Aj keď svetu kraľujú vychytené trendy superpotravín, len málokto vie, že existuje jedna malá potravina, ktorá porazila všetky zeleniny sveta. A možno ju doma pestujete. Rovnako tak existujú delikatesy, ktorých cena sa šplhá do astronomických výšin.
Najzdravšia zelenina sveta: Žerucha potočná
Keby sa vás niekto spýtal, čo je podľa vás tou najzdravšou zeleninou na svete, čo by ste odpovedali? Zrejme by väčšina z nás pospomínala rôzne druhy zdraviu prospešnej zeleniny, ale žerucha potočná (známa aj ako potočnica lekárska) by nenapadla asi nikomu. Pritom práve táto nenápadná rastlinka vyhrala v štúdii, ktorú uskutočnili vedci z William Paterson University v New Jersey. Skúmaniu podrobili 41 druhov ovocia a zeleniny, pričom sa zameriavali na sústredenosť živín v jednotlivých druhoch.
Americkí vedci z William Paterson University v New Jersey nedávno analyzovali a porovnávali 41 rôznych druhov ovocia a zeleniny, aby určili potravinu s najväčším obsahom živín. Výsledky prekvapili. Za nesporného lídra bola korunovaná skromná nenápadná rastlinka - žerucha potočná.
Na každých 100 kalórií dosiahla žerucha potočná v rebríčku úctyhodných 100 % odporúčanej dennej dávky 17 základných živín, ktoré by mali potraviny obsahovať. Žiadna iná potravina sa tomu nevyrovnala. Táto nenápadná rastlina dokonca prekonala aj také vychvaľované bomby vitamínu C, ako sú citróny alebo paprika. Len 100g tejto rastliny stačí na pokrytie väčšiny dennej potreby vitamínu C.
Okrem veľkého množstva vitamínu C obsahuje táto výnimočná rastlina aj veľké množstvo železa, vápnika, draslíka, vitamínu K, antioxidantov a horčíka. Je teda nielen prospešná pre naše kosti a svaly, ale aj skutočným posilňovačom mozgu. Jej éterické oleje majú tiež účinok na zmiernenie kašľa pri prechladnutí a antioxidanty pomáhajú znižovať riziko vzniku rakoviny. Okrem toho má vraj aj detoxikačné, krv čistiace a tráviace účinky.
Táto často prehliadaná listová zelenina je skutočným pokladom v oblasti výživy. Jej malé, okrúhle listy a jedlé stonky majú mierne korenistú chuť. Kedysi bola považovaná za burinu, no dnes sa pestuje vo vodnatých lôžkach po celom svete. Jej silné výživné látky sú dôvodom, prečo by sme ju nemali podceňovať.
Žerucha potočná obsahuje veľa chrómu, ktorý stabilizuje hladinu cukru v krvi, čím predchádza vlčiemu hladu a dokonca podporuje odbúravanie tukov. Je nielen zdravá, ale jednoduchá aj na pestovanie. Môžete ju mať v záhrade, ale pokojne aj na balkóne. Bude sa jej dariť kdekoľvek a nevyžaduje si ani veľa úsilia či financií. Nie je náročná, ale má rada vlhkosť, preto by jej pôda nemala vysychať. Pokiaľ ju plánujete vysadiť, má rada čiastočný tieň, ale je prispôsobivá.
Rozdiel medzi žeruchou siatou a žeruchou potočnou
Keď sa povie žerucha potočná, veľa ľudí si predstaví žeruchu siatu, ktorú ste si možno aj vy ešte v detstve pestovali doma na navlhčenej vate. Toto však nie je tá istá rastlinka. Žerucha potočná je vyššia, dosahuje asi 15 cm a lístky majú priemer až okolo 3 cm. Chuťovo je táto rastlinka skôr korenistej a pikantnej chuti, pripomínajúc horčicu.
Potočnica lekárska rastie na vlhkých miestach, pri potokoch či riekach. Ide o starú bylinku, ktorá má dlhú tradíciu v ľudovom liečiteľstve a s obľubou sa používa napríklad vo Francúzsku, Veľkej Británii či Nemecku. U nás však až tak známa zatiaľ nie je, čo je škoda.
