Sladkovodné krevety v akváriu: Komplexný sprievodca chovom a starostlivosťou

Úvod do sveta sladkovodných kreviet

Sladkovodné krevety sú fascinujúce živočíchy, ktoré sa dajú chovať v akváriu, pretože prinášajú žiarivé farby, zaujímavé správanie a fungujú aj ako prirodzená upratovacia čata! Sladkovodné akvarijné krevety patria medzi najexotickejšie a najkrajšie tvory, ktoré môžete v akváriu chovať. Krevety sú malé bezstavové živočíchy pochádzajúce z Ázie, ktoré si pomaly, ale isto získavajú srdcia milovníkov akvaristiky. Chov kreviet je medzi nadšencami akvaristiky čoraz obľúbenejšou záľubou. Vďaka neobvyklému vzhľadu kreviet, zaujímavému životnému štýlu a ľahkému chovu je vytvorenie prvého krevetkária veľkým dobrodružstvom aj pre najmenších a neskúsených ľudí.

Krevety sú spoločenské a rodinne orientované tvory, takže očakávajte, že vo vašom akváriu bude žiť naraz niekoľko jedincov, ideálne skupina 8-10 jedincov. Samcov a samice môžete držať spolu. Ak im vytvoríš vhodné prostredie, ich špecifické správanie zaručene pritiahne k akváriu každú návštevu a nielen deti z nich budú nadšené. Sú to navyše veľmi usilovné tvory, ktoré prispejú k čistote tvojho akvária.

Prečo si vybrať sladkovodné krevety?

Obzvlášť zábavným druhom je krevetka trpasličia. V posledných niekoľkých rokoch sa stala neuveriteľne populárnou. Akváriové krevety nemajú veľké priestorové nároky. Tie najväčšie dorastajú do 10 cm, tie najmenšie majú len niekoľko centimetrov.

• Kontrola rias: Mnoho druhov kreviet je nenásytnými požieračmi rias. Krevety sú zdochlinári a jedia okrem iného riasy, preto sú dokonalým spoločníkom pre akváriové ryby a pomáhajú udržiavať akvárium čisté.
• Nenáročné pre začiatočníkov: Neocaridina davidi, ako sú Cherry, Fire Red a Blue Velvet, sú odolné, prispôsobivé a prichádzajú vo všetkých možných farbách. Japonské - teda krevety Amano sú tiež ľahké na chov, takže sa odporúčajú pre začiatočníkov.
• Efektívni čističi: Krevety Amano sú ťahúňmi sveta kreviet. Čistia akvárium od rias.

Typy sladkovodných kreviet pre akvárium

Kreviet existuje veľa druhov a ich vlastnosti sa môžu v mnohom odlišovať. Môžu byť pestrofarebné aj bezfarebné, malé aj veľké, citlivé aj odolné, mierumilovné aj dravé. Členia sa do troch základných skupín:

Trpasličie krevety (krevetky)

Trpasličie krevetky sú menšie krevety dorastajúce zvyčajne do 2,5 až 5 cm, bývajú pestro vyfarebné a sú mimoriadne spoločenské. Sú veľmi aktívne a majú rady väčšie skupinky jedincov od 10 kusov.

