Mrkva je jednou z najbežnejších zelenín, ktorá sa u nás pestuje a využíva. Mrkvu nájdete takmer v každej zeleninovej záhrade. Je nielen chutná, ale aj veľmi zdravá - okrem iného obsahuje betakarotén, ktorý zlepšuje zrak. Mrkva má v kuchyni naozaj široké využitie. Je ideálna na prípravu slaných aj sladkých jedál. Okrem toho je to skutočná superpotravina - bohatá na vitamíny, minerály a antioxidanty, ktoré prispievajú k zdraviu a pohode.
Keď sa povie mrkva, väčšina z nás si predstaví jej najrozšírenejšiu oranžovú podobu. Avšak, takúto farbu nemala vždy, a dnes sa opäť objavujú aj osivá mrkvy v rôznych farbách. Zaujímavé je, že prvé vyobrazenia mrkvy v staroegyptských chrámoch ju zobrazujú vo fialovej farbe. V Európe sa mrkva ako kultúrna plodina objavila približne v 12. storočí. Genetické rozbory ukázali, že medzi 10. a 18. storočím sa pestovali najmä žlté a fialové odrody.
Mrkva sa zasekla s množstvom živín a stredne veľká mrkva má iba 25 kalórií. Štandardná oranžová mrkva obsahuje vitamín A, ale zelenina inej farby je rovnako zdravá.
Rôzne farby mrkvy a ich prínos
Nie je mrkva ako mrkva - okrúhla, dlhá, špicatá, kŕmna, od odrôd oranžovej farby cez odrody červenej, bielej, žltej či fialovej, neskoré alebo skoré. Každý z farebných variantov mrkvy má špecifické vlastnosti a chuť.
Oranžová mrkva
Oranžová mrkva je vraj ľudstvu známe od roku 1500. Najbežnejšia oranžová mrkva je bohatá na betakarotén, ktorý sa v tele premieňa na vitamín A. Tento vitamín je kľúčový pre zdravie očí, imunitného systému a pokožky. Oranžová mrkva môže obsahovať aj menšie množstvá ďalších karotenoidov, ako sú luteín a lykopén, no nie v takom množstve ako žltá a červená mrkva. Betakarotén je silný antioxidant, ktorý znižuje riziko kardiovaskulárnych ochorení a posilňuje imunitný systém. Oranžová mrkva má vyváženú, sladkú chuť. Obsahuje tiež draslík, vápnik či selén. Práve selén je dôležitý pre správne fungovanie srdca a krvného obehu. Okrem toho je tiež ľahko stráviteľná, preto sa s obľubou radí do jedálneho lístka batoliat. Už pri konzumácii jednej mrkvy si zabezpečíte dennú dávku vitamínu A. Oranžová mrkva sa do sveta rozšírila z Holandska.
Biela mrkva
Biela mrkva má výhodu v obsahu vlákniny, ktorá podporuje trávenie. Biela mrkva je známa svojou jemnou, neutrálnou chuťou a vysokým obsahom vlákniny. Aj keď vláknina je prítomná vo všetkých druhoch mrkvy v podobnom množstve, biela mrkva neobsahuje karotenoidy, ktoré sú zodpovedné za farbu a niektoré zdravotné výhody farebnejších variantov. Hoci sa často používa ako krmivo pre zvieratá, v ľudskej výžive má rovnaké benefity ako ostatné farebné mrkvy. Chuť je sladšia a jemnejšia ako u oranžovej mrkvy. Obsahuje množstvo vlákniny, ktorá je výborná pre trávenie.
Odrody Bielej Mrkvy
- Mrkva biela Snow Man F1: Je štíhla letná mrkva, vhodná aj pre o niečo ťažšie pôdy. Tvorí nádherné biele mrkvy s dĺžkou približne 22-25 cm. Má lahodne sladkú chuť a v šalátoch je veľmi pútavá. Nevytvára zelené vrcholce a dlho sa dá uchovať v chladničke alebo mrazničke. Veľmi vhodné sú kombinácie s oranžovou a fialovou mrkvou.
- Mrkva Küttiger: Je biely variant mrkvy v BIO kvalite. Táto zelenina sa vysieva priamo na vonkajší záhon v priebehu marca až do polovice júla.
