Okáň hruškový (Saturnia pyri) je nápadný nočný motýľ, ktorý je považovaný za najväčšieho motýľa v strednej Európe. V poslednú aprílovú sobotu sa v záhrade obyvateľov v starých Piešťanoch podarilo odfotiť najväčšieho európskeho motýľa, ktorým je okáň hruškový. Tento skvost sa pochválil svojou krásou a nejedny žiacke oči sa do sýtosti pokochali. Je to krásny a najväčší európsky motýľ - Okáň hruškový.
Vzhľad a veľkosť
Dospelý motýľ má rozpätie krídel 10 - 20 cm, vďaka čomu je najväčším motýľom nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. Rozpätie krídel dosahuje až 15 cm. Vladimírovi sa dokonca podarilo odmerať mu rozpätie krídel, a to bolo teda neuveriteľné číslo. Jeho okáň je dlhý 17 centimetrov! Okáň hruškový, Saturnia pyri je najväčší motýľ Európy, s rozpätím krídel až do 16 cm.
Je to nápadný nočný motýľ prevažne sivohnedej farby s výraznými okami na krídlach. Krídla ma hnedé so žltou obrubou, vynikajú na nich veľké oká. Má typické veľké hrebeňovité tykadlá. Veľké farebné oká na krídlach nie sú pre krásu. Slúžia na odvrátenie pozornosti či zastrašenie útočníka.
Výskyt a správanie
Okáň hruškový žije v južnej, juhovýchodnej a strednej Európe, v Malej Ázii, v Iráne a na Kaukaze. Je rozšírený v južnej a strednej Európe, v Malej Ázii, Iráne, Kaukaze a severnej Afrike. Na Slovensku sa vyskytuje pomerne rozšírene v nížinách a pahorkatinách. V Európe ide o najväčšieho motýľa, i keď jeho prvenstvo ohrozuje okáň dubový, ktorý pochádza z Východnej Ázie.
Ide o nočného motýľa, takže i keď nie je v strednej Európe ničím extra výnimočným, úplne bežne sa s ním nestretnete. Keďže lieta v noci a je skutočne veľký, ľudia si ho často mýlia s netopierom. Vidieť sa však dá pomerne vzácne. Okáň hruškový je nočný druh a preto uniká našej pozornosti. Najčastejšie ich môžeme nájsť ako cez deň odpočívajú na vegetácii, alebo rôznych iných predmetoch. Cez deň je nemotorný, a preto si ho mohli naši čitatelia bez problémov odfotiť. A hoci naň narazil priamo v meste, podľa Henrika Kalivodu, to nie je až taký nezvyčajný jav.
Okáň hruškový je zákonom chránený.
Životný cyklus
Okáň hruškový má jednu generáciu ročne. Imága sa liahnu od konca apríla do júna a sú aktívne za súmraku a v noci. Motýle sa liahnu v apríli, máji. Dospelé motýle po vyliahnutí neprijímajú potravu, nemajú ani vyvinutú tráviacu sústavu. Ich ústne ústroje sú zakrpatené, nemôžu preto prijímať potravu. Žijú cca 2-4 týždne v závislosti od teploty prostredia. Po párení, nakladení vajíčok a vyčerpaní tukových zásob hynú. Samičky vylučujú feromóny, ktoré priťahujú samčekov aj zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov. Neprijímajú potravu, pretože nemajú funkčný cuciak, a žijú len niekoľko dní.
Samička po spárení nakladie vajíčka, z ktorých sa po približne 14 dňoch liahnu húsenice, ktoré žijú do augusta na ovocných stromoch, ktorým požierajú lístie. Vajíčka kladú v malých skupinkách na vetvy hostiteľských drevín. Na stromoch však žiadnu väčšiu škodu nenapáchajú, samička nakladie na jeden strom iba niekoľko vajíčok.
Húsenica okáňa hruškového
Larvy sa živia listami ovocných stromov. Húsenice sa živia listami rôznych ovocných drevín (čerešne, jablone, hrušky, slivky). Húsenice sa živia listami mnohých listnatých stromov, najmä ovocných drevín (Prunus, Malus, Pyrus) a iných stromov (Acer, Salix, Populus).
