Kriminalita mladistvých a detí je vážny problém, ktorý si vyžaduje pozornosť spoločnosti, právnych inštitúcií a rodiny. Na Slovensku sú štatistiky detskej kriminality alarmujúce, pričom násilná kriminalita mladistvých je obzvlášť hrozivá svojou brutalitou. Zúčastňujú sa na nej aj celkom malé deti, pričom rastie aj počet dievčat. Tento článok sa zameriava na problematiku kriminality dospelých detí vo vzťahu k majetku rodičov a s tým súvisiacu zodpovednosť.
Alarmujúce štatistiky detskej kriminality
Ľudia sa dopúšťajú trestnej činnosti v každom veku, najviac však v mladosti. Slovenská právna úprava umožňuje trestne stíhať za porušenie zákona aj mladistvých, ktorí v čase spáchania činu už dovŕšili 14 rokov. Mladiství sú tí, ktorí majú od 14 do 18 rokov. Trestne zodpovední teda sú, ale sankcie, ktoré im možno uložiť, sú menej prísne ako u dospelých - trestné sadzby odňatia slobody sa znižujú na polovicu, horná hranica nie je viac ako 7 rokov a dolná 2 roky. Osobám mladším ako 14 rokov, môže byť namiesto trestnej sankcie uložená takzvaná ochranná výchova, teda výchova v štátnom zariadení.
Príčiny a podmienky kriminality mladistvých
Ku kriminalite mladistvých prispieva aj veľká migrácia obyvateľstva a urbanizácia. Prostredie miest je charakteristické anonymitou, uzatváraním sa do súkromia, rôznorodosťou a neprehľadnosťou spoločenských noriem, vytváraním účelových a dočasných sociálnych vzťahov. Nemenej dôležitým činiteľom pôsobiacim najmä na páchanie násilnej trestnej činnosti je vplyv masmédií, ale i počítačových hier prezentujúcich násilie a poskytujúcich návod a inšpirácie na páchanie trestnej činnosti.
V dôsledku týchto príčin mladiství trestnou činnosťou sledujú okamžité získanie finančných prostriedkov, či už na nákup omamných a psychotropných látok, cigariet, liekov či značkového oblečenia. Podľa prokuratúry je alarmujúca aj rastúca brutalita trestného konania mladistvých a dlhodobé plánovanie trestnej činnosti. Objektom násilnej kriminality mladistvých v školách sú často ich rovesníci, evidované sú však aj násilné útoky voči učiteľom.
Majetková trestná činnosť detí a mladistvých
Medzi najčastejšiu majetkovú trestnú činnosť, ktorú páchajú deti, patria krádeže v bytoch, obchodoch, vecí z áut, krádeže bicyklov či krádeže vlámaním. Dochádza však aj k vraždám. Vraždiace deti nie sú už na Slovensku novinkou, v štatistike pribúda počet vrážd, ktoré majú na svedomí páchatelia mladší ako pätnásť rokov.
Prečo je vzdelávanie, a nie trest, riešením na zníženie kriminality | John Lonergan | TEDxDublin
Zodpovednosť rodičov za trestné činy dospelých detí
V prípade, že dospelé dieťa (osoba staršia ako 18 rokov) sa dopustí trestného činu, ktorý súvisí s majetkom rodičov, vzniká otázka zodpovednosti rodičov. Všeobecne platí, že rodičia nezodpovedajú za trestné činy svojich dospelých detí. Každý dospelý človek je za svoje činy zodpovedný sám.
Situácie, kedy môže byť zodpovednosť rodičov preukázaná
Existujú však situácie, kedy môže byť zodpovednosť rodičov preukázaná, napríklad ak:
- Rodičia vedome podporovali trestnú činnosť dieťaťa: Ak rodičia vedeli o trestnej činnosti dieťaťa a aktívne ju podporovali, napríklad poskytnutím finančných prostriedkov alebo úkrytu, môžu byť stíhaní ako spolupáchatelia alebo účastníci trestného činu.
- Rodičia zanedbali svoju výchovnú povinnosť: Ak rodičia dlhodobo a závažne zanedbávali svoju výchovnú povinnosť voči dieťaťu, čo prispelo k jeho kriminálnemu správaniu, môžu byť stíhaní za trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže. Táto zodpovednosť sa však vzťahuje skôr na obdobie, keď bolo dieťa maloleté.