Moje triky: Pestovanie mrkvy na balkóne 🥕 | Ako pestovať mrkvu v kvetináči – Návod a tipy
Žltá mrkva
Žltá mrkva obsahuje látky xanthophykks a luteín. Obe sú spojené s prevenciou rakoviny a zdravím očí. Žltá mrkva obsahuje xantofyl a luteín, látky dôležité pre zdravie zraku. Tiež prispievajú k znižovaniu oxidačného stresu v tele, čo môže potenciálne znížiť riziko niektorých druhov rakoviny. Chuť žltej mrkvy je jemná, mierne sladká a nie tak intenzívna ako oranžová. Obľubujú ju najmä v Číne a Japonsku. Má výrazne sladkú chuť. Obsahuje nižšie množstvo betakaroténu ako bežná oranžová mrkva. Obsahuje minerály ako draslík, fosfor, vápnik, želežo a iné.
Červená mrkva
Červená mrkva je bohatá na lykopén a beta-karotén pigment. Lykopén je rovnaký červený pigment, aký je v paradajkách. Táto sýta farba je spojená s nižším rizikom vzniku niektorých druhov rakoviny, ako je napríklad rakovina prostaty. Červená mrkva je výnimočná vysokým obsahom lykopénu a betakaroténu. Lykopén je známy ako silný antioxidant, ktorý prispieva k znižovaniu rizika rakoviny, najmä rakoviny prostaty. Okrem toho podporuje zdravie srdca a pokožky, čo z nej robí ideálnu voľbu pre tých, ktorí chcú podporiť celkové zdravie. Chuťou je podobná oranžovej ale môže mať mierne sladšiu a jemnejšiu chuť. Farbu má vďaka farbivu lykopén, ktoré je prítomné aj v rajčinách.
Fialová mrkva
Fialová mrkva obsahuje antokyánové látky, beta a alfa-karotén pigment. Fialová mrkva má zvyčajne tradičné oranžové jadro a ich pigment je bohatší na vitamín A pôsobí preventívne na srdcové choroby. Niektoré odrody fialovej sú však mierne korenisté, vďaka čomu sa z nej stáva ideálna príloha k mäsu. Fialová mrkva vyniká vysokým obsahom antokyánov, čo sú tmavé farbivá s antioxidačnými a protizápalovými účinkami. Obsahuje aj alfa a beta-karotén, ktoré prispievajú k zdravému zraku a posilňujú imunitný systém. Antokyány v fialovej mrkve sú známe pre svoj prínos pri znižovaní rizika srdcových ochorení, cukrovky a chronických zápalov. Fialovú farbu má vďaka silným antioxidantom - antokyánom. Chuť je sladšia a jemne korenistá. Výborne sa hodí ako príloha k mäsu. Práve fialová farba bola vraj pôvodnou farbou pre mrkvu.
| Farba mrkvy | Kľúčové živiny | Zdravotné benefity | Chuť |
|---|---|---|---|
| Oranžová | Betakarotén, Vitamín A | Zdravie očí, imunitného systému a pokožky, znižuje riziko kardiovaskulárnych ochorení | Vyvážená, sladká |
| Biela | Vláknina | Podporuje trávenie, rovnaké benefity ako ostatné mrkvy | Jemná, neutrálna, sladšia a jemnejšia ako oranžová |
| Žltá | Xanthophykks, Luteín | Prevencia rakoviny a zdravie očí, znižovanie oxidačného stresu | Jemná, mierne sladká, nie tak intenzívna ako oranžová |
| Červená | Lykopén, Betakarotén | Znižovanie rizika rakoviny (hlavne prostaty), zdravie srdca a pokožky | Podobná oranžovej, mierne sladšia a jemnejšia |
| Fialová | Antokyány, Alfa a Beta-karotén | Znižovanie rizika srdcových ochorení, cukrovky a chronických zápalov, zdravý zrak, posilnenie imunity | Sladšia a jemne korenistá |
Pestovanie mrkvy od semena až po zber
Mnoho ľudí sa rozhodne pestovať mrkvu vo svojej záhrade, pretože je jednoduchá a nenáročná. Mrkva je pomerne nenáročná na pestovanie a pri minimálnej starostlivosti prináša slušné úrody.
Výsev a stanovište
Mrkvu vo všeobecnosti vysievame priamo na vonkajší záhon v priebehu marca alebo apríla. V čase výsevu by vonkajšia denná teplota mala byť už aspoň 7 °C, ideálne 16 °C. Hĺbka výsevu je 1-2 cm. Odporúčaný spôn je 30 x 15 cm. Stanovište by malo byť dostatočne slnečné, s neutrálnou až slabo zásaditou pôdou a s dostatkom živín.
