Pestovanie vlastnej zeleniny a ovocia nemusí byť výzvou ani v tienistej záhrade. Súhlasíme s tým, že so zeleninou vypestovanou v domácich podmienkach sa tá supermarketová nemôže ani len porovnávať. Možno ste sa doteraz pestovania obávali alebo sa vám v ňom jednoducho nedarilo. Žiaden strach. Či sa už chystáte na svoju prvú alebo desiatu záhradkársku sezónu, naše rady vám pomôžu dosiahnuť vytúžený cieľ - šťavnatú zeleninu plnú vitamínov.
Aj keď tienistá záhrada môže byť pre mnohých záhradkárov „tvrdým orieškom“, netreba sa vzdávať! Existuje množstvo rastlín, ktoré sa v tieni cítia skvele a môžu sa na nich pestovať rôzne druhy zeleniny a drobného ovocia. Tieň môže mať aj celý rad výhod. Niektoré rastliny dokonca uprednostňujú tienisté podmienky. Počas horúcich letných mesiacov sa v nich dobre zbierajú zelenina aj ovocie. Dôležité je vybrať si vhodné druhy zeleniny, myslieť na dostatok živín dopĺňaných hnojením a pravidelnú zálievku.
Kde pestovať zeleninu?
Pravdepodobne ste už počuli o prípadoch, keď zelenina na záhrade zvädla, prípadne zhnila. Nemajte však obavy, zväčša je to spôsobené len nesprávnym výberom miesta na sadenie. Samozrejme, každý druh si vyžaduje svoje špecifické podmienky, ktoré je dobré si overiť ešte pred samotnou výsadbou. Vo všeobecnosti však platí, že má zelenina rada vyrovnané hodnoty slnečného svetla a vlahy. Sadiť nie je vhodné na miestach, ktoré zakrýva po celý deň tieň. Pozor si tiež dávajte na sadenie blízko vodných zdrojov, kde sa môžu rastliny pomerne jednoducho podmočiť.
Tieň v záhrade môže byť rôznorodý, a preto je dôležité ho pred začatím pestovania dôkladne spoznať. Stabilný tmavý tieň spôsobujú vysoké budovy alebo plné ploty, ktoré neumožňujú zmenu svetelných podmienok počas roka. Hoci na takomto stanovišti veľa druhov neporastie, stále je na výber. Prerežeme konáre okolitých stromov a kríkov, tým dostaneme k povrchu pôdy oveľa viac slnečných lúčov.
Typy tieňa a vhodná zelenina
- Hlboký tieň: Vyhovuje hubám. Hlivu ustricovú či shiitake ľahko dopestujeme vďaka hotovej pestovateľskej sadbe alebo si zakúpeným mycéliom naočkujeme pne. Okrem listového šalátu skúsime napríklad nenáročnú rukolu, špenát či napríklad mizunu.
- Plný až čiastočný tieň: V záhone v plnom až čiastočnom tieni pestujeme listovú zeleninu, ako je šalát, špenát, rukola. Trojhodinový slnečný svit umožňuje pestovanie aj ďalších druhov plodín. Porastie tu napríklad kel, mangold, pak-choi, listový petržlen, u nás ešte stále málo pestovaný štiav či trebuľka. S tieňom blízko živého plotu si veľmi dobre poradia popínavé fazule, ktorým poskytneme vyššiu oporu z dlhých bambusových tyčí. Fazule sa tak doslova vyšplhajú za svetlom. Z ovocia sú vhodné čučoriedky, černice, maliny, odrody ríbezlí so svetlými plodmi alebo mesačné jahody. V tomto type tieňa veľmi dobre prosperujú všetky plodiny odporúčané na pestovanie v hlbokom až čiastočnom tieni.
- Mozaikový tieň: Dá sa využiť na pestovanie prezimujúcej zeleniny, ako je kučeravý kel, čierny koreň či špenát.
