Grécko, známe svojou bohatou históriou a kultúrou, je tiež domovom pre rôzne druhy ovocia, ktoré sú menej známe v iných častiach sveta. Okrem tradičných citrusových plodov a olív sa v Grécku pestujú aj netradičné druhy ovocia, ktoré ponúkajú jedinečné chute a nutričné benefity. Tento článok sa zameriava na niektoré z týchto menej známych plodov, ktoré obohacujú grécku kuchyňu a záhrady.
Dula hrušková (Cydonia oblonga)
Dula hrušková (Cydonia oblonga) je ovocný strom, ktorý produkuje jedinečné a aromatické plody známe ako duly. Hoci dnes nie sú duly také bežné ako iné ovocie, stále majú svoje miesto v tradičnej kuchyni mnohých krajín, najmä v Stredomorí, na Blízkom východe a v strednej Európe.
Pôvod a história
Dula hrušková pochádza z oblasti okolo Kaukazu, Iránu a strednej Ázie, kde sa pestuje už tisíce rokov. Postupne sa rozšírila do Stredomoria a celej Európy. Duly sú starodávnym ovocím, ktoré bolo pestované už v starovekom Grécku a Ríme.
Charakteristika plodov
Plody duly hruškovej majú hruškovitý alebo jablkovitý tvar, zvyčajne sú žlté až zlatisté, keď dozrejú. Ich šupka je tvrdá a pokrytá jemnými chĺpkami, ktoré sa po dozretí dajú ľahko zotrieť. Dužina je biela až krémová, veľmi tvrdá a suchá, čo ju robí nevhodnou na priamu konzumáciu.
Chuť a využitie
Surové duly sú veľmi trpké a tvrdé, čo ich robí nevhodnými na priamu konzumáciu. Po tepelnej úprave sa však ich chuť mení na sladkú, s komplexnými ovocnými a kvetinovými tónmi. Duly sú ideálne na prípravu marmelád, džemov, kompótov, a dezertov. Vďaka svojmu vysokému obsahu pektínu sú vynikajúce na prípravu želé.
Pestovanie duly hruškovej
Dula hrušková je prispôsobivá rôznym klimatickým podmienkam, ale najlepšie sa jej darí v teplejších oblastiach s miernymi zimami a teplými letami. Dobre znáša chlad a môže prežiť aj mrazy. Vyžaduje plné slnko, aby sa zabezpečil optimálny rast a produkcia plodov. Dule preferujú dobre priepustnú, úrodnú pôdu, ktorá je mierne kyslá až neutrálna (pH 6,0-7,0). Sú tolerantné voči rôznym typom pôdy, vrátane hlinitej a piesočnatej pôdy, pokiaľ má dobrú drenáž. Potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas obdobia sucha a počas rastu plodov. Dula hrušková je stredne veľký strom, ktorý môže dorásť do výšky 4-6 metrov. Plody duly sa dajú skladovať niekoľko mesiacov na chladnom a suchom mieste. Duly dozrievajú na jeseň, zvyčajne od konca septembra do novembra, v závislosti od klimatických podmienok. Plody sa zbierajú, keď sú úplne zrelé a žltej farby.
listáreň - dula
Japonská slivka 'Jamaica'
Japonská slivka 'Jamaica' je charakteristická svojimi stabilnými a bohatými výnosmi. Voči mrazom a chorobám je vysoko odolná. Patrí medzi veľmi obľúbenú odrodu slivky.
Pestovanie a charakteristika
Japonská slivka alebo bluma bola vyšľachtená v Amerike a je vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti. Je veľmi produktívna. Vytvára väčšie, guľovité plody, sfarbené do tmavofialova až čierna. Dužina je žltá, pri kôstke ružovkastá, s výrazne sladkou chuťou a vyváženou sladkokyslou príchuťou. V Grécku dozrieva v priebehu júla, u nás väčšinou o mesiac neskôr, v závislosti od klimatických podmienok. Plody sú súmerné, rovnakej veľkosti. Šupka má červeno ružovkastý nádych, s totožne prefarbenou dužninou, ktorá ľahko priľne na kôstke. Zberajú sa od augusta do polovice septembra a môžu sa skladovať približne mesiac.
Pistácia 'Aegina'
Pistácia 'Aegina' je odroda vyšľachtená v gréckej oblasti Aegina. Patrí k najlepším a najpestovanejším v celom Grécku.
Charakteristika a pestovanie
Listy sú kožovité, lesklé, zelené a opadavé. Plody sa zbierajú v červených a žltých strapcoch. Dozrievajú v druhej polovici októbra. Jadrá sú pomerne veľké, vážia 0,97 - 1,12 g (v suchom stave). Majú zelenú farbu s hnedočerveným obalom. Podpník UCB1 - jedná sa o novo používanú podnož pri pestovaní pistácií.