• Neocaridina davidi: Najbežnejšie sú krevetky rodu Neocaridina davidi, predtým tiež označované ako Neocaridina denticulata alebo Neocaridina heteropoda. Existuje ich mnoho farebných variantov, ako napríklad Bloody mary, Yellow neon, Orange, Blue jelly, Blue dream, Black rose a ďalšie. Sú mierumilovné, pomerne nenáročné a dorastajú do veľkosti 2,5 cm. Bežne sa množia v sladkej vode. Sú robustnejšie, odolnejšie, mierumilovné, majú rýchle tempo rastu a sú vhodné aj do spoločenských akvárií. Krevetka v dospelosti môže dosiahnuť veľkosť maximálne 4 cm. Sú to všežravce. Môžu sa dožívať 1 - 2 roky v závislosti od podmienok. Existujú tiež varianty s transparentným stredom tela - takzvané Rili. Krevety Red Cherry, Neocaridina heteropoda de luxe alebo Orange Sakura sú u nás ľahko dostupné.
• Krevety Amano (Caridina Japonica): Obľúbené a nenáročné sú krevety Amano - Caridina Japonica. Patria medzi najlepších požieračov vláknitých a štetinkových rias a sú to veľmi usilovní čističi akvária. Dorastajú až do 5,5 cm, takže môžu byť v akváriu aj s väčšími rybami. Na rozdiel od Neocaridín sa ale množia cez larválne štádium v brakickej (poloslanej) vode. Ich odchov je teda extrémne náročný. Sú mrštné a je lepšie, ak je akvárium zakryté, aby nevyskočili. Môžu sa chovať spolu s krevetkami Neocaridina alebo filtrujúcimi krevetami.
• Crystalky (Caridina cf. cantonensis): Náročnejšie sladkovodné krevety mávajú ešte atraktívnejšie sfarbenia. Medzi jednoduchšie a častejšie chované patria Crystalky - Caridina cf. cantonensis. Majú červeno biele alebo čierno biele výrazné sfarbenie a radia sa do tried podľa typov sfarbenia. Nutnosťou pre ich úspešný chov je používanie mäkkej vody s nižším pH.
• Taiwan Bee: Náročnejšie na kvalitu, parametre a stabilitu vody sú novšie vyšľachtené formy kreviet - Taiwan Bee. Sú vhodné len pre skúsenejších chovateľov, no majú o to krajšie sfarbenie.
• Sulawesi krevety: Pri trpasličích krevetách sa nedá nespomenúť druhy z oblasti Sulawesi v Indonézií. Ide o endemické druhy, ktoré žijú v sladkovodných jazerách s mäkšou vodou ale vyšším pH. Niektoré druhy Sulawesi krevetiek sú menej náročné, ale tie najkrajšie patria medzi špičku v náročnosti na chov.

Filtrujúce krevety

Filtrujúce krevety sú veľmi zaujímavé svojimi prednými končatinami, ktoré sú ukončené vejárikmi. Pomocou nich filtrujú z vody malé čiastočky potravy a mikroorganizmy. Napriek tomu, že dorastajú až do veľkosti 15 cm, sú úplne neškodné. Môžu sa chovať spolu s niektorými druhmi rýb a malými ráčikmi. Spolužitie s trpasličími krevetkami je úplne bezproblémové, takže je možné kombinovať chov týchto druhov navzájom. Medzi najznámejšie patria krevety rodu Atya a Atyopsis.

Bežne sa odporúča silnejšie prúdiaca voda, ale filtrujúce krevety dokážu prosperovať aj pri slabom prúde vody. Filtračné krevety, ako Atyopsis moluccensis a Atya gabonensis, sa tiež zameriavajú na "nečistoty". Nevýhodou týchto druhov je však ich vyššia cena, pretože sa v zajatí rozmnožujú zle. Chov filtračných kreviet doma je takmer nemožný. Občas je možné vidieť samicu, ktorá rodí vajíčka, ale na rozmnožovanie mláďat by sa larvy museli preniesť zo sladkej vody do slanej a potom pred vyliahnutím preniesť späť do sladkej vody. V akvaristike nie sú zaznamenané žiadne prípady množenia kreviet doma.

Dlhoramenné krevety

Aj keď sa nedá tvrdiť, že by išlo o mierumilovné druhy, o to je správanie a drsný výzor týchto kreviet zaujímavejší. Najčastejšie chované sú krevety rodu Macrobrachium a vo všeobecnosti tieto krevety dorastajú väčších veľkostí. V malom počte je ich však možné chovať v nádržiach už od 50 litrov. Správajú sa teritoriálne. Macrobrachium lanchesteri sú mierumilovné, dayanum môžu byť občas nebezpečné, najväčšie asperulum sú ale už naozaj dravé. Už ako mláďatá dokážu uloviť menšie krevety, ale aj rybky.

Je však dôležité vybrať správne druhy kreviet, ktoré spolu budú vychádzať a nebudú sa krížiť. Medzidruhové kríženie stráca sfarbenie týchto zvierat. Ak si nie ste istí, ktoré druhy kreviet môžete chovať spolu, stavte na kombináciu overenú chovateľmi „Crystal Red“ a „White Pearl“ alebo „Red Fire“ a „Tiger“. Základné druhy kreviet sa medzi seba nekrížia, môžete ich teda v prípade vhodných podmienok spolu kombinovať.

