Obľúbené jedlá Slovákov: Od tradičných klasík po regionálne špeciality

Slovenská kuchyňa je rôznorodá a jej jedlá patria skôr medzi tie ťažšie. Prebrala prvky z Česka, Poľska, Maďarska či Ukrajiny, ale aj tak sa v nej nájdu pokrmy, ktoré sa tradovali celé stáročia, a to už od prvých ľudí žijúcich na našom území. Tradičné chute, ktoré sa dedia z generácie na generáciu, sú neoddeliteľnou súčasťou našej kultúry. Bryndza, kyslá kapusta, zemiakové cesto či rôzne druhy knedlí a halušiek - to všetko tvorí základ jedál, ktoré si mnohí nevedia vynachváliť.

Známy gastronomický portál Tasteatlas nedávno aktualizoval zoznam TOP 42 slovenských potravín a špecialít, ktoré odporúča na Slovensku okoštovať. Pozrime sa na prvých 20 z nich, ako aj na ďalšie obľúbené pokrmy a ich históriu.

Historia slovenskej kuchyne

Už starí Slovania sa živili predovšetkým poľnohospodárstvom, ktoré významne ovplyvnilo ich stravovanie. Kuchyňa pozostávala z rozmanitých druhov strukovín a zeleniny, ktoré si vedeli dopestovať. Cudzie im však nebolo ani konzervovanie potravín formou údenia, solenia, sušenia alebo kvasenia. Obraz o stravovaní našich predkov na Slovensku nám prinášajú kuchárske knihy.

Prvú slovenskú kuchárku napísal kuchár Ján Babilon. Obsahovala vyše 1 500 receptov rozdelených na kapitoly o omáčkach, mäsových pokrmoch, paštétach, o kvasení a pod. Na knihe s názvom Prvá slovenská kuchárska kniha v slovenskej reči pracoval 20 rokov a publikoval ju v roku 1870.

V minulosti sa na Slovensku jedlo dva- až trikrát za deň. Na raňajky sa podávala polievka a chlieb. Obed či večera boli o niečo bohatšie, na tanieri sa objavovali teplé jedlá z mäsa aj zo strukovín, čo platí dodnes. Na pečenie mäsa sa využívalo ohnisko či ražeň. V našich končinách sa dochucovalo hlavne rascou, rozmarínom, cibuľou, cesnakom alebo kôprom. Ostatné koreniny, napríklad klinčeky, sa dovážali zo zahraničia a boli vzácnym tovarom. Na žiadnom stole nesmel chýbať chutný domáci chlieb. Na Slovensku sa začal piecť už v 14. storočí a bol pečený z druhu múky, ktorý bol dostupný, a neskôr zo zemiakov. Ak bolo múky málo, primiešavali sa do cesta korienky rastlín.

Pre obdobia poznačené vojnou a pre chudobnejšie vrstvy boli príznačné hlavne strukoviny, kaše z pohánky, prosa či krúp. V horských oblastiach sa pestovali zemiaky, jedávala sa kapusta, ale v nížinách bol jedálniček pestrejší. Súčasťou stravy bolo aj mnoho mäsa, rýb, mliečnych výrobkov, tiež veľa ovocia a zeleniny. Obzvlášť obľúbená bola kapusta, ktorá sa dodnes na jeseň tlačí do sudov a takto kvasená vydrží aj celé mesiace. Z ovocia sa pestovali jablká, hrušky či slivky, zvykli sa zbierať lesné maliny, jahody a borievky. Okrem spracovávania na lekvár alebo zavárania sa zo všetkých druhov ovocia pálil alkohol. Tak ako sa sušilo ovocie na zimu, tak sa sušili aj hríby, ktorých naše lesy poskytujú každoročne dostatok. Huby sa časom zapísali medzi sviatočné pokrmy.