Vplyv rozvodu rodičov na výchovu a zodpovednosť
V článku poukážeme na dôsledky narastajúceho fenoménu rozpadu manželstiev s maloletými deťmi, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku. Pre čo najbezproblémovejší proces prípravy dieťaťa na budúce povolanie je nevyhnutná kooperácia rodičov a orgánov školy. Ideálny stav predstavuje absolútna zhoda vôle oboch rodičov v otázkach zápisu do školy, odkladu povinnej školskej dochádzky, správneho výberu školy, prestupov žiaka medzi školami a pod.
Rodičovské práva a povinnosti po rozvode
Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „Zákon o rodine“) v úvodnom ustanovení v rámci Základných zásad ustanovuje, že „Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom“. Uvedené platí aj v prípade rozvedených rodičov. Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťaťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.
Rozhodovanie škôl a školské záležitosti
V oblasti rozhodovania škôl a školských záležitostí je nesprávna domnienka, že právo internovať do školských záležitostí dieťaťa má len ten rodič, resp. osoba, ktorej bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Základná škola je rozhodujúca zložka prípravy na budúce povolanie a preto už pri zápise dieťaťa do školy je dôležitá dohoda oboch rodičov o výbere základnej školy. Ak u druhého rodiča nedošlo k pozbaveniu, obmedzeniu, resp. pozastaveniu výkonu rodičovských práv a povinností, zostávajú mu jeho rodičovské práva zachované v plnom rozsahu.
Ani text zákona o rodine, ani ustanovenia školského zákona nevymedzujú negatívnym spôsobom postavenie nerezidentného rodiča. Škola nie je za žiadnych okolností inštitúciou, ktorá by bola oprávnená obmedzovať rodičovské práva a povinnosti rodičov. Rovnako ani rezidentný rodič nie je oprávnený rozhodovať o právach a povinnostiach druhého rodiča, pokiaľ ich tento nemá určené súdom.
Aplikácia správneho poriadku
Pôsobnosť správneho poriadku na rozhodovaciu činnosť riaditeľov škôl vymedzuje výslovne § 38 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe a samospráve v školstve v z. n. p. Aplikácia správneho poriadku pri rozhodovaní riaditeľov škôl znamená, že treba dodržiavať procesné pravidlá všeobecného správneho konania. Dodržiavanie procesných pravidiel správneho poriadku riaditelia škôl často opomínajú najmä u rozvedených rodičov.
Dohoda rodičov pri podstatných veciach
Pri rozhodovaní o podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa sa vyžaduje dohoda rodičov podľa ustanovenia § 35 Zákona o rodine. Ak ide o podstatnú vec, je nutné, aby druhý rodič s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasil. Pokiaľ by druhý rodič vyslovil nesúhlas, boli by dané podmienky na postup podľa § 35 Zákona o rodine, t. j. súd môže na návrh niektorého z rodičov rozhodnúť o tom, čo je v záujme dieťaťa.
Participačné práva detí
Participačné práva detí, čiže práva detí participovať, t. j. byť účastný v konaniach, ktoré sa ich týkajú, získavajú konkrétnejšiu podobu. Tieto práva nie sú ničím novým. Na právo detí byť vypočuté nepriamo odkazuje už Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950. Medzi participačné práva detí v konaniach týkajúcich sa maloletých patrí právo na informovanie o priebehu a výsledku súdneho konania a právo detí byť vypočuté.
Deti majú právo s prihliadnutím k ich veku a vyspelosti vedieť, že sa o nich na súde koná, ako bude upravený ich vzťah s rodičmi, komu a za akých podmienok budú zverené. Ďalej majú právo byť vypočuté, teda právo vyjadriť svoje pocity a postoje v situáciách, keď sa rodinné prostredie mení.
