vlastnosti. Špagetová tekvica má obvykle oválny tvar a svetlú, žltú až krémovú farbu. Dužina je mierne sladká s jemnou textúrou. Táto odroda tekvice je veľmi obľúbená ako nízkokalorická alternatíva k tradičným cestovinám a je často podávaná s omáčkou alebo ako príloha. Je tiež bohatá na mnoho vitamínov a minerálov, ako je vitamín C, vitamín B6, draslík a vápnik. Špagetové tekvice boli vyšľachtené cca pred 70 rokmi v Japonsku. Ich dužina sa po uvarení rozpadne na výborné nefalšované zeleninové špagety, ktoré stačí len vybrať, dať na tanier a dochutiť vhodným dresingom. Šupu menších tekvíc pred varením na niekoľkých miestach prepichneme a varíme v celku asi 30 minút. Po uvarení ju rozrežeme, semená odstránime a vidličkou povyberáme špagetové vlákna. Veľkú tekvicu rozpolíme, vyberieme semená, pečieme asi 30 minút v rúre vyhriadenej na 180 °C a potom z nej vyberieme „špagety“. Špagetovú tekvicu na 4 až 5 miestach prepichneme, vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme asi 30 minút. Po krátkom ochladnutí ju rozrežeme, odstránime semená a vidličkou vyberieme dužinu rozpadnutú na špagety. Očistenú špagetovú tekvicu rozpolíme, vyberieme jadrovník, obe polovice posolíme a na plechu v rúre vyhriadenej na 180 °C pečieme 30 minút.
Cuketa je ďalšia odroda tekvice obyčajnej. Je obvykle dlhá a tenká s hladkou, zelenou alebo žltou šupkou. Dužina cukety je biela až svetlo zelená s mierne sladkou až neutrálnou chuťou. Cukety sú veľmi obľúbené v kuchyni vďaka svojej všestrannosti. Cukety sa tiež často používajú v receptoch na moussaku, ratatouille, cestoviny alebo ako prísada do šalátov. Sú bohaté na vitamíny A a C, draslík a vlákninu. Navyše sú nízkokalorické, čo ich robí populárnym výberom pre zdravé stravovanie.
Príprava pôdy a výsev
Tekvica má rada slnečné a chránené stanovište. Pôda by mala byť humózna, bohatá na živiny a dobre priepustná. Pred výsevom ju obohaťte o kompost alebo vyzretý hnoj. Na dosiahnutie dobrého rastu musí byť záhradný záhon najprv dobre prekyprený a pohnojený cca piatimi až desiatimi litrami kompostu. Tekvice potrebujú hlbokú vzdušnú a výhrevnú pôdu dostatočne zásobenú živinami a, samozrejme, vodu. Najčastejšie sa pestovali v teplejších oblastiach, ale v posledných rokoch ich dokážeme dopestovať severnejšie a vo vyššej nadmorskej výške. Možno totiž použiť aj rôzne technické vymoženosti - pareniská, rôzne plastové kryty, popripade sa dá aj predpestovat priesady. Tekvice sú vďačné za prvú trať, a pretože dobre reagujú na organický hnoj alebo dobre rozložený kompost, často sa pestujú len ako kompostový kryt, aby v lete toľko nevysychal. Tekvice potrebujú dostatočne veľký priestor (objem pôdy cca 30 l) - no a samozrejme dostatočný prísun hnojiva a vody. Priepustná a na živiny bohatá záhradná pôda sľubuje dobrý rast rastlín.
