Plochy záhumienkov či súkromných poľnohospodárskych pozemkov sústredených najmä do kontaktnej zóny sídla s okolitou krajinou, ale aj v „zelených enklávach“ sídla považujeme z krajinnoekologického hľadiska za optimálne.
Spĺňajú viacero funkcií: zmierňujú ostrý prechod sídla do okolitej krajiny, podieľajú sa na vhodnej priestorovej diverzifikácii tejto zóny.
V kategórii „záhumienky“ zohľadňujeme aj plochy sadov a záhrad.
Majú podobný charakter (funkciu), navyše spĺňajú požiadavku na dostatok rozptýlenej vegetácie sídla.
Pri optimálnom priestorovom rozmiestnení trvale trávnych porastov sme tiež vychádzali z ich súčasnej lokalizácie.
Hoci tieto plochy ohrozuje rozširujúci sa sukcesívny proces, súčasné poľnohospodárske aktivity na týchto plochách ho monitorujú a zabraňujú ďalšiemu rozširovaniu.
Z hľadiska kvality pôd (aj z ostatných hľadísk) sa rozšíril na plochách, ktoré sú krajinnoekologicky nevýznamné.
Väčší podiel sukcesie sa javí v lokalitách s rozptýleným lazníckym osídlením.
Ako „nutné zlo“ sme ho poňali do krajinnoekologicky optimálneho usporiadania týchto lokalít.
V podstatnej miere tento proces zohľadňuje aj možnosť rekreačného alebo športového využívania voľného času, najmä každodennou formou miestnym obyvateľstvom.
Celé optimálne priestorové usporiadanie je „postavené“ na dostatku krajinotvornej vegetácie ako predpokladu naplnenia aktuálnych požiadaviek územného systému ekologickej stability, ale aj ochrany krajiny.
V návrhu kladieme dôraz na súčasné lokality (línie, enklávy) s rozptýlenou krajinnou vegetáciou ako podpory týchto požiadaviek.
Návrh ekostabilizačnej a krajinotvornej vegetácie by mal vytvárať základnú kostru ekologickej stability a dotvárať návrh regionálneho územného systému ekologickej stability (najmä miestne biokoridory).
Nosným prvkom tejto štruktúry je sprievodná vegetácia toku Hučava.
Z tohto pohľadu sa však javí konflikt záujmov ochrany prírody a krajiny so spoločenskou aktivitou (športové lietanie, najmä plocha letiska).
Letisko je lokalizované v centre biokoridoru (s regionálnym významom), výrazne bráni v prirodzenej migrácii vyššej zveri.
Na dôvažok je situované na kvalitnej (v území katastra) poľnohospodárskej pôde (pôdy stredne ťažké až ťažké, bez až slabo skeletnaté, hlboké), navrhovanej na orné pôdy so striedaním kosných lúk.
Čo sa týka konfliktu záujmov, je to jediný výraznejší konflikt.
V južnej časti kopca Švosť sa javí možnosť využiť nekvalitné plochy formou zástavby s rôznou funkciou (skladové plochy, autotrenažér, detské dopravné ihrisko ...).
Z vyhodnotenia krajinnoekologických vlastností vyúsťujúcich do optimálneho priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je zrejmé, že súčasná štruktúra krajiny rešpektuje krajinnoekologický potenciál katastra.
Návrh optimálneho priestorového usporiadania túto skutočnosť upravuje len v krajinnoekologicky kritických plochách či lokalitách.
Návrh koncepcie verejného dopravného a technického vybavenia - dopravný systém obce
Dopravný systém obce je založený prehľadne a zodpovedá veľkosti obce.
Problematické sú križovatky tak na cestách III. triedy, ako aj na miestnych komunikáciách z hľadiska ich prehľadnosti.
Nárožia obytných objektov zabraňujú dostatočnej viditeľnosti v blízkosti križovatiek.
V niektorých prípadoch je tento problém riešený zrkadlom.
