Drobné ovocie, ako sú maliny, egreše, josty či liesky, sú nielen lahodnou pochúťkou, ale aj skvelým spôsobom, ako získavať čerstvé plody priamo z vlastnej záhrady. Ich pestovanie je pomerne jednoduché, no vyžaduje si určitú mieru pozornosti a vedomostí. Správna starostlivosť sa vám však odvďačí bohatou úrodou. V nasledujúcich riadkoch sa dozviete všetko podstatné o výbere vhodného stanoviska, úprave pôdy, výsadbe, pestovaní, pravidelnej starostlivosti, reze a ochrane pred chorobami či škodcami.
Všeobecné zásady pestovania drobného ovocia
Voľba stanoviska a úprava pôdy
Na úspešné pestovanie drobného ovocia je veľmi dôležité zvoliť správne miesto. Ideálne je, ak rastliny dostávajú aspoň šesť hodín slnečného svitu denne. Pôda by mala byť úrodná, dobre priepustná a so zabezpečeným odtokom vody. Vyhnite sa premokreniu aj veľkému suchu. Pravidelné zalievanie je dôležité, aby rastliny mali dostatok vlhkosti, najmä počas obdobia tvorby plodov. Počas vegetačného obdobia pravidelne hnojte rastliny vhodným hnojivom pre daný druh.
Výsadba
Drobné ovocie dostupné v kontajneroch sa môže vysádzať po celý rok. Prostokorenné sadenice je ideálne vysádzať na jar alebo na jeseň. Pri výsadbe je potrebné vykopať dostatočne hlboké jamy, aby sa do nich korene pohodlne zmestili. Sadenicu umiestnite tak, aby bola v rovnakej hĺbke, v akej rástla predtým. Odporúča sa použiť mykorhízne prípravky, ktoré zlepšujú prijímanie živín. Nakoniec jamu zasypte, pôdu jemne utlačte a výdatne polejte.
Priebežná starostlivosť a rez
Pravidelná starostlivosť je nevyhnutná pre zdravý a hojný rast drobného ovocia. Kontrolujte rastliny na príznaky chorôb alebo škodcov a pri prvých známkach zasahujte. Väčšina druhov drobného ovocia potrebuje pravidelný rez na udržanie tvaru a rastu. Na jar odstráňte staré a mŕtve konáre, aby sa podporil nový rast.
Prevencia a ochrana
Dôležitou súčasťou pestovania je ochrana pred chorobami a škodcami. Pravidelne kontrolujte rastliny, aby ste včas odhalili možné problémy. Používanie organických hnojív a kvalitná výživa rastlín zvyšujú ich prirodzenú odolnosť.
Protecting Peaches From Bugs Without Spraying
Špecifické tipy pre vybrané druhy drobného ovocia
Maliny
Maliny patria medzi obľúbené ovocné kríky, ktoré pravidelne plodia aj bez zložitej starostlivosti. Hoci majú plytký koreňový systém, ich podzemné výhonky sa rýchlo rozširujú - ľahko preniknú do susednej záhrady alebo zarastú skalku či trávnik. Preto je dôležité vybrať im trvalé a dobre ohraničené miesto. Malinám sa najlepšie darí na slnečnom stanovišti s výživnou, priepustnou pôdou. Maliny majú podobné nároky ako jahody - vyžadujú humóznu, dobre prevzdušnenú hlinitopiesčitú pôdu s neutrálnou až mierne kyslou reakciou.
Maliny je možné vysádzať buď na jar, alebo na jeseň - obe obdobia majú svoje výhody. Najvhodnejší čas na presadenie malín je na jeseň, ideálne v októbri až novembri, kedy už rastlina ukončila vegetáciu, ale pôda ešte nie je zamrznutá. Druhým možným variantom je jarné presadenie, obvykle od marca do polovice apríla. Ak máme k dispozícii maliny kontajnerované, môžeme ich vysádzať počas celého vegetačného obdobia. Nekontajnerované maliny vysadíme do jám hlbokých asi 40 cm a priemerom do 60 cm. Vzdialenosť medzi kríkmi sa odporúča od 0,5 do 1 m, podľa veľkosti odrody. Podľa potreby korene zrežeme a nadzemné výhonky skrátime asi na tretinu pôvodnej dĺžky. Po zasadení výdatne zalejeme, v suchých dňoch maliny musíme zavlažovať. Maliny, ktoré majú dostatok živín - najmä pri jarnom hnojení (napr. NPK alebo Cererit) - a sú pravidelne zalievané, vás odmenia bohatým zberom veľkých a šťavnatých plodov. Naopak pri nedostatku vody bývajú maliny drobné, suché a predčasne opadávajú.