Semená sa vysievajú priamo do pôdy od polovice mája, keď už nehrozia mrazy. Pred výsadbou ponechajte tekvicové semená napučať cez noc v teplej vode. Pre kultiváciu je potrebný kvetináč s priemerom od 10 cm do 12 cm. Do jedného kvetináča vysaďte vždy dve tekvicové semená. Kvetináč zaplňte substrátom tak, aby bola zemina na šírku prsta pod jeho okrajom. Semená sa zatlačia špičkou dole do hĺbky približne dva centimetre. Potom sa kvetináč umiestni na okenný parapet; prvé výhonky sa ukážu už po niekoľkých dňoch. Optimálna teplota pre klíčenie tekvíc je 20°C až 25°C. Pre dobrý rast rastlín je dôležité, aby sa mladé rastliny nachádzali v prostredí s konštantnou teplotou a dostatočným osvetlením. Po "zmrznutých", ktorí sú v polovici mája, už obvykle nehrozí nebezpečenstvo mrazu. Von ich vysádzame, až keď pominie riziko mrazov, cca po 15 máji. Obvyklé je sadenie semien do riadku. Rozstupy závisia od odrody. Napríklad priesady veľkoplodých tekvíc vysádzame medzi radmi na vzdialenosť 150 až 200 cm a v riadku 80 až 100 cm. Vysádzame obvykle dve až tri semená na jedno miesto, cca 5 cm od seba, do mierne vyhĺbenej misky - do „hniezda“. Obvyklé je sadenie semien do riadku. Rozstupy závisia od odrody. Napríklad priesady veľkoplodých tekvíc vysádzame medzi radmi na vzdialenosť 150 až 200 cm a v riadku 80 až 100 cm. Vysievajte ju preto na slnečné miesto vo vzdialenosti 1,2 až 1,5 metra od seba, a to do hĺbky okolo 3 až 5 cm. Opäť môžete teda zvoliť vysievanie priamo zo semien, a to z tých, ktoré kúpite v záhradníctve alebo vyberiete z tekvice, ktorú ste zužitkovali. Výsev tekvíc začína v južnejších oblastiach koncom apríla, v stredných a severných polohách je to najskôr až v polovici mája - aby sa vyhlo aj posledným prízemným mrazom. Proti nim sa však dá aj poistiť a vysádzať rovno priesady jednotlivých druhov. Pre väčšiu istotu sa ešte prekrývajú bielou netkanou textíliou.
Tekvice sa medzi sebou ľahko krížia a z ponechaných semien vyrastajú rôzne krížence. Vyrástli mi malé tekvičky s horkastou chuťou. Niekedy sa to stane, zvyčajne keď použijeme vlastné osivo, ktoré je skrížené s nejedlými a horkými odrodami.
Starostlivosť počas rastu
Rastliny vyžadujú pravidelnú zálievku, najmä počas horúcich dní a v čase nasadzovania plodov. Zalieva sa ku koreňom, aby listy nezostali mokré a nešírili sa plesne. Tekvice vyžadujú veľké množstvo vody, musia byť pravidelne zavlažované. Zalieva sa podmok vlažnou vodou, nie na listy. Voda sa aplikuje ku koreňom, aby listy nezostali mokré a nešírili sa plesne. Tekvice majú radi vlhkú pôdu, ale nemajú radi premočenie. Udržuj pôdu stále mierne vlhkú, najmä počas obdobia intenzívneho rastu a tvorby plodov. Mulčovanie slamou či trávou udrží pôdu vlhkú a bráni prerastaniu buriny. Mulčovanie: Použitie mulču okolo rastlín pomáha udržiavať vlhkosť v pôde a znižuje potrebu častého polievania. Pri klasickom spôsobe pestovania v zemi je dobré pôdu zásobiť kompostom, aspoň 40 kg/10 m2. Náhradou okopávania je mulčovanie pôdy, ktoré potláča rast burín a chráni pôdnu vlahu. Prvú polovicu vegetácie charakterizuje rýchly rast asimilačnej plochy, čo si vyžaduje dobré zásobovanie vlahou. V druhej polovici a na konci vegetácie je vhodnejšie suchšie a teplejšie počasie.
Pestované rastliny je vhodné postupne otužovať. Sadenice následne pestujeme v spone 2 x 0,5 až 1 meter od seba. Vždy však záleží na odrode. Predpestovanie tekvíc zvládnete aj Vy. Čo sa týka sadeníc, do záhona ich môžeme dať až po 15. máji, teda takzvane po troch zmrznutých. Pokiaľ chceme svoje výpestky účinne chrániť proti nežiaducim vonkajším vplyvom, môžeme prekryť výsadbové miesto netkanou bielou textíliou.
Priepustná a na živiny bohatá záhradná pôda sľubuje dobrý rast rastlín. Na dosiahnutie tohto cieľa musí byť záhradný záhon najprv dobre prekyprený a pohnojený cca piatimi až desiatimi litrami kompostu. Aby mala každá rastlina dostatočný priestor pre svoj rast dodržujte pri vysádzaní tekvíc vzdialenosť medzi rastlinami najmenej jeden meter.