Naši predkovia si z času na čas dopriali aj kúsok mäsa, ktorého v tých časoch nebolo veľa. Samozrejme, panské stoly sa pod ťarchou diviny, husaciny, hovädziny či bravčoviny priam prehýbali. Ku každému druhu mäsa museli mať špeciálnu omáčku na víne či pive. Chudobnejší chovali zvieratá predovšetkým na mlieko, vajíčka či kožušinu. Raz do roka sa zvykla konať dlhoočakávaná udalosť - zabíjačka. Stretla sa na nej rodina, priatelia, do sýtosti sa najedli a upravili mäso tak, aby mohli zo zásob čerpať dlhý čas. Svoje miesto na stole mali aj ryby, ktoré kresťania nevnímajú ako mäso.

Keď sa do Európy a na naše územie dostali z Ameriky zemiaky, nastal v stravovaní našich predkov veľký prevrat. Ich zaradenie do jedálničkov bolo veľmi pomalé a až v 19. storočí sa stali plnohodnotnou súčasťou slovenskej kuchyne. Zemiaky predstavovali pre Slovákov druhý chlieb. Navyše ich pestovaniu sa darilo aj v severných a chladnejších oblastiach. Ich použitie bolo skutočne všestranné. Kuchyňa severného Slovenska pochádza z oblasti s drsnými klimatickými podmienkami, kde aspoň tri mesiace v roku býva intenzívna zima.

TOP 20 slovenských jedál podľa Tasteatlas

1. Ovčí salašnícky údený syr

Od roku 2010 je názov "Ovčí salašnícky údený syr" zapísaný v registri zaručených tradičných špecialít. Vyrobený je na salašoch zo 100 % ovčieho mlieka z horských oblastí. Zaúdený ovčí syr má dlhšiu trvanlivosť, výraznejšiu, jemne pikantnú chuť a jemnú dymovú vôňu. Táto tradičná pochúťka má dlhú históriu, keďže ovčí syr vyrábali už staroveké civilizácie. Do karpatskej oblasti sa jeho výroba dostala v stredoveku vďaka Valachom. Ovčí syr si ľudia cenili pre jeho výživnosť a jednoduché skladovanie. Údenie sa využíva hlavne pri polotvrdých a tvrdých syroch, pričom proces prebieha nad dymom z bukového alebo ovocného dreva a trvá niekoľko hodín. Tento postup nielenže zlepšuje chuť, ale aj predlžuje trvanlivosť syra. Podľa portálu Tasteatlas sa slovenský údený ovčí syr umiestnil na 12. mieste medzi najlepšími ovčími syrmi v Európe.

2. Zemiakové placky

Zemiaky sa do Európy dostali v 16. storočí, no na Slovensku sa začali pestovať až v 18. storočí. Zemiakové placky, ktoré portál Tasteatlas zaradil medzi druhé najobľúbenejšie slovenské jedlá, vznikli vo vidieckych oblastiach. Roľníci ich pripravovali ako rýchle a výdatné jedlo. Cesto sa skladá zo zemiakov, múky, cesnaku a soli, placky sa vyprážajú na tuku. Hoci ich Slováci a Česi jedia na slano, v Nemecku je obľúbená aj sladká verzia. Bez ich vône si len ťažko predstaviť hociktorú slovenskú kuchyňu. Klasické cesto z najemno nastrúhaných surových zemiakov, trochy múky alebo strúhanky, vajíčok, majoránu, cesnaku, soli a korenia, si občas vylepšujeme rôznymi inými ingredienciami. Najlepšie sú opečené na zmesi oleja a masti. Vynikajúco chutia namiesto chleba ku kyslým polievkam, ale sú aj vhodnou prílohou k mäsovým jedlám.

Postup:

1. Neuvarené zemiaky nastrúhajte najemno.
2. Pridajte do nich vajcia, soľ, cesnak, všetko korenie a premiešajte.
3. Do zmesi prisypte múku, aby sa cesto zahustilo, a znovu poriadne premiešajte.
4. Na panvicu s rozohriatym olejom vkladajte kúsky cesta a roztľapkajte ich na tenšie kolieska.