Pôda a hnojenie
Mrkva je zelenina druhej trate, čo znamená, že jej nevyhovujú čerstvo vyhnojené pôdy. Ani priebežné prihnojovanie počas rastu nie je nutné. Mrkva vyžaduje ľahšiu až strednú, dostatočne hlbokú, dobre spracovanú pôdu. Na plytkej alebo na jeseň nedostatočne prekyprenej pôdy reaguje mrkva nevzhľadnými, krátkymi, často rozvetvenými koreňmi. Veľmi kvalitné korene získame pestovaním na hrobčekoch alebo v hlboko prekyprených pôdach.
Susedné plodiny
Semená mrkvy vypúšťajú do pôdy látky, ktoré obmedzujú rast burín. Zároveň ale tieto látky spomalia aj klíčenie ďalších semien. Preto ako susednú plodinu uprednostnite napr. cibuľoviny, reďkovky, paradajky, hrach či kukuricu.
Starostlivosť počas rastu
Mrkva počas rastu vypúšťa do pôdy látky, ktoré obmedzujú rast buriny, ale zároveň aj spomaľujú klíčenie iných semien. Okrem toho musíte dbať na kyprenie pôdy. Počas vegetácie je potrebné pravidelné zavlažovanie a pletie.
Prečo je mrkva zhora zelená a dá sa jesť?
Niekedy si však môžete všimnúť, že mrkva zhora zelenie, hoci je ešte v zemi. Tento jav môže mať rôzne príčiny. Prečo je mrkva zhora zelená? Ukázalo sa, že ide o prirodzený jav, ktorý je výsledkom dlhodobého pôsobenia svetla. Môže za to chlorofyl, zelené farbivo, ktoré je nevyhnutné pre proces fotosyntézy (vďaka nemu majú listy, tráva a mnohé iné rastliny zelenú farbu). Na aktiváciu chlorofylu potrebujete slnečné svetlo. Najčastejším dôvodom, prečo je mrkva zhora zelená, je, že semená boli zasiate príliš plytko. Príčinou býva aj prílišné zalievanie, ktoré spôsobí, že voda spláchne vrchnú vrstvu pôdy a odhalí korene. Okrem toho môže mrkva zozelenať aj v dôsledku mechanického poškodenia (napr. pri vertikutácii záhonov).
Mnoho ľudí sa bojí jesť zelenú časť koreňa. Je to správne? Už sme si vysvetlili, že zelenú farbu mrkve dodáva chlorofyl. Nepredstavuje pre nás žiadne nebezpečenstvo, takže zelenú časť zeleniny môžeme jesť bez obáv. Treba však poznamenať, že chlorofyl dodáva mrkve mierne horkú chuť - čím viac ho je, tým horšie zelenina chutí. Zelená farba je zodpovedná aj za mierne horkastú chuť. Čím viac zelenej časti, tým viac mrkva stráca na svojej chuti a kvalitách.
Ako zabrániť zelenaniu mrkvy
Aby bola mrkva rovnomerne sfarbená, oplatí sa vsadiť na odrody, ktoré sú menej náchylné na zmenu farby, ale je toho viac. Na ochranu hornú časť koreňa pred slnečným žiarením, rozprestrite slamený mulč alebo mrkvu prihnojte kompostom. Vďaka tomu rastie zdravo, dobre sa rodí a nezelenie.
Čierne fľaky na mrkve: Sú nebezpečné?
Napriek tomu sa môže stať, že sa na mrkve objavia tmavé škvrny, ktoré často signalizujú hnilobu alebo inú nedokonalosť. Mrkva, rovnako ako iné druhy koreňovej zeleniny, môže pri nevhodnom skladovaní a manipulácii začať hniť. Tmavé škvrny (často až takmer čierne) sú zvyčajne znakom skladovacej hniloby. Tiež sa môže stať, že k nej dôjde pri poškodení povrchu mrkvy - napríklad hrubým zaobchádzaním na ceste z obchodu alebo pri nesprávnom čistení.
Na prvý pohľad to môže vyzerať, že akákoľvek hnilobná škvrna je automatickým dôvodom na vyhodenie celej mrkvy. Podľa viacerých odborníkov to tak však byť nemusí. Napríklad Markus Schmidt-Heydt z nemeckého inštitútu Maxa Rubnera alebo organizácia Food Safety and Inspection Service USDA uvádzajú, že mrkva - spolu s inými „tvrdými“ druhmi zeleniny či ovocia (ako napríklad jablká) - obsahuje minimum vody, a preto hniloba neprenikne tak jednoducho do celého vnútra. Znamená to, že ak ide len o počiatočné štádium hniloby, môžete problematické miesta vyrezať. Dôležité je dodržať niekoľko zásad, aby ste si zbytočne neriskovali zdravie.
