Každý národ má svoju mytológiu a pre Američanov je ňou western. Drsné hraničiarske skazky a dlhé dejom nabité piesne spievané pri ohňoch vytvorili mýtus neohrozeného bojovníka proti zlu a bezpráviu. Westernová mytológia je pre Američanov náhradou za nejestvujúce najstaršie dejiny. Bolo logické, že s vynálezom a komerčným rozšírením kinematografie sa westernový žáner stal lákavý aj pre filmových tvorcov a ich divákov.
Stačilo niekoľko desaťročí a typ westernového hrdinu bol v Hollywoode pevne zafixovaný, rovnako ako boli kanonizované charakteristická westernová poetika a typická zápletka. Americký western sa vinou vlastnej skostnatenosti dostal na konci päťdesiatych rokov do krízy, začal nudiť a diváci oň ako o žáner takmer stratili záujem.
Zrodenie Špagety Westernu: Príchod Sergia Leoneho
Spasiteľ žánru prichádza z Talianska. V tých časoch žil tisícky kilometrov od zvlnených prérií, kaktusových púští a strmých štítov Skalistých hôr, na vzdialenom slnečnom Apeninskom polostrove, mladý režisér béčkových pseudohistorických filmov Sergio Leone. Narodil sa 3. januára 1929 v Ríme, začal ako herec, neskôr usadol do režisérskeho kresla a túžil sa vymaniť zo škatuľky veľkovýrobcu týchto gýčov.
Inšpiráciu našiel, keď bol v kine na filme Telesná stráž svetoznámeho japonského režiséra Akiru Kurosawu. Spomenul si, aký excelentný western urobil John Sturges z iného Kurosawovho samurajského eposu Sedem samurajov, keď nakrútil film Sedem statočných, a rozhodol sa sám uskutočniť podobnú operáciu na Telesnej stráži.
Sergio Leone mal napozerané tisícky hodín westernov už ako chlapec na ne chodieval do miestneho kina. Práve preto bol výsledok jeho práce, prvý taliansky western v dejinách filmu (neskôr filmoví kritici tento žáner tak trochu posmešne nazvali spaghetti-western) Pre hrsť dolárov (Per un pugno di dollari, 1964), taký svojbytný a sebavedome rúcal niektoré z nedotknuteľných kovbojkových klišé.
Trilógia Dolárová: Základy Žánru
Leoneho prístup priniesol do westernu novú úroveň realizmu a drsnosti. Výstredné a novátorské bolo napríklad už len to, že v záberoch sa vyskytovali sliepky - ktoré boli dovtedy z neznámych príčin vo westerne takmer takým istým prísnym tabu. Leone, naopak, ukazoval drsnú a nevábnu realitu južnej časti USA a Mexika, obytných kôlní chudobných farmárov a rančerov a bezútešných zaprášených mestečiek v takom ostrom svetle, že to viac vypovedalo o jeho inšpirácii neorealistickými dielami jeho starších rodákov. A takisto jeho neumytí hrdinovia (stelesňovaní Clintom Eastwoodom a Gian-Mariom Volontém) boli na míle vzdialení od vypucovaných fešákov s vymydlenými rukami, prezentovanými klasickým westernom.
Pre hrsť dolárov (Per un pugno di dollari, 1964)
Prvý film z „dolárovej“ trilógie otevára slávnu postavu pištoľníka (Clint Eastwood), ktorý vychytrale střádá plány proti svojim nepriateľom a využíva rozepře a nepřátelství vo svoj prospech. Sergio Leone sa sústredil na mesto, ktoré trhá na kusy gang, ktorý sa nenechá nikým zastrašiť ani zastaviť. Vtedy vstupuje do deja muž beze jména, ktorý si získava rešpekt tým, ako sebaistě a vychytrale bojuje s gangom, ktorý terorizuje mesto.
Pre pár dolárov navyše (Per qualche dollari in più, 1965)
Pre Sergia Leoneho bol tento western jeho obľúbeným z celej „dolárovej trilógie“. Sequel k westernu Pre hrsť dolárov s Clintom Eastwoodom v hlavnej roli sa stal senzáciou a klasikou vo westernovom žánri. Lovec ľudí Clint Eastwood sa vydáva po stopách obávaného zločinca El India, ktorý utiekol z väzenia. Keďže najväčšia banka na Západe je v El Pasu, je viac ako jasné, že jeho kroky budú smerovať práve tam.
