Môžem sušiť drevo v elektrickej rúre? Komplexný sprievodca sušením dreva

Sušenie dreva, či už stavebného reziva alebo palivového, je mimoriadne podstatná téma, ktorá by sa mala dostať do širšieho povedomia laickej verejnosti. Percentuálny obsah vody v stavebnom dreve dokáže výrazne ovplyvniť kvalitu vašej drevostavby alebo záhradnej stavby. Práca s drevom je radosť a každý domáci majster si chce do svojho príbytku zadovážiť taký materiál, ktorý nielen krásne vyzerá, ale aj dlho vydrží. Kvalita dreva použitého na stavbe alebo v interiéri je jedna vec, veľmi podstatná však je aj jeho príprava pred použitím. Sušenie dreva je jeden z najdôležitejších procesov prípravy, výrazne ovplyvňujúci vzhľad, ale najmä funkčnosť výsledného diela. Tak ako skauti vedia, že vlhké drevo sa do ohňa neprikladá, skúsení majstri vedia, prečo z neho nemožno hneď stavať.

Prečo je sušenie dreva dôležité?

Rôzne druhy dreva, napríklad dubové drevo, buk, agát či orechové drevo, môžu mať krátko po vypílení rozličný objem vody, ale štandardne to býva minimálne 60 %. S vlhkým drevom sa vo všeobecnosti pracuje ťažko, má horšie fyzikálne a mechanické vlastnosti. Sušením dreva dochádza k zníženiu hmotnosti a zároveň k zvýšeniu pevnosti a modulu pružnosti, čo je určite významné zlepšenie konštrukčných vlastností dreva. Lenže sušenie je dôležité nielen preto, aby sa s ním dobre pracovalo, ale najmä kvôli jeho dobrej funkcii a trvácnosti. Dobre vysušené drevo nepraská a nekrúti sa, je omnoho menej náchylné na rast húb či plesní. Pri sušení dreva musia majstri dbať na to, aby malo tú správnu výslednú vlhkosť podľa toho, kde a na čo sa bude používať. Navyše pri každom druhu dreva môže sušenie trvať rozlične dlho a mať rôzny efekt. Niektoré druhy dreva sú počas procesu sušenia náchylnejšie na tvorbu prasklín.

Suché drevo horí efektívnejšie, produkuje viac tepla a menej dymu. Čerstvé drevo obsahuje až 50 % vody, čo znižuje jeho výhrevnosť. Ak by ste takéto drevo hodili do krbu, bude vám len tlieť a dymiť, nevyužijete celú jeho energiu a hlavne zanášate komín nebezpečným dechtom. Môžete si tak nielen poškodiť kachle a komín, ale aj spôsobiť požiar. Suché drevo nezanáša komín dechtom, a tým výrazne znižuje riziko požiarov.

Výhody správneho sušenia dreva:

  • Znižuje sa hmotnosť dreva.
  • Zvyšuje sa pevnosť a pružnosť dreva.
  • Drevo je menej náchylné na praskanie a krútenie.
  • Znižuje sa riziko rastu húb a plesní.
  • Efektívnejšie horenie a vyššia výhrevnosť palivového dreva.
  • Zníženie usádzania dechtu v komíne a rizika požiarov.
Tabuľka porovnávajúca vlastnosti suchého a vlhkého dreva

Metódy sušenia dreva

Drevo možno sušiť dvomi spôsobmi, a to prirodzene alebo umelým spôsobom v sušičkách. Pri sušení dreva musia majstri dbať na to, aby malo tú správnu výslednú vlhkosť podľa toho, kde a na čo sa bude používať.

Prirodzené sušenie dreva

Správnym uložením dreva na voľnom priestranstve, ktoré je spoľahlivo zastrešené, môžeme drevo sušiť prirodzeným spôsobom. Ideálne pre domácich majstrov sú priestory šopy, skladu alebo niekde pod prístreškom, kam nezateká voda a zároveň je priestor dobre vetraný. Drevo potrebuje miesto, kde prúdi vzduch, nepreniká vlhkosť odspodu, nezateká dážď a nie je úplne uzavretý priestor. Najlepšie miesto je prístrešok alebo závetrie pri dome. Drevo nikdy neukladajte priamo na zem - tam ľahko navlhne a začne hniť. Ideálne podklady sú palety, hrubé laty, tehly alebo kamene. Aj 10-20 cm nad zemou urobí výrazný rozdiel.