- Polotieň: Hodí sa do neho všetky plodiny, ktoré sa dajú pestovať aj v ostatných typoch tieňa. Široké pestovateľské možnosti sú najmä v blízkosti západne orientovaných múrov či živých plotov. Z ovocného sortimentu je možné vysadiť skoré odrody jabloní, napríklad ‘Discovery’, alebo slivky. Z drobného ovocia sú dobrou voľbou čierne ríbezle i kyslomilné čučoriedky, brusnice či kľukva. Hoci toto stanovište vyhovuje aj náročnejším druhom zeleniny a ovocia, stále množstvom slnečného svitu nepostačuje najnáročnejšej plodovej zelenine, ako sú paradajky, papriky, baklažán. V polotieni môžeme pestovať aj koreňovú zeleninu (mrkva, repa, reďkev, kvaka), ale na úrodu si budete musieť počkať dlhšie. Tam, kde je menej slnka sú vhodné najmä kríčkové a trpasličie odrody.
Na prvom hrášku si môžete pochutnať už v máji, približne 80 dní po výseve. Reďkovka je na podmienky a priestor veľmi nenáročná koreňová zelenina. Bez problémov odolá chladnejšiemu počasiu a dozrieva veľmi skoro po výsadbe. Zabezpečí vám tak prvé čerstvé vitamíny už počas jari.
Výber zeleniny podľa potreby slnka
Poradíme vám šikovnú pomôcku: predstavme si, akú časť rastliny konzumujeme - podľa toho ľahko zistíme, či je vhodná do menej slnečných oblastí alebo nie. Druhy zeleniny, z ktorých konzumujeme plody, sú zväčša náročné na potrebu slnka, potrebujú minimálne 6 až 8 hodín slnečného žiarenia. Avšak plodiny, z ktorých konzumujeme listy, sú podstatne skromnejšie a znesú aj čiastočne tienisté podmienky.
Listová zelenina a bylinky vhodné do tieňa
- Pak-choi (čínska kapusta): Táto ázijská listová zelenina je mimoriadne skromná - v krajnom prípade jej postačia aj dve hodiny slnka denne, a pritom je nabitá mnohými živinami. Dozrieva 30 dní po výseve.
- Rukola: Tejto pikantnej ozdobe šalátov stačia tri-štyri hodiny slnka denne. Priveľa slnka jej dokonca vadí, spôsobuje stáčanie listov. Pestovanie rukoly je jednoduché, dokonca si ju môžete vypestovať aj v interiéri. V záhrade sa dá pestovať od jari do septembra. Potrebuje úrodnú pôdu a zálievku každý alebo každý druhý deň. Úroda vás poteší 4-5 týždňov po vysiatí.
- Šalát a špenát: Doslova vyžadujú polotieň, pretože priame slnko im spôsobí stáčanie listov a spomalí rast. Ich mladé výhonky sú dokonca odolné voči miernemu mrazu. Výhodou hlávkového šalátu je možnosť pestovať ho z predpestovaných priesad alebo pomocou priamej výsadby. Šaláty sú určite vhodnou voľbou pre každého, kto so záhradkárčením ešte len začína.
- Kel: Môže rásť aj na priamom slnku, ale ani ak ho pestujeme v tieni neuvidíme veľký rozdiel.
- Medvedí cesnak a divoký pór: Bežne rastie voľne v prírode v niektorých opadavých lesoch, no ak ho nemáte vo vašom okolí dostatok, môžete ho pestovať ako trvalku v záhrade. Pri oboch druhoch sú jedlé listy aj podzemné časti a darí sa im na tienistých miestach pod stromami a kríkmi. Sú odolné voči chladu a mrazu, čo ich radí medzi prvé rastliny, ktoré klíčia a rastú skoro na jar. Vysádza sa na jeseň alebo na jar po rozmrznutí pôdy. Vyhovuje mu polotienisté stanovisko, obľubuje susedstvo s kríkmi a stromami.
- Štiav: Je viacročná rastlina, ktorej listy majú pikantnú, citrusovú chuť s trpko horkým dozvukom. Táto listová zelenina je veľmi populárna vo Francúzsku. Štiav najlepšie chutí na jar a počas skorého leta, kedy má sviežu, citrusovú chuť.
