Slovesá sú najpodstatnejším slovným druhom, bez nich by svet rozhodne nebol úplný. A pretože sú také dôležité, majú hneď dva základné slovesné tvary. Slovesá sú plnovýznamový, ohybný slovný druh (časujú sa). Majú vlastný lexikálny význam, vo vete môžu stáť samostatne a mať funkciu vetného člena (najčastejšie prísudku).
Neurčitok: Základný tvar slovesa
Neurčitok nevyjadruje takmer nič. Môže vyjadrovať len slovesný rod (udrieť x byť udretý) alebo vid (variť x uvariť). Je to základný tvar slovesa, teda podoba, akú môžeme vidieť napr. v slovníkoch. Neurčitok sa môže zdať ako zbytočný tvar, vynájdený len pre slovníky, opak je však pravdou - neurčitý tvar sa využíva aj prakticky. Občas, keď chceme znieť obzvlášť autoritatívne a nekompromisne, ho používame aj pri rozkazoch.
Medzi príklady použitia neurčitku patria:
- Voľa: chcieť, nechcieť (Chce maľovať. - Nechce jesť.)
- Možnosť: môcť, smieť, dať sa (Môžeš ísť. - Nesmieš rozprávať.)
- Nutnosť: musieť, mať (Musíš to stihnúť.)
- Fázové slovesá: začať, začínať, prestať, prestávať, ostať, ostávať (Začal utekať. - Ostal stáť.)
Neurčité slovesné tvary sú prostriedkom kondenzácie textu, teda jeho skrátenia pri zachovaní pôvodného významu. Neurčité slovesné tvary používame pomerne často, pretože pomáhajú skracovať prejav.
Slovesné tvary a časy
Aj v slovenčine poznáme pravidelné a nepravidelné časovanie slovies. Slovesá sa menia podľa osoby, čísla, času, spôsobu a rodu.
Osobné a neosobné slovesá
Osobné slovesá majú kategóriu osoby - majú aspoň tvary 3. osoby singuláru i plurálu. Majú všetky určité i neurčité tvary. Napríklad: vyrábať, vyrábam, vyrábate, vyrábajúc, vyrábaný… Zhodujú sa s podmetom vety v osobe, čísle, rode i páde. Podmet je často nevyjadrený. Napríklad: Mama varí polievku.
Neosobné slovesá majú oveľa menej tvarov ako osobné slovesá. Z určitých tvarov majú len tvar zhodný s 3. osobou singuláru stredného rodu osobných slovies. V niektorých prípadoch sa používajú aj s podmetom: Jozefa od strachu zamrazilo.
Činný a trpný rod
Ak je podmetom vety pôvodca deja (podmet vykonáva dej) hovoríme o činnom rode. Žiaci maľujú obraz. - [oni] Chceli by ísť na výlet. - Peter pozeral televíziu. Za slovesné tvary činného rodu považujeme aj slovesá vyjadrujúce rôzne stavy (telesné, duševné…), napr. Bolí ma hlava.
Tvar slovesa v 3. osobe sg. Rozlišujte medzi zvratným trpným rodom a zvratným slovesom, napr. Budova sa maľuje. (zvratný trpný rod, budova je dejom zasahovaná) Petra sa maľuje pred zrkadlom.
Slovesné časy
Gramatická kategória času vyjadruje, kedy sa dej uskutočňuje vzhľadom na čas prehovoru.
- Nedokonavé slovesá v prítomnom čase v oznamovacom spôsobe vyjadrujú vždy deje odohrávajúce sa v čase prehovoru. Píšem list. - Kráčam po chodníku. - Idem do obchodu.
- Dokonavé slovesá v prítomnom čase v oznamovacom spôsobe nikdy nevyjadrujú deje odohrávajúce sa v prítomnosti (v čase prehovoru), ale deje v budúcnosti. Napíšem list.
- Dej sa uskutočňuje bez obmedzenia v čase. Využíva sa najmä v prísloviach a vo všeobecne platných výrokoch a vyjadreniach (napr. fyzikálne zákony). Lož má krátke nohy.
- Minulý dej sa podáva ako aktuálny, v prítomnom čase. Vyskytuje sa najmä v hovorovej reči.
- Tvar prítomného času nedokonavých slovies sa používa na vyjadrenie budúceho deja. Zajtra sa vidíme. - Dnes končíme o druhej.
- Predminulý čas vyjadruje minulý dej, ktorý sa uskutočnil pred iným dejom v minulosti.
Slovesný spôsob
Oznamovací spôsob vyjadruje, že dej je, bol alebo bude uskutočnený (dej je v príslušnom čase reálny).