Ako správne ukladať drevo pri prirodzenom sušení:

  • Hranoly ukladáme v adekvátnej vzdialenosti od seba na miesto, kde je dobré prúdenie vzduchu a ktoré je v správnej vzdialenosti od terénu.
  • Drevené hranoly ukladáme na železné podstavce alebo profily tak, aby bol spodný rad dreva najmenej 40 cm nad zemou.
  • Každý rad dreva musíme oddeliť od nasledujúceho použitím prekladových latiek (preložiek), t. j. na každý rad hranolov kolmo položíme tenšie latky, hrubé asi 2 cm a široké od 4 do 6 cm.
  • Vzdialenosť medzi latkami by mala byť minimálne 50 cm.
  • Prekladové latky ukladáme tak, aby v každom nasledujúcom rade reziva boli vždy nad sebou.
  • Pokiaľ vytvárame širokú a vysokú klietku (zostavu dreva), je vhodné vytvoriť v strede širšiu medzeru medzi rezivom (tzv. komín) na dosiahnutie lepšieho prúdenia vzduchu.
  • Štiepané polená ukladajte kôrou nadol.
  • Medzi polenami nechávajte medzery - vzduch je najlepší "sušič".
  • Väčšie množstvo dreva ukladajte do radov so 10-15 cm odstupom.
  • Hornú časť zakryte nepremokavou plachtou alebo krytom, boky však musia zostať otvorené, inak sa drevo zaparí a zaplesnivie.

Pozor, takéto drevo nikdy neprikrývame plastovým krytom alebo fóliou! Cieľom je chrániť drevo pred dažďom, nie pred vzduchom.

Schéma správneho uloženia dreva pre prirodzené sušenie

To, ako rýchlo sa drevo suší, ovplyvňuje samozrejme teplota a vlhkosť vzduchu, ale aj rýchlosť prúdenia vzduchu. Znamená to, že na priebeh sušenia vplýva aj lokalizácia skladu - v akej nadmorskej výške sa nachádza, aká je tam klíma, aké je ročné obdobie. V zime dochádza len k povrchovému odparovaniu vody, resp. pokiaľ práve mrzne, tak k sublimácii. To znamená, že v zime dochádza k vysúšaniu len tenkých sortimentov rýchlosťou rádovo 1 % za mesiac. Tieto okolnosti zmeniť nemôžeme, ale sušenie dreva môžeme zlepšiť vďaka správnemu uloženiu a rozmiestneniu. Ideálne sú miesta, kde sa nepracuje s vodou a ktoré sa nevyznačujú zvýšenou vlhkosťou.

Pri sušení sa môžu vyskytovať tvarové deformácie dreva, tzv. šúverenie, ktorým ťažko zabránite, ale dajú sa zmierniť. Spôsobuje ich rozdielne zosychanie (zmenšovanie rozmerov počas vysychania) v radiálnom a tangenciálnom smere. Vplyv na tieto javy má aj rozdielna anatomická stavba dreva - drevo schne v priereze rôznou rýchlosťou. Jadrové drevo máva nižší obsah vlhkosti než beľové, teda suchšia je tá časť, ktorá bola bližšie k stredu pňa (označuje sa ako pravá strana), pričom po sušení často ostane vypuklá. Doska zoschne do tvaru „korýtka“. A preto sa odporúča, aby sa dosky ukladali pravou stranou nahor. Z druhej strany dosky totiž vzniká priehlbina, do ktorej by sa v prípade, že by bola na hornej strane, mohla ukladať voda, čo je nežiaduce. Výhodou prirodzeného sušenia je, že je ekologické, nenákladné a zvládne ho každý majster.

Umelé sušenie dreva

Umelé sušenie dreva ponúka rýchlejšie a spoľahlivejšie výsledky ako prirodzené sušenie. Patria sem rôzne metódy a zariadenia:

Kondenzačná sušička dreva

Kondenzačná sušička dreva využíva prirodzené prúdenie vzduchu zohriateho na teplotu 40 až 50 °C. Oproti prirodzenému sušeniu je výhodou rýchlosť, spoľahlivosť a presnosť želanej výslednej vlhkosti. Nevýhodou je, samozrejme, finančná náročnosť vzhľadom na vynaložené energie. V kondenzačnej sušičke trvá sušenie dreva okolo 4 až 8 dní - podľa želanej výslednej vlhkosti.

Čo je to pec na drevo a ako funguje?