Dobrý, zlý a škaredý (Il Buono, il bruto, il cattivo, 1966)
Western Dobrý, zlý a škaredý sa odohráva v rovnakom svete ako filmy Pre hrsť dolárov a Pre pár dolárov navyše. Aj tento film napísal a zrežíroval Sergio Leone, hudbu tradične zložil Ennio Morricone a samozrejme nechýba ani Clint Eastwood v hlavnej roli. Traja pištoľníci, nepriatelia na život a na smrť, a každý pozná časť tajomstva, bez ktorého tí ostatní nikdy nenájdu ukrytý zlatý poklad. Ich súboj o zlatý poklad uprostred Americkej občianskej vojny je epickým záverom trilógie.
Vtedy na Západe (C'era una volta il West, 1968): Leoneho Majstrovské Dielo
Western Vtedy na Západe je považovaný za vrchol kariéry Sergia Leoneho. K nemu sa ako vždy pridal ďalší Ital - Ennio Morricone, ktorého soundtrack k tomuto filmu je považovaný za jeden z najlepších všetkých čias. Vyše trojhodinovým eposom Dobrý, zlý, škaredý sa chcel Leone veľkoryso rozlúčiť so svetom westernu, presvedčený, že povedal všetko, čo chcel povedať. Ale po úspechu všetkých troch filmov dostával režisér od všemocných filmových štúdií ponuky len na westerny.
Keď však štúdio Paramount prišlo v roku 1966 s ponukou na tie časy naozaj štedrého rozpočtu a predovšetkým možnosťou obsadiť Henryho Fondu, herca, s ktorým Leone túžil spolupracovať prakticky po celú doterajšiu kariéru, nedalo sa odmietnuť. Režisér sa spojil s talentovanými scenáristami Bernardom Bertoluccim a Dariom Argentom, aby mu pomohli vymyslieť, o čom tento film bude. Trojica sa rozhodla ísť na to metódou vtedy módneho postmodernizmu - vŕšením intertextuálnych odkazov na slávne diela westernového žánru. Na spoluprácu na scenári si prizval aj osvedčeného scenáristu Sergia Donatiho, ktorý bol majstrom filmovej skratky a brilantných dialógov. Väčšina populárnych „hlášok" vo filme pochádza od neho.
Odlišnosti od Trilógie Dolárová
Síce sa dá povedať, že Vtedy na Západe je typický Leoneho western, rozhodne sa však výrazne líši od predošlej režisérovej tvorby. Kým filmy z „Dolárovej trilógie" sa vyznačovali turbulentným tempom a často ironickým, parodujúcim a cynickým humorom, Vtedy na Západe upúta pomalým, meditatívnym rytmom, dlhými zábermi, v ktorých sa zdanlivo nič nedeje a menším dôrazom na humor.
A čo je pozoruhodné, hlavné postavy filmu sú zadefinované oveľa realistickejšie ako ich predchodcovia z „Dolárovej trilógie“, ba čo viac, v rámci filmu prechádzajú istým vývojom. To je v Leoneho kinematografii úplne nový prvok, najmä keď si uvedomíme, že pri vytváraní charakterov svojich predošlých westernov sa podľa vlastných slov inšpiroval commediou dell'arte a sicílskym marionetovým divadlom. Toto signalizuje nástup ďalšej, filmársky najzávažnejšej fázy Leoneho tvorby.
Ústredné Motívy: Železnica a Voda
Ústredným motívom vo Vtedy na Západe, okolo ktorého sa krúti celý dej, je železnica a jej prienik do dovtedy divokých prérií, púští a pustatín amerického západu. Rozvoj železničnej siete ohlasuje príchod civilizácie, kultúry, biznisu a zánik starého sveta hraničiarov, kovbojov a hrdinov potýčok s Indiánmi. Individualistický duch starého západu zaniká pod podvalmi železnej cesty, po ktorej dennodenne prichádzajú stovky a tisíce novoprišelcov za svojím šťastím a budúcnosťou.