Kedy možno mrkvu ešte zachrániť
- Hniloba je v počiatočnom štádiu: Tmavé fľaky musia byť len „tu a tam“ - teda ojedinelé lokálne škvrny, nie rozsiahle oblasti.
- Dôkladné odstránenie poškodených častí: Vždy vyrežte škvrnu s veľkou rezervou, odporúča sa minimálne 2 cm okolo napadnutého miesta. Vyhnete sa tak riziku, že pleseň či hniloba už čiastočne prenikla hlbšie.
- Okamžité spracovanie: Ak ste mrkvu takto očistili, nenechávajte ju ležať na neskôr - čo najskôr ju použite na varenie alebo pečenie. Odloženie by mohlo spôsobiť rozšírenie zvyšku hniloby.
Tieto odporúčania sa však týkajú najmä tvrdších druhov rastlín, kam mrkva nepochybne patrí. V prípade mäkšej zeleniny či ovocia - napríklad paradajok alebo jahôd - je postup odlišný a takéto potraviny sa spravidla odporúča vyhodiť úplne, akonáhle sa na nich objavia známky hniloby.
Ako spoznať, že je mrkva už celkom na odpis
Mrkva je definitívne nevhodná na ďalšie použitie vtedy, keď:
- Tmavé škvrny pokrývajú väčšiu časť povrchu.
- Na omak je celá mrkva mäkká a napadnuté miesta sú slizké alebo výrazne zapáchajú.
- Hniloba sa šíri z viacerých strán naraz.
Ak spozorujete ktorúkoľvek z týchto situácií, radšej už mrkvu nekonzumujte a bez váhania ju vyhoďte.
Skladovanie mrkvy
Mrkva je výborným zdrojom vitamínov, minerálov a najmä betakaroténu, ktorý prispieva k lepšiemu zraku a zdravšej pokožke. Pre mnohých ľudí je mrkva nenahraditeľná v kuchyni a stojí za to vedieť ju správne uskladniť, aby sme predišli jej znehodnoteniu.
Ako mrkvu správne kupovať a skladovať, aby vydržala čo najdlhšie
- Všímajte si kvalitu už pri kúpe: Nekupujte zjavne poškodené alebo mäkké kusy mrkvy. Zamerajte sa na také, ktoré sú pevné, s hladkým a nepoškodeným povrchom.
- Odstráňte vňať: Ak kupujete mrkvu s vňaťou, treba ju hneď po príchode domov odrezať. Stačí ponechať asi 0,5 až 1 cm oranžového konca, aby ste zabránili zbytočnému vysychaniu. Zvyšnú zelenú vňať možno využiť napríklad pri varení (niektorí z nej robia „falošné pesto“).
- Nízka teplota a vysoká vlhkosť: Mrkva obľubuje chlad a vlhko. Najlepšie je skladovať ju v pivnici či inom tmavom a chladnom priestore s dostatočnou vlhkosťou. V ideálnom prípade ju môžete postaviť kolmo do debničiek s vrstvou piesku, ktorý udržiava primeranú vlhkosť.
- Skladovanie v byte alebo paneláku: Ak nemáte k dispozícii pivnicu ani balkón, mrkvu môžete dať do spodnej zásuvky chladničky, určenej na zeleninu. Existujú aj špeciálne vrecká na uchovávanie ovocia a zeleniny, ktoré udržujú optimálnu mikroklímu. V takomto vrecku (alebo uzavretej nádobe) môže mrkva vydržať dlhšie čerstvá, aj keď bývate v paneláku.
- Mrkva vo vode: Jednou z overených vychytávok je mrkvu oškrabať a postaviť do nádoby s vodou. Ideálne je usporiadať ju „na stojáka“, aby sa čo najmenej lámala. Takto vydrží v chladničke aj niekoľko dní bez straty kvality.
- Skladovanie v piesku alebo pôvodnej pôde: Ak máte k dispozícii vlastnú záhradu, niektorí pestovatelia odporúčajú nechať časť mrkvy v pôde dlhšie, prípadne ju prikryť vrstvou slamy či lístia. Tým sa predĺži doba zberu čerstvej mrkvy počas chladnejších dní.
tags: #moze #byt #mrkva #biela