Koreňová zelenina do polotieňa
V polotieni môžete pestovať aj koreňovú zeleninu (mrkva, repa, reďkev, kvaka), ale na úrodu si budete musieť počkať dlhšie. Ako ideálna voľba pre začínajúcich pestovateľov sa môže javiť mrkva či petržlen. Ich pestovanie pritom nie je vôbec náročné. Dávajte si však pozor, aby ste vysádzali koreňovú zeleninu z priameho výsevu.
- Mrkva: Je najmenej náročný druh zeleniny. Vysievať mrkvu môžete začať už v marci. Nie je náročná na svetlo, no potrebuje ľahkú a priepustnú pôdu.
- Reďkovka: Je na podmienky a priestor veľmi nenáročná koreňová zelenina. Reďkovku vysievajte do ľahších piesočnatých pôd bohatých na humus.
- Chren: Je veľmi nenáročná koreňová zelenina, ktorú môžete vysadiť už v marci.
- Cvikla: Úplne nenáročná koreňová zelenina. Vysádza sa v období od apríla až do júna. Doba pestovania záleží na rozhodnutí, či chcete zberať malé alebo veľké buľvy. Nie je náročná na pôdu a zalievať ju stačí v období väčšieho sucha.
Strukoviny do polotieňa
V polotieni môžeme pestovať aj fazuľu a hrach, myslime však na to, že čím menej slnka bude mať, tým pomalšie budú dozrievať. Tam, kde je menej slnka sú vhodné najmä kríčkové a trpasličie odrody.
- Hrach: Je ideálnym kandidátom na skoré jarné pestovanie. Klíči už pri teplotách 1 - 2 °C a po vzídení znesie aj mínusové teploty. Vysadiť ho môžete už začiatkom marca. Potrebuje draslík a fosfor. Vyhovujú mu stredne ťažké, vzdušné, nie však zamokrené pôdy.
- Fazuľa šarlátová: Sa bežne pestuje ako okrasná trvalka, no zároveň je to ideálna strukovina aj do úžitkovej záhrady. Zberať a konzumovať sa môže vo forme mladých zelených strukov, no aj ako klasická fazuľa. Po tepelnej úprave sú jedlé aj kvety, mladé listy a hľuzy tejto všestrannej rastliny.
12 perfektných druhov zeleniny na pestovanie v tienistom záhradnom priestore
Pestovanie v kvetináči alebo sadenie do zeme?
Pri pestovaní zeleniny si veľmi rýchlo uvedomíte, že všetko so všetkým súvisí. Ak teda podceníte jeden faktor, môže vás to stáť celú úrodu. Preto je nevyhnutné si vopred premyslieť spôsob, akým budete zeleninu pestovať. Máte doma nevyužité kvetináče? Zasaďte do nich menšie druhy zeleniny ako je cesnak alebo reďkovky. Ak by ste chceli pestovať objemnejšie zeleninové kry, zvážte kúpu kontajnera na pestovanie. Majte však na pamäti, že najlepšie je zeleninu pestovať priamo vo vašej záhrade. Ak teda máte možnosť, plodiny saďte do zeme.
Ešte pred výsadbou by ste si mali premyslieť, aký druh zeleniny sa pokúsite vypestovať. Niektorým sa u vás môže dariť viac, iným menej. Všetko závisí od kvality a typu pôdy vo vašej záhrade. Ohľad by ste mali brať aj na veľkosť plochy, ktorú ste ochotní na pestovanie zeleniny vyčleniť. Ak je váš priestor obmedzený, zvoľte radšej menšie druhy zeleniny, akými sú napríklad mrkva alebo cibuľa. Ak máte miesta dostatok, pokojne siahnite po kríčkových paradajkách či tekviciach. Kreativite sa medze nekladú. Nezabúdajte však na svoje chuťové preferencie.