Rozkazovací spôsob vyjadruje výzvu, želanie alebo príkaz, aby adresát vykonal príslušný dej alebo aby bol dej uskutočnený. Vyzuj sa! - Utekajme! Opisný rozkazovací spôsob tvorí: častica nech + sloveso v prítomnom čase oznamovacieho spôsobu: Nech nemeškajú! - Nech prídu! Výzvu môžeme vyjadriť aj oznamovacím spôsobom: Pracujem, pracujem! - Ideš preč! Ponáhľame sa, nezastavujeme! Striktnejšie zákazy a príkazy sa často vyjadrujú neurčitkom: Nevstupovať! - Neklopať!
Slovesný vid
Slovesná vid je lexikálno-gramatická slovesná kategória, ktorá vyjadruje, že je slovesný dej ukončený alebo prebiehajúci. V slovenskom jazyku sa uplatňuje tendencia, aby každý dej bol vyjadrený nedokonavým aj dokonavým tvarom slovesa. K základnému nedokonavému slovesu sa prostredníctvom predpôn pritvára dokonavé sloveso a naopak k základnému dokonavému slovesu sa prostredníctvom prípon pritvára nedokonavé sloveso. Vidové dvojice sú slovesá, ktoré sa odlišujú len vidom, význam majú rovnaký.
Naučte sa SLOVENČINU: VŠETKY ČASY ĽAHKO!
Časovanie slovesa "variť"
Pre lepšie pochopenie časovania slovies si ukážeme časovanie slovesa "variť" v rôznych časoch.
Časovanie v jednotnom čísle
- Prítomný čas: Ja varím, Ty varíš, On/Ona/Ono varí
- Minulý čas: Ja som varil/varila/varilo, Ty si varil/varila/varilo, On varil/Ona varila/Ono varilo
- Budúci čas: Ja budem variť, Ty budeš variť, On/Ona/Ono bude variť
Časovanie v množnom čísle
- Prítomný čas: My varíme, Vy varíte, Oni/Ony varia
- Minulý čas: My sme varili, Vy ste varili, Oni/Ony varili
- Budúci čas: My budeme variť, Vy budete variť, Oni/Ony budú variť
Nižšie je uvedená tabuľka, ktorá prehľadne zobrazuje časovanie slovesa "variť" v rôznych časoch a osobách.
| Osoba | Prítomný čas | Minulý čas | Budúci čas |
|---|---|---|---|
| Ja | varím | som varil/a/o | budem variť |
| Ty | varíš | si varil/a/o | budeš variť |
| On/Ona/Ono | varí | varil/a/o | bude variť |
| My | varíme | sme varili | budeme variť |
| Vy | varíte | ste varili | budete variť |
| Oni/Ony | varia | varili | budú variť |
Ďalšie neurčité slovesné tvary
Okrem neurčitku poznáme aj ďalšie tvary, ktoré nám pomáhajú vyjadrovať dej.
Prechodník
Prechodník končí na -c, tvoriť sa môže od nedokonavých aj dokonavých slovies. Používa sa na vyjadrenie vedľajšieho deja. Tvorí sa pomocou prípon: -úc, -iac, -c. V modernom jazyku sa využíva aktívny prechodník (volajúc). V starších textoch nájdeme tiež pasívny prechodník (súc volaný). Prechodník sa používa tiež v zvratnom tvare: nesúc sa, trasúc sa. Išla tam vediac, o čo ide. (žena, 3. os) Povedal som to tušiac jeho reakciu. (muž, 1. os) Prechodník nám môže pomôcť načrtnúť časovú os deja - udiali sa súčasne alebo jeden skôr ako druhý?
Činné príčastia
Odborný názov: aktívne particípium prézenta. Ako prítomné príčastie činné môžeme označiť slovesný tvar, ktorý končí na -ci (pre mužský rod), -ca (ženský rod), -ce (stredný). Tvoríme ho len od nedokonavých slovies a skloňuje sa podľa vzoru cudzí. Tvorí sa príponami -úci, -iaci. Prípona -úci sa po dlhej slabike a dvojhláske skracuje. Dieťa, ktoré kráčalo oproti mne, ma pozdravilo. (47 znakov, 7 slov) = Dieťa kráčajúce oproti mne ma pozdravilo.
Odborný názov: aktívne particípium préterita. Posledným particípiom je činné príčastie minulé. V modernom jazyku sa nepoužíva, je zriedkavé. Vyskytuje sa v archaizmoch, historických textoch, filmoch a literatúre. Tvorí sa len od dokonavých slovies. Spoznáme ho podľa špecifickej koncovky -vší. Ako vzor nám slúži „vysvedčenie“. Činné príčastie minulé sa občas objaví v testoch (aj na maturite), no v bežnom jazyku ho takmer vôbec nestretneme.
Použitá literatúra:
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. - Lábaj, Ľ - Lauková, Z. - Polakovičová, A. - Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 2. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2019. ISBN 978-80-8120-719-8.
- Kolektív autorov. Gramatika súčasnej slovenčiny. Bratislava: Lingea, 2016. ISBN 978-80-8145-117-1.
- Kolektív autorov. Morfológia slovenského jazyka. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1966.
- Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019.
tags: #neurcitok #slovesa #varit #aky #je #cas