Leone vidí divoký západ ako posledné útočisko hrdinov starého štýlu. Drsní chlapíci k westernom jednoducho patria, ale ich sošne teatrálny záverečný súboj pôsobí uprostred rušného staveniska železnice a stanice Sweetwater, ktorá sa v budúcnosti iste stane rušným železničným uzlom, na dosah od fučiacich lokomotív a zaneprázdnených robotníkov prenášajúcich hore-dolu akési tyče a železá.
Druhým motívom filmu je voda. Tekutina, bez ktorej niet života pre ľudí, zvieratá, ale ani pre parné rušne. Pre ňu sa zvádza najľútejší boj. Pre ňu musia zahynúť farmár Brett McBain a všetky jeho deti. Hlavná ženská postava Jill McBainová (Claudia Cardinale) ostáva na farme svojho zavraždeného manžela práve preto, lebo zistila, aká hra sa tu hrá. McBainovská farma je široko-ďaleko jedinou farmou s vlastným výdatným prameňom vody. Aj podlý Morton má svoj veľký bláznivý sen - potiahnuť železničné koľajnice krížom cez celé Spojené štáty až k západnému pobrežiu.
Nezabudnuteľná Hudba Ennia Morriconeho
Zvláštnu kapitolu pri rozprávaní o Vtedy na Západe tvorí originálna a nezameniteľná hudba Ennia Morriconeho. Napríklad nevýslovne prenikavý a akoby varovný nápev ústnej harmoniky, ktorý po pár taktoch doplní elektrická gitara, je povedomý aj ľuďom, ktorí tento film v živote nevideli. Je zaujímavým faktom, že Morricone napísal svoju hudbu pod Leoneho dozorom ešte pred samotným filmovaním, čo potom Leonemu umožnilo púšťať ju hercom počas nakrúcania závažných scén.
Každá z hlavných postáv má svoj vlastný hudobný motív, ktorý predznamenáva jej príchod a do veľkej miery ilustruje aj jej charakter. Motív Jill McBainovej má charakteristickú melódiu bez slov spievanú sopránom a vystihujúcu jej osamotenosť, nenaplnenosť a obrovskú vnútornú silu. Harmonikárov motív vystihuje jeho slobodu a zároveň varuje - ide o nebezpečného človeka, o ktorom nič nevieme. Cheyennov motív je hravý a občas až komický. A Frankov motív je motívom nebezpečnej zákernej šelmy, ktorej sa treba radšej vyhnúť.
Ennio Morricone - The Best of Ennio Morricone - Greatest Hits (HD Audio)
Zaujímavosti z Nakrúcania
- Henry Fonda na prvý raz odmietol ponuku hrať vo Vtedy na Západe. Až na radu Eliho Wallacha zmenil svoje rozhodnutie. Pôvodne chcel hrať s tmavými kontaktnými šošovkami, ale Leone ho presvedčil, že belasé oči najlepšie odzrkadlia krutú povahu chladnokrvného vraha.
- Charles Bronson v úlohe Harmonikára zažiaril len preto, lebo pred ním túto postavu odmietol hrať Clint Eastwood (z dôvodu konfliktu termínov) a po ňom James Coburn (ten zasa pýtal priveľa). Bronson bol tretí v rade.
- Leone chcel pôvodne obsadiť do úloh trojice zabijakov, čakajúcej na Harmonikára v úvode filmu, populárnu trojicu z Dobrý, zlý, škaredý (Clint Eastwood, Lee Van Cleef a Eli Wallach). Až keď sa Eastwood opakovane ospravedlnil, upustil od svojho zámeru.
- Al Mulock, ktorý hral zabijaka, čo si pukal kĺby na rukách, spáchal samovraždu na druhý deň po nakrútení svojich scén. Samovraždu spáchal aj Frank Wolff, predstaviteľ McBaina, a to v roku 1971 v rímskom hoteli.
