Vysoko priemyselne spracované potraviny tvoria čoraz väčší podiel nášho jedálnička, čo má negatívny vplyv na naše zdravie. Nárast spotreby týchto potravín prebieha paralelne s rastom obezity, diabetu 2. typu, vysokého krvného tlaku a duševných porúch. Tieto ochorenia dnes predstavujú jednu z hlavných príčin zníženej kvality života a predčasných úmrtí.
Nezdravé jedlo je definované ako potraviny s vysokým obsahom energie, soli, cukrov, tukov, a zároveň s nedostatkom vlákniny, ovocia a zeleniny. Tieto potraviny sú opakom zdravej, prirodzenej a vyváženej stravy. Nepretržitá konzumácia nezdravého jedla (junk food) môže viesť ku krátkodobým a dlhodobým zdravotným komplikáciám.
Mnohí k tomuto presvedčeniu dospeli „vďaka“ svojim zdravotným ťažkostiam, potravinovým alergiám či potravinovým intoleranciám. Vedci varujú, že aj zdanlivo neškodné denné množstvá spracovaného mäsa, sladených nápojov či tukov sa spájajú s výrazne zvýšeným rizikom vzniku cukrovky 2. typu, ischemickej choroby srdca a rakoviny hrubého čreva.
Čo robí nezdravé jedlo s naším telom?
Potraviny majú nezastupiteľnú úlohu pre fungovanie organizmu. Prostredníctvom nich sa do tela dostávajú všetky potrebné živiny. Negatívum nezdravých jedál spočíva v tom, že spôsobujú nadmerné ukladanie živín v organizme, hlavne tukov. Navonok sa to prejavuje obezitou, vo vnútri napríklad aterosklerózou.
Príčiny nezdravosti niektorých jedál:
- Obsahujú nadmerné množstvo škodlivých typov látok, ako nezdravé mastné kyseliny alebo jednoduché a syntetické cukry.
- Majú nevyvážený pomer živín, napríklad málo bielkovín a priveľa tukov, alebo priveľa cukrov na úkor iných živín.
- Obsahujú nesprávny typ a pôvod živín, najčastejšie živočíšne tuky a jednoduché, umelo vyrábané sacharidy.
- Majú príliš veľa energie a kalórií, často vo forme veľkých porcií.
- Obsahujú veľa soli, ktorá zvyšuje chuť na jedlo.
- Obsahujú niektoré druhy surovín, ktoré výraznejšie poškodzujú zdravie, napríklad rôzne stabilizátory.
Pravidelné a dlhodobé stravovanie sa nezdravým jedlom spôsobuje rad ochorení a problémov, hlavne ak ide o cukrovku, vysoký tlak, obezitu či ochorenia ciev a srdca.
Štúdie a ich zistenia
Štúdia, ktorej sa zúčastnilo 15-tisíc ľudí, ukázala, že menšie porcie nezdravého jedla nie sú až také zničujúce, ako sa kedysi hovorilo. Výskumníci z univerzity Auckland na Novom Zélande však súčasne zistili, že vyššia konzumácia stredomorskej stravy súvisela so sedempercentným znížením rizika infarktu, mŕtvice alebo smrti pre kardiovaskulárne či iné príčiny u pacientov s už existujúcim ochorením srdca. Na rozdiel od toho, vyššia konzumácia západnej stravy nesúvisela so zvýšením nežiadúcich príhod.
Profesor Ralph Stewart, ktorý štúdiu viedol, dodal, že je možno potrebné viac sa zamerať na zdravé jedlo ako na zastavenie jedenia zlého jedla. Štúdia ukázala, že neexistuje priamy dôkaz o nezdravosti potravín ako rafinovaných sacharidov, vyprážaných potravín, cukrov a zákuskov v malých množstvách. Avšak, keďže posudzovanie bolo pomerne jednoduché, niektoré zlé vplyvy nemožno vylúčiť.
Štúdia rovnako neposudzovala celkový príjem kalórií, čo je hlavným determinantom zdravotných problémov spojených s obezitou. Nemožno preto ani priamo komentovať vplyv dobrých a zlých tukov na zdravie.
Čo sú spracované potraviny a ako ich rozlíšiť?
Spracované potraviny sú potraviny, ktoré boli už nejakým spôsobom upravené a nepredávajú sa vo svojej pôvodnej prirodzenej podobe. Táto úprava však môže spočívať v úplne jednoduchom procese, ako je napríklad umytie a zabalenie šalátu, no môže ísť aj o komplikovanejšiu úpravu, napríklad o pridanie konzervačných látok.