Tekvica má rada teplé a slnečné stanovištia s úrodnou pôdou, dostatok dažďa alebo pravidelné zalievanie. Pozemok by mal byť ideálne orientovaný na juh. Niektoré odrody sú bujne rastúce ťahavé rastliny, ktoré dorastajú do výšky niekoľkých metrov alebo sa dajú pestovať na oporách. Existujú aj krovité druhy, ktoré zostávajú pomerne kompaktné, hoci stále zaberajú aspoň meter štvorcový. Prípadne sa menšie odrody môžu pestovať vo veľkých kvetináčoch.
Tekvica na rozdiel od zemiakov a koreňovej zeleniny nemajú rady pri skladovaní vysokú vzdušnú vlhkosť, ktorá je častou príčinou hnilôb.
Zberáme ich väčšinou až v plnej zrelosti. Na rozdiel od zeleninových tekvíc majú jemnejšiu, sladšiu a farebnejšiu dužinu. Obsahujú tiež viac sacharidov a sú nutrične bohatšie.
Tekvice sa medzi sebou ľahko krížia a z ponechaných semien vyrastajú rôzne krížence. Vyrástli mi malé tekvičky s horkastou chuťou. Niekedy sa to stane, zvyčajne keď použijeme vlastné osivo, ktoré je skrížené s nejedlými a horkými odrodami.
Zber tekvice
Zrelosť plodov sa určuje ľahko. Jednoducho niekoľkokrát poťukajte prstom na silnú, tvrdú šupku. Ak znie zvuk duto, je tekvica pripravená na zber. Zrelú tekvicu spoznáte podľa tvrdej šupky - odolá tlaku nechtu, sfarbená, matná a na stopke sa tvoria praskliny. Ak ponecháte stopku, pomôže to tekvici vydržať dlhšie. Tekvice zberáme v priebehu celého leta aj jesene, podľa toho, ako dozrievajú. Dobrým indikátorom zrelosti je plne vyfarbená dužina a zasychajúca stopka. Posledná časť úrody, určená na skladovanie, sa zberá až po úplnom zaschnutí vňate. Každý rok je počasie iné, ak je jeseň slnečná a teplá, môžu plody zostať na záhone dlhšie. Vždy by sme ale mali zberať ešte pred príchodom mrazov. Tekvice sa zbierajú priebežne podľa dozrievania, a to zhruba od júla, v auguste a poväčšine až do prvých mrazov. Dôležité je zbierať ju, keď je úplne dozretá - šupka plodu je krásne oranžová, tvrdá a stopka je zhrubnutá, zdrevnatená. Snažíme sa ju odrezať čo najväčšiu, cca 5 až 10-centimetrovú, má to vplyv na úplné dozretie a zároveň sa predlžuje jej životnosť, a tým aj kvalita uskladnenia.
Na konci septembra potom možno tekvice zbierať, presnejšie na začiatku jesene.
Plody po zbere je dobré nechať niekoľko týždňov vyzrievať. Rozložíme ich vonku na slniečku alebo doma a necháme ich minimálne dva týždne stáť. Dajú sa skladovať dlhý čas, od niekoľkých týždňov až po mesiace, a to so zachovaním všetkých kvalít. Plody môžeme skladovať aj v byte, maximálna je teplota je ale 20 ⁰C. Vhodná je aj povala alebo chladná izba. Tekvice sa pravdepodobne domestifikovali v Mexiku, neskôr sa z Ameriky rozšírili do celého sveta, konkrétne do Európy v 16. storočí. Tekvice potrebujú hlbokú vzdušnú a výhrevnú pôdu dostatočne zásobenú živinami a, samozrejme, vodu. Najčastejšie sa pestovali v teplejších oblastiach, ale v posledných rokoch ich dokážeme dopestovať severnejšie a vo vyššej nadmorskej výške. Možno totiž použiť aj rôzne technické vymoženosti - pareniská, rôzne plastové kryty, popripade sa dá aj predpestovat priesady. Na farme zberajú tekvice ručne do dvoch zberných vozov a potom ich skladujú v skladoch s efektívnym vetraním. Najlepšia tekvica na skladovanie je tekvica Hokkaido, ktorá vydrží až šesť mesiacov. Ideálne je skladovať ju na chladnom mieste pri teplote okolo 10 stupňov - výborné sú debny vystlané senom umiestnené na chladnom mieste. Tekvice môžu zároveň poslúžiť aj k dekoratívnemu účelu, dajú sa pekne naaranžovať do koša alebo položiť medzi jesennú výsadbu do väčších kvetináčov. Zaobchádzame s nimi šetrne, aby sa nepomliaždili.