- Verzia filmu distribuovaná v USA bola masívne zostrihaná a skrátená. Dekoráciu McBainovej farmy postavili zo skutočných drevených brvien, ktoré zvýšili po nakrúcaní filmu Orsona Wellesa Falstaff.
Ďalší Kľúčoví Režiséri a Filmy Žánru
Italian exploitation cinema has traditionally drawn on American genres, and never more popularly than in the spaghetti western. In the late 1960s, almost half of the films produced in Italy were westerns, from big budgeters by Sergio Leone to much cheaper ones. Okrem Leoneho sa na rozvoji a popularizácii žánru podieľali aj iní významní režiséri.
Sergio Corbucci
Po Leoneovi je Sergio Corbucci, ktorého Django (1966) je excelentným príbehom pomsty žánru. Tento western režírovaný Sergiom Corbuccim sa točí okolo bývalého vojaka Unie (Franco Nero), ktorý sa plahočí juhom Ameriky s rakvou. Po ceste naráža na bojovníkov Ku Klux Klanu, Mexické revolucionáre i bandity. Django je výnimočný svojim prekvapivým zakončením, kde sa konečne divák dozvie, čo je v skutočnosti v tajemné rakve hlavného hrdinu. Film bol v Spojenom kráľovstve zakázaný až do roku 1993 kvôli svojej brutalite.
Corbucciho ďalšie významné dielo je Veľké ticho (The Great Silence, 1968), úspešný taliansko-francúzsky western s hudbou Ennia Morriconeho. Film rozpráva príbeh brutálneho vraha Tigrera alias Loco (Klaus Kinski), ktorý vedie skupinu chamtivých lovcov ľudí, ktorí prenasledujú bandu desperátov skrývajúcich sa v zasnežených horách Utahu. Silence (Jean-Louis Trintignant) je nemý pištoľník, ktorého si najme mladá žena Pauline, keď Locova banda zavraždí jej manžela. Corbucciho pohľad na žáner je pochmúrny, čo sa odráža aj v zasneženej kulise tohto rezolútne pesimistického príbehu.
Damiano Damiani
Damiano Damiani’s A Bullet for the General (1967), známy aj ako Kulka pre generála, je prvý z revolučných Zapata westernov a patrí medzi prvé a najviac chválené politické špagety westerny. Odohráva sa za čias Mexickej revolúcie počas rokov 1920 - 1930. Príbeh rozpráva o tom, ako sociálna nespravodlivosť môže premeniť mexických banditov na revolucionárov. Hlavnú rolu si zahral Gian Maria Volonté ako brutálny Chucho, ktorému pomáha uhladený americký gentleman (Lou Castel) pri prepadnutí vlaku so zbraňami.
Ďalšie Dôležité Filmy a Tvorcovia
- Muž proti mužovi (Death Rides a Horse, 1967): Tento taliansky western z roku 1967 s Lee Van Cleefom v hlavnej roli vypráví príbeh Billa, ktorý sa stal svedkom vyvraždění svojej rodiny štyrmi bandity. Po pätnástich rokoch sa vydáva nájsť vrahov a uskutočniť pomstu.
- Dni hnevu (Day of Anger, 1967): Režisér Tonino Valerii, bývalý asistent Leoneho, sa zameral viac na charakterizáciu než na násilie. Film sleduje starnúceho pištoľníka Franka Talbyho (Lee Van Cleef) a jeho bývalého chránenca (Giuliano Gemma).
- Veľká prestrelka (The Big Gundown, 1967): Režíroval Sergio Sollima a je považovaný za jedného z najpolitickejších filmárov z trojice "Sergiov". Lovec ľudí Jonathan Corbett (Lee Van Cleef) chce skončiť so zabíjaním ľudí a stať sa senátorom.
- Sabata (1969): Gianfranco Parolini priniesol do žánru prehnanú akciu a farebné postavy. Lee Van Cleef hrá titulného pištoľníka, ktorý prekazí pokus lídrov malého texaského mesta o vykradnutie vlastnej banky.
- Moje meno je Nikto (My Name Is Nobody, 1973): Tento film režiséra Tonina Valeriia, kde Sergio Leone pôsobil ako producent, predstavuje sebareflexívny western, ktorý spája etablovaného Terence Hilla s hereckým titánom Henrym Fondom.