Výsluch dieťaťa a zvukový záznam
Civilný mimosporový poriadok upravuje právo detí vyjadriť svoj názor a môže sa to uskutočniť bez prítomnosti iných osôb, čo znamená aj rodičov. Osobne to považujem za správne, dieťa bez prítomnosti rodičov vie svoj názor povedať bez stresu a strachu, že svojimi slovami jedného či druhého rodiča zraní, sklame alebo mu nevyhovie. Je tak odbremenené od nátlaku rodičov, teda aspoň pri vypočutí. Z výsluchu dieťaťa by mal byť vyhotovený zvukový záznam.
Pokiaľ súd nahrávku z vypočutia odmietne rodičom sprístupniť, účastníci konania nevedia, čo na vypočutí zaznelo. Akým spôsobom sudca vypočutie viedol, čo sa pýtal, akým spôsobom sa pýtal a ako presne dieťa odpovedalo. Sudca je napríklad povinný dieťa poučiť o tom, že keď nechce, vyjadriť sa nemusí. V prípade nesprístupnenia zvukového záznamu z vypočutia dieťaťa, rodičia nevedia nijako reagovať alebo ho namietať. Dieťa pritom môže odpovedať tendenčne, či už zo strachu, alebo preto, že je obeťou manipulácie jedného z rodičov.
Kolízny opatrovník
Kolíznym opatrovníkom je ten, koho v prípade možnej kolízie záujmov maloletého dieťaťa a jeho rodičov ustanovil súd maloletému dieťaťu za zástupcu, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať v určitom konaní alebo pri určitom právnom úkone. Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený. Len kolízny opatrovník je potom oprávnený a povinný maloleté dieťa v konaní zastupovať v rozsahu určenom súdom tak, aby ochrana záujmov maloletého dieťaťa bola riadne zabezpečená bez ohľadu na prípadné záujmy niektorého z rodičov.
Najčastejšie je za kolízneho opatrovníka ustanovený príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Prakticky to teda znamená, že na súdne konanie chodí a veci sa venuje určitý zamestnanec tohto úradu. Sú tu objektívne dôvody, ktoré bránia kolíznym opatrovníkom napĺňať svoje poslanie, ako pracovná vyťaženosť či častá zmena v osobe zamestnanca úradu, ktorý sa veci venuje. V neposlednom rade je to aj ťažko uchopiteľná až takmer žiadna zodpovednosť, ktorú nesie kolízny opatrovník za svoje rozhodnutia a odporúčania v konaniach týkajúcich sa maloletých. Všetky vyššie uvedené problémy spôsobujú, že kolízni opatrovníci často záujmy detí, ktoré zastupujú, skutočne nechránia.
Záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko
Podľa Dohovoru OSN o právach dieťaťa „Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.“ Legálna definícia tohto pojmu nie je, je to pojem veľmi široký a je potrebné ho posudzovať veľmi individuálne. V podstate to znamená aj to, že v konaniach, ktoré sa týkajú maloletého dieťaťa, je menej dôležité, čo chcú rodičia, ako to, čo je dobré pre dieťa.
Čo je dobré pre dieťa by mali, samozrejme, najlepšie vedieť práve rodičia, čo však nie je to také jednoduché, a to preto, že partnerský konflikt veľmi často prerastie aj do konfliktu rodičovského. Ak sa rodičia ohľadom najlepšieho záujmu dieťaťa nezhodnú, musí ho identifikovať súd. Súd môže prihliadať aj k vyjadreniam učiteľov, zvukovým, obrazovým a zvukovo - obrazovým záznamom či ďalším svedectvám a dôkazom. Sú prípady, keď sa pristupuje aj k znaleckému dokazovaniu z odboru psychológie alebo psychiatrie.
Hoci súdy postupujú podľa zákonov a noriem zameraných na najlepší záujem dieťaťa, rôzne faktory môžu viesť k tomu, že nevyhovujú potrebám a očakávaniam všetkých strán. Preto je ideálne, keď sa rodičia dohodnú a nenechajú rozhodovanie na súd. Dobrý rodič dbá o to, aby dieťa malo dostatočný vzťah s tým druhým, ktorý dieťa nemal zverené do osobnej starostlivosti. Znie to možno paradoxne, ale tá matka, ktorá pestuje dobrý vzťah dieťaťa k otcovi, si vytvára u svojho potomka veľmi silnú lásku k sebe samej.
tags: #moze #kriminalita #dospeleho #dietata #pripravit #rodicov