Mišpuľa obyčajná (Mespilus germanica)
Mišpuľa obyčajná (Mespilus germanica) patrí do čeľade ružovitých rastlín, rovnako ako napríklad jablone, broskyne či hrušky. Pochádza z oblastí Malej Ázie, avšak vzácne ju nájdeme voľne rásť aj v Európe. Jedná sa o opadavý ker či strom dorastajúci do výšky až 4 metrov. Koruna je nepravidelne rozložená do strán, pomerne košatá. Mišpula má dlhé, kožovité, zelené listy a výrazné biele kvety.
Pestovanie a starostlivosť
Mnoho záhradkárov v minulosti od pestovania mišpúľ upustilo z dôvodu trpkých, až takmer nepožívateľných plodov. Pravdou je, že aby boli plody chutné a mali sladkú dužinu, treba ich ešte na strome nechať prejsť mrazom. Ideálny zber teda prebieha v novembri až decembri a skladovať ich je možné na suchom, chladnom a tmavom mieste po celú zimu. Šupku plodu nejeme, využíva sa iba mrazom zmäknutá dužina. Mišpula sa dá samozrejme množiť generatívne (semenami), čo je ale v bežných podmienkach zdĺhavé. Častejšie sa teda, rovnako ako väčšina stromov, aj mišpule rozmnožujú vegetatívne. Rastlina vyžaduje kyprú, dobre priepustnú pôdu bohatú na humus. Najvhodnejšia doba na výsadbu je jeseň, ale dobre sa uchytí aj skoro na jar. Rovnako ako pri iných stromčekoch, je najdôležitejšia intenzívna zálievka po výsadbe. Kým sa korene poriadne neuchytia, zalievame rastlinu pravidelne tak, aby pôda okolo nebola suchá. Kvety sú pomerne veľké, päťpočetné a majú čisto bielu farbu. Rastlina väčšinou žiadnymi chorobami netrpí a škodcovia sa vyskytujú veľmi zriedka.
Rez mišpule
Kríky a stromy mišpúľ nie je nutné rezať vôbec. Spravidla sa pristupuje k výchovnému rezu v prvých rokoch po výsadbe, aby sme dali korune nejaký „smer“. V tomto prípade ponecháme na kmienku 4-5 hlavných výhonov a všetkých ostatných sa zbavíme. Tieto hlavné výhony je ešte potrebné skrátiť - v prvom roku odoberieme až polovicu dĺžky, v ďalšom roku potom 1/3. V nasledujúcich rokoch sa teda venujeme iba rezu výchovnému, ktorý rastlina znáša veľmi dobre.
Využitie mišpule
Mišpuľu nie je nutné pestovať iba ako okrasnú rastlinu, má veľké biele kvety, zaujímavé plody aj celkový habitus. Plody, zrelé po prvých mrazoch, možno konzumovať čerstvé aj spracovať rôznymi spôsobmi - ako kompót, marmeládu, lekvár a podobne. Vďaka mierne trpkej chuti a vysokému obsahu cukru je mišpula obľúbeným ovocím na výrobu pálenky. Z mišpule sa vyrábajú liečivé sirupy, ktoré sú pre vysoký obsah trieslovín vhodné pri hnačkách, najmä u malých detí, pretože ich zloženie je čisto prírodné. Okrem toho zvyšujú látky obsiahnuté v plodoch mikrobiálnu činnosť črevnej mikroflóry. Pravidelná konzumácia pomáha predchádzať rakovine hrubého čreva.
Lokvát japonský (Eriobotrya japonica)
Lokvát japonský (Eriobotrya japonica), je exotický ovocný strom, ktorý láka svojimi zaujímavými plodmi a liečivými vlastnosťami. Lokvát japonský má dlhú históriu a pôvod v južnej Číne a Japonsku. Už starí Číňania a Japonci pestovali tento strom pre jeho plody, ktoré boli cenené pre svoju lahodnú chuť a liečivé účinky.
Lokvát japonský je stredne veľký strom s lesklými zelenými listami. Plody sú guľovité alebo vajcovité, podobné malým broskyniam alebo hruškám, s oranžovo žltou kožou a na vnútornej strane bielou, sladkou a šťavnatou dužinou. Lokvát japonský je bohatý na vitamíny, najmä vitamín C, vitamín A, vitamíny skupiny B, vitamín E a vitamín K. Obsahuje aj minerály ako draslík, horčík a vápnik. Lokvát japonský je tradične využívaný v liečiteľstve pre svoje mnohé liečivé účinky. Obsahuje látky s protizápalovými, antioxidačnými a antibakteriálnymi vlastnosťami. Lokvát japonský sa často konzumuje čerstvý, najlepšie keď je plod zrelý a sladký. Môže byť použitý ako súčasť ovocných šalátov, dezertov alebo ako samostatný osviežujúci zdravý snack.
Ďalšie netradičné ovocie vhodné na pestovanie
Figovník (Ficus carica)
Figovník (Ficus carica) pochádza z oblasti Stredomoria a Blízkeho východu, kde sa pestuje už tisíce rokov. Figy boli obľúbeným ovocím v starovekom Egypte, Grécku a Ríme.
Banánovník (Musa spp.)
