Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr, sa narodil 17. mája 1860 v dolnooravskej dedine Jasenová. Od detstva si osvojoval dedinské myslenie, pretože žil v rodine oravského sedliaka. Veľmi dobre poznal dedinský život, čo sa odrazilo aj v jeho tvorbe.
Medzi jeho diela patrí aj poviedka Vianočné oblátky, ktorá čerpá inšpiráciu zo spomienok na pôsobenie v jasenovskej škole. Príbeh mladého učiteľa nesie výrazné autobiografické prvky a odráža Kukučínove vlastné skúsenosti.
V tomto období svojej tvorby si Martin Kukučín začal ujasňovať vlastnú umeleckú i životnú koncepciu.
Obsah diela Vianočné oblátky
Martin Kukučín v poviedke Vianočné oblátky čerpá inšpiráciu zo svojich spomienok na pôsobenie v jasenovskej škole. Príbeh mladého učiteľa nesie výrazné autobiografické prvky a odráža Kukučínove vlastné skúsenosti.
Hlavnou postavou poviedky je Ondrej Pevný, idealistický a zanietený učiteľ, ktorý sa usiluje zmeniť zaužívané vzorce správania a prístupy k vyučovaniu dedinských detí. Jeho snahy však narážajú na pevne zakorenené tradície a stereotypy miestneho prostredia.
Do zasneženej dedinky Konopäny na Hornej Orave prichádza mladý učiteľ Ondrej Pevný na svoje prvé pracovisko. Školu nájde zanedbanú a žiakov tam niet. Od jesene, kedy starého učiteľa Jonatána porazilo, nemal kto učiť. Mladý Ondrej sa rázne pustí robiť poriadky.
„Keď pán učiteľ Ondrej Pevný asi pred sedemnástimi rokmi nastúpil úrad učiteľský v odľahlej dedine Konopanoch, bol preniknutý už v mnohom ohľade novými ideami. V odľahlej dedine v Konopanoch nastupuje do učiteľského úradu nový pán učiteľ - Ondrej Pevný.
„Cirkevníkom sa on hneď spočiatku nepozdával, totiž na próbe. Nebohý pán rechtor bol tučný; bolo veru čo vidieť na ňom, keď vystúpil na kazateľňu, čo sa aspoň tri razy do roka stávalo - na výročité sviatky v prvú slávnosť na večierni, alebo keď zasadol za organ. Toto bol ako slamka a jeho nohy v uhorských nohaviciach dobre sa pod ním nezlomili. Nebohý bol šedivý ako holub; toto sotva sa z vajca vykotúlilo. Nebohý sa holieval ako každý poriadny pán rechtor; tento už mal na brade a pod nosom šteť: riedku síce, ale predsa šteť. Nebohý nosil sa vážne, do kostola chodieval v zime-v lete v dlhom deáku - tento mal tiež šnurovaný kabátik, ale celkom krátky. A mnoho, mnoho našlo sa, v čom rôznil sa od nebožkého pána, Pán Boh ho osláv! Ale čo robiť? „Je ako kostolná myš!“ hundrali cirkevníci. „Máme sa naň narobiť, kým sa trochu zapieri a akomak stučnie!“
Nový učiteľ dal zo školskej izby vypratať staré krčmárske lavice a urobiť nové, také, aké boli len v kostole. „Vedeli sme sa za stolmi učiť - prečo by sa nemohli i naše deti?“ kričali gazdovia. Ale kričali márne. Nový učiteľ v škole nepoužíval palicu. „Hlavu mu objedia tie detváky, ak nezavoňajú ferule. Veď by sme my boli nebožkému po chrbte tancovali, nech nie feruľa - a to bol rechtor, to už bol!“ Ale nemálo divili sa, keď zvedeli, že ten šťúply, chudorľavý človiečik i bez ferule vie si poradiť. Deti nesmeli robiť toľkú sodomu ako za nebohého. Chlapcom nakázal, aby sa ostrihali. „A načo je mojej Katuši vedieť písať - var ju spravia richtárom!“ A presbyteri zas len šli do školy. „Škoda papieru kaziť nič po nič. Veď my sme tiež chodili, chvalabohu, do školy - písať nevieme a tu sme.“ (strana 151) „A dievčatá! Veď si tie iba ruky podaromnici zafafria.
V tomto kontexte sa symbolom tradície, od ktorej sa chcel mladý muž dištancovať, stávajú vianočné oblátky. „Učiteľ teraz už nevedel, čo si počať! Chcel oblátky zrušiť z mnohých príčin, ale najviac preto, že bol samotný, nemal ženskej pomoci v dome; bude on sám nútený viesť túto nemilú prácu. Pritom nemal pochopu, ako sa majú oblátky piecť. Ako sa robí na ne cesto, aké husté alebo riedke - vôbec, čo má to pekárenie za spády. Koľko mu treba oblátok, koľko sa má pšenice zomlieť, ako oblátky zariadiť.
Zachránila ho náhodná návšteva susedy Kopytkuľi, ktorá si prišla pre svoje ľanové hlávky, čo sa sušili u učiteľa na povale. Jej sa zdôveril so svojím krížom a ona mu poslala Jana Predajovie. Bol to mladý, asi 30 ročný gazda, ktorý hneď vedel, čo treba robiť. Urobil rozpočet, zohnal rubačov, doniesol a vyčistil železá a začal so 6 chlapcammi piecť vianočné oblátky.
