Svadobné tradície sú plné symboliky a historických koreňov, ktoré často prekvapia svojím pôvodom. Hoci dnes vnímame svadbu ako prejav lásky, mnohé rituály sa opierajú o dávne zvyky a poverčivosť. Medzi najznámejšie patrí krájanie svadobnej torty, vyberanie svedkov a družičiek, závoj nevesty alebo únos nevesty.
Svadobné tradície a ich pôvod
Väčšina svadobných tradícií, vrátane vyberania svedkov a družičiek, spoločného krájania torty alebo únosu nevesty, sa opiera o poverčivosť ľudu. Ako už možno tušíte, táto tradícia siaha do obdobia, keď sa svadba považovala viac za obchod ako za radostný prejav lásky.
Závoj nevesty: Ochrana a tajomstvo
Závoj dnes slúži ako jedinečný módny doplnok, ktorý neveste prepožičiava kúsok tajomnosti. Závoj na jednej strane chránil nevestu pred žiarlivosťou a neprajníctvom hostí, a na druhej strane slúžil ako kryt pred ženíchom, ktorý sa na nastávajúcu mohol pozrieť až po uzavretí manželského sľubu. Dámy, ak svadbu ešte len plánujete, zapamätajte si, že závoj by ste po nej nikdy nemali požičať kamarátke.
Svedok a jeho historická úloha
Na rozdiel od dnešnej mierumilovnej a ctenej role, v akej sa svedok pred oltárom ocitá, minulosť bola opäť o čosi neúprosnejšia. Svedok mal po boku ženícha v prvom rade dávať pozor na to, aby nevesta neutiekla spred oltára.
Otec odvádza dcéru k oltáru: Pôvod v obchode
Pri pohľade na otca, ktorý za ruku odvedie dcéru až pred oltár, kde už na ňu čaká ženích, nejedno oko vyroní slzičku. Hlavným dôvodom, prečo otec odprevádzal dcéru k oltáru, je obchod.
Krájanie svadobnej torty: Symbolika spoločného života
Svadobná hostina sa nezaobíde bez krájania svadobnej torty. Ženích a nevesta spoločne položia ruku na nôž a odkroja kúsok torty.
Výroba svadobnej torty z roku 1769
Svadobná kytica: Viac než len ozdoba
Kytica v rukách nevesty neslúžila vždy len na ozdobu. Tradícia hovorí, že najzraniteľnejšie miesto nevesty sa ukrýva v jej chodidlách.
Právne aspekty rodinného života: Otcovstvo a dedičstvo
Okrem svadobných tradícií sú dôležité aj právne aspekty, ktoré formujú rodinný život od narodenia dieťaťa až po dedičstvo. Zákony stanovujú jasné pravidlá, ktoré chránia práva všetkých členov rodiny.
Určovanie otcovstva: Zákonné domnienky
Zákon stanovuje určité pravidlá, tzv. domnienky otcovstva, ktoré vychádzajú zo všeobecných skúseností a na základe nich určujú okruh možných otcov. Prvou a zrejme najdôležitejšou domnienkou je tá, že za otca sa považuje manžel matky, pričom do rodného listu sa manžel matky zapíše vždy (bez ohľadu na to, či je skutočným biologickým otcom), ak sa dieťa narodilo aj v lehote 300 dní po zániku manželstva (napr. rozvodom alebo v dôsledku smrti niektorého z manželov). Odlišná je situácia len vtedy, ak sa dieťa narodí do 300 dní po zániku manželstva, ale žena sa v medziobdobí do narodenia dieťaťa znova vydá, potom matrika do rodného listu zapíše ako otca nového manžela.