Zdravotné benefity žeruchy potočnej
Žerucha potočná sa môže pochváliť naozaj unikátnym obsahom cenných látok. Jej obsah vitamínu C je napríklad dokonca vyšší než v pomarančoch či citrónoch, vďaka čomu sa radí medzi najlepšie potraviny na podporu imunitného systému. Práve v tomto období sa oplatí zamerať na potraviny s vysokým obsahom C-čka, aby sme sa dostatočne vyzbrojili silnou obranyschopnosťou do nepriaznivého počasia.
Svoje víťazstvo si táto nenápadná rastlinka zaslúžila aj vďaka vysokému obsahu železa, vápnika, draslíka či magnézia. Tieto látky sú okrem iného dôležité pre zdravie kostí a svalov, ale aj pre správne funkcie ďalších orgánov. Vďaka prítomnosti esenciálnych horčičných olejov má žerucha potočná výborné účinky proti kašľu a využíva sa tiež pri nádche. Táto rastlinka sa odporúča aj na doplnenie vitamínov pri ich nedostatku, pomáha liečiť choroby dýchacích ciest a tiež regulovať krvný tlak. Obsah vitamínov, hlavne vitamínu C, je ale najvyšší v surovej bylinke.
How to Plant Celery - 3 Keys to Success, Preparing the Soil Organically & How to Seed Start Them!
Nedávna štúdia tiež zistila, že žerucha môže zlepšiť výkon športovcov. Obsahuje totiž antioxidanty a aminokyseliny, pre športový výkon absolútne esenciálne. Antioxidanty sú obranou tela proti poškodeniu spôsobenému voľnými radikálmi. Aminokyseliny sú základnými stavebnými prvkami bielkovín, pomáhajú pri trávení, raste tkanív a produkcii hormónov a neurotransmiterov; vytvárajú zdroj energie; podporujú zdravú pokožku, vlasy a nechty; posilňujú náš imunitný systém a pomáhajú udržiavať pravidelné trávenie. Vyplýva z toho, že si pred tréningom treba dopriať viac žeruchy a ďalších potravín z vrchnej časti CDC zoznamu.
Upozornenie: Neodporúča sa zjesť viac než 100 gramov žeruchy denne. Jej nadmerná konzumácia by mohla spôsobiť podráždený žalúdok, močový mechúr alebo dokonca bolesť obličiek.
Ďalšie najzdravšie druhy zeleniny podľa CDC
Hoci bola žerucha označená za najzdravšiu potravinu na svete, neznamená to, že aj iné druhy ovocia a zeleniny nie sú pre naše zdravie cenné. Štúdia sa uskutočnila podľa prísnych kritérií a do zoznamu sa dostalo napríklad len sedem druhov ovocia.
Na CDC zoznam najvýživnejších druhov zeleniny sa dostali aj ďalšie obľúbené šťavnaté pochúťky. V tesnom závese za žeruchou boli čínska kapusta či mangold, špenát skončil na piatom mieste so skóre 86,43 bodu. Najmenej živinami nabitá zelenina na zozname bola sladký zemiak, ktorý sa umiestnil na 99. mieste.
| Poradie | Zelenina / Ovocie | Body (zo 100%) |
|---|---|---|
| 1 | Žerucha potočná | 100 |
| 2 | Čínska kapusta | 91.99 |
| 3 | Mangold | 89.27 |
| 4 | Červená repa (listy) | 87.08 |
| 5 | Špenát | 86.43 |
| 6 | Čakanka | |
| 7 | Listový šalát | |
| 8 | Petržlen | |
| 9 | Rímsky šalát | |
| 10 | Listový kel | |
| 28 | Citrón |
Luxusné delikatesy: Najdrahšia zelenina a huby na svete
Čo najdrahšie môžem kúpiť v supermarkete? Možno ťa to prekvapí, no nejde o žiadny kaviár či kvalitné druhy mäsa. Drahé produkty často reprezentujú remeselnú výrobu, špeciálne spracovanie, ale aj náročný import z ďalekých krajín. Na vrchole rebríčka najdrahších potravín stojí prekvapivá zelenina.
Divoký chmeľ: Burina, ktorá je delikatesou
Divoký chmeľ, na Slovensku považovaný za obyčajnú burinu, skrýva v sebe ale mnoho tajomstiev. Jeho výhonky sa nazývajú „divoká špargľa“, v zahraničí sa predávajú na trhoch za veľmi zaujímavé čiastky. Preto by nebolo odveci, keby ste sa naučili túto rastlinu rozoznať a kde ju hľadať.