Tekvicové semienka - zdravie v každom zrnku
Tekvicové semienka netreba zvlášť predstavovať. Jedlé sú však i kvety, buď surové ako ozdoba zeleninových šalátov, alebo vysmážané v cestíčku či naplnené plnkou a upečené. Treba z nich ale vždy odstrániť horký zelený kvetný kalich a s kvetom zaobchádzať opatrne, je totiž veľmi krehký.
Z výživového hľadiska sú tekvicové jadierka - so šupkou a bez nej - najhodnotnejšou časťou tekvice. Majú podobné zloženie ako orechy. Obsahujú 20 % bielkovín, 15 % sacharidov, 40 % tukov a 4 % vlákniny. Čo ich však robí mimoriadne cennými, to je cucurbitacín, ktorý zabraňuje zväčšovaniu prostaty, a cucurbitín, ktorý má protiparazitický účinok. Sú bohaté aj na vitamín E, na celú skupinu vitamínov B a kyselinu listovú, a teda aj B17, ktorý má protinádorový účinok. Okrem toho jadrá obsahujú minerály, ako sú horčík, vápnik, draslík, fosfor, železo, selén, mangán a najmä zinok, ktorý je dôležitý pre reprodukčné orgány a imunitný systém. Znižujú cholesterol a vplývajú na dobrý stav ciev. Využívajú sa aj proti vypadávaniu vlasov, miernia močové infekcie, pomáhajú pri klimakterických problémoch a tiež udržiavať zdravé kosti.
Prečo jesť tekvicové semienka - zdravotné benefity. Odpoveď je jednoduchá - sú bohatým zdrojom horčíka, zinku, železa a nenasýtených mastných kyselín. Pomáhajú pri posilňovaní imunity, zlepšujú kvalitu spánku, podporujú zdravie srdca a prospievajú tráveniu. Okrem toho sa odporúčajú mužom na podporu zdravia prostaty a ženám v období menopauzy.
Ako jesť tekvicové semienka v každodennom jedálničku. Môžete ich konzumovať surové, pražené alebo ako súčasť receptov. Výborne sa hodia do šalátov, polievok, pečiva, smoothie alebo ako zdravá desiata namiesto čipsov. Pre najvyšší obsah živín je však najlepšie jesť ich nepražené a nesolené.
Aj keď majú semienka množstvo benefitov, pri nadmernej konzumácii môžu nastať problémy. Nežiadúce účinky tekvicových semienok zahŕňajú nadúvanie, tráviace ťažkosti či vyšší príjem kalórií, čo môže byť problém pri chudnutí. U niektorých ľudí sa môžu vyskytnúť aj alergické reakcie. Odporúčaná denná dávka je približne 30 gramov, čo zodpovedá malej hrsťke.
Ak chcete jadierka uchovať dlhšie, skladujte ich v uzatvorených sklenených nádobách na tmavom a suchom mieste. Pražením získajú výraznejšiu chuť, no strácajú časť živín. Skvelou možnosťou je výroba domáceho tekvicového oleja, ktorý je cenený pre svoje nutričné vlastnosti aj typickú arómu.
Tipy a triky od skúsených záhradkárov
Tekvicu sa oplatí pestovať spolu s kukuricou alebo fazuľou, ktoré jej poskytujú prirodzenú oporu a zlepšujú kvalitu pôdy. Americkí Indiáni vytvorili zaujímavé trojkombinačné samoživiteľské pestovanie. Podieľajú sa na ňom kukurica, fazuľa a tekvica. Na pozemku k vysiatej kukurici prisiali semená fazule, ktorá sa ťahala po kukurici ako po opore, a do medziradia kukuríc vysadili tekvicu, ktorú zasa kukurica ako vetrolam chránila pred vetrom. Fazuľa svojimi hľúzkovými baktériami na koreňoch, asimilujúcimi vzdušný dusík, zasa živila kukuricu aj tekvicu dusíkatými živinami.
