Milo Urban (1904 - 1982) patrí k trvalým hodnotám slovenskej literatúry. Písal realistické poviedky a novely zo života horalov, romány z obdobia svetovej vojny a umeleckou či dokumentárnou hodnotou vynikajú najmä jeho knihy spomienok. Urban je autorom sociálno-psychologického realizmu, vychádza z domáceho a svetového realizmu, ale aj z novších expresionistických tendencií. V tvorbe prevláda sociálna tematika, uplatňuje sa kritickosť ľudí na okraji spoločnosti, žijúcich v dedinskom prostredí. Obyčajní ľudia majú prirodzenú mravnú prevahu nad bohatými, mocnými a vyššie postavenými.
Živý bič: Sociálno-expresionistický román o vojne
Román Živý bič (1927) je najvýznamnejším slovenským dielom o 1. svetovej vojne. Dej sa odohráva v hornooravskej dedine Ráztoky, dedinke „pánubohu za chrbtom, v najsevernejšej čiastke Slovenska“. Autor románom protestuje proti vojne, bezpráviu a násiliu, poukazuje na život a útrapy dedinského ľudu v čase vojny i po nej. Idea diela spočíva v tom, že vojna mení charaktery ľudí, zasahuje i do ich najhlbších častí srdca a zničí mnoho dobrého, mnoho snov, zapríčiňuje úpadok dobrých mravov.
Kolektívny hrdina a postavy
Román má kolektívneho hrdinu - ľud Ráztok, ktorý koná a hovorí ako jedna duša, vystupuje ako celok, jedna bytosť, preto sa román nazýva unanimistický. Postavy sú sociálne diferencované na dve vrstvy:
- Dedinský ľud: Adam Hlavaj, Eva Hlavajová, Ilčíčka, Štefan Ilčík, Ondrej Koreň, Krista.
- Dedinskí boháči a štátni úradníci: notár Okolický, krčmár Áron, dekan Mrva, kaplán Létay, žandári, vojaci.
Expresionistické postavy konajú pudovo, málo rozmýšľajú o svojej situácii a viac konajú, pociťujú silný cit a všetko sa koná v napätej atmosfére. Individuálnu vzburu v románe predstavujú Ilčíčka, Štefan Ilčík a Adam Hlavaj.
#Čitateľský denník: Milo Urban - Živý bič
Hlavné postavy a ich tragické osudy
Eva Hlavajová: Mladá, nežná, pekná, hanblivá, naivná, veľmi ľúbi manžela. Je nepriama obeť vojny, trpí, nemôže sa nikomu zdôveriť, že bola zneužitá notárom Okolickým. Nakoniec sa bezradná utopí v rieke.
Adam Hlavaj: Šikovný, švárny, rozumný mladý muž, prchký, musí narukovať. Vystupuje v druhej časti románu ako uvedomelý dezertér, ktorý pochopí, že nebojuje za seba, za Ráztočanov, ale za bohatých a mocných. Z vojny sa vracia smelý, sebavedomý, chce sa pomstiť za tragédiu vlastnej rodiny.
Ilčíčka: Najprepracovanejšia a najdynamickejšia postava, „žila životom plným skutočnosti“, nedokáže sa nepostaviť zlu a mlčky znášať krivdu. Nevie sa vyrovnať so synovou smrťou a postaví sa na čelo dediny, ktorá zaútočí na vojakov, prebodnú ju bodákom.
Drevený chlieb: Ťažký život lesných robotníkov
Novela Drevený chlieb (zo zbierky Z tichého frontu, 1932) je sociálno-psychologická novela, ktorá zobrazuje ťažký život lesných robotníkov na Orave. Hlavnou postavou je Adam Žuk, drevorubač a furman, ktorý sa po týždni ťažkej práce opije v krčme a míňa tak svoje ťažko zarobené peniaze.
| Postava | Sociálne zaradenie | Vlastnosti |
|---|---|---|
| Adam Žuk | Drevorubač a furman | Pracovitý, slabý, náchylný k alkoholu |
| Adam Hlavaj | Vojnový zbeh/sedliak | Šikovný, prchký, odhodlaný bojovník |
Symbolika a posolstvo
Názov novely, Drevený chlieb, je symbolický. Drevený chlieb predstavuje ťažký život, biedu a nedostatok. Je to chlieb, ktorý si človek ťažko zarába a ktorý mu nedáva dostatok sily a energie. Adam Žuk v ňom vyjadruje svoju frustráciu: „Drevo, drevo a celý boží deň len drevo. Vy tam v nebi ... Čože vy viete o živote tu dolu v lesoch. Bijeme sa s drevom a jeme drevený chlieb. Tvrdý je to chlieb.“
Adam Žuk je typický predstaviteľ ľudí, ktorí sa od rána do večera trápia s ťažkou prácou, no napriek tomu z toho nič nemajú. Táto poviedka je silným sociálnym posolstvom o živote ľudí, ktorí sa snažia zabudnúť na svoju ťažkú situáciu v alkohole. Urban realisticky vykresľuje prostredie dediny, bez ktorého by boli hnutia a činy postáv nepochopiteľné.
tags: #milo #urban #dreveny #chlieb #sme