Príprava akvária pre sladkovodné krevety

Pred kúpou akýchkoľvek živočíchov do akvária si treba zvážiť, či prostredie a kombinácia vyberaných živočíchov bude vhodná. Overte si, ktorým druhom kreviet sa bude vo vašom akváriu dariť. Typ a vybavenie akvária so sladkovodnými krevetkami určí, aký druh kreviet je pre vás ten pravý. Pri kúpe kreviet do nového akvária treba myslieť na to, že podmienky sú v prvých týždňoch pre chov nevhodné. V takom prípade treba byť trpezlivý a nechať akvárium zabehnúť 3-4 týždne, aby sa v ňom usadili prospešné baktérie.

Veľkosť a vybavenie akvária

Vo všeobecnosti platí, že čím väčšie akvárium si zaobstaráte, tým lepšie. Avšak pre štandardnú skupinu 10-20 jedincov bude stačiť akvárium cca 20l. Pre začiatočníkov však odporúčame väčší objem - je jednoduchšie na údržbu. Nádrž o obsahu 40 l a viac už umožňuje život aktívnej kolónii krevetiek. Pre začiatok dobrodružstva s niekoľkými krevetami (cca. 5) stačí obdĺžnikové alebo štvorcové akvárium pre krevetky s objemom asi 10 alebo 20 litrov.

• Substrát: Ako substrát si môžete kúpiť piesok s veľkosťou zŕn približne 2-4 mm. Pre krevety caridina je vhodný aktívny substrát, ktorý znižuje pH a vyrovnáva tvrdosť uhličitanu vody. V akváriu na krevety najlepšie je ako podklad použiť jemnozrnný štrk s hladkým povrchom pomôže to kôrovcom sa bezpečne pohybovať. Krevety všetkých variet reagujú sfarbením na okolie. Ak sú umiestnené v nádrži so svetlo sfarbeným substrátom, bývajú bledšie, niekedy až priesvitné. Na tmavšom substráte sa plne vyfarbujú.
• Rastliny a dekorácie: Živé rastliny poskytujú krevetám úkryt, potravu a prirodzené prostredie. Nielen z estetických dôvodov odporúčame vysadiť akvárium rastlinami (môžu byť aj umelé), v ktorých krevety môžu nájsť úkryt, ak sa cítia vystresované. Krevetka strávi veľkú časť dňa na rastlinách, ak sú dostupné, a schovávaním sa v poraste, špeciálne po zvliekaní. Mladé krevetky strávia väčšinu svojho ranného štádia života schovávaním sa v rastlinách a kŕmením sa riasami a mikroorganizmami. Na listoch požierajú povlak tvoriaci sa z rias a mikroorganizmov, bez toho aby poškodzovali samotnú rastlinu. Rastliny ako napr. jávsky mach (Taxiphyllum barbieri) alebo Microsorum pteropus sú vynikajúce pre krevetkové akvárium, pretože im vyhovuje rovnaké prostredie ako krevetkám a poskytujú jednak výhody rastlinného porastu pre krevety a zároveň ľudskému pozorovateľovi príjemný vizuálny kontrast, obzvlášť pri farebných varietách. Samozrejme nemôžu chýbať dekorácie vo forme rastlín a ozdobné prvky pre akvárium. Potrebujú prostredie s úkrytmi, ktoré poskytujú napr. kúsky dreva alebo jávsky mach, kde sa môžu úspešne ukrývať a neskôr aj mláďatá.
• Osvetlenie: Čo sa týka osvetlenia, ani v tomto ohľade krevety nepotrebujú nič špeciálne. Stačí vám teda bežný akváriový set.

Parametre vody a údržba

Preskúmajte špecifické potreby zvoleného druhu kreviet. Každý druh krevety vyžaduje mierne odlišné podmienky na rozmnožovanie, ktoré sa líšia najmä teplotou vody (miniatúrne druhy okolo 18 °C, amano krevety 23-27 °C).