Ak máte menší priestor, môžete pestovať tekvice vertikálne s pomocou opôr alebo mreží. Rastie mimoriadne rýchlo a bez problémov dosiahne výšku troch metrov. Potrebuje pevné, ale nie príliš hrubé tyče (do 4-5 cm), aby sa jej výhonky mohli dobre prichytiť. Tieto rastliny vytvárajú ťažké plody, preto potrebujú veľmi pevnú oporu - napríklad kovové konštrukcie alebo pergoly.
Ak chcete bohatšiu úrodu jadier, odporúča sa odstraňovať niektoré bočné výhonky a nechať rastlinu sústrediť energiu na plody.
Pestovanie tekvice na jadierka je skvelý spôsob, ako si zabezpečiť zásobu zdravých a chutných semienok. Prináša nielen radosť zo záhradníčenia, ale aj úsporu, keďže nemusíte kupovať balené semienka v obchode. Navyše, presne viete, čo jete - a to je v dnešnej dobe veľký benefit. Tekvicové semienka sú výživné, všestranné a pri správnej konzumácii bezpečné.
Aj keď máte len malý balkón, terasu alebo záhradku, nezúfajte! Pestovanie zeleniny a ovocia je možné aj na obmedzenom priestore. Na pestovanie na balkóne sú vhodné menšie odrody, ktoré nekorenia hlboko. Na pestovanie sú vhodné klasické terakotové kvetináče, drevené hranty s izoláciou - neošetrené alebo natreté ekofarbami či plastové kvetináče. Pestovať sa dá aj v upcyklovaných bandaskách od čapovanej drogérie, ale nie každý plast je vhodný. Odporúča sa vyhnúť PVC, PET, polystyrénu a zmiešaným plastom - majú označenie 7. Nie sú vhodné ani nádoby od nebezpečných chemikálií, hnojív, starých farieb neznámeho zloženia či postrekov. Kvalitná pôda vám dá zdravú a bohatú úrodu. Ak pestujete vo vlastných kvetináčoch, pomiešajte si ju s kvalitným kompostom, prípadne do nej na začiatok pridajte nejaké organické hnojivá ako je vermikompostová šťava či sušený konský a ovčí hnoj alebo slepačí trus. Pre lepšie uvoľňovanie a zadržiavanie vlahy použite na spodok kvetináča pod pôdu dve vrstvy materiálu - kamienky alebo keramzit a na to riečny piesok.
Ak máte čas, je ideálne vypestovať si vlastné priesady zo semienka. Táto forma je časovo náročnejšia, pretože je potrebné sa o priesady starať, preberať ich, presádzať a starať sa o ne. Ak nestíhate, kúpte si priesady na trhu či v obchode a opýtajte sa pestovateľa, ako sa o rastlinky starať.
Keď je teplo je nutné polievať denne. Najlepším časom je skoro ráno alebo večer, kedy už slnko nepáli. Ideálna je odstáta voda, ktorú lejete priamo ku koreňom rastlín bez toho, aby ste namočili listy. Ak odchádzate na dlhšiu dobu preč, je vhodné kúpiť kvetináče so samozavlažovacím systémom. Polievať môžete raz týždenne aj tzv. kompostovým čajom, ktorý získate zmiešaním kompostu s vodou. Necháte roztok 24 hodín odstáť na vzduchu a scedíte. Aby ste nemuseli toľko polievať, môžete použiť aj nastieľanie pôdy zeleným materiálom alebo slamou či senom, ktoré zadržia vlhkosť a zároveň svojim rozkladom pôdu pohnoja.