3. Bryndzové halušky

Bryndzové halušky, ktoré mnohí považujú za slovenské národné jedlo, sa dostali na stoly Slovákov pomerne neskoro. Bohatší si ich obľúbili už v 17. storočí, no medzi chudobnejšími sa rozšírili až v 19. storočí. Dôvodom bola vysoká cena bryndze, ktorá zlacnela až s priemyselným spracovaním. Tento slaný syr má korene v 15. storočí. V minulosti sa bryndzové halušky jedli najmä na Liptove, Orave, Gemeri a Spiši, kde bolo ovčiarstvo najviac rozšírené. Bryndza, podobne ako parenica, patrí medzi produkty s chráneným zemepisným označením. Najtypickejším slovenským národným jedlom sú bryndzové halušky so slaninou. Sú to halušky zo zemiakového cesta pomiešané so špeciálnym druhom ovčieho syra - bryndzou, ktoré chutia najlepšie v tzv. kolibách. Halušky sú symbolom hrdosti pre Slovákov a zosobňujú slovenskú kuchyňu takou, aká je: jednoduchá, priama a tradičná.

4. Lokše

Lokše vznikli v roľníckych domácnostiach ako rýchla a lacná náhrada chleba. Zemiaky, ktoré boli dostupné a nenáročné na skladovanie, tvorili základ ich cesta. Placky sa piekli priamo na platni alebo nad otvoreným ohňom, najmä počas jesene a zimy, keď mali ľudia zásoby zemiakov. Slané lokše sa plnia mäsom či pečienkou, zatiaľ čo sladké verzie sa podávajú s makom alebo lekvárom. Lokša, nárečovo lokeš, je pre Slovákov mimoriadny druh jedla. Jedáva sa k polievke, býva skvelou prílohou k husacine a výborne chutí aj natretá džemom, posypaná makom či cukrom a zavinutá do podoby palacinky. Husacími lokšami je preslávená hlavne obec Chorvátsky Grob, no tento chutný pokrm je obľúbený na celom Slovensku, a to v rôznych podobách. Na východe ich majú radšej hrubšie, neraz plnené fazuľou, pri Trenčíne sú obľúbenejšie skôr sladké varianty s rozpusteným maslom. Popularite sa tešia i na južnej Morave, no v Poľsku či Rakúsku sú celkom nepoznané.

Postup:

1. Základnou surovinou sú zemiaky, ktoré treba uvariť tak, aby neboli ani tvrdé, ani príliš mäkké. Nechajte ich vychladnúť a nastrúhajte ich.
2. Skúsené gazdinky radia, aby ste lokše pripravovali zo starších zemiakov, ktoré už v sebe nemajú toľko vody, a uvarili ich deň vopred.
3. Popučené zemiaky len jednoducho zmiešajte s múkou, so soľou, cesto rozdeľte na rovnaké kúsky a rozvaľkajte na lokše.

5. Šišky

Šišky majú nejasný pôvod, no predpokladá sa, že vznikli už v stredovekej Európe. Vyprážané cesto si postupne našlo cestu aj do Uhorska a neskôr do Rakúsko-Uhorska. Na Slovensku sa šišky stali obľúbeným dezertom, ktorý sa tradične pripravuje počas fašiangov. V minulosti symbolizovali hojnosť a bohatstvo. Tradičné slovenské šišky sa odlišujú od amerických donuts tým, že nemajú dieru uprostred. Nadýchané okrúhle zlatisté koláčiky z kysnutého cesta, vysmážané v oleji, sú tradičnou pochúťkou fašiangového obdobia. Najčastejšie sa podávajú s jahodovým džemom alebo ľahkou jahodovou penou, no moderní pekári a cukrári ich dokážu naplniť tými najrôznejšími plnkami: pudingom, makom, karamelom, vanilkovým, čokoládovým i ovocným krémom... Prvé receptúry sa zachovali v nemecky hovoriacich krajinách a predstavovali symbol hojnosti a plodnosti.