Húsenica okáňa hruškového je veľmi pažravá, kým sa zakuklí, aby sa z nej vyliahol krásny motýľ, zje obrovský objem listov. Podľa odborníkov larva okáňa hruškového patrí k najhladnejším tvorom na svete. Za prvého 2,5 dňa svojho života zožerie 86-tisíc raz toľko, ako sama váži. Húsenica patrí medzi najhladnejších živočíchov.
Tá dorastá až do veľkosti 12 cm, niekedy aj viac. Dorastené húsenice majú dĺžku približne 8 - 12 cm a sú hrubé ako prst. Dorastá do dĺžky 10 centimetrov a hrúbky jedného palca. Nezmestí sa do kože a to doslova - niekoľkokrát sa zvlieka. Zmena imidžu jej pridá na „kráse“, z čiernej farby sa mení na žlto-zelenú s chlpmi a modrými bradavicami. Majú prevažne zelenú farbu s výraznými modrými bradavkami. Na vetvičkách alebo listoch sú prítomné veľké zelené húsenice s bradavicami na tele.
Zvláštnosťou je vŕzgavý zvuk, ktorý vydáva pri podráždení.
Kuklenie a prezimovanie
Keď dorastie, nájde si vhodné miesto na kmeni stromu, na konároch, alebo vo vidliciach konárov a z vlákien produkovaných premenenými slinnými žľazami si upradie „spací vak“ čiže správne kuklu. Dospelá húsenica sa v lete zakuklí na kmeni stromu alebo v jeho blízkom okolí, kde si vytvorí kokón, ktorý chráni kuklu pred predátormi a iným poškodením. Kuklia sa v pevných hodvábnych zámotkoch pripevnených na konáre alebo kôru. Húsenica v nej prezimuje obyčajne dvakrát (ostáva v kukle cez zimu, jar, leto, jeseň a ešte jednu zimu). Koncom leta sa zakuklia v zámotku a tak prezimujú.
Okáň hruškový ako škodca
Okáň je síce na pohľad krásne stvorenie, no ak sa dostane k pestovanej zelenine, je to pohroma. Jeho larvy totiž spásajú všetko, čo vidia. Saturnia pyri spravidla nie je považovaný za významného škodcu. Hoci húsenice tohto druhu môžu konzumovať listy, ich výskyt zriedkavo dosahuje úroveň, pri ktorej by výrazne ovplyvnili zdravotný stav dreviny. Druh má len jednu generáciu ročne a húsenice sa v prírode vyskytujú len v nízkych početnostiach. Preferuje prirodzené biotopy - lesostepi, okraje lesov, staré sady - a preto sa v intenzívnych výsadbách alebo komerčných ovocných sadoch prakticky nevyskytuje. Mierne poškodenie žerom húseníc môže lokálne nastať, najmä ak sa náhodne vyskytne viac jedincov, ale ide skôr o výnimočnú situáciu s dopadom najmä na estetickú hodnotu stromu.
Zaujímavosti a pozorovania
V piatok 5. mája 2017 objavili naše šikovné dievčatá počas veľkej prestávky vzácnu návštevu. Čitatelia sa nám pochválili vzácnou návštevou u nich doma, keď ich na záhrade čakal najväčší motýľ v strednej Európe. Peter mal teda vlastne šťastie, že jeho očiam tento nádherný motýľ neunikol a mohol si spraviť do zbierky zopár pekných snímok.
Rimavská Sobota, 3. 11. 2020 - V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea vystavený dermoplastický preparát okáňa hruškového (Saturnia pyri), najväčšieho nočného motýľa na Slovensku, aj v Európe. Preparát pochádza z okresu Rimavská Sobota a v roku 2014 ho múzeu daroval Ján Péli. Ako súčasť zbierkového fondu dokumentuje živočíchy žijúce na území regiónu. Predmet mesiaca bude vystavený od 3. do 29. novembra 2020.
tags: #okan #hruskovy #velkost