• Teplota a pH: Krevety Neocaridina davidi preferujú čistú vodu, pH sa uvádza medzi 6.5 - 8 a teploty medzi 14 - 29 °C. Optimálna teplota sa uvádza okolo 22 °C. Prispôsobia sa širokej škále kvality vody a prežívajú úspešne v rovnakých podmienkach ako mnoho obvyklých druhov akváriových rýb. Najlepšie výsledky dáva prostredie s neutrálnym až mierne zásaditým pH vody, s nízkou úrovňou dusičnanov a dusitanov. Ak viete, že v miestnosti, kam akvárium umiestnite, nie je stála izbová teplota, radšej nainštalujte aj ohrievač. Do akvária určite zaobstarajte teplomer, aby ste mali prehľad o teplote vody. V južných oblastiach pri vonkajších horúčavách je vhodné zabezpečiť chladenie, teplota nad 29 °C je už hraničná.
• Výmena vody: Je veľmi dôležité často kontrolovať hodnoty vody a pravidelne ich meniť. Krevetám totiž škodí zvýšený výskyt dusičnanov. Pravidelná výmena vody: Odstraňovanie nahromadených toxínov a zabezpečenie čerstvej vody je dôležité pre prevenciu bakteriálnych a parazitických infekcií.
• Filtrácia: Vhodné je tiež zaobstarať filter, ale nie je to nevyhnutné.
• Meď: Vyhnite sa medi: Meď je pre krevety toxická. Ak je používané komerčné krmivo pre ryby, neodporúča sa používať výrobky s obsahom medi, aj keď mnoho chovateľov sa domnieva, že iba čistá/elementárna meď je nebezpečná a sulfáty medi v malom množstve sú tolerovateľné.

Kŕmenie sladkovodných kreviet

Krevety sú mrchožrúti a budú sa pásť na riasach, biofilme a zvyškoch rybieho krmiva. Krevety sa rady živia riasami, ale ako plnohodnotná výživa im to nestačí.

• Základná strava: Neocaridina davidi je primárne požierač rias. Bude konzumovať akúkoľvek potravu určenú pre akvárium, avšak niektoré jedince preferujú komprimované tablety z rias (prípadne vločky). Krevetky Red Cherry sa živia aj zvyškami krmiva pre rybičky a zvyškami uhynutých živočíchov.
• Doplnkové krmivá: Ideálnym krmivom sú pre ne listy mandľovníka, ktoré tiež pomáhajú udržiavať vodu v akváriu čistú. V malej miere ako doplnok sa môže podávať aj blanšírovaná zelenina, napr. cuketa, mrkva, hrášok, špenát alebo žihľava. Jedálniček im môžete občas spestriť kúskom ovocia. Krevety sa dajú kŕmiť takmer všetkým, najlepšie pre nich budú rastlinné potraviny, napr. Praslička roľná, listy orechov, dubové listy, žihľava, sušený banán alebo jablko, špenát. Môžu tiež jesť sušenú, varenú zeleninu, ako je brokolica, karfiol, mrkva, hrášok a červená paprika.
• Minerály: Zdroj vápnika krevetkám zaistíte sépiovou kosťou. Z minerálov sú dôležité tiež vápnik a horčík, ktoré sú potrebné pre tvorbu samotného panciera, jeho tuhosti a kvality. Vápnik zabezpečíš napríklad pomocou sépiových kostí.
• Dávkovanie: Pri kŕmení však dávajte pozor, aby ste krevetkám nedali príliš veľkú dávku - všeobecne platí, že by mali dostať také množstvo, ktoré dokážu spásť do jednej hodiny. Nezjedené zvyšky sa veľmi rýchlo rozkladajú a môžu spôsobovať problémy s kvalitou vody.
• Listy a šišky: Medzi chovateľmi kreviet je zaužívané pridávať do akvária v malom množstve suché dubové lístie a/alebo jelšové šištice. Tieto majú dvojaký efekt, jednak uvoľňovaním tanínu a humínových kyselín priaznivo upravujú kvalitu vody a krevetky sa na nich s obľubou "pasú".

Chov kreviet spoločne s rybami

Okolo témy chovu kreviet spoločne s rybami sa vedú nekonečné diskusie. Nedá sa totiž jednoznačne a zaručene vymenovať druhy rýb, s ktorými sa krevety môžu chovať a s ktorými nie. Navyše každé akvárium je iné a aj živočíchy rovnakého druhu sa môžu správať inak. V ideálnom prípade, ak chcete mať krevety najspokojnejšie, je ideálnou možnosťou nádrž iba s krevetkami.