6. Guláš

Typické maďarské jedlo z duseného bravčového alebo hovädzieho mäsa sa udomácnilo v tých najrôznejšách podobách aj na Slovensku. Základom je dobrý zahustený základ z cibule, papriky - aj mletej červenej a paradajok. Ostatné je na fantázii každého kuchára, niekto doň pridáva aj pikantnú klobásu. Výborné je mäso kombinovať napríklad s fazuľou, zemiakmi alebo hubami. Slovo „guláš“ pochádza z maďarského výrazu „gulya“, ktorý označuje stádo dobytka. Hoci sa guláš považuje za maďarskú špecialitu, niektoré zdroje naznačujú, že jeho pôvod môže súvisieť s Turkami, ktorí ho údajne priniesli do Uhorska. Dnes patrí medzi obľúbené jedlá v krajinách bývalého Rakúsko-Uhorska, pričom každá krajina mu dala vlastnú podobu. Tradičný guláš je sýte mäsové jedlo s tmavou omáčkou, ktorá je typicky hojne dochutená paprikou. Obidve krajiny si pritom vytvorili svoju jedinečnú verziu gulášu, ktorá sa mierne líši od pôvodného receptu. Obvykle recept na guláš pozostáva z hovädzieho či bravčového mäsa alebo diviny. Mäso sa orestuje či podusí spolu s cibuľou a inou zeleninou (paprika, paradajka), kým omáčka nezhustne. Guláš je na Slovensku aj bežným reštauračným jedlom a tradične sa podáva s jemnými parenými knedľami alebo chlebom.

7. Halušky

Aj keď sa tieto malé "knedle" z vareného zemiakového cesta na Slovensku najčastejšie jedia s bryndzou, halušky sa podávajú s obľubou aj napríklad s dusenou kyslou kapustou, posypané opečenou slaninou a volajú sa strapačky. Príprava cesta aj postup, kedy sa hádžu po kúskoch do vriaceh osolenej vody, sú rovnaké. No halušky majú aj veľa sladkých variácií s makom, tvarohom... Halušky sa radia medzi tradičné jedlá, ktoré nájdeš v rôznych podobách po celom Slovensku. Ich pôvod siaha do horských oblastí, kde pastieri a roľníci využívali zemiaky ako základnú surovinu. Zemiakové cesto sa tvaruje na malé kúsky, ktoré sa varia vo vriacej vode. Najznámejšou kombináciou sú halušky s bryndzou, no často sa pripravujú aj s kapustou, tvarohom či makom. V jednoduchšej podobe bez prísad sa podávajú ako príloha k mäsovým jedlám, napríklad k perkeltu alebo gulášu.

8. Kapustnica

Kapustové jedlá patrili v minulosti k základom zimného jedálnička, keďže kapusta bola dostupná a dlho vydržala. Medzi najznámejšie patrí kapustnica, ktorá sa pôvodne pripravovala najmä na dedinách. Postupne si však našla cestu aj do miest a dnes ju ľudia varia po celom Slovensku. Kapustnica vzniká varením kyslej kapusty, ku ktorej sa pridávajú rôzne suroviny podľa regiónu či príležitosti. V jednoduchšej podobe neobsahuje mäso, no na sviatky ju ľudia často obohacujú klobásou, údeným mäsom, bravčovinou alebo hubami. V niektorých oblastiach do nej pridávali víno alebo slivovicu, aby lepšie zahriala počas chladných dní. Klasická slovenská výdatná a zdravá polievka z kyslej kapusty je obľúbeným jedlom najmä v zimných mesiacoch. V mnohých regiónoch Slovenska patrí v rôznych variáciách - a mäsom, klobásou, rybou, bez mäsa, so sušenými hubami, krúpami... k tradičným vianočným pokrmom. Slovenská kapustnica je sýtou polievkou, ktorá sa spája najmä s Vianocami. Hlavnou ingredienciou na jej prípravu je kyslá kapusta s pridaním údených mäsových výrobkov, klobás či sušených húb alebo dokonca aj sliviek. V niektorých regiónoch sa počas Štedrého dňa podáva aj s makovými opekancami, iní si ju zvyknú pripravovať aj na Silvestra.

