Opál je minerál, hydrogél s kolísavým obsahom vody, ktorého chemický vzorec je SiO2·nH2O. Voda v ňom býva zastúpená najčastejšie medzi jedným až tromi hmotnostnými percentami, ale v niektorých prípadoch môže dosahovať až 20 %. Opál patrí medzi amorfné (nevytvára kryštály) kremičité hmoty. Okrem kyslíka a kremíka obsahuje vo svojej štruktúre aj rôzne množstvo vody. Môže mať rôzne farby, vďaka ktorým často dostáva názov.
Opál je amorfnou formou kremeňa a vody, ktorej množstvo variuje, obvykle sa však pohybuje medzi 6 a 10 %. Obsah kremeňa v slovenskom drahom opále sa pohybuje v rozpätí 89,0 - 93,3 % a obsah vody od 6,1 do 10,9 %.
Vznik opálu a jeho geologické podmienky
Opál vzniká z vychladnutých postvulkanických roztokov vysrážaním kremičitej substancie. Predpokladá sa, že opály vznikajú za zvýšených teplôt a tlakov z kremičitanov, ktoré sa môžu uvoľňovať buď z organických zdrojov, ako sú kremičité schránky rozsievok, ihlice morských húb, alebo z anorganických zdrojov, ako sú silikátové minerály, či kremeň. Opál vzniká v oblastiach s vulkanizmom alebo v kôrach zvetrávania.
Opál vzniká opalizáciou vody bohatej na kremík, čo je bežný prvok v prírode. Zjednodušene povedané, opalizácia je extrémne pomalý proces vysychania.
Austrálske opály: Príbeh vzniku
Počas obdobia kriedy (pred 145 - 66 miliónmi rokov) bola veľká časť Austrálie pokrytá morom. Morská voda prenikla do puklín a štrbín v horninách. Keď more ustúpilo, začal sa proces vysychania. Sezónne dažde premočia vysušenú pôdu v oblastiach, ktoré sa klímou podobajú austrálskemu vnútrozemiu. Voda tam presakuje hlboko do starých hornín a nesie v sebe rozpustené zlúčeniny kremíka. V nasledujúcich obdobiach sucha sa veľa vlhkosti odparí a v puklinách zostáva usadený oxid kremičitý, z ktorého sa opál formuje.
Prvé nálezy austrálskych opálov spadajú na koniec 19. storočia, ťažba ale začala až vo storočí dvadsiatom. Austrálske opály vznikali milióny rokov, čo im umožnilo stabilizovať sa - nestrácajú farbu ani po kontakte s vodou.
Charakteristické vlastnosti opálu
Typická hra farieb, tzv. opalizácia, je to, čím sa opál preslávil. Hra farieb u drahého kameňa je spôsobená rozkladom a lomom svetla na jemných pravidelne rozptýlených guľôčkach, vtrúseninách alebo drobučkých dutinkách vyplnených vodou. Farebná hra v opáloch vzniká vďaka mikroskopickým guľôčkam oxidu kremičitého, ktoré sa počas formovania opálu náhodne usporiadajú do pravidelnej mriežkovej štruktúry. Táto štruktúra funguje ako difrakčná mriežka - rozkladá dopadajúce svetlo a odráža ho v rôznych farbách v závislosti od veľkosti guľôčok. Jednotlivé farebné odlesky zodpovedajú veľkosti guľôčok v mriežke. Tie, ktoré majú v priemere približne 0,1 mikrónu (1/10 000 mm) odrážajú fialové svetlo, tie s priemerom okolo 0,2 mikrónu zase svetlo červené.
Opál má tvrdosť 6 na Mohsovej stupnici, čo znamená, že je mäkší než diamanty, rubíny, smaragdy a mnohé iné drahokamy. Preto je dôležité chrániť ho pred kontaktom s tvrdšími materiálmi, najmä pri nosení viacerých šperkov naraz. Vplyvom nepriveľmi pevnej atomárnej väzby medzi atómami kyslíka a kremíka sú opály pomerne nestabilné minerály, ktoré sa ľahko poškodia. Pri kontakte s iným materiálom sa často poškriabu, či pri páde sa môžu roztrieštiť na menšie telesá.