V prirodzenom prostredí slúžia krevetky primárne ako potrava, korisť pre predátorov. Keď sú držané v spoločenskom akváriu, sú veľmi často napádané rybami ako potenciálna potrava. Aj ryby, ktoré sú primalé, aby ich vedeli skutočne skonzumovať, môžu stresovať krevetky až k smrti, niekedy sa snažia odhryznúť im končatiny.

Ak chcete mať v jednej nádrži ako krevetky, tak rybky, je potrebné mať dostatočne veľké akvárium (minimálne 30 litrov podľa počtu rýb a krevetiek a s dostatočným množstvom úkrytov). Je možné držať dospelé krevetky v spoločnosti menších neagresívnych rýb.

Vhodnými spolubývajúcimi sú napríklad:

• Sumčeky a malé rybky.
• Pancierniky a prísavníky.
• Modré neónky, dánia perleťové alebo trpasličie tetry.
• Razborky, napr. razborky klinovitá, razborky bornejské, razborky trpasličie.

Väčšina cichlíd, včetne obľúbených skalárov, bude obťažovať a bez námahy skonzumuje aj dospelých jedincov. Napriek tomu môže kolónia krevetiek prežívať aj v nádrži s väčšími rybami, ktoré ich budú loviť, ak akvárium poskytne dostatok prirodzených úkrytov. Pri kombinácií s dlhoramennými by si mal hlavne myslieť na dostatočnú veľkosť akvária a jeho členitosť.

Rozmnožovanie sladkovodných kreviet

Mnoho druhov kreviet sa v domácom akváriu ľahko množia. Chov je jednoduchý. Zjednodušene sa dá povedať, že stačí dať do jedného akvária dospelú samicu a samca.

Rozlíšenie pohlavia

Samec je menší a menej vyfarbený ako samička. Samcova chvostová časť je štíhlejšia, keďže nie je využívaná na nosenie vajíčok, ako je tomu u samice. Samica je väčšia a býva výraznejšie vyfarbená. Na vrchnej strane tela samice, v oblasti "ramien", je možné vidieť u priesvitnejších jedincov v ováriách vyvíjajúce sa vajíčka. Farba tohto útvaru závisí od variety, môže byť napr. žltkastá alebo zelenkastá. Tvar ovárií je viditeľný v takom prípade z oboch strán tela krevety v typickom tvare, pre ktorý sa často nazýva ako "sedlo".

Párenie a vývoj vajíčok

Keď je pripravená zniesť vajíčka, čo sa deje po zvliekaní, vypustí do vody feromóny, aby signalizovala samcom svoju dostupnosť. Samec následkom toho býva veľmi rozrušený, pláva veľmi aktívne hľadajúc zdroj feromónov. Po krátkom párení, keď samec prenesie spermie do tela samice, samica kladie vajíčka a pripevní ich k svojim plávajúcim končatinám. Vajíčka nie sú oplodnené vnútri tela samice; sú oplodnené počas putovania z ovárií von z tela. Z toho je jasne rozpoznateľné, že každá samica nesúca vajíčka sa párila. Samičky často uvidíte nosiť vajíčka pod chvostom. Šťastné, zdravé krevety sa rýchlo pária.

Po oplodnení samica uchováva oplodnené vajíčka pod bruškom 5-6 týždňov. Počas tohto obdobia je dôležité zabezpečiť jej pokoj, pretože keď sa zľakne, môže vypustiť vajíčka. Samičky, ktoré nosia vajíčka, sa zvyknú zdržovať ukruté na tmavších miestach. Ak sa cítia ohrozované predátormi, môžu sa zbaviť vajíčok. Zdá sa byť pomerne časté, že mladá samička nesúca svoju prvú násadu vajíčok stratí niektoré alebo aj všetky, pravdepodobne pre svoju neskúsenosť alebo nedostatočnú veľkosť. Obvyklých je 20 až 30 vajíčok. Vajíčka sú žlté alebo zelené, v závislosti od sfarbenia "sedla". Sfarbujú sa postupne počas vývoja čoraz tmavšie. Keď sa blíži konečné štádium vývoja, sú viditeľné drobné tmavé bodky - oči vyvíjajúcich sa krevetiek. Dlžka fázy vajíčka záleží od teploty vody. Pri teplote vody 22°C uvádzajú chovatelia nosenie vajíčok 30-31 dní.