9. Parené buchty

Vynikajúca sladká pochúťka z jemného kysnutého cesta pravdeopodbne pochádza z východnej alebo južnej časti Rakúska a patrila k tradičným jedlám rakúsko-uhorskej kuchyne. Buchty sa u nás najčastejšie plnia slivkovým lekvárom a po parení sa polejú výdatne maslom a posypú makom alebo inými posýpkami. Parené buchty patria medzi obľúbené jedlá v strednej Európe, vrátane Slovenska. Ich korene pochádzajú z rakúskej a nemeckej kuchyne, kde sa pripravujú z kysnutého cesta a varia na pare. Na Slovensku si ich ľudia obľúbili pre jednoduchú prípravu a dostupné suroviny. V minulosti ich často pripravovali roľníci a robotníci, dnes sa objavujú na stoloch ako hlavné jedlo alebo sladký dezert. Kysnuté cesto sa plní lekvárom, makom, tvarohom či inými náplňami a následne sa formuje do guľovitého tvaru.

10. Slovenská parenica

Tradičný polomäkký nezrejúci parený syr je tiež produktom s chráneným zemepisným označením. Musí mať minimálne 50-percentný podiel ovčieho mlieka a tvar zvitkov s priemerom 6-8 cm, vysoký 5-8 cm. Parenicu vyrábali pôvodne salašníci ručne len z ovčieho mlieka. Parenica je navinutá v dvoch rolkách spojených do tvaru písmena S alebo do špirály. Rolky sú zviazané syrovou šnúrkou alebo retiazkami. Parenica patrí medzi tradičné syry, ktoré sa spájajú so salašníckou výrobou na Slovensku. Základom je pasterizované ovčie mlieko, ktoré sa môže miešať s kravským, no ovčie musí tvoriť aspoň polovicu surovín. Tento syr je známy svojím nezameniteľným vzhľadom - špirálou, ktorá vzniká špecifickým procesom. Túto tradičnú slovenskú pochúťku nájdeš v dvoch variantoch - údenú a neúdenú. Tento syr má chránené zemepisné označenie, čo podčiarkuje jeho jedinečnosť a spojenie s tradíciami. Kým v minulosti ju vyrábali hlavne na salašoch, od polovice 20. storočia sa začala produkovať aj priemyselne, vďaka čomu sa dostala na stoly mnohých domácností.

11. Slovenský oštiepok

Základnou surovinou tohto polotvrdého polotučného pareného i nepareného, údeného i neúdeného syra v tvare šišky, s prídavkom živej kultúry z kyslomliečnych baktérií, je samostatne ovčie alebo kravské mlieko alebo ich zmes. Na Slovensku sa vyrába od začiatku 18. storočia. V roku 2008 sa stal slovenský oštiepok po skalickom trdelníku, slovenskej parenici a slovenskej bryndzi štvrtým výrobkom s chráneným zemepisným označením na Slovensku.

12. Koláče

Názov okrúhleho sladkého múčnika z kysnutého cesta, je odvodený od českého slova "kola", čo znamená kolieska. Plnia sa tradične slivkovým lekvárom, makom alebo tvarohom. Aj keď svoju tradíciu majú v Čechách a na Morave, obľúbené sú aj na Slovensku, kde ich pečieme a voláme ako moravské alebo svadobné koláče. Aj keď bola chudoba na Slovensku veľká, predsa sa nezriedka našiel kúsok múky nazvyš, aby mama napiekla deťom chutné koláče. Neboli bežným pokrmom, skôr sviatočným - na Vianoce a Veľkú noc. Keď najhoršie časy pominuli, sladké pečivo vo forme závinov a štrúdlí sa stalo súčasťou každodenného jedálnička. Postupne k nim pribúdali kysnuté koláče, pečené a parené buchty, bábovky či žemľovka. Slávnostnejšími druhmi boli mačacie oči, medvedie labky, medovníky, štedrák, šúľance, laskonky, na Troch kráľov k nim pribudli na Záhorí a Myjave fánky a tiež opekance, nazývané aj bobaľky alebo pupáky.

13. Vianočka

Sladký tradičný vianočný koláč pletený z viacerých valčekov cesta podobného brioške. Ochucuje sa často rumom, citrónovou alebo pomarančovou kôrou, mandľami, kandizovaným i sušeným ovocím. Tvar vianočky má symbolizovať malého Ježiška v jasliach, zavinutého do perinky.