Niektoré druhy opálu sú schopné meniť svoju farbu v závislosti na teplote a to aj pri kontakte s ľudským teplom. Majú schopnosť viazať vodu a nečistoty, čo môže viesť tiež k zmene ich farby, pokiaľ sú vystavené vode. Úbytok vlhkosti v opále vedie ku vzniku drobných prasklín, ktoré pripomínajú pavučinu - je vhodné sa preto vyhýbať nadmerným teplotám, priamym slnečným lúčom a jasnému svetlu.
Odrody opálu a ich typy
Vo svete sa vyskytuje mnoho odrôd opálu. V prírode sa nachádzajú dve základné variácie opálov: drahé a obyčajné. Práve prvá skupina sa vyznačuje hrou farieb, zatiaľ čo druhú tvoria kamene nepriehľadné a neopalizujúce.
Drahé opály
- Biely alebo svetlý opál: priehľadný alebo polopriehľadný kameň s hrou farieb na bielom alebo svetlo šedom pozadí (podkladovej farbe).
- Čierny opál: priehľadný až nepriesvitný kameň opalizujúci na čiernom alebo tmavom podklade. Je najvzácnejší typ, s tmavým podkladom a výraznou hrou farieb. Najčastejšie z oblasti Lightning Ridge.
- Ohnivý opál: priesvitný až priehľadný kameň s hnedou, žltou, oranžovou alebo červenou základnou farbou. Ohnivý opál síce nevyniká hrou farieb, nýbrž nádhernou červení, ktorú srovnávajú s rozžhaveným uhlím (zafarbenie kolísá medzi svetle hnedožltou až sytě hnedočervenou barvou). Pricom je ohnivý opál značne priehľadný a nadobúda brúsením pekného lesku. Býva aj s farboměnou a potom už sa jedná o drahý opál.
- Boulder opál: priehľadný až nepriehľadný kameň opalizujúci na svetlom až tmavom podklade. Ide o druh drahého opálu pochádzajúci z Queenslandu v Austrálii. Tento druh sa nachádza v konkréciách železitého pieskovca (hnedá hornina tzv. Ironstone).
- Matricový (matrix) opál: opál usadený v hostiteľskej hornine (napr. pieskovec, železná ruda). Často chemicky upravovaný.
- Hydrofán: Jeden z najzaujímavejších druhov drahého opálu, ktorý vykazuje jedinečné fyzikálne vlastnosti súvisiace s obsahom vody. Tento minerál má schopnosť absorbovať a uvoľňovať vodu, čo zásadne ovplyvňuje jeho vzhľad a optické vlastnosti. Keď hydrofán vyschne, stáva sa nepriehľadným alebo matným a môže stratiť svoju typickú hru farieb.
Bežné opály
- Obecný opál (potch): bez hry farieb, čierny, sivý alebo svetlý. Bez hodnoty, ale často signalizuje prítomnosť drahého opálu. Je rozmanitou a bežnou odrodou opálu, ktorá postráda charakteristickú hru farieb typickú pre drahý opál. Vyznačuje sa celistvou štruktúrou a môže byť priehľadný aj priesvitný, pričom sa vyskytuje v širokej škále farebných odtieňov.
- Mliečny opál: vyniká bielou alebo šedou farbou, na ostrých hranách i slabě prosvítá.
- Dendritický opál (mechový opál, keříčkový opál): Je-li mléčný opál protkán sítí jemných černých dendritů vodnatých oxidů manganu. Vypadá to, jako by v bílé hmotě byly rozhozeny mechovité keříčky. Dendritické opály se hodí ke zpracování na ozdobné kameny.
- Drevitý opál: vznikol proniknutím opálové hmoty dřevem pri zachovaní dřevité struktury (zkamenělé dřevo prosycené opálem).
- Hyalit: najčistejšia forma opálu, ktorý je bezfarebný a číry (sklený opál) a vždy bez barvoměny.
- Modrý opál: priesvitný, vzácne až priehľadný modrý opál.
Lokalizácia a ťažba opálov
Až do objavenia Ameriky sa najcennejšie opály nachádzali na území východného Slovenska v okolí obce Červenica. Dubnické opálové doly, nachádzajúce sa poblíž Prešova na východnom Slovensku, patria medzi najvýznamnejšie historické nálezištia drahého opálu na svete. Ťažba zde bola zahájená v roku 1875 a po dlhé desaťročia bolo toto miesto jediným známym ložiskom drahého opálu, než boli objavené ďalšie nálezištia v Mexiku a Austrálii. Opál z okolia Červenice bol certifikovaný pod označením Slovenský opál. Herľany, Ponická Huta (pri Banskej Bystrici), Svätý Anton (bývalý Antol pri Banskej Štiavnici), Krupina, Šášovské Podhradie, Dubník (pri Červenici). Častý v pyroklastikách slovenských neovulkanitov, v andezitoch, tufoch, tufitoch, limnokvarcitoch ai.