Vývoj mláďat

Vyliahnuté krevetky maju okolo 1 mm a sú to drobné kópie dospelých jedincov. Nemajú planktonické larválne štádium. Prvé dni života trávia schované v poraste, kde sú takmer nespozorovateľné, a kŕmia sa na biofilme na rastlinách. Mladé krevetky rastú pomerne rýchlo, mesiac od vyliahnutia majú okolo 1cm, po dvoch mesiacoch cca 1,5cm.

Zdravie a choroby sladkovodných kreviet

Sladkovodné krevetky sú jedinečné a citlivé tvory, ktoré si vyžadujú kvalitné prostredie pre správny vývoj a zdravý život. Tu rozoberieme príznaky, možné príčiny týchto problémov, efektívne metódy liečby a spôsoby prevencie najčastejších zdravotných problémov a chorôb, ktoré môžu ohroziť ich populáciu v akváriu.

Choroby spôsobené parazitmi

Parazity môžu spôsobiť rôzne problémy, od podráždenia až po smrť. Medzi najčastejšie parazitárne ochorenia krevetiek patria:

1. Scutariella japonica: Parazit, ktorý sa do akvária dostáva najčastejšie prostredníctvom rastlín alebo nových krevetiek. Jeho prítomnosť spozoruješ na základe malých bielych výrastkov na tykadlách a hlavách krevetiek. Krevetky sa zvyknú trieť o predmety v akváriu. Liečba: Soľné kúpele (1 polievková lyžica sladkovodnej akváriovej soli na 1 liter vody po dobu 30 sekúnd až 1 minúty), ale neodporúčajú sa pre citlivé druhy (Caridina). Bezpečnejšou liečbou je pridanie prípravku proti ploštenkám (len ¼ odporúčaného dávkovania, môže spôsobiť stratu vajíčok a byť nebezpečný pre slimáky).
2. Vorticella: Jednobunkový parazit prejavujúci sa bielymi vláknitými výrastkami na tele kreviet (hlava, brucho, žiabre), podobnými plesni. Môže spôsobiť zníženú aktivitu, problémy s dýchaním a trenie o predmety. Liečba: Zvýšenie kvality vody, kúpele v mierne slanom roztoku alebo prípravok proti ploštenkám.
3. Ellobiopsidae: Ide o parazitické prvoky alebo organizmy podobné hubám, ktoré sa zvyčajne prichytia na bruško alebo plávacie nožičky. Často dá pomýliť s vajíčkami krevetiek. Tie sú však väčšie a okrúhlejšie. Výrastky Ellobiopsidae majú podlhovastý, často rúrkovitý tvar a môžu vyzerať ako zelené alebo žltkasté výrastky. Najčastejšie sa vyskytujú na povrchu tela, kde čerpajú živiny priamo od hostiteľa. Okrem toho môžu oslabiť hostiteľa aj tým, že mu znižujú schopnosť získavať potravu alebo sa pohybovať. Ellobiopsidae sa často rozširujú na oslabených alebo stresovaných krevetách. Liečba: Dôležité je zlepšiť kvalitu vody, výživu a odstrániť stresujúce faktory (napr. prerybnenie). Tento parazit je prenášaný prostredníctvom infikovaných kreviet a dekorácií. V prípade, že máš takúto krevetu v akváriu, oddeľ ju od zvyšku. Celkom účinne na tieto prvoky zaberajú humíny a taníny z lístia, resp. konkrétne niektorá z látok listov Mandľovníka morského. Z vlastnej praxe a skúsenosti som sa Ellobiopsidae zbavil u importovaných kreviet. Je to na dlhšie, no do cca 30 l akvária je potrebné pri každej výmene dať 3 veľké listy mandľovníka, prípadne i našich listov z prírody. Voda bude silne jantárová, krevetkám to však nevadí. V podstate je potrebné mať lístie v akváriu dovtedy, kým už prvoky nepozorujeme.
4. Holtodrilus truncatus: Parazitický červ, ktorý môže infikovať krevety, a to buď na ich povrchu, alebo vo vnútri tela. Do akvária sa parazit často dostáva cez kontaminované rastliny, nové krevety, slimáky alebo dekorácie. To, že je krevetka napadnutá týmto parazitom, zistíš na základe viditeľných červov na jej tele. Krevetka môže byť oslabená, vykazovať neaktívne správanie alebo môže mať problémy s pohybom. Môže sa objaviť zmena farby tela alebo poškodenie vonkajších častí. Tento parazit môže vážne oslabiť hostiteľa a znižovať jeho schopnosť prežiť. Liečba: Žiaľ, neexistuje žiaden komerčný prípravok na liečbu tohto ochorenia. Krevetke však môžu pomôcť už spomínané soľné kúpele a bezpečnostné opatrenia pri rozširovaní osádky.
5. Porcelánová choroba kreviet (porcelain disease): Spôsobená jednobunkovým parazitom Thelohania contajani (z rodu Microsporidia) a zvyčajne sa prejavuje až v pokročilých štádiách infekcie. Charakteristickým príznakom je zmena v vzhľade brušného svalu, ktorý je u zdravých kreviet priesvitný, ale pri infikovaných jedincoch sa stáva bielym a nepriehľadným. Ako sa infekcia šíri, parazit môže postihnúť aj žiabre, kostrové svaly, srdce a črevné svaly. Najprv sa infikované krevety stávajú menej aktívne a strácajú farbu. Následne sa môžu zmeniť na mliečne biele, pričom blednutie začína od hlavy. Svaly sa stávajú nehybnými a krevetky nie sú schopné sa pohybovať. V pokročilých štádiách infekcie krevetky uhynú. Prevencia: Toto ochorenie sa šíri najmä medzi krevetkami po pridaní nových infikovaných jedincov do nádrže. Preto je dôležité praktizovať karanténu nových kreviet pred ich pridaním do akvária. Krevety, ktoré vykazujú tieto príznaky, by mali byť okamžite odstránené, aby sa predišlo šíreniu ochorenia v nádrži. Okrem toho, pH vody môže mať vplyv na šírenie infekcie, takže je dôležité udržiavať stabilné a vhodné podmienky pre všetky organizmy v akváriu.
6. Choroba mliečnych kreviet (Milk shrimp disease alebo Cotton shrimp disease): Podobná porcelánovej chorobe kreviet, avšak postihuje celé telo kreviet, nie len lokálne ako v prípade porcelánovej choroby. Toto ochorenie je spôsobené parazitom Myxosporea, ktorý napáda a poškodzuje vnútorné orgány kreviet, doslova ich "požiera" zvnútra. Infikované krevety vykazujú príznaky ako blednutie a strata aktivity, pričom postupne dochádza k zhoršeniu ich stavu. Choroba často vedie k smrti kreviet v krátkom čase. Liečba: Bohužiaľ, neexistuje žiadna overená liečba na túto chorobu, a preto je dôležité infikované krevety čo najskôr odstrániť z akvária, aby sa predišlo šíreniu infekcie.

