Primárne nádory pečene predstavujú zhubné alebo menej často nezhubné tumory, ktoré vznikajú priamo z pečeňového tkaniva alebo žlčových ciest. Rakovina pečene je závažné ochorenie, pri ktorom sa v tkanive pečene tvoria nádory ohrozujúce funkcie tohto životne dôležitého orgánu. Pečeň je v ľudskom tele zodpovedná za viacero nezastupiteľných procesov, napríklad za detoxikáciu, trávenie a metabolizmus živín.
Primárne zhubné nádory pečene patria medzi šiesty najčastejší typ rakoviny a sú treťou najčastejšou príčinou úmrtí spomedzi nádorových ochorení vôbec. Rakovina pečene patrí medzi najsmrteľnejšie ochorenia a je to tiež najrýchlejšie rastúci typ rakoviny. Zaujímavé je, že výskyt nádorov pečene je do značnej miery ovplyvnený geograficky, kedy najviac prípadov je lokalizovaných v Číne, Juhovýchodnej Ázii a strednej Afrike.
Typy primárnych nádorov pečene
Medzi najčastejšie primárne nádory pečene patria hepatocelulárny karcinóm (HCC) a cholangiokarcinóm (CCC). HCC je primárny malígny nádor vznikajúci z hepatocytov, pečeňových buniek. Ide o najčastejší primárny zhubný nádor pečene a tretí najčastejší dôvod úmrtia na rakovinu vo svete, postihujúci viac ako 500 000 ľudí ročne. Hepatocelulárny karcinóm (HCC) tvorí viac ako 90% primárnych zhubných nádorov pečene a predstavuje obrovský globálny zdravotnícky problém.
Cholangiokarcinóm je zhubný nádor žlčových ciest, ktorý môže vzniknúť intrahepatálne (v pečeni) alebo extrahepatálne (mimo pečeň). Medzi zriedkavé primárne nádory patria hepatoblastómy alebo angiosarkómy. Existujú dva hlavné typy rakoviny pečene - primárne a sekundárne. Primárna rakovina pečene sa môže tvoriť priamo v pečeni. Naopak, sekundárna rakovina pečene sa šíri do pečene z iných častí tela, ako je hrubé črevo, pľúca alebo prsník.
Príčiny a rizikové faktory
Príčiny vzniku rakoviny pečene sú mnohoraké. Najčastejšou príčinou je chronické poškodenie pečene, ku ktorému vedie napríklad hepatitída B alebo hepatitída C. Tieto vírusové infekcie dlhodobo atakujú pečeň a spôsobujú zápal a jazvenie známe ako cirhóza. Vo väčšine prípadov ide o cirhózu alebo zápal pečene (hepatitída), ktoré sú najčastejšie spôsobené alkoholom alebo infekciou vírusovej hepatitídy B a C.
Obezita a cukrovka sú ďalšie faktory, ktoré dokážu urýchliť patologické zmeny v pečeni. Dedičné ochorenia, ako je hemachromatóza (nadmerné ukladanie železa v tkanivách), môžu takisto zvyšovať náchylnosť k nádorovému bujneniu. Do rizikovej skupiny však patria aj pacienti s niektorým metabolickým ochorením pečene. Karcinóm pečene bez predošlého ochorenia je extrémne vzácny, ale možný.
Znalosť faktov o príčine vzniku HCC umožňuje stanovenie opatrení na prevenciu vzniku tohto ochorenia pretože približne 90% prípadov HCC vzniká v súvislosti so známymi rizikovými faktormi. Je dôležité poznamenať, že prítomnosť jedného alebo viacerých z týchto rizikových faktorov nemusí nevyhnutne znamenať, že sa u niekoho vyvinie rakovina pečene.
Chronická onemocnění jater a cirhóza
Príznaky rakoviny pečene
Keď sa rakovina pečene rozvíja, mnoho ľudí spočiatku nepociťuje žiadne ťažkosti. Pečeň má totiž veľkú regeneračnú schopnosť a akékoľvek príznaky sú často nenápadné, čo môže oneskoriť diagnózu. Rakovina pečene dlho prebieha bezpríznakovo, prítomné príznaky sú často mierne a ľahko zameniteľné s iným ochorením.
Neskôr sa môže objaviť žltnutie kože a očných bielkov v dôsledku vyššej hladiny bilirubínu v krvi, ktoré vzniká, ak pečeň nestíha spracovať odpadové látky. Ďalším príznakom je tmavý moč a svetlá stolica, pretože žlčové farbivá nie sú vylučované do čreva, ale zostávajú v krvnom riečisku. V pokročilejších štádiách sa pridávajú opuchy brucha, najmä v podobe ascitu (hromadenie tekutiny v brušnej dutine).
Medzi prejavy patrí bolesť brucha, najmä pod pravým rebrovým oblúkom, nechutenstvo a následný úbytok hmotnosti, žltnutie kože i očného bielka, únava a časté teploty, spojené so zimnicou. Ak sa zároveň vyskytne bolesť vyžarujúca do chrbta, prípadne pocity tlaku na žalúdok, stav môže naznačovať, že nádor dosiahol väčší rozsah.
Diagnostika
Včasné zachytenie rakoviny pečene je kľúčom k úspešnej liečbe. Včasná diagnostika HCC je pre taktiku liečby a prognózu pacienta kľúčová. Lekári zvyčajne začínajú rozborom krvného obrazu, sledujú hladiny pečeňových enzýmov (ALT, AST, GGT) a bilirubínu, aby zistili, či je funkcia orgánu ohrozená. Historicky, stanovenie alfa-fetoproteínu (AFP) v sére sa používa na detekciu a sledovanie pacientov s HCC.
Na diagnostiku nádorov pečene slúži viacero metód. Samotnú pečeň lekári skúmajú prostredníctvom ultrazvuku, CT alebo MR vyšetrenia, ktoré pomáhajú odhaliť veľkosť nádoru, jeho presné umiestnenie a prípadné rozšírenie na iné štruktúry. Na štvorfázovom multidetektorovom CT alebo dynamickej MRI s podaním kontrastnej látky sa typicky zobrazuje hypervaskularizácia ložiska v artériovej fáze (washin) s vyplavením kontrastnej látky (washoutom) v portálnej venóznej alebo oneskorenej fáze.
V prípade pacienta s cirhózou pečene a ložiska väčšieho ako 2 cm s typickým obrazom nie je potrebná na potvrdenie diagnózy histologizácia. Diagnóza HCC je podľa EASL a AASLD založená na neinvazívnych kritériách alebo patologickom dôkaze. Takto určená diagnóza následne umožňuje detailné plánovanie liečby v spolupráci s onkológmi, ktorí majú k dispozícii rôzne nástroje na boj proti rakovinovým bunkám.
Štádiá rakoviny pečene a ich vplyv na prognózu
Rakovina pečene je zvyčajne rozdelená do niekoľkých štádií, pričom štádium 1 je najskoršie. Súčasné EASL - EORTC odporúčania navrhujú klasifikáciu Barcelonskej kliniky pre liečbu rakoviny pečene (BCLC). Tieto odporúčania zahŕňajú prognostické údaje o stave nádoru, funkcii pečene a celkovom výkonnostnom stave.
Štádium 1
Možnosti liečby v 1. štádiu rakoviny pečene môžu zahŕňať chirurgický zákrok na odstránenie nádoru alebo lokálne terapie, ako je ablácia alebo embolizácia.
Štádium 2
V 2. štádiu rakoviny pečene sa nádor zväčšil oproti štádiu 1 a mohol sa začať šíriť do blízkych krvných ciev alebo orgánov. Možnosti liečby v 2. štádiu rakoviny pečene môžu zahŕňať transplantáciu pečene, chirurgický zákrok alebo kombináciu lokálnych a systémových terapií, ako je chemoterapia alebo cielená terapia.
Štádium 3
V 3. štádiu rakoviny pečene sa rakovinový nádor zväčšil oproti predchádzajúcim štádiám a rozšíril sa do blízkych lymfatických uzlín alebo iných orgánov v blízkosti pečene. Prognóza pre 3. štádium rakoviny pečene je vo všeobecnosti chudobnejšia ako predchádzajúce štádiá.
Štádium 4
V 4. štádiu rakoviny pečene sa rakovinový nádor rozšíril mimo pečene do vzdialených miest tela, ako sú pľúca, kosti alebo mozog. Možnosti liečby v 4. štádiu rakoviny pečene môžu zahŕňať systémovú chemoterapiu, cielenú terapiu alebo imunoterapiu. Bohužiaľ, prognóza pre 4. štádium rakoviny pečene je vo všeobecnosti chudobná, pretože rakovina sa rozšírila mimo pečene a je náročnejšia na liečbu. Liečba však stále môže pomôcť zmierniť príznaky a zlepšiť kvalitu života.
Možnosti liečby a úspešnosť
Liečba rakoviny pečene závisí najmä od typu nádoru, jeho veľkosti a celkového zdravotného stavu pacienta. Úspešnosť liečby rakoviny pečene závisí od niekoľkých faktorov vrátane štádia rakoviny, zdravia pečene a zvolenej liečby.
Kuratívne metódy (potenciálne vyliečenie)
Metódou prvej voľby a jediným spôsobom, ako ochorenie úplne vyliečiť, je chirurgické odstránenie nádoru a časti pečene. Pre dlhodobý skrytý rast nádoru a tesnej blízkosti pečene k životne dôležitým orgánom je však táto možnosť dostupná len v malej časti prípadov, z čoho vyplýva nepriaznivá prognóza ochorenia. Resekcia jednotlivých segmentov pečene, transplantácia pečene a ablačné techniky sú považované za potenciálne kurabilné modality. Ak je poškodenie pečene rozšírené alebo ak orgán už nepracuje dostatočne, niekedy sa zvažuje transplantácia pečene, najmä v prípadoch, keď iné možnosti neprichádzajú do úvahy. Pre niektorých pacientov, najmä tých s malými nádormi a základným ochorením pečene, môže transplantácia pečene priniesť vyliečenie. Rádiofrekvenčná ablácia (RFA) je minimálne invazívny zákrok, ktorý zahŕňa použitie tepla na ničenie rakovinových buniek. Rakovinu pečene v ranom štádiu možno vyliečiť chirurgicky alebo transplantáciou. Po kuratívnej resekcii dosahuje 5-ročné prežívanie 26 - 40 %.
Paliatívne a systémové metódy (spomalenie rastu, zlepšenie kvality života)
Transartériová chemoembolizácia a systémová liečba sú považované za paliatívnu liečbu. Možnosti spomalenia rastu nádoru a predĺženia života pacienta sú ožarovanie (rádioterapia), lieky zastavujúce rast nádorových buniek (chemoterapia), alebo pomerne experimentálne metódy, ako je injekcia 95-percentného alkoholu do nádorového ložiska alebo uzatváranie ciev vyživujúcich nádor.
Chemoterapia a cielená biologická liečba sa nasadzujú skôr pri pokročilých či metastatických formách, a to často v kombinácii so žiarením (rádioterapiou). Väčšina pacientov s HCC má v čase diagnózy multifokálne postihnutie, extrahepatálne šírenie a/alebo pokročilú cirhózu, ktoré neumožňujú aplikovať resekčné, ablačné ani embolizačné techniky. V tomto momente nastupuje na rad systémová liečba. Zvrat v systémovej liečbe pokročilého HCC priniesol príchod biologickej liečby.
Cielená terapia, kde lieky ako Sorafenib a Lenvatinib sa zameriavajú na špecifické gény a proteíny, ktoré prispievajú k rastu rakoviny, je dôležitou súčasťou liečby. Imunoterapia je ďalšou metódou, kde imunoterapeutické lieky pomáhajú imunitnému systému tela identifikovať a zničiť rakovinové bunky. Protónová terapia je typ radiačnej terapie, ktorá využíva lúče protónov namiesto röntgenových lúčov na presnú liečbu nádorov. Liečba rakoviny pečene protónmi je ešte stále novinkou. Oproti konvenčnej fotónovej rádioterapii však opäť prináša celý rad výhod vďaka svojej presnosti a schopnosti zacieliť ožarovací lúč priamo na požadované miesto.
Celková prognóza
5-ročné prežívanie je priemerne okolo 5%. Pri pokročilých štádiách sa často pozoruje dysfunkcia pečene, čo znamená, že orgán už nedokáže plniť svoju očistnú funkciu. Hromadia sa toxíny v krvi, môže dôjsť ku koagulačným problémom (pečeň tvorí faktory zrážania krvi), k mozgovej encefalopatii či k množstvu ďalších komplikácií. Pokročilé štádiá rakoviny pečene môžu byť bolestivejšie v porovnaní s 1. štádiom, hlavne preto, že rakovina sa už začala šíriť do iných častí tela. V neskorších štádiách rakoviny pečene môže nádor rásť a šíriť sa do iných častí tela, čo spôsobuje bolesť a nepohodlie v rôznych oblastiach. Môže sa tiež zväčšiť pečeň, čo môže spôsobiť bolesť a nepohodlie v pravej hornej časti brucha. Je dôležité poznamenať, že bolesť a ďalšie príznaky spojené s rakovinou pečene možno zvládnuť rôznymi spôsobmi liečby, vrátane liekov proti bolesti, radiačnej terapie a paliatívnej starostlivosti.
Prevencia
Prevencia rakoviny pečene sa dá do istej miery podporiť zdravým životným štýlom a dôsledným sledovaním pečeňových funkcií. Očkovanie proti hepatitíde B a včasná liečba hepatitídy C môžu výrazne znížiť riziko vzniku cirhózy, a tým aj nádorových zmien v pečeni. Keďže príčiny rakoviny pečene sú známe, jej vzniku sa možno úspešne brániť. Proti hepatitíde B sa dá očkovať a spolu s hepatitídou C sú prenosné len krvou a ostatnými telesnými tekutinami, preto riziko nakazenia hrozí pri promiskuitnom správaní a užívaní drog.
Dôležité je udržiavať si optimálnu hmotnosť, predchádzať obezite a venovať sa pravidelnej pohybovej aktivite. Alkoholovému poškodeniu pečene možno predísť nekonzumovaním alkoholu. Pečeň dokáže čiastočne regenerovať, ak jej doprajeme vhodnú kombináciu vyváženej stravy bohatej na bielkoviny, vitamíny a minerály, a zároveň sa vyhneme prebytočnému zaťažovaniu organizmu. Existuje niekoľko krokov, ktoré môžete podniknúť na zníženie rizika rakoviny pečene.
tags: #nador #na #peceni #uspesnost #liecby