Banánovník (Musa spp.) pochádza z juhovýchodnej Ázie a Austrálie, kde sa pestuje už tisíce rokov. Je jednou z najstarších a najdôležitejších plodín tropického pásma.
Kiwi (Actinidia deliciosa)
Kiwi (Actinidia deliciosa) pochádza z južnej Číny, kde bolo pôvodne známe ako „čínsky egreš“. Na začiatku 20. storočia sa rozšírilo aj na Nový Zéland a neskôr do celého sveta.
Rajčiakovec repový, známy aj ako tamarillo (Solanum betaceum)
Rajčiakovec repový, známy aj ako tamarillo (Solanum betaceum), pochádza z juhoamerických Ánd, konkrétne z oblastí Peru, Ekvádoru a Kolumbie.
Nashi hruška (Pyrus pyrifolia)
Nashi hruška (Pyrus pyrifolia), známa aj ako japonská hruška, pochádza z východnej Ázie. Tento druh hrušky je cenený pre svoje chrumkavé plody s osviežujúcou chuťou a vysokým obsahom vody.
Granátové jablko (Punica granatum)
Granátové jablko (Punica granatum) pochádza z oblasti Stredomoria, Iránu a Indie. Je známe svojimi chutnými, šťavnatými semienkami a vysokým obsahom antioxidantov.
Ebenovník - hurmikaki
Jedným z najperspektívnejších ovocných druhov, ktoré je možné u nás pestovať. Môžeme si vyberať z desiatok odrôd. Odrody druhu Diospyros kaki sú vhodnejšie do teplejších oblastí, ukrajinské hybridy a americké ebenovníky druhu Diospyros virginiana sú odolnejšie a vhodné aj do ostatných polôh. Mrazuvzdornosť sa podľa druhu a odrody pohybuje od -18 až do -30 °C.
Datle
Datle sú ďalší z prastarých druhov ovocia - ľudstvo pozná ich jedinečné vlastnosti už tisíce rokov. Pochádzajú z oblasti Mezopotámie (dnešného Iraku), kde sú na ich pestovanie výborné podmienky. O palme datľovej píše vo svojom diele aj grécky historik Herodotos 500 rokov pred naším letopočtom! Datlové palmy sa potom na prelome letopočtu dostali aj do Európy a v starom Grécku dokonca ich vyobrazenie zdobilo mince napríklad v Efese alebo na Kréte.
Adaptácia na klimatické zmeny
Klimatické zmeny čoraz viac ovplyvňujú poľnohospodárstvo. Zabezpečiť správne množstvo kvalitnej závlahovej vody je pre pestovateľov čoraz náročnejšie. Očakáva sa, že význam a obľuba suchomilných druhov bude narastať. Ľudovít Vašš, odborník na ovocné stromy, upozorňuje na častejšie extrémy počasia a potrebu prispôsobiť pestovateľské postupy. Klasické druhy ovocných stromov sa nestíhajú prispôsobiť rýchlym zmenám, preto je dôležité zamerať sa na rozmanitosť a odolnosť.
Alternatívne druhy ovocia a ich využitie
Ľudovít Vašš odporúča zamerať sa na rozmanitosť a odolnosť pri výbere ovocných druhov. V prípade problémov so suchom a mrazmi je vhodné zvážiť alternatívne druhy:
- Vinohradnícke broskyne: Odolnejšie ako žltomäsé broskyne.
- Hurmikaki: Môže nahradiť jablká.
- Zemolez kamčatský: Môže nahradiť čučoriedky. Je plne mrazuvzdorný a nemá škodcov.
Prehľad netradičných druhov ovocia a ich využitie
| Druh ovocia | Pôvod | Využitie | Poznámky |
|---|---|---|---|
| Dula hrušková | Kaukaz, Irán, Stredná Ázia | Marmelády, džemy, kompóty, želé | Surové plody sú trpké, vyžadujú tepelnú úpravu. |
| Japonská slivka 'Jamaica' | Amerika | Priama konzumácia, zaváranie | Odolná voči mrazom a chorobám. |
| Pistácia 'Aegina' | Grécko | Priama konzumácia, spracovanie | Patrí k najlepším a najpestovanejším v celom Grécku. |
| Mišpuľa obyčajná | Malá Ázia | Priama konzumácia (po premrznutí), kompóty, marmelády, pálenka | Plody zberané až po prvých mrazoch. |
| Lokvát japonský | Južná Čína, Japonsko | Čerstvá konzumácia, šaláty, dezerty | Bohatý na vitamíny a minerály, liečivé účinky. |
| Granátové jablko | Stredomorie, Irán, India | Čerstvá konzumácia, džúsy, šaláty | Vysoký obsah antioxidantov. |
| Figovník | Stredomorie, Blízky východ | Čerstvá konzumácia, sušenie, džemy | Starodávne ovocie. |
| Ebenovník - hurmikaki | Východná Ázia | Priama konzumácia (po premrznutí), sušenie | Mrazuvzdorné odrody. |
| Datle | Mezopotámia | Čerstvá konzumácia, sušenie, pečenie | Vysoký obsah cukru. |
tags: #netradicne #ovocie #v #grecku