Bakteriálne infekcie

Bakteriálne infekcie sa prejavujú zmenami sfarbenia panciera, léziami alebo zmenami v správaní kreviet. Medzi najznámejšie patrí aj:

• Chitinolytická bakteriálna choroba (Chitinolytic Bacterial Disease): Je spôsobená baktériami, ktoré rozkladajú chitín, čo je hlavná zložka panciera kôrovcov. Toto ochorenie oslabuje krevetky, poškodzuje ich pancier a zvyšuje ich náchylnosť na ďalšie infekcie. Tento druh infekcie často vzniká v dôsledku nevhodných podmienok v akváriu, ako je zlý stav vody, nesprávna teplota alebo nadmerný stres. Príznaky: Zahŕňajú mäkký pancier, viditeľné lézie na pancieri, zníženú aktivitu kreviet a zvýšenú náchylnosť na iné infekcie. Liečba: Spočíva v použití antibakteriálnych prípravkov, ktoré sú špeciálne určené pre krevety, doplnkoch stravy obsahujúcich minerály, zlepšení kvality vody a oddelení chorých jedincov do karantény. Zlepšením podmienok v akváriu môžeš podporiť regeneráciu a zlepšiť šance na uzdravenie.

Plesňové infekcie

Plesňové infekcie u kreviet sú menej časté, ale môžu sa vyskytnúť, najmä ak majú oslabený imunitný systém. Huby, ktoré spôsobujú plesne, sa bežne vyskytujú vo vode a spravidla nie sú nebezpečné, pokiaľ nie je kreveta oslabená zranením, stresom alebo iným ochorením. Plesňové infekcie môžu napadnúť nielen exoskelet kreviet, ale aj ich vnútorné orgány, čo môže viesť k vážnym zdravotným problémom a zlyhaniu organizmu. Liečba: Zahŕňa použitie antimykotických prípravkov určených pre krevety. Dôležité je zlepšiť aj kvalitu vody a minimalizovať stres, ktorý môže podporovať šírenie plesní.