5 tipov, ako si doma vypestovať veľa tekvíc
Postreky proti škodcom nie sú nutné, mnohé rastliny si dokážu sami navzájom pomáhať, keď sa sadia vedľa seba. Cesnak chráni šalát, jahody, saturejku či paradajky. Pažítka a bazalka odpudzujú vošky na paradajkách a podporujú ich rast. Zeler odpudzuje vošky z paprík. Aksamietnice chránia rastliny pred háďatkami. Veľmi užitočná je aj kapucínka, ktorá slúži ako lapač vošiek a iných drobných votrelcov. Jej kvety sú jedlé a sú ozdobou šalátov. Medzi aromatické byliny, ktoré odpudzujú škodcov patrí aj koriander, nechtík či borák lekársky, ktorého čerstvé listy sa konzumujú vo forme šalátu.
Máj je najkrajší jarný mesiac, kde nás ešte môžu potrápiť posledné mrazíky v období „troch zamrznutých“ a niekedy ešte na Urbana. Májové obdobie je charakteristické kvitnutím čerešní, jabloní, orgovánu, mandlí a keď zafúka vietor padá na zem kvetinový dážď. Na hriadkach sa črtajú prvé lístky reďkoviek, hrášku, cibuľky, cesnaku a byliniek. Pre mnohých je tento mesiac však ďalšou fázou, kedy sa vysieva a sadí teplomilná zelenina. Nezabudnite na mrazíky a včas ju prikryte a ochráňte.
V máji je čas na sadenie: Paradajky (z predpestovaných priesad) Papriky (z predpestovaných priesad) Mangold Jarná cibuľka Uhorky Cukety Melóny Ďalšiu sériu mrkvy pre postupný zber.
Ak plánujete pestovať tekvice a melóny, vysaďte ich na vyhnojené miesta na taký priestor, aby sa mohli dostatočne ťahať alebo šplhať. Aj v malej záhrade si môžete dovoliť pestovať viacero druhov, pokiaľ jednotlivé druhy správne vysejete a vysadíte. Uhorky skúste pestovať na podpornej sieti. Ušetríte priestor a plody budú čisté a väčšie. Hrášok umiestnite tiež v blízkosti konštrukcie.
Trápi vás tieň na záhrade? Aj v tieni je možné pestovanie zeleniny. Pokiaľ si nie ste istý, vyskúšajte pestovať zeleninu v nádobách a podľa toho, ako sa jej bude dariť, ju premiestňujte z tieňa na slnko a naopak. Ale sú také druhy, ktoré dokážu rásť tak na slnku, ako aj v tieni.
Rozlišujeme rôzne druhy tieňa: Polotieň: 5 - 6 hodín denne poludňového slnka, kedy býva najsilnejšie. Rastliny nebudú celodenne vystavené slnku, budú aj v polotieni - a to ráno, zvyšok dňa budú na slnku. Nebudú rásť rýchlo, ale stále budú rásť normálne. Výhodnejšie je zalievať skoro ráno. Mozaikový tieň: Spôsobený korunami stromov, keď už majú listy. Je to ľahký, prirodzený tieň, ktorý rastliny akceptujú. Svetlo prejde cez listy a koruny stromov, nie je také prudké. Plný tieň, tieň, hlboký tieň: Spôsobený budovami a pevnými bodmi v záhrade, prípadne hustou kulisou stromov. Nie je vhodný na pestovanie zeleniny. Pokiaľ sa tam slnko nedostane vôbec, nie je možné vypestovať zdravé priesady ani zeleninu.
Čo vysádzať v máji. Máj je najkrajší jarný mesiac, kde nás ešte môžu potrápiť posledné mrazíky v období „troch zamrznutých“ a niekedy ešte na Urbana. Májové obdobie je charakteristické kvitnutím čerešní, jabloní, orgovánu, mandlí a keď zafúka vietor padá na zem kvetinový dážď. Na hriadkach sa črtajú prvé lístky reďkoviek, hrášku, cibuľky, cesnaku a byliniek. Pre mnohých je tento mesiac však ďalšou fázou, kedy sa vysieva a sadí teplomilná zelenina. Nezabudnite na mrazíky a včas ju prikryte a ochráňte.
V máji je čas na sadenie: Paradajky (z predpestovaných priesad) Papriky (z predpestovaných priesad) Mangold Jarná cibuľka Uhorky Cukety Melóny Ďalšiu sériu mrkvy pre postupný zber.