14. Tradičné špekáčiky

Mäsová klobásová pochúťka, bez ktorej sa nezaobíde žiadna dobrá opekačka a grilovačka. No špekačiky sa používajú aj pri príprave polievok, či napríklad "slepého" gulášu so zemiakmi a cibuľou, ale obľúbené sú aj ako nakladané utopence. Ich tradičná výroba má v Česko - Slovensku vyše storočnú tradíciu. Špekáčiky získali ochrannú známku od Európskej komisie s označením „Zaručená tradičná špecialita“.

15. Skalický trdelník

Nádherne voňavý dutý valcovitý koláč, ktorého originál pečú len v Skalici. Kysnuté cesto sa v pásoch navíja na "trdlo" - drevený valec a obalené orechmi sa pečie pri otvorenom ohni v peci do zlatista. Trdelník najlepšie chutí čerstvý. Na trhoch sa predávajú aj trdelníky, ktoré ale nie sú pravé skalické, a sú obalené v rôznych zmesiach orechov, škorice, kokosu a vanilkového cukru. Skalický trdelník je jeden z najobľúbenejších sladkých kysnutých koláčov na Slovensku. Zrodil sa a dodnes sa pečie na Záhorí, konkrétne v oblasti Skalice. Jeho výroba sa datuje do 19. storočia, keď podľa ľudových povedačiek žil v Skalici maďarský básnik a spisovateľ gróf Jozef Gvandániy. Recept na trdelník vlastnil práve jeho osobný kuchár. Na konci storočia sa zo súkromnej kuchyne grófa rozšíril do domácností na Záhorí a začal sa objavovať na miestnych jarmokoch. Výroba sa začala naplno až v polovici 20. storočia. Do Skalice dodnes chodia ľudia za gastronomickým zážitkom - ochutnať mäkký a na povrchu chrumkavý skalický trdelník s orieškami, čokoládou, so škoricou či s makom. Skalický trdelník bol prvý z prihlásených slovenských tradičných výrobkov, ktorý získal ochranné zemepisné označenie v rámci celej Európskej únie registrované Európskou komisiou.

Postup:

1. Dve lyžičky preosiatej múky a jednu lyžičku cukru si odložte na kvások. Zvyšný cukor, múku, soľ a na kocky pokrájané maslo zmiešajte. Hmotu rozdrobte, aby pripomínala posýpku. Pridajte 3 žĺtky.
2. Do odloženej múky a cukru prihoďte droždie a asi deci vlažného mlieka. Pripravte si kvások.
3. Keď vykysne, pridajte ho do misky k rozdrobenej múke a po častiach prilievajte mlieko. Nechajte ho 15 minút stáť, potom cesto vypracujte a opäť nechajte kysnúť aspoň 45 minút.
4. Cesto opäť vypracujte, rozdeľte na 5 bochníkov a po 15 minútach naviňte hada z cesta na vymastené trdlo alebo plechovku. Po ďalšom odstátí potrite trdelníky vyšľahanými bielkami a ozdobte makom, orechmi alebo škoricou.

16. Slovenská bryndza

Mäkký syr s typickou aromaticko - kyslasto - pikantnou vôňou a chuťou sa vyrába z čistého ovčieho mlieka, alebo zo zmesi ovčieho a kravského. V tom prípade musí byť ovčej zložky minimálne 50 percent. Okrem iných slovenských špecialít, pre ktoré je bryndza typická, je výborná do nátierky - šmirkas, s trochou masla, prípadne kyslej smotany, nakrájanej cibuľky a mletej papriky. Spomedzi mliečnych výrobkov špeciálne miesto zastáva i bryndza. Je to mäkký, solený a miesený ovčí syr, ktorý sa vyrába z kravského mlieka a podľa Potravinového kódexu SR z minimálne 50 % ovčieho mlieka. Tým najlepším ochucovadlom v prípade bryndze nie je soľ či nejaké korenie, ale zdravá paša plná aromatických byliniek. Hoci je pre väčšinu najtradičnejším slovenským produktom a pochutnávame si na nej generácie, jej pôvod nie je z našich končín. V 15. storočí priniesli "Valasi" na naše územie ovce a spôsob spracovania syra. Slovo bryndza pochádza z rumunského slova "brânză".