Problémy so zvliekaním (Molting Issues)

Niekedy sa stáva, že krevetám sa nedarí úspešne zvliecť a ostávajú uväznené v starom pancieri, kde následne uhynú. Príčinou môže byť napríklad nedostatok vlákniny, ktorá zabezpečuje tvorbu „priesvitnej hmoty“ medzi svalovinou a pancierom krevety. Táto hmota sa vytvára postupne a najintenzívnejšie práve pred zvlekom, čo umožňuje jeho rýchly a jednoduchý priebeh. Problém nastáva, ak je krevetka v strese alebo nie je na zvlek pripravená, napríklad kvôli náhlej zmene parametrov vody či teploty, čo môže viesť k neschopnosti oddeliť svalovinu od panciera a následnému uhynutiu.

Prevencia: Aby si predišiel týmto problémom, je nutné zabezpečiť krevetám kvalitnú stravu plnú vlákniny a minerálov. Vlákninu zabezpečíš prostredníctvom drevnej hmoty v akváriu, napríklad pridaním suchého lístia alebo koreňov. Výborné je aj krmivo s vysokým obsahom rastlinných zložiek, napríklad Tropical Spirulina Super Forte Granulat alebo čerstvá zelenina (mrkva, cuketa alebo uhorka). Z minerálov sú dôležité tiež vápnik a horčík, ktoré sú potrebné pre tvorbu samotného panciera, jeho tuhosti a kvality. Vápnik zabezpečíš napríklad pomocou sépiových kostí.

Prevencia chorôb u kreviet

Prevencia je kľúčová, aby sa predišlo chorobám u akváriových kreviet. Udržiavanie stabilných podmienok vody, vyvážená strava a pravidelná starostlivosť o akvárium sú najlepšou ochranou proti väčšine chorôb. Sleduj zdravotný stav svojich kreviet, aby si včas identifikoval príznaky problémov a dokázal účinne zasiahnuť. Tu je niekoľko tipov, ako udržať krevety zdravé a v dobrej kondícii:

• Správne podmienky vody: Každý druh kreviet má špecifické nároky na vodu, či už ide o pH, teplotu alebo tvrdosť. Krevety rodu Caridina preferujú mäkkú a mierne kyslú vodu, zatiaľ čo krevety Neocaridina sú tolerantnejšie voči širšiemu spektru parametrov.
• Pravidelná výmena vody: Odstraňovanie nahromadených toxínov a zabezpečenie čerstvej vody je dôležité pre prevenciu bakteriálnych a parazitických infekcií.
• Vyvážená strava: Okrem komerčne dostupných krmív je vhodné dopĺňať potravu o prírodné zdroje, ako sú listy mandľovníka alebo zelenina bohatá na minerály. Mandľovníkové listy sú aj skvelou prevenciou a podporou liečby, pretože obsahujú huminové látky. Tieto látky pôsobia ako imunostimulanty, posilňujú obranyschopnosť organizmu a môžu pomôcť krevetám bojovať proti infekciám, baktériám alebo parazitom. Tieto látky nájdeš aj v dubovom a bukovom lístí či v jelšových šiškách. Pozor daj na dávkovanie, lebo namiesto podpory liečby by si mohol vytvoriť ďalšiu šarapatu.
• Karanténa nových kreviet: Pred pridaním nových kreviet do hlavného akvária ich nechaj v karanténe aspoň 2 týždne. To pomôže zabrániť zavlečeniu infekcií do zavedeného ekosystému.
• Hygiena akvária: Pravidelné čistenie dna akvária, úprava rastlín a kontrola kvality filtra sú nevyhnutné na zníženie výskytu chorôb.

tags: #obrazok #sladkovodnej #krevety

Populárne príspevky:

• Tradičný zákusok Rezy Kocky
• Všetko o hovädzom bujóne
• Recepty na Mačingovej raňajky
• Slano pečené zemiakové šúľance
• Domáca maková zmrzlina