Po dobytí Mexika sa do Európy dostali tzv. aztécke opály, ktoré uchvátili vtedajších zberateľov. Z Mexika pochádzajú najmä tzv. ohnivé opály - priehľadné kamene v odtieňoch oranžovej až červenej.
Najbohatšie nálezy drahého opálu pochádzajú z austrálskych nálezísk, ktoré boli objavené v druhej polovici 19. storočia. V súčasnosti sa na území Austrálie nachádza a tiež ťaží približne 95 % všetkých drahých opálov na svete. O zostávajúcich 5 % sa väčšou či menšou mierou delí asi 19 štátnych území. Pričom vo väčšine z nich sa drahé opály iba nachádzajú a len v deviatich štátoch prebieha aj ich ťažba.
Opály sa v súčasnosti ťažia najmä v Austrálii, ale aj v Etiópii, Mexiku a v menšej miere aj v USA, Brazílii či (historicky aj) na Slovensku. Etiópske opály sú číre, mliečne alebo tmavšie a môžu mať aj hru farieb. Vznikli rýchlejšie, v sopečných horninách, a preto nie sú tak stabilné ako austrálske. Často sa chemicky upravujú - napríklad dymením. Najväčší rozdiel oproti austrálskym opálom je, že etiópske opály sú hydrofánne - teda sajú vodu. Po kontakte s vlhkosťou môžu dočasne stratiť farbu a stať sa priehľadné alebo mliečne.
Hodnotenie a cena opálov
Jednotlivé opály sa, čo sa týka kvality a ceny, môžu od seba výrazne líšiť. Sú rovnako rozmanité ako snehové vločky alebo odtlačky prstov, žiadny kameň nie je úplne rovnaký ako ten druhý. Kvalita opálu sa hodnotí podľa troch základných kritérií: farba (color) - podkladová farba a opalizácia, vzor (pattern) - usporiadanie hry farieb a čistota (clarity) - priehľadnosť a množstvo inklúzií.
Oceňovanie kameňa sa skladá z piatich krokov, ktoré by mali prebiehať pod nasmerovaným osvetlením na tmavom pozadí.
Kritériá hodnotenia:
- Farba: Opály hrajú jednou, dvomi či tromi farbami, alebo odrážajú celé spektrum dúhy. Podkladový odtieň, na ktorom vyniká hra farieb, je spôsobený postavením nepatrných nečistôt v guľôčkach oxidu kremičitého. Práve na základe tohto odtieňu pozadia sa opál delí na jednotlivé typy, z ktorých niektoré sú oceňované viac, iné menej. Opalizácia totiž lepšie vynikne na tmavom podklade. Žiadanú opalizáciu určujú aj samotné farby, pretože napríklad červená a oranžová sa považujú za najlepšie, tesne v ich závese sa nachádza biela.
- Vzor: Pri farbe sa posudzuje aj vzor (pattern), ktorý sa vzťahuje na usporiadanie opalizácie v kameni. Všeobecne platí, že znalci vyhľadávajú veľké farebné škvrny blízko pri sebe. Medzi najcennější patrí kostičkovité farebné skvrny nazývané harlekýn.
- Čistota: Ako čistota sa pri opále hodnotí jeho priesvitnosť a minimum inklúzií. Škála zahŕňa kamene úplne priehľadné aj úplne nepriesvitné. Odborníci oceňujú čistotu na základe typu opálu, preto si pri sklených vážia priesvitnosť, zatiaľ čo pri čiernych obdivujú nepriehľadný podklad. Čistotu narušujú fraktúry, jamky a ďalšie povrchové chyby.
Vplyv na cenu
Cena opálov sa odvíja od množstva faktorov. Jedným z najdôležitejších je podkladová farba, kde platí, že čím tmavšia, tým bude kameň drahší. Na čiernom alebo tmavom základe totiž vyznie opalizácia oveľa sýtejšie a živšie, preto najviac zaplatíte za čierne alebo tzv. sklené (crystal) opály. Podobne opalizácia ohnivých červených opálov na trhu je postavená nad zelené a následne modré kamene. Z ohnivých opálov vynikajú vysoko kvalitné červené odtiene známe ako čerešňové opály. Pozorované vzory farieb týchto kameňov sú nekonečné v ich rozmanitosti a každý z nich je jedinečný. Vzácne a unikátne vzory významne pridávajú opálu na hodnote.