Slnečná sušiareň

Slnečnú sušiareň si ľahko môžeme vyrobiť aj sami. Nepotrebujeme na to žiadne zložité prístroje, len starú drevenú skrinku (drevo dobre tepelne izoluje), ktorá môže mať na jednej strane aj sklené okienko na kontrolu sušenia, v ktorej vytvoríme niekoľko zásuvných poličiek so sieťovaným dnom, tzv. liesok. Sušiaci vzduch nám zohrejú v pripojenom slnečnom kolektore lúče horúceho slnka. V slnečnej sušiarni dosahuje teplota vzduchu len okolo 50 °C.

Schéma slnečnej sušiarne

Sušenie v plynovej alebo elektrickej rúre

Dnes je v domácnostiach množstvo druhov rúr na pečenie, takže sušenie ovocia musíme prispôsobiť možnostiam konkrétnej rúry. V plynovej rúre vznikajú vlhké spaliny, ktoré vôbec nesušia, naopak, by ovocie len pripiekli, a to ešte aj vo vlhkom vzduchu. Ovocie teda môžeme sušiť len tak, že prázdnu rúru vyhrejeme, vložíme do nej na plechu pokrájané ovocie položené na papieri na pečenie a pri pootvorených dvierkach ho sušíme do jej vychladnutia.

Elektrické rúry sa zasa od seba líšia rôznymi funkciami. Tie najjednoduchšie majú len hrubú reguláciu teploty - v tých sa ovocie suší najmenej pohodlne. S rúrami, ktoré majú jemnejšiu reguláciu teploty, prípadne aj grilovací rošt a reálnu kontrolu výšky teploty, je práca podstatne jednoduchšia a výsledok kvalitnejší. Po nastavení príslušnej teploty však nesmieme zabudnúť nechať dvierka rúry pootvorené, aby mohol unikať vlhký vzduch odvádzajúci vodu zo sušeného ovocia. Áno, drevo môžeme sušiť v elektrickej rúre, ale najlepšie na podkurovanie. Avšak na dôkladné vysušenie palivového alebo stavebného dreva na požadovanú vlhkosť to nie je ideálna metóda.

Sušenie v mikrovlnnej rúre

Na urýchlenie, respektíve náhradu sušenia dreva na vzduchu sa používajú mikrovlnné sterilizačné prístroje. Tie dokážu vysušiť drevo v trvaní niekoľkých hodín. Sterilizácia dreva má navyše aj druhý efekt. Ničí škodcov, plesne a huby, ktoré sa môžu v dreve vyskytovať. Mikrovlnné sušenie využíva mokré drevo ako dielektrikum a pôsobením striedajúcich sa elektromagnetických polí sa molekuly vody v dreve rýchlo a často otáčajú, čo spôsobuje trenie a tvorbu tepla medzi molekulami vody, čo spôsobuje, že drevo je ohrievané a sušené súčasne zvnútra von. Výhodou mikrovlnného sušenia je veľmi rýchla rýchlosť sušenia, zvyčajne niekoľko desiatok až stokrát rýchlejšia ako pri klasickom sušení. Po druhé, teplota vo vnútri dreva je rovnomerná, napätie pri sušení je malé a kvalita je dobrá. Nevýhodou sú však vysoké investície a spotreba energie. Okrem toho sušenie v mikrovlnnej rúre nie je ideálne pre drevo s väčšou hrúbkou alebo vyššou vlhkosťou, a ak je výber výkonu odlišný, nadmerný výkon alebo nesprávne riadenie procesu sušenia môže ľahko viesť k vnútornému praskaniu a karbonizácii.

Domáce sušičky

Dnes sú to už veľmi aj cenovo dostupné a relatívne jednoducho a efektívne využívané domáce prístroje s veľmi účelnou obsluhou. Hranaté skrinkové sušičky, v ktorých sa ovocie suší tiež na vhodne tvarovaných „lieskach“ zasúvateľných do viacerých poschodí sušiacej skrinky. Sušičky sú vybavené výhrevným telesom, regulátorom a často aj kontrolou teploty, aj ventilátorom.

Okrúhle sušičky sú zväčša celé z plastu a pozostávajú z viacerých sušiacich segmentov - vzájomne nad seba nastaviteľných „liesok“, do ktorých sa na mriežky ukladá ovocie. Sú väčšinou vybavené len vyhrievacím telesom s ventilátorom a jednoduchým stupňovým regulátorom tepelného výkonu (niekedy i s termostatom). Konštrukcia jednotlivých segmentov by mala zaručovať rovnomerný rozvod sušiaceho vzduchu do všetkých poschodí.