Nenáročné druhy zeleniny na skorú jar
Prvé jarné slniečko je signálom, že je čas začať s výsadbou zeleniny. Dobrou správou je, že prvé druhy zeleniny si môžete zasadiť už úvodom marca. Pri pestovaní zeleniny je vhodné čo najviac vyťažiť z obdobia, keď ešte nie sú dreviny plne olistené. Skoro na jar vysievame reďkovky i skoré odrody kalerábu. Vysievame rýchlorastúce plodiny, ako sú reďkovky či šaláty, v tieni vysokých stien fazuľu.
Tu je zoznam nenáročných druhov zeleniny vhodných na skoré jarné pestovanie:
- Mrkva: Vysievať mrkvu môžete začať už v marci. Nie je náročná na svetlo, no potrebuje ľahkú a priepustnú pôdu.
- Medvedí cesnak: Vysádza sa na jeseň alebo na jar po rozmrznutí pôdy. Vyhovuje mu polotienisté stanovisko, obľubuje susedstvo s kríkmi a stromami.
- Hrach: Klíči už pri teplotách 1 - 2 °C a po vzídení znesie aj mínusové teploty. Vysadiť ho môžete už začiatkom marca.
- Reďkovka: Vysievajte ju do ľahších piesočnatých pôd bohatých na humus. Bez problémov odolá chladnejšiemu počasiu a dozrieva veľmi skoro po výsadbe.
- Listový šalát: Nemá rád príliš veľké horúčavy, práve naopak, vyhovuje mu chladnejšie jarné počasie.
- Chren: Môžete ho vysadiť už v marci. Ide o veľmi nenáročnú koreňovú zeleninu.
- Jarná cibuľka: Vysádzajte ju koncom marca až začiatkom apríla. Po vysadení sa z úrody budete tešiť už po troch či piatich týždňoch.
- Zemiaky: Vysádzajú sa v polovici apríla. Ak ich plánujete pestovať vo vreciach či debničkách, môžete ich vysádzať už v marci.
V podstate všetka zelenina z čeľade cesnakovité je odolná voči mrazu, preto je skvelou zeleninou na skoré jarné pestovanie.
Tabuľka: Prehľad nenáročnej zeleniny na skorú jar
| Druh zeleniny | Obdobie výsadby | Potreba slnka | Doba dozrievania | Poznámky |
|---|---|---|---|---|
| Mrkva | Marec | Nie je náročná na svetlo | Dlhšie | Potrebuje ľahkú, priepustnú pôdu |
| Medvedí cesnak | Jeseň/Jar | Polotieň | Skoro na jar | Odolný voči chladu a mrazu |
| Hrach | Začiatok marca | Stredne náročný | cca 80 dní | Klíči pri 1-2 °C, znesie mrazy |
| Reďkovka | Druhá polovica marca | Jar: slnečné, Leto: polotieň | 4-5 týždňov | Odolá chladnejšiemu počasiu |
| Listový šalát | Jar až koniec leta | Chladnejšie jarné počasie, polotieň | Rýchlo | Mladé výhonky odolné voči miernemu mrazu |
| Chren | Marec | Nie je náročný | Dlhšie | Veľmi nenáročná koreňová zelenina |
| Jarná cibuľka | Koniec marca/začiatok apríla | Nie je náročná | 3-5 týždňov | Nevyhovujú jej premokrené pôdy |
| Zemiaky | Polovica apríla (vreciach/debničkách už v marci) | Kyprá pôda, dostatok zálievky | Dlhšie | Dostatok zálievky |
Trvalková zelenina pre bezúdržbovú úrodu
Predstavte si pestovanie zeleniny, ktorá si nevyžaduje každoročnú prípravu a kultiváciu pôdy, výsadbu a mesiace odburiňovania na to, aby ste sa dopracovali k úrode ešte pred príchodom zimy. Predstavte si druhy zeleniny, ktoré bez problémov prežijú zimu a na jar začnú bez akejkoľvek starostlivosti rásť a produkovať omnoho skôr ako tradičná zelenina vo forme letničiek. Presne také sú trvalkové druhy zeleniny, ktoré stačí zasadiť raz a z úrody ich plodov sa tešíte roky tak, ako je to pri ovocných stromoch a kroch alebo pri trvalkových okrasných záhonoch.