Iba ak je dieťa, povedané odborným slangom, právne voľné (teda neplatí prvá domnienka o manželovi matky a v rodnom listu dieťaťa nie je údaj o otcovi vyplnený, čo je najtypickejšie v prípade slobodných matiek), dá sa otcovstvo - prostredníctvom druhej domnienky otcovstva - určiť tým spôsobom, že matka a muž, ktorý sa za otca považuje, urobia o tejto skutočnosti súhlasné vyhlásenie na ktorejkoľvek matrike či na súde. Takto môžu rodičia postupovať i pred narodením dieťaťa, ak už bolo splodené. Ak niektorý z rodičov ešte nemá 18 rokov, musí takéto vyhlásenie urobiť pred súdom.
Ak otcovstvo nie je určené prvým alebo druhým z opísaných spôsobov, prichádza na rad tretia domnienka otcovstva, o ktorej vždy rozhoduje v občiansko-právnom konaní súd. Zákon stanovuje, že ak nedošlo k určeniu otcovstva uvedeným spôsobom, môže dieťa (zastúpené opatrovníkom), matka i muž, ktorý o sebe tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Ak žalobu podáva za dieťa opatrovník, môže to urobiť aj proti vôli matky.
Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa mal pohlavný styk v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej než stoosemdesiat a viac než tristo dní, pokiaľ jeho otcovstvo závažné okolnosti nevylučujú. Vychádza sa z predpokladu, že k pôrodu prichádza medzi šiestym a desiatym mesiacom od počatia, a ak sa v konaní pred súdom preukáže, že došlo medzi matkou dieťaťa a označeným otcom k pohlavnému styku, bude muž určený za otca dieťaťa rozhodnutím súdu, ak nepreukáže, že jeho otcovstvo je vylúčené (napr. neplodnosť, preukázanie, že otcom je niekto iný a pod.). Súd spravidla nariadi vypracovanie znaleckého posudku, a to najčastejšie z odboru genetiky alebo hematológie. V súčasnosti je možnosť vedecky vylúčiť alebo určiť otcovstvo mimoriadne vysoká a vierohodnosť výsledkov dosahuje takmer 100 percent. Tieto posudky však rozhodne nie sú lacné a súdu ich platí ten, kto v konaní prehrá. Zákonodarca nedávno do zákona vložil aj ustanovenie o tom, kto sa považuje za otca dieťaťa, ktoré bolo oplodnené z asistovanej reprodukcie nazývanej umelé oplodnenie.
Výroba svadobnej torty z roku 1769
Dedičské konanie a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
V dedičskom konaní sa najskôr vysporiada zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a určí sa, čo je predmetom dedenia. Pokiaľ ide o dom vo výlučnom vlastníctve Vášho manžela (tento dom nepatrí do BSM), tak tento dom zdedíte rovnakým dielom Vy a jeho dve deti. Ak by Váš manžel zomrel a má deti z prvého manželstva, tieto deti budú zo zákona jeho dedičmi spolu s Vami, resp. aj s Vašimi spoločnými deťmi. Ani závetom spravidla neviete dosiahnuť, aby sa deti poručiteľa - manžela „nestali dedičmi“ úplne, pretože potomkovia poručiteľa sú neopomenuteľní dedičia a majú nárok na svoj zákonný podiel podľa veku v čase úmrtia poručiteľa.
Možnosťou riešenia podľa znenia otázky je, aby ste pred kúpou nehnuteľnosti spísali u notára zápisnicu o zúžení BSM ohľadom tejto budúcej nehnuteľnosti a následne nehnuteľnosť kúpite Vy ako manželka, pričom v samotnej kúpnej zmluve zriadite vecné bremeno v prospech manžela spočívajúce v práve doživotného užívania a bývania. Následne platí, že ak by došlo k úmrtiu manžela, nehnuteľnosť nebude predmetom dedenia po jeho úmrtí, lebo nebude jej vlastníkom a samotné vecné bremeno zanikne úmrtím manžela.