Tekvice sa pravdepodobne domestifikovali v Mexiku, neskôr sa z Ameriky rozšírili do celého sveta, konkrétne do Európy v 16. storočí. Postupne sa dostali až k pestovateľom v Čachticiach. Tekvice pestujú na 165 hektároch. Počas jednej sezóny dopestujú aj pólmilióna tekvíc, konkrétne sú to druhy hokkaido, maslové tekvice, sweet dumplings a tekvice na vyrezávanie. Okrem nich pestujú aj hrášok v luskoch na priamu konzumáciu, lahôdkovú kukuricu a cuketu. Podnebie už nie je problém. Správna tekvica by mala vážiť najmenej 500 g, ukážková váha je jedno kilo. Druh na vyrezávanie by mal byť, samozrejme, väčší, a to aspoň 1,5-kilový, pestovatelia sa snažia dopestovať ideálne 4-kilové jedince. Tekvice potrebujú hlbokú vzdušnú a výhrevnú pôdu dostatočne zásobenú živinami a, samozrejme, vodu. Najčastejšie sa pestovali v teplejších oblastiach, ale v posledných rokoch ich dokážeme dopestovať severnejšie a vo vyššej nadmorskej výške. Možno totiž použiť aj rôzne technické vymoženosti - pareniská, rôzne plastové kryty, popripade sa dá aj predpestovat priesady. Výsev tekvíc začína v južnejších oblastiach koncom apríla, v stredných a severných polohách je to najskôr až v polovici mája - aby sa vyhlo aj posledným prízemným mrazom. Proti nim sa však dá aj poistiť a vysádzať rovno priesady jednotlivých druhov. Pre väčšiu istotu sa ešte prekrývajú bielou netkanou textíliou. Čo môže tekvice ohroziť? Tekvicu zaraďujeme k plodovej zelenine, to znamená, že je náročná na hnojenie organickým hnojivom a má vysokú spotrebu vody počas celej vegetácie. “V Čachticiach ju vysádzame na pole, ktoré bolo v minulom roku na jeseň vyhnojené maštaľným hnojom, kompostom, poprípade bolo na poli vysiate zelené hnojenie,” hovorí Viktor Černák, pestovateľ tekvíc. Ak ale zabezpečíme dostatok organických hnojív a vody, môžeme tekvicu zaradiť k menej náročnej zelenine, pretože má pomerne málo škodcov a potláča rast buriny. Jej rastliny totiž dorastajú do pomerne veľkých rozmerov. “Najčastejšími škodcami tekvíc sú rôzne druhy slimákov, ale hlavne slizniaky, ktoré dokážu zničiť celé malé rastlinky a neskôr aj nedozreté plody, keď majú ešte jemnú šupku. Už dorastená väčšia rastlina má jemné chĺpky na listoch, ktoré slimákom celkom vadia, a preto ich už moc nenapádajú. Potom sú tu však rôzne druhy hlodavcov, ktoré sa živia celými plodmi,” vysvetľuje Černák. Určite nepestujeme jednotlivé druhy tekvíc na tom istom poli, čiže sezóny po sebe. Pôda je už vyčerpaná a hrozí premnoženie škodcov a zničenie úrody. Tak isto nie je vhodné ju sadiť na miesto po uhorkách, hlubovej zelenine či paprikách. Vhodní susedia tekvíc sú mrkvy, petržleny, kukurica, cibuľa, fazuľa ťahavá a z byliniek majorán. Naopak, nevhodní susedia pri tekviciach sú melóny, zemiaky, jahody, rajčiaky. Ostatná bežná zelenina je viac-menej neutrálna.
Tekvica je zdravá, chutná a pri dodržaní základných pestovateľských podmienok je nenáročná na pestovanie. S úspechom ju dokážeme dopestovať aj na komposte. Jej výhodou pri varení je, že sa nemusi šúpať, stačí ju len umyť. Je vhodná na varenie (polievky, omáčky, pyré), pečenie, dá sa aj len jednoducho potrieť cesnakovým maslom. Môžeme ju uskladniť na chladnom svetlom mieste, ale pokojne aj v obývačke na parapete ako dekoráciu. Ak chceme predĺžiť životnosť, môžeme ju skladovať očistenú v mrazáku.
tags: #pestovanie #tekvice #na #malom #priestore