Spracované potraviny môžeme rozdeliť do niekoľkých kategórií - od ľahko spracovaných až po vysoko spracované:
- Ľahko spracované potraviny: Tieto potraviny boli len čiastočne upravené a vo všeobecnosti si zachovali svoju výživovú hodnotu.
- Stredne spracované potraviny: Do týchto potravín sa často pridáva niekoľko ingrediencií, ako napríklad soľ, cukor, koreniny či oleje. Môže to ovplyvniť ich výživovú hodnotu, no neznižujú ju úplne.
- Vysoko spracované potraviny: Tieto potraviny prešli niekoľkými úpravami a pravdepodobne obsahujú množstvo konzervačných a iných umelých látok, ktoré podstatne znižujú ich výživovú hodnotu.
Vedeli ste, že olivový olej, grécky jogurt či zelený čaj sú vlastne spracované potraviny? Pod pojmom „spracované potraviny“ si mnohí z nás predstavia sladkosti z obchodu či rýchle občerstvenie. Je to preto, že podľa zdravotných odporúčaní by sme sa spracovaným potravinám mali zďaleka vyhýbať.
Ako si vybrať zdravo v dnešnej dobe?
Hektické dni, aktívny spoločenský život či množstvo pracovných povinností často spôsobujú, že nemáme čas si uvariť z čerstvých surovín a našou poslednou záchranou sú práve spracované potraviny. Ak sa chcete vyhnúť nezdravým alternatívam, pozrite si zloženie a nutričné hodnoty uvedené na obale.
Pri konzumácii spracovaných potravín si dajte pozor aj na konzervačné látky či transmastné tuky. Pri výbere hotových jedál uprednostnite nemrazené jedlo a ak je to možné, pridajte si k nemu malý zeleninový šalát či vymeňte zákusok za porciu ovocia. Aj takéto malé zmeny môžu mať časom veľký vplyv.
Základom je vyvážená strava
Na udržanie zdravia potrebujeme dostatočné množstvo dobrej a výživnej stravy. Obilniny, ovocie, orechy a zelenina tvoria základ stravy, ktorú nám určil náš Stvoriteľ. Táto potrava, čo najjednoduchšie upravená, je najzdravšia a najvýživnejšia.
Výber potravy máme dobre zvážiť. Našu stravu by sme mali prispôsobovať ročnému obdobiu, podnebiu, v ktorom žijeme i práci, ktorú vykonávame. Strava, ktorá vyhovuje pre určité obdobie alebo podnebie, nie je vhodná pre iné podmienky. A podobne, nie každé jedlo je vhodné pre každého človeka.
Obilniny, ovocie, orechy a zelenina tvoria základ stravy, ktorú nám určil náš Stvoriteľ. Táto potrava, čo najjednoduchšie upravená, je najzdravšia a najvýživnejšia. Telu dodá takú silu, vytrvalosť a rozumovú sviežosť, akú mu neposkytne žiadna komplexnejšia a pikantnejšia strava.
Pestrosť stravy
Na udržanie zdravia potrebujeme dostatočné množstvo dobrej a výživnej stravy. Pri rozumnom hospodárení je dnes možné takmer v každej krajine zabezpečiť to, čo je pre zdravie najlepšie - rôzne výrobky z ryže, obilia, kukurice a ovsa, a tiež fazuľu, hrach a šošovicu.
Orechy a pokrmy z orechov vo veľkej miere nahrádzajú mäso. Orechy môžeme kombinovať s obilím, ovocím a niektorými druhmi koreňovej zeleniny. Pripravíme si tak zdravé a výživné jedlá. Musíme však dbať na to, aby sme orechy konzumovali len v malých množstvách.
Pestrá strava je kľúčom k zdraviu. Vďaka lokálnym, čerstvým a sezónnym potravinám môžeme zostaviť jedálny lístok plnohodnotnej stravy.
Príprava jedla
Nie je dobré piecť chlieb z jemnej bielej múky, pretože nie je ani zdravá ani hospodárna. Chlieb z bielej múky neobsahuje výživné prvky, ktoré sú v celozrnnom chlebe. Spôsobuje zápchu a iné zdravotné problémy.
Používať pri pečení chleba sódu alebo prášok do pečiva je nezdravé a zbytočné. Sóda dráždi žalúdok a otravuje celý organizmus. Gazdinky si myslia, že sa bez nej nedá upiecť dobrý chlieb. Je to však omyl.
Obilniny na kašu by sa mali variť niekoľko hodín. Mäkké a tekuté jedlo je však menej zdravé než suché, ktoré musíme poriadne prežuť. Sucháre alebo dvakrát pečený chlieb sú jedným z najľahšie stráviteľných a najchutnejších pokrmov.