V prípade Vášho úmrtia v rámci dedičského konania sa najprv vyporiada zaniknuté BSM, ktoré zaniká smrťou niektorého manžela a následne majetok ide do dedenia. V tomto prípade dedičmi po Vás ako poručiteľke by boli vaše deti z predchádzajúceho manželstva a súčasný manžel. Ak by bolo Vašim prianím, aby byt, ktorý uvádzate v otázke zdedili výlučne Vaše deti, riešením v tomto prípade je spísanie závetu v prospech detí. Manžel by závet v tomto smere napadnúť nemohol. Ak by zomrel manžel, rovnako v tomto prípade sa najprv vyporiada v dedičskom konaní bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (Vám ako manželke pripadne jedna polovica) a ostatok ide do dedenia, kde dedičmi budete Vy ako pozostalá manželka a deti Vášho manžela. Rovnako aj v prípade manžela je možnosť spísania závetu.
Deti z obidvoch manželstiev vášho otca majú rovnaké postavenie ako dedičia. Ak bol otec výlučným vlastníkom bytu, potom prichádza do úvahy dedenie bytu v podiele 1/3 k celku pre všetky deti v zmysle ust. § 473 Občianskeho zákonníka: "(1) V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. (2) Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti." Ak neviete, ktorý notár bude dedičstvo prejednávať, môžete to zistiť v rozvrhu práce príslušného okresného súdu podľa miesta trvalého bydliska v čase úmrtia a dátumu úmrtia. Treba hľadať v rozvrhu práce príslušného okresného súdu.
Započítanie darov na dedičský podiel
V zásade platí, že bývalá manželka Vášho priateľa nebude dediť po Vašom priateľovi, lebo nejde o zákonného dediča. Otázka započítania darov na dedičský podiel je riešená v ust. § 484 OZ platí: "Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok."
Príklad: Dedičstvo 100 000 € na bank. účte, predmetom darovania deťom pred úmrtím poručiteľa bol napr. byt v hodnote 50 000 €. Potom hodnota dedičstva je 150 000 €, delené 2 dediči = 75 000 €. Nakoľko jedno z detí už dostalo dar za života poručiteľa - byt v hodnote 50 000 eur, zo sumy 75 000 € sa mu odpočíta hodnota daru - 50 000 € a na tohto dediča pripadne z dedičstva 25 000 € a na druhého dediča 75 000 €.
Riešením pre Vás je aj spísanie závetu priateľom, že by Vám dom odkázal v závete. Tu však platí aj ust. § 479 Obč. zákonníka a síce, že plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona; ak by tomu závet odporoval je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. Najlepším riešením pre Vás je, aby časť RD bola prepísaná na Vás na základe darovacej zmluvy, resp. aspoň časť RD darovaná a ostatná časť odkázaná závetom s tým, že priateľ by v závete urobil započítanie darov na dedičské podiely detí.
Ak jeho dcéra z prvého manželstva napadne závet, ten môže byť neplatný v časti, v ktorej je neopomenuteľná dedička (jeho dcéra) sčasti opomenutá (vynechaná) z dedičstva. Dospelé dieťa poručiteľa totiž má nárok aspoň na 1/2 svojho zákonného podielu, ak nebolo toto dieťa vydedené. V dedičskom konaní by ste boli ako zákonní dedičia traja - Vy, spoločné dieťa a jeho dieťa. Preto jej zákonný podiel predstavuje 1/3 a nakoľko má dostať jej jednu polovicu, tak jej prináleží podiel vo výške 1/6. Preto bude v tomto konaní podstatné to, v akej hodnote sa určí dedičstvo a v akej hodnote sú veci, ktoré jej boli odkázané. Ak totiž celé dedičstvo bude mať hodnotu 180.000,- € a jej boli odkázané pozemky za 10.000,- €, stále bude mať nárok (ak závet napadne) na ďalších 20.000,- €. Z pohľadu práva totiž nepostačuje, ak je takémuto dieťaťu odkázaná aspoň časť majetku.
tags: #od #detstva #az #po #manzelstvo #torta