Dĺžka sušenia dreva

Dĺžka schnutia dreva sa odvíja najmä od jeho tvrdosti. Dobu schnutia však ovplyvňuje aj spôsob uskladnenia. Pre niekoho asi nebude prekvapením, že metrové klády budú schnúť násobne dlhšie než naštiepané špalky. Drevo sa podľa hrúbky jednotlivých kusov ale aj typu dreva (mäkké alebo tvrdé dreviny) suší v ráde týždňov až mesiacov. V niektorých prípadoch môže sušenie dreva trvať aj niekoľko rokov. Čerstvo narezané drevo môže obsahovať 40 až 60 % vody. Na kúrenie je vhodné drevo s vlhkosťou do 20 %.

Tabuľka s dobami sušenia rôznych druhov dreva

Poleno hrubé 10 cm vyschne pri vhodnom uskladnení za 6 - 8 mesiacov, zatiaľ čo polená hrubé 25 cm vysychajú až 2 roky. Tvrdé dreviny ako buk a jaseň potrebujú schnúť minimálne 12-24 mesiacov. Dub, kvôli svojej hustote, často vyžaduje až 36 mesiacov na dosiahnutie ideálnej vlhkosti, hlavne ak ide o väčšie kusy. Mäkké drevo: približne 6-12 mesiacov. Veľmi husté drevo (napr. dub): niekedy až 2 roky v závislosti od počasia. Rýchlosť sušenia ovplyvňuje aj hrúbka polien, spôsob uloženia, prúdenie vzduchu aj to, či na drevo dopadá slnko.

Ako skontrolovať vlhkosť dreva

  • Merač vlhkosti: Najpresnejšia metóda je meranie vlhkomerom, ktorý ukáže aktuálnu vlhkosť v percentách.
  • Zvuk a hmotnosť: Suché drevo je ľahšie a pri údere o seba vydáva ostrý, čistý zvuk.
  • Plameň: Suché drevo horí čistým plameňom a neprodukuje iskry.
  • Vzhľad: Je viditeľne svetlejšie.
  • Odhad podľa hmotnosti: Ak kúrite rovnakým typom dreva množstvo rokov, vlhkosť sa dá odhadnúť aj jednoduchým poklepaním na špalok.

Ktoré dreviny sú na kúrenie najvhodnejšie?

Rôzne druhy dreva majú odlišnú hustotu a tým aj výhrevnosť. Najlepšie výsledky v krboch a kachliach dávajú tvrdé listnaté dreviny, pretože horia dlho a rovnomerne:

  • Buk
  • Dub
  • Hrab
  • Jaseň

Tieto dreviny majú najvyššiu výhrevnosť, ale zároveň dlhšie schnú.

Mäkké drevo - smrek, borovica, jedľa, topoľ či lipa - rýchlejšie preschne, rýchlo sa zapáli, no aj rýchlejšie vyhorí. Preto sa používa najmä na podpaľovanie alebo krátke prikurovanie.

Vyhnúť by ste sa mali drevu so zvyškami živice (často u ihličnanov s hrubou kôrou), pretože pri horení vytvára viac dymu a môže zrýchliť zanášanie komína.

Čo by ste mali vedieť o sušení a skladovaní palivového dreva

  • Pri výbere dreva je kľúčová vlhkosť, ktorá by mala byť optimálne medzi 15-20 %.
  • Pred sušením drevo štiepte na menšie kúsky (6-10 cm hrubé), aby sa proces sušenia urýchlil.
  • Pre správne vysušenie dreva je nutné ho uložiť na vetrané a suché miesto. Ukladajte ho nad zemou (napríklad na paletách), aby neťahalo vlhkosť zo zeme. Medzi polienkami ponechajte priestor na prúdenie vzduchu, a stoh umiestnite pod prístrešok.
  • Tip od odborníka: Ak drevo skladujete v blízkosti steny, nezabudnite nechať medzeru medzi stohom a stenou.
  • Príliš pevné prikrytie: Použitie nepriedušnej plachty po celom stohu môže spôsobiť vlhnutie a tvorbu plesní.
  • Ukladanie na zem: Drevo ľahko navlhne, začne hniť a stane sa živnou pôdou pre škodcov.
  • Nedostatočné prúdenie vzduchu: Vlhký vzduch sa musí odparovať, preto je dôležité zabezpečiť cirkuláciu.
  • Ak drevo po vysušení nechcete ihneď použiť, odporúčame naimpregnovať ho a tak skladovať. Pozor, impregnácie sú biocídne výrobky. Používajte biocídy bezpečným spôsobom.

tags: #moyem #susit #drevo #v #elektrickej #rure

Populárne príspevky: