Mäsožravé rastliny sú fascinujúce exempláre rastlinnej ríše, ktoré svojimi špecializovanými orgánmi nielen lapajú, ale aj trávia živočíchy, čím si dopĺňajú živiny chýbajúce v pôde ich prirodzených stanovíšť. Hoci narúšajú všeobecne známu predstavu o kolobehu látok v prírode, sú to rastliny ako každé iné a pre svoj život potrebujú fotosyntézu. Živočíšna potrava u týchto rastlín nie je najdôležitejšia; zväčša potrebujú len nepatrné množstvo koristi na doplnenie chýbajúcich živín. Veľa druhov rastie, kvitne a plodí aj bez možnosti tohto priživovania.
Pestovanie mäsožravých rastlín zo semien je proces, ktorý vyžaduje veľa trpezlivosti, nakoľko ide o náročnejšiu metódu než vegetatívne množenie. Výsledky sa môžu dostaviť až po niekoľkých rokoch.
Základné predpoklady pre úspešné pestovanie
Mäsožravé rastliny sú prispôsobené miestam chudobným na živiny, preto vyžadujú špecifický substrát a čistú vodu. Nikdy nepoužívajte bežnú vodu z vodovodu, pretože minerály v nej obsiahnuté neutralizujú kyslé prostredie substrátu. Ideálna je dažďová, destilovaná alebo prevarená voda.
- Substrát: Vhodná je kyslá rašelina zmiešaná s kremičitým pieskom (v pomere 2:1 až 1:1) alebo čistý živý rašelinník. Pri robustnejších druhoch používame hrubší substrát. Rosičky a mucholapky pestujeme v zmesi rašeliny a kremenného piesku v pomere 2:1 až 1:1. Pestovateľský substrát pre krčiažniky musí byť priepustný, odolný voči zbahneniu. Vhodná je zmes ako pre epifytné orchidey s pridaním koreňov papradín.
- Zálievka: Substrát musí byť neustále vlhký. Väčšina druhov obľubuje pestovanie podmokom (do podmisky). Od jari do jesene by mali stáť 1-2 cm vo vode. Substrát nesmie nikdy preschnúť. Na jeseň a počas zimy stačí udržiavať vlhký substrát. Zalievajte iba mäkkou vodou, dažďovou vodou alebo destilovanou vodou.
- Svetlo: Väčšina mäsožraviek vyžaduje maximálne osvetlenie, to znamená položiť na miesto, kde svieti slnko. Dobre znášajú aj letnenie vonku na priamom slnku s dostatočným prúdením vzduchu. Nedostatok denného svetla možno kompenzovať umelým osvetlením. Mucholapky potrebujú aspoň 4 - 6 hodín priameho slnečného svetla denne.
- Teplota a vlhkosť: Ideálne teploty pre mucholapky sú medzi 18 - 26 °C. V zime, pri znížení svetelných podmienok by sa mala teplota pohybovať okolo 10 stupňov aj nižšie. Počas zimy, keď mucholapky prechádzajú do obdobia odpočinku, znesú aj nižšie teploty okolo 5 - 10 °C. Mäsožravky majú radi vyššiu vlhkosť, ideálne medzi 50 - 70 %.
Pestovanie zo semien: Podrobný postup
Príprava semien: Stratifikácia
Mnohé druhy mierneho pásma, ako sú mucholapky (Dionaea) a saracénie (Sarracenia), profitujú zo studenej stratifikácie. Stratifikácia je proces, keď vo vlhku a nízkych teplotách (0 - 5° C) dôjde k nabudeniu semien k následnému klíčeniu. Stratifikáciu možno ľahko vykonať napríklad tak, že semena zabalíme do kúsku navlhčenej vaty, uzavrieme do igelitového sáčku a takto zabalené ich vložíme na určitú dobu do chladničky.