U nás je skôr považovaná za burinu, ktorá napáda kvetinové záhony a robí starosti nejednému záhradkárovi. Za to napríklad Francúzi, Nemci či Holanďania považujú výhonky divokého chmeľu za delikatesu. Jeden kilogram sa môže predať aj za 1000€ na trhoch.
Ako divoký chmeľ vyzerá a kde ho môžete nájsť?
Na Slovensku sa vyskytuje na mnohých miestach, problém ale je, vedieť, čo hľadáme. Existujú dva druhy, zelený a biely. Výhonky bieleho sú bohaté na chuť, práve preto sú vyhľadávané znalcami dobrého jedla. Ich zber je marec až apríl a háčik je v tom, že sú ukryté pod zemou. Práve to je dôvod, prečo je jeho cena tak astronomická, keďže jeho hľadanie vyžaduje nemalé úsilie.
Zelené sa dajú nájsť jednoduchšie, no ich chuť už zďaleka nie je tak výrazná. I napriek tomu, je využiteľný v kuchyni. Objavujú sa veľmi skoro na jar, aj na konci zimy. Veľmi dôležitou informáciou je, že konzumovať by sa mali výlučne mladé, ešte zelené stonky, keď stvrdnú, už stratia svoju výnimočnú chuť.
Ako chutí a ako si ju vieme pripraviť v kuchyni?
Dôvod, prečo sa volá aj „divoká špargľa“ je, že sa chuť mladých výhonkov práve podobá na chuť špargle. Ich špecifická chuť je jemná, orechová, obohatená o arómu kapusty a mungo klíčkov. Najlepšie chutí v deň trhania a ich úprava je pomerne jednoduchá, stačí ich spariť vriacou vodou a jeme ich v podstate surové. Ďalší spôsob je ich jemne opražiť na masle, alebo ich pridajte do polievky.
Chuť nie je jediným benefitom týchto výhonkov, ale aj užitočné zdravotné benefity. Sú bohaté na flavonoidy, ktoré sú známe svojimi protizápalovými, antivírusovými a protiplesňovými vlastnosťami. Pre ich vlastnosť pomáhať s poruchami trávenia, sú cenným doplnkom stravy. V tradičnej medicíne je divoký chmeľ známy aj pre svoje upokojujúce účinky a schopnosť podporovať dobrý spánok.
Biele hľuzovky: Podzemné zlato
Po latinsky tuber magnatum, po taliansky „tartufo bianco“, po slovensky biele hľuzovky. Žiaľ, v slovenských jedálnych lístkoch sa často nesprávne objavuje bohemizmus - lanýže.
Vari žiadnu hubu gurmáni toľko neospevujú a nie sú ochotní za ňu zaplatiť toľko peňazí, ako za biele hľuzovky. Cena za kilogram sa neraz vyšplhá na 2 000 až 4 000 eur, čo je zhruba o dve tretiny viac, ako stoja „bratia“ - čierne hľuzovky. A hlava by sa nám zrejme zatočila, keby sme si to prepočítali na pár gramové plátky či nastrúhané kúsočky, ktoré skonzumujeme v nejakom jedle. Najčastejšie v omelete, na rizote či s cestovinami. Nečakajte zázraky. Dobrého nebýva veľa. Nuž, porovnanie ceny so skutočným zlatom je v tomto prípade celkom na mieste.
Samotné hľuzovky vyzerajú ako riadne starý vráskavý tmavší či svetlejší zemiak. Rastú totiž pod zemou. A tak, či už ide o biele i čierne, sám človek ich nájde iba veľmi ťažko. Nemá takú čuchovú „vybavenosť“ ako špeciálne vycvičené prasnice či psy. A ako je možné, že práve ony hľuzovky nájdu? Prasnice údajne preto, že huby vylučujú vôňu podobnú sexuálnemu pachu kanca. Výborným hľadačom je však aj vycvičený pes a nie je dôležité akej rasy. Môže to byť napríklad celkom malý oriešok, tzv. pouličná zmes. Pes má výhodu. Na rozdiel od prasnice nie je pažravý a vzácny „úlovok“ nezožerie.