Použitie opálov a ich úprava
Opály sa využívajú predovšetkým v klenotníctve pre šperkárske účely. Sú nimi osadzované prstene, náhrdelníky a ďalšie. Brusiči pri výbere tvaru zvažujú farbu, tvar a čistotu opálu. Podobne ako pri najkvalitnejších drahokamoch sa profesionáli snažia udržať čo najvyššiu karátovú váhu a podčiarknuť opalizáciu, preto sa prispôsobujú prirodzenému vzhľadu kameňa a brúsia nepravidelné tvary.
Vzhľadom ku krehkosti opálu sa príležitostne pristupuje k jeho tvrdeniu a predlžovaniu jeho životnosti. Hoci väčšina kameňov používaných v klenotníctve je dostatočne kvalitná, aby odolala bežnému noseniu, pri tenších brusoch sa musí prihliadnuť k ich vlastnostiam a prejsť k úpravám. Opálom sa dodáva opora v podobe skla, ktorá hodnotu kameňa ovplyvní tak, že sa predáva za zlomok ceny boulder opálu, ktorý patrí k najlacnejším neupravovaným prírodným opálom. Najčastejšie sú zdvojené alebo trojité opály.
Syntetické opály a imitácie
Na trhu sa objavujú tiež syntetické opály, ktoré začala na začiatku 70. rokoch 20. storočia vyrábať Gilson Company. Táto spoločnosť vyzrážaním vytvorila mikroskopické guľôčky oxidu kremičitého, ktoré následne nechala rok v kyslej vode. Nakoniec hydrostatickým tlakom dosiahla to, že guľôčky sa skonsolidovali tak, aby nedošlo k narušeniu usporiadania, ktoré spôsobuje opalizáciu. Imitácia opálu sa dá vyrobiť aj zo skla.
Historický a ezoterický význam opálu
Názov pochádza zo staroindického upala, tj. drahý kameň. Drahý opál bol známy už dávno v staroveku, v 6. storočí pred n. l. bol ospevovaný básnikom Onomakritom a grécky prírodovedec Dioskorides ho v 1. storočí n. l. označil za skutočný drahokam. V antickom Ríme na opál nahliadali ako na matku všetkých polodrahokamov a drahokamov. Pre Aztékov predstavovali opály pozemský dôkaz rajských vôd. V Indii opály pokladali za „bohyne dúhy“, ktoré sa premenili v kameň, aby unikli nechcenej pozornosti iných bohov.
Dlhý čas v to veril celý svet. Tento mýtus sa avšak zrodil až na základe bestselleru Sira Waltera Scotta - Anne of Geierstein, v ktorom hlavná hrdinka obvinená zo spolčenia s diablom zomrela, keď na jej šperk ozdobený opálom omylom dopadla kvapka svätenej vody a zničila jeho farbu. Cisárovná Eugénia, manželka Napoleona III., opály odmietala nosiť kvôli ich zlej povesti.
V staroveku opál symbolizoval vernosť a sebadôveru a neskôr sa začal spájať s kresťanskou modlitbou. Tradovalo sa, že má silné terapeutické účinky a chráni pred ochoreniami zraku. Ako amulet vraj pomáhal proti chorobám a posilňoval oči a myseľ. V stredoveku ľudia verili, že pokiaľ budú blondíny nosiť náhrdelník z opálov, vyhnú sa vyblednutiu alebo stmavnutiu vlasov.
Opál zosilňuje povahové rysy a nezáleží na tom či sú pozitívne, či negatívne a taktiež vynáša na povrch charakterové vlastnosti, takže je možné s nimi pracovať a meniť ich. Zvyšuje sebavedomie a sebaúctu a pomáha ľuďom pochopiť ich plný potenciál. Prináša ľahkosť a spontánnosť. Vraj pomáha stimulovať originalitu a dynamickú kreativitu, povzbudzuje záujem o umenie a je skvelým pomocníkom pri hľadaní vlastného ja a zmyslu života. Ako kameň absorpčný a reflexný umožňuje objaviť skryté myšlienky a pocity a pracovať s nimi. V oblasti karmy opál podporuje a vyzdvihuje pozitívne emócie a učí, že všetko sa nám vráti.