Zlatá Éra a Ústup Špagety Westernu
V neskorých 60. rokoch tvorili westerny takmer polovicu filmov produkovaných v Taliansku, od veľkorozpočtových filmov Sergia Leoneho až po oveľa lacnejšie diela. Cyklus sa na začiatku 70. rokov prepadol do sebareflexie a úpadku, keď popularitu prevzali komediálne westerny, známe ako „fagioli“ (napr. Pravá a ľavá ruka diabla). Potom si užil krátky súmrak, s neskoršími dielami ako Keoma (1976), ktoré tento žáner elegicky oslavovali.
Komediálne Westerny: "Fagioli"
Pravá a ľavá ruka diabla (They Call Me Trinity, 1970) je prvým z fagioli komediálnych westernov, kde hrajú Terence Hill a Bud Spencer ako dvaja bratia, ktorí prídu na pomoc Mormonom čeliacim brutálnemu majiteľovi pôdy. Čo bolo pôvodne zamýšľané ako vážny western, sa v rukách scenáristu a režiséra Enza Barboniho rozvinulo do čistej grotesky. Stal sa hitom v Taliansku a následne aj jeho pokračovanie Trinity Is Still My Name (1971), ktoré sa stalo komerčne najúspešnejším špagety westernom v histórii.
Leoneho Odkaz Po Westerne
Po fenomenálnom celosvetovom úspechu filmu Vtedy na Západe nakrútil Sergio Leone film, ktorým sa na dlhý čas rozlúčil s filmovou réžiou. Bol to western Hlavu dole (Giù la testa, 1971), známy aj ako Hrsť dynamitu. Hlavnou postavou je Juan Miranda, chladnokrvný zlodej a šéf početnej rodiny. Zlomyselná náhoda mu jedného dňa postaví do cesty muža, s akým sa vo svojom živote ešte nikdy nestretol: John H. Mallory jazdí na motocykle a diabelským spôsobom zaobchádza s dynamitom. Na rozdiel od všetkých členov svojej tlupy Miranda rázom pochopí, že to je ten správny človek, ktorý mu môže pomôcť splniť dlholetý sen - vykradnutie veľkej banky v meste Mesa Verde. Ako producent však zanechal svoj nezameniteľný odtlačok na filme Volám sa Nikto (Il mio nome è Nessuno, 1973). Svoju filmografiu Leone ukončil gangsterským eposom Vtedy v Amerike (C'era una volta in America, 1984).
Prehľad Najvýznamnejších Špagety Westernov
| Poradie | Názov Filmu | Rok Vydania | Režisér | Hlavné Postavy |
|---|---|---|---|---|
| 1 | Dobrý, zlý a škaredý | 1966 (SK: 1968) | Sergio Leone | Clint Eastwood, Eli Wallach, Lee Van Cleef |
| 2 | Vtedy na Západe | 1968 (SK: 1970) | Sergio Leone | Henry Fonda, Charles Bronson, Claudia Cardinale |
| 3 | Pre pár dolárov navyše | 1965 (SK: 1966) | Sergio Leone | Clint Eastwood, Lee Van Cleef |
| 4 | Veľké ticho | 1968 | Sergio Corbucci | Jean-Louis Trintignant, Klaus Kinski, Vonetta McGee |
| 5 | Za hrsť dolárov | 1964 | Sergio Leone | Clint Eastwood, Gian Maria Volonté |
| 6 | Django | 1966 | Sergio Corbucci | Franco Nero |
| 7 | Veľká prestrelka | 1966 (SK: 1967) | Sergio Sollima | Lee Van Cleef, Tomas Milian |
| 8 | Žoldnier (The Mercenary) | 1968 | Sergio Corbucci | Franco Nero, Tony Musante |
| 9 | Muž proti mužovi | 1967 (SK: 1968) | Giulio Petroni | Lee Van Cleef, John Phillip Law |
| 10 | Tvárou v tvár (Face to Face) | 1967 | Sergio Sollima | Gian Maria Volonté, Tomas Milian |
tags: #najlepsi #spagety #western