- Mucholapka (Dionaea muscipula): Semená mucholapiek je potrebné pred vlastným výsevom 4 týždne stratifikovať. Po vybratí z chladničky sa semena vysievajú na povrch substrátu pre mucholapky (rašelina s hrubším pieskom 3:1). Klíčia po 3 - 5 týždňoch. Vzhľadom k tomu, že semena mucholapiek veľmi rýchlo strácajú klíčivosť, je potrebné založiť ich výsev (najskôr stratifikáciu), akonáhle ich získame. Po roku môžu mať klíčivosť menej než 10 %, zatiaľ čo čerstvá spravidla viac než 90 %.
- Saracénie (Sarracenia): Semená špirlic je potrebné pred vlastným výsevom 2 mesiace stratifikovať. Optimálne obdobie pre založenie výsevu je október, november, december alebo január. Napríklad, ak dáme stratifikovať semena 1. decembra, vysievame ich 1. februára a na konci februára vyklíčia. Po vybratí z chladničky sa stratifikované semena vysievajú na povrch rovnakého substrátu ako pre dospelé rastliny (základný substrát pre MR). Semená začnú klíčiť po 3 až 4 týždňoch. V prípade, že predtým nebola vykonaná stratifikácia, vyklíči po 3 týždňoch len malá časť semien (10 - 20 %) a zvyšok vyklíči v priebehu roka až roku a pol.
- Rosičky (Drosera): Semená rosičiek sú mimoriadne drobné, klíčia spravidla veľmi dobre. Semená vysievame priamo na povrch čistej mokrej rašeliny, nijako ich nezasypávame. Pre výsev je lepšie použiť prehnutý papier, aby boli semena rozsypaná na povrch substrátu rovnomerne a nepríliš husto. Drobné semenáčky, ktoré sa objavia po 3 až 5 týždňoch od výsevu, sú tiež veľmi malé a je potrebné ich nechať rásť niekoľko mesiacov, než dosiahnu veľkosti aspoň 5 mm, kedy je možné ich bez väčších strát rozsádzať.
Samotný výsev
Semená vysievame na povrch pripraveného vlhkého substrátu. Nezasypávame ich, pretože väčšina druhov potrebuje svetlo na klíčenie. Výsev je vhodné udržiavať najskôr vo vysokej vzdušnej vlhkosti (sklenice, akvárium) a po vyklíčení postupne malé rastlinky uvykať na nižšiu vlhkosť a vetraný vzduch.
MARCOVÝ VÝSEV: Týchto 20 RASTLÍN vám zaručí úrodu snov! (Náš overený zoznam)
Starostlivosť o semenáčky
- Vlhkosť: Po vyklíčení saracénií nie je nutné udržiavať ďalej vysokú vzdušnú vlhkosť. Akonáhle semena začnú klíčiť, je možné sklenicu alebo akvárium s výsevom otvoriť, aby nádoba viac vetrala. Keď semenáčky po štyroch týždňoch vytvoria prvú láčku, je možné umiestniť výsev k ostatným rastlinám na voľný vetraný vzduch.
- Svetlo: Malé mucholapky, približne do veku pol roka, skôr než priame slnko preferujú dostatok rozptýleného svetla alebo polotieň. To platí najmä pre malé semenáčky, väčším semenáčom je potrebné dopriať slnko viac. V prvom roku nepotrebujú semenáčky saracénií priame slnko, lepšie prosperujú v polotieni alebo pri dostatku rozptýleného svetla. V prírode vyklíčia v machu alebo v tieni dospelých rastlín.
- Presádzanie: Malé mucholapky presádzame len raz za niekoľko rokov, a to na jar, keď rastliny po zimnom odpočinku začnú aktívne rásť.
- Doba rastu: Dospelé rastliny saracénií získame od výsevu za 4 - 6 rokov, podľa toho, o aký druh sa jedná. Napríklad Sarracenia flava vykvétá v dobrých podmienkach už 4. rokom, S. leucophylla a S. oreophila spravidla až 6. rokom po výseve. Dospelé rastliny mucholapiek získame za 4 až 5 rokov.