Konzumujeme príliš veľa cukru. Koláče, pudingy, zákusky, želé a džemy sú častou príčinou zlého trávenia. Veľmi nezdravé sú krémy a pudingy, kde hlavnými zložkami sú mlieko, vajcia a cukor. Kombinácii mlieka s cukrom by sme sa mali vyhýbať.
Nedostatočná a zle pripravovaná strava kazí krv tým, že oslabuje krvotvorné orgány a škodí celému organizmu. Vznikajú choroby a s nimi podráždenie a zlá nálada. Zlá kuchyňa má na svedomí tisíce obetí.
Pravidelnosť v jedení
Je životne dôležité zvyknúť si jesť pravidelne. Každé jedlo by malo mať určený čas, kedy človek zje, čo organizmus potrebuje. Až do ďalšieho jedla by sme už nemali jesť nič.
Mnohí jedia vtedy, keď organizmus nič nepotrebuje. Nemajú dosť silnú vôľu, preto jedia v nepravidelných intervaloch i medzi jedlami. Keď cestujú, stále niečo vyjedajú. To je veľmi škodlivé.
Ďalším zlozvykom je jesť pred spaním. Večerali sme síce, ale pretože máme pocit hladu, ešte niečo zjeme. Keď to budeme robiť pravidelne, stane sa nám to zvykom. Budeme si myslieť, že ak sa nenajeme, nezaspíme.
Neskoro večerať je zvlášť nezdravé pre ľudí so sedavým zamestnaním. Následkom toho vznikajú poruchy, ktoré zapríčiňujú choroby často končiace smrťou.
Medzi dvoma jedlami by mala byť najmenej päť až šesťhodinová prestávka. Tí, ktorí sa rozhodnú a skúsia to, zistia, že jesť dvakrát denne je lepšie ako trikrát.
Ako vaše telo vstrebáva jedlo, ktoré jete
Zlozvyky v jedení
Jedlo nemáme jesť ani veľmi horúce ani veľmi studené. Ak má žalúdok stráviť niečo studené, musí najprv vynaložiť námahu a zohriať si to. Preto sú i studené nápoje nezdravé.
Hojné pitie horúcich nápojov však oslabuje. Čím viac tekutín počas jedla vypijeme, tým horšie nám trávi. Skôr než sa začne proces trávenia, musí sa totiž vstrebať.
Nesoľte veľa, vyhýbajte sa presoleným a pikantným jedlám a jedzte veľa ovocia. Dráždivý pocit, ktorý vás núti pri jedle veľa piť, zmizne.
Aby sa sliny dobre zmiešali s potravou a podporili tak činnosť tráviacich štiav, musíme jesť pomaly a potravu dôkladne požuť.
Ďalším vážnym zlom je jesť vtedy, keď je človek veľmi rozrušený alebo vyčerpaný, napríklad po namáhavej práci alebo nadmernom pohybe. Hneď po jedle totiž nastáva odčerpanie nervovej energie.
Príliš zaťažená myseľ alebo telo tesne pred jedlom alebo bezprostredne po ňom sú na prekážku dobrému tráveniu. Keď je človek rozčúlený, keď prežíva úzkosť alebo sa ponáhľa, je lepšie s jedlom počkať, kým sa upokojí a oddýchne si.
Pri jedle zabudnite na starosti a obavy. Neponáhľajte sa. Jedzte pomaly, so srdcom naplneným radosťou a vďačnosťou Bohu za všetky jeho požehnania.
Prejedanie
Mnohí z tých, ktorí sa rozhodli nejesť mäso a iné nezdravé a na tuk bohaté potraviny, si myslia, že ak je ich strava skromná a zdravá, môžu jesť koľko chcú. Jedia veľa a často sa prejedajú. To je ale chyba.
Tráviaci trakt by sme nemali preťažovať množstvom, ale ani kvalitou stravy, ktorá by na náš organizmus kládla príliš veľké nároky.
Niekedy pocítime dôsledok prejedania hneď. Inokedy nemáme žiadne problémy. Tráviace ústroje však strácajú svoju životaschopnosť a základ telesnej sily je narušený.
Nadbytok potravy zaťažuje organizmus a vyvoláva chorobný, horúčkovitý stav. Do žalúdka prúdi veľa krvi a končatiny strácajú svoju teplotu.
Tí, ktorí sa stále prejedajú, to označujú za hlad. Je to však dôsledok preťaženia tráviaceho traktu. Namiesto toho, aby sme ho nechali odpočívať, zaťažíme ho ďalším jedlom.
Na sobotu by sme nemali pripravovať viac jedla ani bohatší výber než inokedy. Práve naopak. V sobotu by naša strava mala byť jednoduchšia. Mali by sme jesť menej, aby sme mohli lepšie chápať duchovné veci.
tags: #nezdrave #jedlo #tahaky #referaty