Toto pečenie učiteľa úplne zmenilo. Predtým sa v strachu o svoju autoritu ľuďom vyhýbal. Teraz bol rád, že ich má okolo seba. „Ani sám nezbadal, len keď oblátky boli hotové. Pomoci mal vždy dostatok, dakedy i zbytok. Jano Predaj vytrval až do konca. I včera tu bol celý deň: pomáhal rozosielať oblátky. Keď boli oblátky napečené, chlapci ich roznášali do bohatých rodín.
„Dlho nerozmýšľal sa. Obliekol kabát a vyšiel na ulicu. Vietor schytával sneh z cesty a metal ho do očú. ,Treba ísť proti nim, neslobodno ich takto opustiť!‘ Bol by hneď bežal smerom k Zeman-Lehote, len nevedel, či medzitým chlapci nebudú u svojich rodičov. Miško s Ondrejom zažili po ceste kadečo, ale najmä chudobnému Ondrejovi bola hrozná zima. Miško mu pomáhal, ako len mohol, ale keď sa vracali domov, tiež mu nebolo všetko jedno. „Cesta hladká, podošvy hladké, zamrznuté. Úplne premrznutých ich našiel pán učiteľ spolu s gazdom. Ondrej zaspal zakrútený do bundy a Miško išiel s pánom učiteľom v meste do obchodu, kde pán učiteľ nakúpil, čo mu bolo treba a okrem toho stretol aj pekné dievča z Konopian, ktoré počul pri vrátach, keď dievčatá išli na priadky. Volala sa Eva a bola riadna falošnica.
„Vtisol jej na prst kúpený prsteň. Rúčka bola tvrdá, vyrobená - ale strunistá a horúca, horúca! Treba doložiť ešte: Kristovo narodenie, čo učiteľ kúpil Pavlovi Jonatánovi, dostal v Štedrý večer - sám učiteľ.
Ako to však býva aj v živote - to, čomu sa najviac bránime, nás často najviac posúva. A keď sa do Ondrejovho života prikmotrí ešte aj láska k žene, nie div, že „nové city privalili sa mu na dušu. Naučil sa iným okom pozerať na svet. Sám určite nevedel, čo sa stalo, ale jedno mu bolo jasné úplne - že staré veci pominuli a prichádza čosi nového.
Témy a motívy diela
- Žáner: Poviedka
- Téma: Konflikt medzi idealizmom a realitou v prostredí dedinského školstva
- Hlavná postava: Ondrej Pevný - idealistický učiteľ
- Posolstvo diela: Upozorňuje na ťažkosti, s ktorými sa stretáva jednotlivec, keď sa snaží zaviesť zmeny v konzervatívnom prostredí
- Autobiografické prvky: Autor čerpá zo svojich vlastných skúseností učiteľa
- Symbolika názvu: Vianočné oblátky - symbol tradícií a prostredia, ktoré formujú hodnoty postáv
Spoločenský kontext
Poviedka poukazuje na konzervativizmus vidieckej spoločnosti a výzvy, ktorým čelí vzdelávanie v tomto prostredí.
Vianočné oblátky sú v televíznom spracovaní nielen žánrovým obrázkom oravského folklóru, ale aj hlboko ľudským príbehom učiteľa, ktorý sa zžíva s novým prostredím a cez lásku k deťom sa dostáva k dôvere ich rodičov. Vo Vianočných oblátkach si pripomenieme vianočné zvyky a tradície očami učiteľa a žiakov.
Kukučínove diela boli od začiatku obľubované u ľudového čitateľa najmä pre to, že boli zbavené didaktičnosti a moralizátorstva, autor vedel pochopiť ľud a jeho problémy zvnútra a diela boli nadľahčené humorom.
Porovnanie postáv
V diele sa stretávame s rôznymi typmi postáv, ktoré reprezentujú odlišné prístupy k životu a tradíciám.
| Postava | Charakteristika |
|---|---|
| Ondrej Pevný | Idealistický učiteľ, snaží sa o zmenu, pôvodne sa vyhýbal ľuďom, no pod vplyvom skúseností sa mení. |
| Dedinská komunita | Konzervatívna, ťažko prijíma zmeny, drží sa starých tradícií a stereotypov. |
| Jano Predajovie | Mladý gazda, ktorý pomôže učiteľovi s pečením oblátok, symbolizuje ochotu pomôcť a prijať nové. |
Tiež sa pohrali (v rámci vtedy populárnych schém) so sociálnou linkou príbehu; nevyhli sa pritom stereotypom ako skúpy krčmár-žid či nepríjemný, nesúcitný kňaz. Ľudové predstavy prefiltrované socialistickou optikou pôsobia chvíľami parodicky a postavy symbolizujúce nebo či Cirkev nesympaticky. Áno, aj autorov pohľad bol chvíľami pousmiatím sa nad predstavami ľudovej zbožnosti, filmové dielo však skôr ich výsmechom.
Súčasný odkaz diela
Vianočné oblátky môžu byť aj dnes inšpiratívne pre tých, ktorí majú radi príbehy, kde víťazí dobro, láska a hodnoty. Aj v dnešnej dobe však je zaujímavou lekciou o tom, aké dôsledky môže mať naša čo ako dobrá snaha zlepšovať životy iných proti ich vôli a tradíciám.
Tri poviedky - tri sfilmované príbehy, ktoré majú čo povedať aj súčasným čitateľom. Zachytávajú rôzne spoločenské vrstvy s problémami aktuálnymi aj dnes. Vo Vianočných oblátkach si pripomenieme vianočné zvyky a tradície očami učiteľa a žiakov.
tags: #martin #kukucin #vianocne #oblatky