Malina je poloker, ktorý v závislosti od odrody rodí na jednoročnom alebo dvojročnom dreve. Klasické záhradné maliny plodia na dvojročných výhonkoch. Každý rok preto po zbere odstránite staré, odplodené výhony a na ich mieste vyrastnú nové. Dvakrát plodiace maliny rodia na jednoročných výhonkoch, a to je podstatný rozdiel. V prípade, že by ste tieto výhonky odstránili, pripravíte sa o bohatú úrodu.
Správny rez malín je kľúčový pre bohatú úrodu a zdravý rast kríkov. Raz plodiace odrody môžete strihať ihneď po zbere, kedy odstránite odplodené, drevnaté výhony až pri zemi. U dvakrát plodiacich malín sa na jar (február - marec) všetky výhony zrežú o polovicu, podporíte tak bohatú jesennú úrodu. Na jeseň sa u raz plodiacich odrôd strihajú nové výhony - ponecháte len 6-8 najsilnejších na bežný ker. Pri reze vždy používajte čisté, ostré nožnice a odstráňte aj slabé alebo poškodené výhony, aby mali rastliny dostatok svetla a priestoru. Odplodené výhony poznáte podľa drevnatého vzhľadu a zasychajúcich listov. Strihajte ich čo najnižšie pri zemi. Pri pestovaní malín môžeme využiť aj rôzne oporné systémy, po ktorých porast vedieme. Takto je ker ľahšie dostupný pri ošetrovaní i zbere plodov.
| Odroda malín | Typ plodenia | Farba plodov | Obdobie dozrievania |
|---|---|---|---|
| Glen Ample | raz plodiaca | červená | od začiatku júla |
| Goodasgold® | balkónová | žltá | od augusta do októbra |
| Heritage | remontantná | červená | od konca júna až do jesene |
| Black Jewel | remontantná | fialová | od konca júla |
| Autumn Giant | neskorá, remontantná | červená | od konca augusta celú jeseň |
Egreše
Egreše sa radia medzi obľúbené a predovšetkým chutné bobuľoviny. Ich pestovateľské nároky sú v mnohom podobné ako v prípade ríbezlí. Egreš vyžaduje teplé a slnečné stanovište. Čo sa pôdy týka, voľte humózny variant. Egreš sa vyžíva v neutrálnej či slabo kyslej pôde.
Väčšina záhradníkov sa rozhoduje sadiť egreše na jeseň, zhruba od polovice októbra do začiatku novembra. Kríkový egreš sa vysádza do sponu 2×2 metre, a to ideálne na jese, najmä voľnokorenné kríky. Kontajnerované kríky je možné vysádzať na jar aj jeseň. Egreše na kmienku - voľnokorenné, odporúčame vysadiť tiež na jeseň. Ak chcete vysadiť viac stromčekov, sadte ich do sponu 2×1 metra. Mladé stromčeky pripevnite ku kolíku, aby sa nezlomili alebo nevyvrátili v dôsledku vetra. Bezprostredne po výsadbe sa výhonky skracujú na 1 až 2 púčiky, vďaka čomu môžu nové výhony zosilnieť.