17. Oravské korbáčiky

Vyrábajú sa na Orave od od 2. polovice 19. storočia, podobne ako "vojky", z pareného syra, ktorý sa po vyťahaní na povrázky ručne splieta do tvaru korbáčikov. Údené majú dymovú vôňu, tmavo žltú farbu a sú zvyčajne slanšie ako neúdené. Atraktívna pochúťka nie len pre turistov, sa na salašoch kupuje najmä pred vianočnými a novoročnými sviatkami na kilá!

18. Zázrivské vojky

Tieto povrázky, ktoré sa niekedy spletajú do korbáčikov, sa vyrábajú v Zázrivej z kravského i ovčieho hrudkového syra. Ten sa sparí v horúcej vode a ručne sa z neho ešte za horúca ťahajú „vojky“. Niekedy sa aj jemne zaúdia. Sú vynikajúcou pochúťkou pri rôznych príležitostiach k vínu, ale aj do bagiet, na chlebíčky, či na ozdobenie polievok a šalátov.

19. Bryndzové pirohy

Malé "taštičky" zo zemiakového cesta, plnené bryndzovo-zemiakovou zmesou, alebo len čistou bryndzou, sa po uvarení posypú opraženou prerastenou slaninkou s cibuľou. Podávajú sa aj s kyslou smotanou a v diétnejšej verzii sa môžu posypať len pažítkou. Na Slovensku sa pirohy pripravujú rôznymi spôsobmi. Niekto ich miluje s bryndzovou plnkou a slaninou, iní preferujú zemiakovú plnku.

20. Krupicová kaša

Tradičná pochúťka pre všetky deti na Slovensku, v Čechách, Rakúsku, Nemecku, Maďarsku i Chorvátsku krupice sa dá vylepšiť podľa chuti maslom, kakaom, čokoládou, alebo škoricou a vanilkou, ktoré ho rozvoňajú Vianocami. Môžete ju posypať aj rozdrvenými perníčkami. Poradíme vám, že bude jemnejšia, ak v pomere približne 3:1 zmiešate krupicu so Zlatým klasom.

Ďalšie obľúbené slovenské jedlá

Šúľance

Poznáme ich aj ako bedere, cibliky, cikoški, kokošky, šuferle či škorce, no najmä ako šúľance. Toto tradičné slovenské jedlo sa pripravuje zo zemiakového cesta, ktoré sa vyšúľa na tenké valčeky a tie sa následne podávajú s rôznymi sladkými posýpkami.

Rezeň

Černohorský, viedenský, holandský, cordon bleu, v dvojobale či trojobale. Spôsobov, akými si môžeš pripraviť rezeň, je naozaj veľa.

Štrúdľa

Štrúdľa je milovaná azda v celej Európe, no tá ťahaná je slovenskou špecialitou. Vďaka svojej jednoduchosti bola jedlom chudobných. Dostala sa k nám pravdepodobne vo forme tureckého pečiva baklava ešte v roku 1453. Krátko nato ho s malou obmenou receptu nazvali v Rakúsku závinom a plnku v ňom obmieňali. Prvá písomná zmienka o závine už ako štrúdli pochádza z roku 1796 vďaka Márii Terézii. Dnes si môžete štrúdľu upiecť, aj keď ste úplní začiatočníci. Stačí kúpiť lístkové cesto, naplniť ho cukrom a postrúhanými jablkami. Skúsené gazdinky však vedia pripraviť pravú ťahanú štrúdľu z domáceho cesta.

tags: #oblubene #jedla #slovakov

Populárne príspevky:

• Ako na dokonalý vyprážaný rezeň v trojobale
• Gurmánske zážitky v Martine
• Tradičná pochúťka plná lahodných chutí
• Denné príjmy vitamínov a minerálov
• Tradičné pečivo