Súhvezdie Lietajúca ryba (Volans, Vol) je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Zaviedli ho holandskí moreplavci Pieter Dirkszoon Keyser a Frederick de Houtman. Lietajúca ryba obsahuje iba málo jasných hviezd a je menšie súhvezdie, zväčša označované ako nevýrazné. Nájdeme ju v polovičnej vzdialenosti medzi jasnou hviezdou Miaplacidus v Kýle a Veľkým Magellanovým mrakom.
Poloha a charakteristika
Lietajúca ryba má rektascenziu 8h a deklináciu -70°. Jej plocha je 141 štvorcových stupňov, čím sa radí na 76. miesto v poradí veľkosti súhvezdí. Napriek tomu, že leží blízko Mliečnej cesty, neobsahuje žiadne hmloviny ani hviezdokopy. Aj galaxie sú v Lietajúcej rybe väčšinou slabé.
Symbolické vyjadrenie súhvezdia je "lietajúca ryba".
Najjasnejšie hviezdy
Lietajúca ryba obsahuje iba málo jasných hviezd. Zaujímavosťou je, že alfa Volantis napodiv nie je jej najjasnejšou hviezdou, ale je až tretia v poradí. Táto biela hviezda hlavnej postupnosti, uvádzaná aj ako podobor, leží 124 ly od nás.
Beta Volantis je o čosi jasnejšia ako alfa. Najjasnejšou hviezdou Lietajúcej ryby je však až dvojhviezda gama Volantis. Tvoria ju zložky s magnitúdami 3,78 a 5,67 v uhlovej vzdialenosti 14,1”.
Ďalšie významné hviezdy:
- Blízko pri okraji Mliečnej cesty žiari delta Volantis. Patrí k žltobielym jasným obrom.
- Ďalšou zaujímavou dvojhviezdou je epsilon Volantis. Tvorí ju párik modrobielych hviezd s magnitúdami 5,4 a 6,7.
- Oranžový obor zéta Volantis s magnitúdou 3,89 má vo vzdialenosti 17“ fyzického sprievodcu 9. magnitúdy.
- Dvojhviezdou je aj kappa Volantis, ktorej zložky majú magnitúdy 5,4 a 5,7. Delí ich vzdialenosť 65”, preto je ľahko rozlíšiteľná aj poľným ďalekohľadom.
Prehliadka lietadla Lockheed Super Constellation – „najlepšieho trojvrtuľového dopravného lietadla“ na svete.
Objekty hlbokého vesmíru
V súhvezdí nie je zvláštností veľa ani medzi hviezdami, ani medzi objektami. Najjasnejšia galaxia je NGC 2442 jedenástej magnitúdy s pozoruhodným, no nie veľmi známym názvom „Hák na mäso“. Galaxia ESO 34-11 je taká slabá, že aj najlepšie amatérske ďalekohľady ju zobrazia iba ako hmlistú škvrnu.
Vodné súhvezdia a Južná ryba
Lietajúca ryba tvorí spolu s Rybami, Veľrybou, Kozorožcom, Eridanom a Delfínom skupinu „vodných súhvezdí“ zoskupených okolo Vodnára. Južná ryba patrí tiež k „vodným súhvezdiam“ a je rozľahlým, no málo jasným súhvezdím, ktoré zdieľa spoločné hranice a má vzťah k vode. V širšom kontexte, súhvezdie Ryby je síce rozľahlé, ale chudobné na jasné hviezdy.
Fomalhaut v Južnej rybe
Najjasnejšia hviezda Južnej ryby je alfa Piscis Austrini s názvom Fomalhaut, čo pochádza z arabského výrazu značiaceho „ústa ryby“. Je výraznou dominantou tohto súhvezdia, lebo jeho ostatné hviezdy sú od nej slabšie minimálne o tri magnitúdy. Často slúži pozorovateľom pri hľadaní okolitých nevýrazných súhvezdí. Leží pomerne blízko k Zemi, vo vzdialenosti len 25,1 ly.
Fomalhaut má okolo seba chladný prstenec zľadovateného prachového materiálu, ktorý vydáva infračervené žiarenie. Koncom 90. rokov 20. storočia sa zistilo, že vnútorný okraj prstenca má neobyčajne ostrú hranicu. Túto hranicu by mala udržiavať gravitácia doteraz neobjavenej vnútornej planéty alebo planét.
Predpoklad sformovaných planét pri Fomalhaute sa potvrdil v novembri roku 2008, keď Hubblov vesmírny ďalekohľad po prvýkrát v histórii astronómie detegoval extrasolárnu planétu vo viditeľnom spektre. Táto planéta pomenovaná Dagon obieha materskú hviezdu mimo vnútorného prstenca, v strednej vzdialenosti až 71 au (10,7 miliardy kilometrov). Pravdepodobne udržiava vonkajší okraj prstenca materiálu okolo hviezdy, ktorý je väčšou a mladšou analógiou Kuiperovho pásu.
Sprievodné hviezdy Fomalhautu
Menej známe je, že Fomalhaut je fyzicky zviazaný s ďalšími dvoma hviezdami 13. magnitúdy, TW PsA a LP 876-10. Bližšiu TW Piscis Austrini delia od Fomalhautu necelé dva stupne, čo predstavuje najmenej 54 000 au. Obeh v takejto vzdialenosti musí tomuto oranžovému trpaslíkovi trvať minimálne 7,5 milióna rokov.
V ešte neuveriteľnejšej vzdialenosti, 5,7°, čo zodpovedá najmenej 150 000 au, obieha druhý sprievodca, červený trpaslík.
Iné hviezdy Južnej ryby
Beta Piscis Austrini sa nazýva Fum al Samakah, čo taktiež znamená „ústa ryby“. Toto meno sa ale často používa aj pre beta Piscium. Fum al Samakah má omnoho nižšiu jasnosť než Fomalhaut, až 4,29 mag. Preto neprekvapí, že nie je druhou najjasnejšou hviezdou súhvezdia, no dve hviezdy, čo ju svojím jasom predbehli, sú tiež len štvrtej magnitúdy.
Voľným okom už sotva viditeľná pí Piscis Austrini bola chybne označená za cefeidu. Jej jasnosť však zostáva nemenná. Niektoré indície naznačujú, že sú to dve žltobiele hviezdy hlavnej postupnosti, spektroskopický pár s obežnou dobou 178,3 dňa.
Lacaille 9352 je červený trpaslík siedmej magnitúdy, ktorý patrí medzi naše najbližšie hviezdy - vzdialenosť od Slnka je približne 11 ly. Zároveň patrí medzi hviezdy s najväčším vlastným pohybom (4. najrýchlejšia). Nachádza sa v juhovýchodnom rohu Južnej ryby, neďaleko hranice so Sochárom. Má približne polovičný priemer aj hmotnosť než naše Slnko.
tags: #lietajuca #ryba #suhvezdia