Špecifiká vybraných rodov
| Rod | Nároky na pestovanie | Množenie zo semien | Doba stratifikácie |
|---|---|---|---|
| Mucholapka (Dionaea muscipula) | Potrebuje chladné zimovanie (5 - 10 °C) a veľa svetla. Preferuje teplejšie prostredie (18-26°C) počas vegetačného obdobia. | Semená vysievame hneď po dozretí, misku s výsevom uložíme do chladničky s teplotou tesne nad nulou. | 4 týždne |
| Rosička (Drosera) | Väčšina druhov klíči do 6 týždňov; vyžadujú vlhký vzduch. Väčšine druhov vyhovujú zimné teploty 10-15 °C. | Semená vysievame na jar na povrch substrátu. | Nie je potrebná |
| Krčiažnik (Nepenthes) | Tropická liana vyžadujúca vysokú vzdušnú vlhkosť (70-80 %) a špeciálny priepustný substrát. Pre úspešné pestovanie vyžadujú trvale vysokú relatívnu vlhkosť vzduchu v rozsahu 80-100 % a teplotu vyššiu než 20 °C. | Množenie semenami je ťažšie. Semená je potrebné opeľovať. | Nie je potrebná |
| Saracénie (Sarracenia) | Majú rúrkovité a vzpriamené listy. Vyžadujú čo najviac svetla. Letné teploty môžu presahovať aj 30 °C, v zime však musia uložiť do chladu s teplotami okolo 10 °C. Väčšina saracénií cez zimu zaschýňa, zaspáva. | Semená treba vysievať hneď po dozretí. Klíčenie semien sa dá zlepšiť ich uložením na 6 až 8 týždňov v chladničke pri teplote málo nad nulou. | 2 mesiace |
| Darlingtonia californica | Patrí k ťažko pestovateľným druhom, vyžaduje trvale chladné prostredie koreňového systému, neprekračujúce 15 °C. | Semená je potrebné stratifikovať. | 6-8 týždňov |
Starostlivosť o dospelé rastliny
Hmyzožravosť je pre tieto rastliny len doplnková výživa. Nikdy ich umelo neprikrmujte, nadbytok potravy môže viesť k úhynu. Pri mucholapke sa vyhnite dráždeniu pascí "naprázdno", pretože každá pasca má obmedzený počet uzavretí (približne 3 - 5-krát za život), po ktorých odumrie. Ak rastlina tvorí kvetnú stonku, najmä počas zimného obdobia, odporúča sa ju odstrániť v zárodku, aby sa rastlina zbytočne nevysilila.
Zimný odpočinok a jarné prebudenie
Mäsožravé rastliny potrebujú v zime odpočinok. Najčastejšie pestované mucholapky, saracénie či niektoré rosičky by mali zimu prečkať pri teplote okolo 5 °C, hoci pri dobrej starostlivosti znesú aj slabý mráz. Mexické tučnice alebo napríklad rosička kapská potrebujú na prezimovanie vyššiu teplotu, okolo 15 °C. S príchodom jari sa okrem iných rastlín prebúdzajú aj tie hmyzožravé. Spolu s novými listami - pascami, vytvárajú aj kvetné puky.
- Odstránenie starých výhonkov: Pasce, ktoré prezimovali, sa zvyčajne odstraňujú. Predovšetkým tie poškodené, ale zvyknú sa zrezať aj také, ktoré vyzerajú na prvý pohľad v poriadku. Určite však neostrihajte celú rastlinu. Staré výhonky odstráňte postupne, ako mäsožravka vytvára nové.
- Presádzanie: Mäsožravky presádzame každý druhý rok, na jar. Pri presádzaní mucholapky podivnej do čerstvej rašeliny zmiešanej s pieskom si môžete všimnúť, že sa dospelá rastlina začala deliť, okolo jej podzemku sa vytvorili drobné, mladé rastliny. Môžete ich zasadiť samostatne a počas leta sa vám pekne rozrastú.
tags: #masozrava #rastila #semienka