Či už pestujete egreše v kríkovej alebo stromkovej podobe, pravidelný rez je kľúčový na udržanie zdravého rastu a dosiahnutie bohatej úrody. U stromkového egrešu sa rez robí ideálne od konca novembra do začiatku marca. Prípadne je možné vykonať aj rez egrešu po zbere. Pokiaľ pestujete ker, je potrebné po výsadbe skrátiť výhody na dva až tri púčiky. U kríkového egrešu nezabudnite po výsadbe odstrániť slabé výhony hneď pri zemi. V druhom roku po výsadbe ponechajte na rastline štyri až šesť najsilnejších výhonov, ktoré skrátite zhruba o tretinu. V treťom roku skráťte najdlhšie vetvy na desať až dvanásť očiek, bočné vetvy potom na tri až päť očiek. Čo sa týka stromkového egreša, v druhom roku po výsadbe vyberte päť až sedem základných vetiev a tie skráťte o jednu tretinu. Následne priebežne odstraňujte výhony, ktoré vyrastajú zo stredu korunky a tiež vetvy, ktoré strom zbytočne zahusťujú. Ako vidíte, pri egreši je teda potrebné priebežne vykonávať udržiavací a zmladzovací rez. Nezabudnite tiež odstraňovať slabé alebo napríklad zlomené vetvy. Strihanie egrešu nezanedbávajte.
Obľúbené odrody egrešov:
- Žlté egreše: 'Hinnonmaki Gelb' s vysokou odolnosťou a chutnými plodmi.
- Biele egreše: 'Invicta', najnovšia a najprogresívnejšia odroda.
- Zelené egreše: 'Mucurines' s atraktívnym vzhľadom a chutnými plodmi. Skvelou voľbou je aj egreš ´Prima´.
- Červené egreše: 'Hinnonmaki Rot' (stredne skorá), 'Kamenar' (sladká chuť), 'Niesluchowski' (veľké plody).
- Beztŕňové egreše: 'Spinefree' (stredne neskorá, s vysokou výnosnosťou), 'Captivator' (menej tŕňová).
Josta
Josta je kríženec čiernych ríbezlí a egrešov. V podstate sa teda jedná o dva druhy ovocia v jednom. V porovnaní s ríbezľami má jemnejšiu chuť a je mierne kyslastá. Navyše obsahuje veľké množstvo vitamínu C, antioxidanty a flavonoidy. Josta má podobu kríka, ale na rozdiel od egrešov nemá žiadne tŕne. Krík josty dorastá do výšky okolo 1,5 metra (niekedy môže mať až 2 metre). Môže byť pomerne robustná a skvele sa preto hodí najmä do priestranných záhrad. Josta je listnatý opadavý ker (prípadne sa jedná o malý josta stromček). Tešiť sa u neho môžete na veľmi zdravé bobuľovité ovocie, ktoré si obľúbite nielen na priamu konzumáciu, ale aj pri pečení alebo napríklad výrobe marmelád.
Josta má všeobecne rada slnečné stanovište. Darí sa jej v hlbokých pôdach, ktoré sú dostatočne zásobené živinami a vodou. Väčšinou síce porastie aj na suchom stanovisku, ale v takom prípade treba počítať so slabšou úrodou. Plodov na kríku pravdepodobne príliš veľa nebude. Tiež zle plodí v tieni.
Jostu môžete vysadiť či presadiť na jeseň, alebo na jar. V jarných mesiacoch sa pritom môžete tešiť na pekné kvety. Neskôr sa objavujú bobule, ktoré rastú v krátkom strapci. K ich dozrievaniu dochádza zhruba v druhej polovici júla. Plody josty môžu mať rôznu veľkosť, farbu aj chuť. Vždy záleží na pôvodnom kultivare. Vzhľadovo pripomínajú plody čiernych ríbezlí, ale sú väčšie. Josta býva väčšinou veľmi dobre odolná voči chorobám a škodcom.
Sadenice josty môžete zasadiť do vyhĺbených jám s rozmermi zhruba 30 × 30 × 30 cm. Na podporu vývoja koreňového systému odporúčame vopred korene skrátiť zhruba o tretinu. Po zasadení je dôležitá bohatá zálievka a mulčovanie. Ideálne je tiež jostu vysádzať vo dvojici pre lepšie opeľovanie kvetov.
Čo sa týka strihania josty, je na mieste každý rok pristúpiť k skracovaniu prerastených vetiev. Na mieste môže byť tiež takzvaný presvetľovací rez, aby sa slnečné lúče mohli dostať do celého kríka. Výchovný rez josty vám pomôže docieliť rast silného a zdravého kríka. S postupom času (a teda so starnutím rastliny) je tiež vhodné vykonávať udržiavací a zmladzovací rez. Rez sa vykonáva v predjarí, okolo 15.3. Rodí vždy na jednoročnom dreve.
