V poslednom období sa čoraz viac hovorí o kuchynskom odpade, a to najmä z dôvodu zavedenia povinnosti vykonávať triedený zber komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad pre väčšinu obcí. Kuchynský odpad tvorí významnú časť zmesového komunálneho odpadu, čo spôsobuje problémy s následným nakladaním s týmto odpadom a aj s jeho skládkovaním. Cieľom triedeného zberu je odklon kuchynského odpadu zo skládok a zabezpečenie jeho zhodnotenia, čím sa zníži jeho vplyv na životné prostredie.

Čo rozumieme pod pojmom kuchynský odpad?
Samotnú definíciu pojmu „kuchynský odpad“ nenájdete v zákone o odpadoch, ale v európskych právnych predpisoch, konkrétne v Nariadení o vedľajších živočíšnych produktoch a jeho Vykonávacom nariadení. Podľa článku 2 Vykonávacieho nariadenia sa pod pojmom kuchynský odpad rozumie „všetok potravinový odpad vrátane použitého potravinárskeho oleja, ktorý vzniká v reštauráciách, stravovacích zariadeniach a kuchyniach vrátane kuchýň v spoločných stravovacích zariadeniach a kuchýň v domácnostiach“.
Z pohľadu zákona o odpadoch sa kuchynský odpad zaraďuje pod katalógové číslo 20 01 08 - biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad. Kuchynský odpad tvoria napríklad nespracované zostatky surovín, pokrmov alebo potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu. Patria sem aj šupy z čistenia zeleniny a ovocia, kávové a čajové zvyšky, zvyšky jedla, potraviny po dobe spotreby alebo lehote minimálnej trvanlivosti alebo potraviny inak znehodnotené.
Legislatívny rámec
Kuchynský odpad predstavuje špeciálny druh odpadu, na ktorý sa neaplikuje len zákon o odpadoch, ale aj zákon o veterinárnej starostlivosti a nadväzujúce európske nariadenia. Nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch sa na kuchynský odpad aplikuje z dôvodu, že kuchynský odpad môže obsahovať zostatky živočíšnych produktov. Konkrétne sa kuchynský odpad zaraďuje medzi materiál kategórie 3 vedľajších živočíšnych produktov.
Zákon o odpadoch má v prípade kuchynského odpadu tzv. subsidiárnu pôsobnosť a uplatní sa len vtedy, ak daný prípad nie je regulovaný predpismi o vedľajších živočíšnych produktoch. Avšak zákon o odpadoch sa aplikuje vždy, ak sa má kuchynský odpad spaľovať, skládkovať alebo použiť v zariadeniach na výrobu bioplynu alebo kompostu.
Rýchla lekcia: Ako funguje HomeBiogas
Spracovanie a zhodnocovanie odpadu
Kuchynský odpad by sa mal primárne spracovať formou kompostovania alebo transformácie na bioplyn. Jednou z podmienok je, že kuchynský odpad ako vedľajší živočíšny produkt musí prejsť pred kompostovaním alebo splyňovaním tzv. hygienizačnou jednotkou. Surovina v kompostovacom zariadení alebo bioplynovej stanici musí spĺňať nasledujúce minimálne požiadavky:
- Maximálna veľkosť častíc pred vstupom: 12 mm
- Minimálna teplota všetkého materiálu v reaktore: 70 °C
- Minimálny čas bez prerušenia: 60 minút
V súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva by sa mala primárne zabezpečiť recyklácia kuchynského odpadu. Napríklad, z bioplynu sa dá vyrábať elektrická energia či teplo. Taktiež vie byť využitý ako alternatívne palivo pre motorové vozidlá.

Povinnosti v stravovacích zariadeniach
Fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá prevádzkuje zariadenie spoločného stravovania, je daná zodpovednosť za nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom. Prevádzkovatelia musia zabezpečiť oddelené odkladanie pomyjí v kontajneroch určených na skladovanie odpadu s označením „neurčené na ľudskú spotrebu“. Zároveň sú povinní viesť obchodný doklad, ktorý musí sprevádzať prepravu vedľajších živočíšnych produktov, a uchovávať záznamy o zásielkach po dobu 2 rokov.
| Činnosť | Povinnosť prevádzkovateľa |
|---|---|
| Zber | Oddelené odkladanie v uzatvárateľných nádobách |
| Identifikácia | Zabezpečenie obchodného dokladu pre materiál kategórie 3 |
| Vysledovateľnosť | Uchovávanie záznamov o zásielkach po dobu 2 rokov |
| Registrácia | Povinná registrácia prevádzkarne u Štátnej veterinárnej správy |
Dôsledky nesprávnej likvidácie
V bežnej nádobe na odpad bioodpad zapácha, prechádza hnilobným procesom a napokon skončí na skládke, kde bez prístupu vzduchu vytvára najsilnejší skleníkový plyn metán, ktorý má významný podiel na globálnom otepľovaní. Čím viac mesto vytriedi, tým menej odpadu sa vyváža na skládku odpadov. Ďalším dôsledkom nesprávnej likvidácie kuchynského bioodpadu a použitých jedlých olejov a tukov je kontaminácia vodných zdrojov. Z odpadu môžu do pôdy prenikať škodlivé látky, ktoré sa nakoniec dostanú do našich riek a podzemných vodných zdrojov.