Širšie dopravné vzťahy
Obec Očová je napojená na cestnú sieť vyššieho významu z dvoch smerov : Od smeru Zvolen - Lučenec je napojená z cesty I. triedy č. 50 odbočením v obci Zvolenská Slatina cestou III. triedy č. 05090.
Zo smeru Zvolen - Lieskovec - Zolná - Očová je napojená cestou III. triedy č. 06628.
Východným smerom je Očová spojená s Detvou cez Dúbravy cestou III. triedy č. 06628.
Z tejto cesty je zároveň dopravné prepojenie cez Holcov majer štátnou cestou III/05097, ktorá sa napája na cestu I/50 v obci Vígľaš.
Na železničnú dopravu je Očová napojená južným smerom v obci Zvolenská Slatina vo vzdialenosti 3,5 km.
Miestne komunikácie
Systém miestnych komunikácií nadväzuje na obe cesty III. triedy, ktoré zastavaným územím obce prechádzajú.
V smere juhovýchod - severozápad prebiehajú obcou dve paralelné komunikácie, ktoré sú čiastočne aj cestami III. triedy.
V kolmom smere ich križujú viaceré kratšie miestne komunikácie.
Šírkové usporiadanie miestnych komunikácií sa pohybuje od kategórie MO 8/40 až po MOk 4/30.
Všeobecne ide o komunikácie s úzkymi vozovkami, ktorých šírka sa pohybuje od 3. do 6. metrov.
Slúžia pre motorovú dopravu i pre peší pohyb.
Povrch vozoviek má bezprašnú úpravu a pomerne dobrú kvalitu, vzhľadom na priebežnú obnovu živičnej vrstvy.
Pozdĺž vozoviek sú vybudované odvodňovacie rigoly.
Viaceré miestne komunikácie sú slepé s otočkami nezodpovedajúcimi platnej STN, resp. sú bez otočiek, s plynulým prechodom do kategórie poľných ciest.
Celková dĺžka miestnych komunikácií je 12 km.
Návrh automobilovej dopravy a komunikačná sieť
Zberné komunikácie
Nadradeným dopravným systémom sú obidve štátne cesty prechádzajúce cez zastavané územie obce.
- Cesta III/06628 (smer od Zolnej) sa v extraviláne zaraďuje do kategórie C 8/60 a v intraviláne do funkčnej triedy B 2, kategórie MZ 9/50. Táto komunikácia tvorí aj hlavnú dopravnú os obce. Prebieha v smere JZ - SV takmer celou obcou v dĺžke cca 1,8 km. Na niektorých úsekoch sú vybudované zastávky hromadnej dopravy a chodníky.
- Cesta III/06628 (smer od Dúbrav) sa zaraďuje v extraviláne do kategórie C 9,5/60. V intraviláne je zaradená do funkčnej triedy B 2, kategórie MZ 9/50 s dopravnou závadou v križovatke s ul. Mieru. Túto dopravnú závadu navrhujeme odstrániť zlepšením priehľadnosti križovatky a dobudovaním križovatky v súlade s platnou STN.
- Cesta III/05090 spája Očovú so Zvolenskou Slatinou. V extraviláne má kategóriu C 9,5/60 a v intraviláne je zbernou komunikáciou funkčnej triedy B 2, kategórie MZ 9/50. Keďže obidve križovatky s ul. 1. mája a s ul. Mieru sú problematické, tieto dopravné závady navrhujeme odstrániť zlepšením priehľadnosti a dobudovaním križovatiek v súlade s platnou STN.
Obslužné komunikácie
Všetky obslužné komunikácie v obci sa vzhľadom na malú intenzitu dopravy a šírkové a smerové parametre komunikácií ich zaraďuje do funkčnej triedy C 3.
Niektoré existujúce obslužné komunikácie sú v kategórii MO 8/30 ako obojsmerné dvojpruhové bez samostatného chodníka pre peších.
Navrhujeme zlepšenie šírkových a smerových pomerov obslužných komunikácií v tých úsekoch, kde to svetlosť ulíc umožňuje.
V úsekoch, kde to svetlosť ulíc neumožňuje, navrhujeme zjednosmernenie dopravy organizačnými opatreniami.
Novonavrhovanú ulicu v obytnej skupine Dvoriská navrhujeme vo funkčnej triede C 3, kategórie MO 8/30 s otočkou a jednostranným chodníkom šírky 1,2 m.
Novonavrhovanú ulicu z ul. Mieru k futbalovému štadiónu navrhujeme vo funkčnej triede C 3, kategórie MO 8/30 s jednostranným chodníkom šírky 1,2 m.
Novonavrhovaný úsek ulice pre štyri rodinné domy v lokalite Fangova priehrada je navrhovaný tiež vo funkčnej triede C 3, kategórie MO 8/30.
Ostatné miestne komunikácie sú užšie.
V zmysle STN 736110 je ich možné zaradiť do funkčnej triedy C 3, kategórie MOK 4/30 ako obojsmerné komunikácie jednopruhové s krajnicami a výhybkami s dĺžkovým obmedzením 80 až 100 m.
Vzhľadom na veľmi malú dopravnú intenzitu takáto kategória vyhovuje.
Šírka týchto komunikácií sa často mení a sú na nich časté križovatky (napr. ul. Čsl. armády, Partizánska, časť ul. J.R. Poničana).
Niektoré krátke úseky sme zaradili do funkčnej triedy D 1 - ukľudnené pešie komunikácie s možnou automobilovou obslužnou dopravou.
Ide o úseky : odbočka z ul. SNP na západnom okraji obce, pod farským úradom, prístup do cintorína, dve odbočky z ul. Mieru, smerom južným, prepojenie ulíc Čsl. armády a SNP pri mlyne a pri predajni Jenota v centrálnej časti obce a o dva úseky na SV okraji obce.
Účelové komunikácie
Očová má rozsiahle katastrálne územie, ktorého jednotlivé časti sú sprístupnené účelovými komunikáciami.
V západnej a južnej časti riešeného územia sa jedná o poľné cesty, v severnej a východnej časti sa jedná väčšinou o lesné cesty.
Časť týchto komunikácií má bezprašnú povrchovú úpravu (najmä úseky sprístupňujúce roztrúsené osídlenie m.č. Obchoditá, Holcov majer a Bujačie.
Ostatné komunikácie majú spevnený prašný povrch, alebo nespevnený povrch vyjazdený poľnými, alebo lesnými mechanizmami.
Vozovky sú široké 3,5 až 5 m.
Navrhujeme postupné rekonštrukcie vozoviek tak, aby do všetkých obývaných miestnych častí viedli komunikácie s bezprašným povrchom.
Časť týchto komunikácií navrhujeme vyznačiť ako cykloturistické trasy.
Pešie komunikácie
Systém peších komunikácií je čiastočne vybudovaný v centrálnej časti obce, pozdĺž vozoviek, bez deliaceho trávneho pásu.
Okrem toho sa chodníky vyskytujú v enklávach verejnej zelene a v parkoch.
Chodníky majú šírku 1,2 - 2,5 m, majú betónový, asfaltový, alebo dláždený povrch.
V parkoch sú chodníky tiež s pieskovým povrchom.
Časť peších komunikácií má charakter prejazdních chodníkov.
Celková dĺžka peších komunikácií je 1,3 km.
Navrhujeme vybudovať nové pešie komunikácie pozdĺž všetkých zberných komunikácií v zastavanom území obce.
Okrem toho aj v ul. J. Tavodu, ul. Mieru, ul. J. R. Poničana a v navrhovaných uliciach s bytovou výstavbou.
Hromadná doprava
Hromadnú prepravu osôb zabezpečuje S A D Zvolen.
V obci je 8 autobusových zastávok s prístreškami prispôsobenými regionálnym prvkom architektúry.
Celkový počet spojov za deň je 20.
Spojenie je s okresným sídlom Zvolen, s PPS holding Detva a s mestom Detva.
Súčasný stav hromadnej dopravy, ako aj počet a rozmiestnenie zastávok vyhovuje.
Navrhujeme dobudovať chýbajúce pešie komunikácie k zastávkam.
Budovanie lepších sietí verejnej dopravy pre všetkých
Statická doprava
V obci je 420 miest na odstavovanie osobných motorových vozidiel - na samostatných odstavných plochách, alebo na okrajoch rozšírených komunikácií.
Okrem nich je v obci 376 garáží pre osobné automobily, väčšinou pri rodinných, alebo bytových domoch.
Tento počet vyhovuje súčasnému stupňu motorizácie a čiastočne aj v návrhovom období.
Nové odstavné plochy navrhujeme v centre obce (15 miest), pri cintoríne (30 miest) a pri novom areáli podnikateľských aktivít pri letisku (30 miest).
Celkový počet odstavných miest bude 420 + 75 = 495 miest.
Vodné toky a vodné hospodárstvo
Zásobovanie vodou
Súčasný stav zásobovania vodou Obec Očová má vysoké percento pokrytia obyvateľstva pitnou vodou.
K zásobovaniu pitnou vodou slúžia 2 vodojemy: 1. vodojem s obsahom 2x250 m3 pre II. tlakové pásmo s kótou dna 466,0 m. n. m. a 2. o objeme 400 m3 pre I. tlakové pásmo s kótou dna 433.6 m. n. m.
Povolenie pre trvalé využívanie vodojemov, ktoré sú v správe StVaK-u, ako aj väčšia časť rozvodných sietí, vydal ONV - OPLVH vo Zvolene pod č. OPLVH - vod. 1373/403/88 zo dňa 29.6.1988.
Vodojemy boli pôvodne plnené zo skupinového vodovodu Hriňová - Lučenec - Fiľakovo /HLF/ pomocou prečerpávania.
Potrubie, ktorým sa zásobovali uvedené vodojemy je v súčasnosti mimo prevádzky uzatvorením uzáveru v šachte, ktorá sa nachádza pri Holcovom majeri.
Voda do vodojemov je teraz privádzaná z odberu z Hučavy, ktorý sa nachádza cca 7 km od obce v mieste pri Hrochotskom mlyne a ktoré smeruje do Podpolianskych strojární.
Odbočkou DN 160 sú zásobované vodojemy pre I. a II. tlakové pásmo.
Povolenie pre odber vody z Hučavy vydal ONV - OPLVH vo Zvolene dňa 27.8.1985 pod č. OPLVH - vod 1105/403/85-335.
V obci je aj časť sietí, ktoré sú v správe OcÚ, avšak voda sa odoberá z verejnej siete, patriacej StVaK-u.
Tieto siete sa nachádzajú na hornom konci /Píla/ a celý rozvod v Holcovom majeri a to od šachty, kde je uzáver HLF pre Očovú.
Za rok 2000 bola fakturovaná dodávka pitnej vody v množstve 117.000 m3, z čoho vychádza spotreba vody na osobu 114,16 l.
Straty vo vodovodnej sieti a množstvá nepodchytené fakturáciou predstavujú 43,2%.
Poľnohospodárske družstvo v Očovej podľa rozhodnutia č. VO 420/403/95-Sč môžu byť využívané zdroje podzemných vôd nasledovne:
- Obchoditá 3,6 m3.d-1 1.336 m3.r-1
- Holcov majer 9,0 " 3.285 "
- Dúbravy 30,4 " 11.096 "
- Očová - Teheľňa stredisko č. 1 farma dojníc 49,9 " 18.220 "
- Očovská - stredisko č. 2 farma ošípaných 95,9 " 35.000 "
Strojno mechanizačné stredisko je napojené na obecný vodovod.
Súčasný stav odkanalizovania
V správe StVaK-u nie je žiadna kanalizačná sieť, ani ČOV.
Vybudované trasy kanalizácie a ČOV sú v správe obce.