Len málo záhradkárov pozná možnosti týchto chutných a bezúdržbových druhov, ktoré vedia obohatiť každú záhradu. Výnimkou je azda len známa rebarbora, špargľa či chren, no existujú desiatky ďalších skvelých druhov, ktoré stoja za pozornosť. Našťastie sa aj vďaka novým poznatkom o úrodnosti pôdy, permakultúre a udržateľnom pestovaní stáva trvalková zelenina čoraz obľúbenejšou aj v našich záhradách a to zaslúžene. Väčšina trvalkovej zeleniny potrebuje nejaký čas aby po výsadbe zapustila korene a nabrala silu na produkciu úrody.
Vybrané druhy trvalkovej zeleniny
- Rebarbora: Je azda najznámejší druh zeleniny - trvalky. Pestuje sa pre jej dužinaté, šťavnaté stonky, ktoré majú skvelú, výraznú, sladko-kyslastú chuť. Táto viacročná rastlina nie je náročná na starostlivosť a na to aby prosperovala jej stačí výživná, priepustná pôda a polotienisté stanovisko.
- Katran prímorský (morský kel): Často sa pestuje ako okrasná rastlina, no zároveň je to vynikajúca listová zelenina, chuťou pripomínajúca kel. Jej výhonky, listy a kvety sú jedlé a vďaka svojej odolnosti bez problémov prežije zimu. Prosperuje dokonca aj v slaných pôdach.
- Čakanka: Ak jej korene necháme po zbere úrody v zemi neporušené a na zimu ich prikryjeme, rastlina prežije aj tuhšie mrazy a bude prinášať úrodu aj počas nasledovných sezón.
- Topinambur (slnečnica hľuznatá): Je výnimočná, viacročná rastlina vytvárajúca jedlé hľuzy, ktoré je možné jesť čerstvé aj tepelne spracované ako zemiaky. Sú úplne bezúdržbové a darí sa im v rôznych pôdach, no pri pestovaní si vyžadujú slnko a priestor. Je však potrebné ich držať pod kontrolou pravidelným zberom hľúz, pretože majú tendenciu sa invázne rozširovať.
- Špargľa: Prináša svoju úrodu (šťavnaté výhonky) už skoro na jar. Keď sa však raz príjme, vydrží rásť až 20 rokov a je veľmi produktívna.
- Bambus: Niektoré druhy bambusov sú na pestovanie jedlých výhonkov vhodnejšie ako iné (napr. Phyllostachys edulis alebo Phyllostachys dulcis). Bambusové výhonky sa musia zberať, pokým sú mladé a mäkké a musia byť tepelne spracované aby boli jedlé.
- Cibuľa poschodová (kráčajúca cibuľa): Plodí nové cibuľky aj po zbere prvej vlny úrody. Takýto typ cibule umožňuje produkciu čerstvých plodov počas celej sezóny. Jedlé sú nadzemné aj podzemné cibuľky, ako aj zelené listy.
- Ľaliovky: V Ázii sa ľaliovky pestujú primárne ako úžitková rastlina na zber ich kvetných pukov, ktoré sa v kuchyni používajú podobne ako zelená fazuľka. Samotné kvety sa pridávajú do šalátov, prípadne sa vyprážajú.
Zber úrody
Ak ste dopriali svojej zelenine počas celej pestovateľskej sezóny dostatok podmienok nevyhnutných na správny rast, môžete sa tešiť na šťavnatú úrodu. Samotný zber zeleniny však už bude závisieť od viacerých faktorov. Niektoré druhy dozrievajú skôr, iným to trvá dlhšie. V prípade paprík či paradajok je správne určenie doby zberu pomerne jednoduché a postačí vám naň vizuálny kontakt s plodmi. V prípade koreňovej zeleniny dopestovanej pod zemou to už môže byť o čosi náročnejšie. Ideálne je zapísať si odporúčané termíny zberu pri výsadbe, vďaka čomu predídete skorému či neskorému zberu. Pozor si dajte najmä na ten neskorý.
tags: #nenarocna #zelenina #na #pestovanie