Lieska obyčajná
Lieska obyčajná (Corylus avellana) je opadavý ker alebo malý strom, ktorý sa vyskytuje predovšetkým v Európe a západnej Ázii. Liesky sú známe svojimi jedlými plodmi - lieskovými orieškami, ktoré sú obľúbenou potravinou ľudí i zvierat. Ker má pomerne široké využitie, či už ako úžitková a okrasná drevina, zdroj dreva na remeselné účely alebo ako súčasť živých plotov.
Pestovanie liesky nie je nijako náročné. Stanovište by malo byť slnečné až polotienisté. Liesky preferujú hlinitú a dobre priepustnú pôdu. Príliš vlhký až podmáčaný substrát im nesvedčí. Čo sa týka pH, poradí si s kyslými, neutrálnymi aj zásaditými pôdami. Pri výsadbe je dobré myslieť na to, že u niektorých druhov sa orechov dočkáme iba v prípade opeľovania. Na to potrebujeme ideálne dva exempláre na jednom pozemku.
Výsadba liesky do záhrady nemá iba úžitkový, ale aj estetický prínos. Niektoré odrody sa hodia skôr do veľkých záhrad ako solitéry, iné sa uplatnia aj na menšom priestore alebo v živých plotoch. Výsadba by mala prebehnúť na jar alebo na jeseň, pričom je potrebné zaistiť dostatočný priestor medzi jednotlivými kríkmi pre ich rast a údržbu. Jednotlivé kríky vysádzame asi tri až štyri metre od seba.
Prerezávanie liesky je dôležitým úkonom, ktorý pomáha udržovať strom zdravý a plodný. Najlepšie obdobie je koniec zimy alebo začiatok jari, keď strom ešte nie je v plnej miere vegetácie a je jednoduchšie identifikovať mŕtve alebo poškodené vetvy. Začnite tým, že si prezriete korunu stromu a vyčleníte všetky suché, lámavé alebo choré vetvy. Tieto vetvy odstraňujeme čo najbližšie ku kmeňu, ale s opatrnosťou, aby nedošlo k poškodeniu zdravého dreva. Ďalej sa zamerajte na odstránenie prekrývajúcich sa alebo konkurenčných vetiev, ktoré môžu brániť rastu ostatných vetiev alebo spôsobovať trenie a následné poškodenie kôry. Po dokončení prerezávania je vhodné ošetriť rezy špeciálnym stromovým balzamom, ktorý pomáha zabraňovať infekciám a podporuje hojenie rany.
Zaujímavé odrody liesok:
- Webbova: Skvelý opeľovač, vhodný aj pre väčšie záhrady.
- Halleho obrovská: Veľmi rozvetvený ker s bohatým zberom veľkých a chutných plodov.
- Lombardská: Plody sú stredne veľké až veľké, kvalitné a chuťou mierne sladkasté.
- Červenolistá odroda: Využíva sa aj ako okrasná, úroda býva bohatá.
- Contorta: Odlišuje sa skrútenými vetvičkami, pripomínajúcimi krútenú vŕbu.
Malinojahoda
Malinojahoda, inými názvami tiež jahodomalina (lat. Rubus illecebrosus) je druhom z čeľade ružovitých. Jedná sa o kríženca jahody a maliny pochádzajúceho z Japonska. Kríženec jahody a maliny je zaujímavý nielen svojim vzhľadom, ale aj štruktúrou plodov. Plody rastú na hustom kríku, ktorý dorastá do výšky až dva metre. Listy sú drobnejšie, sýto zelené a svojim tvarom pripomínajú list jahôd. Od mája do júna sa na kríku objavujú drobné kvety bielej farby, s typickým päťpočetným usporiadaním. Počas júla okvetné lístky opadajú a na mieste kvetov narastajú guľovité plody, ktoré sa červenajú v priebehu augusta. Pokiaľ chcete chutné a zaujímavé plody tejto rastliny vyskúšať aj vy, vysaďte si ju do záhrady. Malinojahoda je odolná a nenáročná rastlina, ktorá si poradí takmer v každej záhrade.
tags: #obrazok #drobne #ovocie