1. ČOV typu BDČ 1 slúži iba pre OcÚ a ako vodohospodárske dielo bolo povolené ObÚ ŽP vo Zvolene oddelením ŠVSaOO rozhodnutím č. ŽP vod 933/2/403/94-Sč zo dňa 14.9.1994.
V zmysle tohto rozhodnutia na nakladanie s vodami - vypúšťanie odpadových vôd z ČOV do Hučavy bolo dané v týchto hodnotách a množstvách: Qp = 0,012 l.s-1 Qd = 0,04 l.d-1 Qr = 365 m3.r-1 Qmax = 0,014 l.s-1 BSK5 40 mg.l-1 0,015 t.r-1 NL 40 " 0,015 " pH 6,5 - 8,5
Pri odbere kontrolných vzoriek bolo konštatované, že čistiareň BDČ má lepšie výsledky, ako bolo stanovené v povolení.
Pre skupinu rodinných domov na hornom konci obce, IBV Píla, bola vybudovaná sieť a ČOV typu BDČ 15, ktorá bola povolená rozhodnutím č. ŽP - vod. 524/403/94 - Sč zo dňa 6.5.1994, ktoré vydal ObÚ ŽPaOO vo Zvolene.
Týmto rozhodnutím je do toku Hučava možné vypúšťať: Qp = 0,17 l.s-1 Qd = 14,4 m3.d-1 Qr = 5.256 m.r-1 Qmax = 0,23 l.s-1 pH 6,5 - 8,5 BSK5 36 mgO2.l-1 0,52 kg.d-1 0,19 t.r-1 NL 37 " 0,53 " 0,19 "
Pre skupinu rodinných domov pri ceste od Zvolenskej Slatiny, bola vybudovaná sieť a ČOV typu BDČ 90 C, na ktorú vydal rozhodnutie o používaní ObÚ ŽP pod č. Žp.-vod.489/403/94 - O zo dňa 30.3.1994 a kde stanovil hodnoty prípustných koncentrácií znečistenia a množstvo vypúšťaných odpadových vôd: pH 6,0 - 8,8 BSK5 30 mg.l-1 max. 35 mg.l-1 NL 35 " " 40 " CHSKcr 120 " " 140 " Qp = 1,27 l.s-1 Qd = 110,0 m3.d-1 Qr = 40.150 m3.r-1
Materská škola v strede obce má septik, ktorý bol vybudovaný v sedemdesiatich rokoch a č. rozhodnutia o povolení prevádzky sa nepodarilo zohnať.
Posledné rozbory odpadových vôd z tohto septika boli nasledovné: pH 7,8 CHSK 146,0 mg.l-1 BSK5 29,0 " NL 12,0 "
Druhá MŠ a základná škola majú vybudované žumpy, od ktorých rozhodnutie o povolení ich používania neboli k dispozícii.
Administratívna budova poľnohospodárskeho družstva, stredisko č.1 - farma dojníc, stredisko č.2 - farma ošípaných zachytávajú odpadové vody v žumpách, pre ktoré vydal rozhodnutie o ich používaní ONV vo Zvolene pod č. OPLVH - vod. 1920/406/80.
Strojno mechanizačné stredisko pre sociálne účely má vybudovanú žumpu, do ktorej vtekajú aj odpadové vody z umývania mechanizmov a ktoré sú predčisťované v lapači olejov typu Uniflot.
Návrh zásobovania vodou
Obec pitnou vodou je zásobovaná z dvoch vodojemov, ktoré slúžia pre 1. a 2. tlakové pásmo.
Uličná sieť pokrýva takmer celú obec.
Novonavrhované rozšírenie je v častiach, kde sa uvažuje s novou výstavbou rodinných domov a to v časti Dvoriská.
Pod ulicou Dvoriská je navrhnutá nová ulica, Vodárenská, v ktorej je už vodovodná sieť vybudovaná.
Rozšírenie siete je nutné v časti Píla a v časti pri poľnohospodárskom stredisku č. 2, kde sa nachádza farma dojníc.