Liečivé účinky opálu
Opály liečia infekcie a horúčky. Prispievajú aj k posilneniu pamäti. Okrem toho čistia krv a ľadviny, regulujú hladinu inzulínu, uľahčujú pôrod a zmierňujú PMS. Prospievajú očiam, predovšetkým v podobe elixíru. O opále sa taktiež tvrdí, že poskytuje oporu ľuďom trpiacim závislosťou na chemických látkach. Na fyzickej úrovni je užitočný pri problémoch so zrakom, srdcových chorobách a úrazoch, Parkinsonovej chorobe, cukrovke a hypoglykémii. Priaznivo pôsobí na oblasť pľúc a priedušiek. Pôsobí proti infekčným chorobám.
Opál a znamenia zverokruhu
Farbami hrajúcim opálom sa od kolísky pýši znamenie Škorpiónov. Fascinujúci drahokam im dodáva vieru v duchovný rozmer života a tlmí ich neústupnosť a tvrdohlavosť. Na povrch vyťahuje ich charizmu a zároveň posilňuje ich vnútornú motiváciu k riešeniu problémov. S ním znamenie Škorpiónov dokáže plne využiť svoj obrovský potenciál. Znamenie Rakov si v prítomnosti kameňa uvedomuje pestrosť ľudského bytia a plne si užíva svoje pocity. Levov núti skúmať vlastné vnútro, ale nezabúda podnecovať ich tvorivosť. Znamenie Baranov sa v nadšení nad pozitívnymi účinkami opálu lepšie vyjadruje a Strelci nastupujú na cestu sebazdokonalenia. Z Kozorožca sa pod vplyvom drahokamu stáva umelec s neobmedzenou fantáziou, zatiaľ čo Vodnár si užíva hravosť života a radosť z nových podnetov a skúseností.
Zaujímavosti o opáloch
K najznámejším historickým opálom, ktoré pravdepodobne pochádzali z Dubníku, patril slávny „Trojský oheň“ - drahokam z francúzskeho korunného pokladu, ktorý kedysi vlastnila cisárovna Josefína. Tento opál sa však bohužiaľ stratil a jeho osud zostáva neznámy. Najkrajší dochovaný exemplár drahého opálu z Dubníku bol nájdený v roku 1775 v korytě miestneho potoka.
Snáď najznámejší zo všetkých opálov, vyťažený v roku 1918, má pôsobivý tvar „opálového oka“, a je dokonalým príkladom kameňa, ktorý vznikol vyplnením dutiny. Centrálna plocha opálu je zvýšená a hrá červenými alebo zlatými odtieňmi v závislosti na uhle pohľadu. Okolitý lem je sýtomodrý a zelený a kameň celkovo pripomína volské oko, podľa ktorého sa taktiež prezýva. Váži viac ako 263 ct a je jedným z mála známych múzejných opálov, ktoré nikdy neboli ponúknuté na verejnej aukcii.
Po olympijských hrách konaných v Melbourne v roku 1956 bol pomenovaný najväčší nájdený opál. V južnej Austrálii, kde letné teploty presahujú často 40 °C, našli dosiaľ najväčší a najcennejší opál na svete. Tento kameň sa pokladá za najhodnotnejší čierny opál na svete. Oválny, brúsený a leštený kameň s harlekýnskym vzorom s dominujúcou červenou, zelenou a modrou na čiernom pozadí váži 180 ct. Jeho výnimočnosť vychádza z jeho veľkosti a výrazne živej opalizácie.
Ako Slnečný boh sa označuje kameň vyťažený Aztékmi v 16. storočí v Mexiku. Ide o drahý biely opál vážiaci 35 ct. Vrchná časť kabošonu je vyrezaná do podoby ľudskej tváre obklopenej plameňmi, na základe ktorej sa odvodzuje jeho názov. Vie sa, že sa tento opál nejakým spôsobom dostal na Blízky Východ, kde ho osadili do zlatej brošne. Niekoľko storočí ho vystavovali v perzskom chráme. Do Fieldovho múzea v Spojených štátoch, kde je dosiaľ uložený, ho doviezol vážený zberateľ drahých kameňov Philip Hope v polovici 19. storočia.