A ešte niečo je dôležité: treba poznať, kde hľuzovky rastú. Také miesta sa nájdu aj na Slovensku, no pozná ich iba niekoľko znalcov. Sú navyše chráneným druhom, a tak sa o nich hovorí iba na špeciálnych internetových stránkach. Aj v Piemonte si hľadači, alebo lovci, ako si občas aj hovoria, tieto miesta chránia ako oko v hlave. Aby ich neprezradili a neprišli o dobré zdroje príjmu, na zber sa vyberú často v noci s baterkou v ruke, ktorú však zasvietia iba v najnutnejších prípadoch.
Prečo sú také drahé?
Odpovedí, prečo sú biele hľuzovky také drahé, je niekoľko. Tou hlavnou je, že majú výnimočnú chuť. Je ju však ťažko popísať. Niekto vraví, že pripomína chuť varenej kukurice, iní tam cítia aj pražené oriešky či chuť jačmenného sladu.
Druhý dôvodom ich vysokej ceny je, že vo svete rastú iba na niektorých miestach. Najkvalitnejšie, teda najchutnejšie a najaromatickejšie sú z talianskeho regiónu Piemont. Rastú najmä v lesoch okolo mestečiek Alba a Asti. V menšom množstve sa dajú nájsť aj na chorvátskej Istrii, v oblasti Livade. Hoci Taliani sa snažia tvrdiť, že chorvátske sú menej kvalitné, Chorváti na ne nedajú dopustiť. Dokázali to dokonca pomocou DNA, a to ukázalo, že majú podobné vlastnosti. Keďže však hľuzovky z Alby získali Európsku ochrannú známku, vďaka tomu sa predávajú na zahraničných trhoch lepšie. Nečudo teda, že väčšina istrijských sa denne „záhadne“ presunie do albských skladov, obchodov či reštaurácii.
How to Plant Celery - 3 Keys to Success, Preparing the Soil Organically & How to Seed Start Them!
Tretím dôvodom, prečo sú biele hľuzovky také drahé, je fakt, že sa konzumujú výlučne čerstvé. Ak sú staršie ako tri dni, začínajú výrazne strácať na chuti i arómu. Na trh sa tak dostanú len v období zberu - a to v októbri, novembri a vo výnimočných rokoch aj začiatkom decembra.
Neplatí to o čiernych hľuzovkách, ktoré rastú najmä v okolí francúzskeho Perigórdu. Tie sa dajú konzervovať, aj inak skladovať. Dlhšia trvanlivosť sa dosahuje aj vákuovým balením. Skladovať sa však tiež dajú len obmedzene, potom tiež strácajú chuť a vôňu. Lacnejšie sú aj preto, že sezóna ich zberu je dlhšia. Za najkvalitnejšie sa považujú zimné (tuber melanosporum), ktoré sa zberajú od januára až do apríla najmä v oblasti Pergórdu. Rastú ale tiež v Piemonte okolo Norcie a na Istrii.
Letné a jarné čierne hľuzovky pochádzajú zase z anglických lesov. V poslednom čase sa ale na trhoch čoraz viac objavujú lacné hľuzovky z Indie a Číny. Ich kvalita je však výrazne horšia. Konkurencia sa ich snaží nazývať nepravé, ale kuchári ich vedia tiež dobre zužitkovať.
Festival v Albe
Kto si chce dokonale vychutnať chuť bielych hľuzoviek, má šancu. Stačí sa vybrať do Piemontu, do Hlavného mesta bielych hľuzoviek - Alby. Každú nedeľu tam až do konca novembra prebieha hľuzovkový festival či jarmok. Musíte ale rátať s tým, že sa tam budete preplietať medzi 50-60-tisícami podobných zvedavcov. Svoje „úlovky“ tam ponúkajú stovky zberačov z celého okolia, z dvadsiatich mestečiek a dedín, ktoré vytvorili spoločné združenie.
Súčasťou veľtrhu je aj Svetová aukcia bielych hľuzoviek a tie najkrajšie súťažia o titul Hľuzovka roka. Súčasťou je samozrejme aj vínny festival s ponukou skvelých piemontských vín. A nechýbajú ani dostihy oslíkov. Je to skvelá a domácimi i turistami mimoriadne obľúbená konkurencia slávnym konským dostihom Palio, ktorými sa hrdí neďaleké mestečko Asti.
tags: #najdrahsia #zelenina #na #svete