Pestovanie papriky je medzi záhradkármi veľmi obľúbené, pretože je pomerne nenáročné, nevyžaduje si veľa priestoru a na výber sa ponúkajú tisícky odrôd papriky rôznych chutí, farieb a veľkostí. Papriku je možné pestovať v záhrade, v skleníku, no aj v kvetináči na balkóne, takže si ju dokáže dopestovať každý. Tieto rastliny budú však najproduktívnejšie ak im doprajete vhodné podmienky na rast.
Základné informácie o pestovaní papriky
Papriky sú teplomilné, kríkovité rastliny, ktoré milujú slnko a neznášajú mráz. Na pestovanie papriky je vhodné teplé a slnečné stanovisko, škodia im teploty pod bodom mrazu. Ak by sme papriku sadili v záhrade zo semien, trvalo by im 3 - 5 mesiacov kým by začali produkovať prvé plody a na to je naša vegetačná sezóna príliš krátka.
Preto je nutné papriku predpestovať vo forme sadeníc v interiéri alebo v skleníku (prípadne si sadenice kúpiť) a do záhrady je možné papriku presadiť až keď im nehrozí mráz a keď priemerná nočná teplota neklesá pod 12 °C, čo v našich podmienkach znamená máj (podľa lokality a sezóny). V prípade pestovania papriky zo semienok je potrebné semienka vysadiť 6 až 8 týždňov pred presadením do záhrady aby mali sadenice papriky na presádzanie ideálnu veľkosť (10 - 20 cm). Následne trvá paprikám 60 až 90 dní, kým vyprodukujú prvé zrelé plody a s plodením pokračuje väčšina druhov papriky až kým ich nezastaví chladnejšie počasie na konci sezóny.
Rozdelenie a typy odrôd papriky
Paprika je plodina s mnohými odrodami. Líšia sa svojím tvarom, zafarbením, chuťou aj veľkosťou. Existujú tisíce odrôd papriky rôznych tvarov, veľkostí, chutí, textúr a farieb plodov ako aj rôznych vzrastov a podôb samotných rastlín paprík, ktoré pochádzajú takmer zo všetkých kútov našej planéty.
Podľa ich využitia v kuchyni sa papriky rozdeľujú na kapie (sladké, dužinaté, nepálivé), klasické pálivé či nepálivé papriky a čili papričky (malé aromatické, pálivé papriky). Hybridy - krížence rôznych odrôd. Ich výhodou je vysoká produktivita, skoršie dozrievanie, vyššia odolnosť proti chorobám, uniformnosť plodov. Môžeme sa stretnúť aj s rozdelením na poľné a skleníkové papriky, pričom poľné papriky sa vyznačujú skorším dozrievaním a vyššou toleranciou k nízkym teplotám. Niekedy je pri odrodách paprík uvádzaný aj počet dní potrebných na dozretie úrody.
Prehľad vybraných odrôd papriky
Paprika je jednou z prvých zelenín, ktoré sa vysievajú na predpestovanie sadeníc, a preto je výber správnej odrody kľúčový pre úspešnú úrodu. Slovenskí záhradkári majú na výber z množstva odrôd, od sladkých po štipľavé, rôznych tvarov a farieb. Dôležité je, na aký účel chce pestovateľ papriku používať - priamy konzum, zaváranie, varenie, nakladanie, sušenie alebo výrobu omáčok. Každý spôsob spracovania si vyžaduje vhodný typ odrody. Nie každá paprika sa dá sušiť a namlieť, a nie každá sa dá zavariť tak, aby sa nerozpadla. Odrody teda vyberáme podľa účelu.
Tu je prehľad niektorých populárnych odrôd:
- Sladké odrody: Vhodné na konzumáciu v čerstvom stave aj na varenie (napr. odroda Amy).
- Kapie: Rafaelus F1, Raduza F1, Parade, Ornela.
- Štipľavé papriky: Harriet a Harvey, Korál, Gutera, Ohnivec, Pálivec, Alma.
- Ostatné zaujímavé odrody: Tongua F1, Thalia F1, Rela (červená) a Yala (žltá), Sharon F1, Monanta, Nela F1, Loran, Saskia F1, Tamina, Theos F1, Poseidon, Ontara, Granova, Slávus F1, Lungy F1.
| Odroda | Typ | Použitie |
|---|---|---|
| Amy | Sladká | Priamy konzum, varenie |
| Rafaelus F1 | Kapia | Nakladanie, konzervácia, sterilizácia |
| Harriet a Harvey | Štipľavá | Priamy konzum, konzervácia |
| Tongua F1 | Sladká | Pestovanie v krytoch |
Tip pre začiatočníkov: Ak ste nováčik, začnite so sladkými odrodami, napríklad odroda Amy - je nenáročná a dobre plodí.
Predpestovanie sadeníc papriky
Ak chcete papriku pestovať zo semien, budete si musieť najskôr predpestovať sadenice. Môžete tak urobiť v interiéri na slnečnom mieste alebo v skleníku. Pestovanie vlastných sadeníc papriky vám umožní vybrať si z omnoho väčšieho počtu odrôd, pretože predpestované sadenice sú dostupné len v niektorých kultivaroch.
Ak si chcete vypestovať svoje vlastné sadenice papriky zo semienok, ich výsadbu je potrebné načasovať 6 až 8 týždňov pred výsadbou v záhrade. Semienka papriky môžete vysadiť do hlbších výsadbových nádob (napr. plastových pohárov), ktoré majú minimálne 10 cm hĺbku. Môžete na to využiť štandardný záhradnícky substrát, pričom nádoby musia mať na dne drenážne otvory. Semienka prekryjete cca. 0,5 cm vrstvou substrátu a výdatne zalejete. Substrát udržiavajte vlhký, no nie premočený. Do jednej nádoby sa môžu pre istotu vysadiť viac semienok, pričom po vzklíčení necháme rásť to životaschopnejšie.
Nádoby s drenážnym otvorom a hĺbkou minimálne 10 cm naplňte záhradným substrátom. Semienka vysejte a prekryte ich jemnou vrstvou substrátu (približne 0,5 cm).
Výsadba sadeníc papriky
Existuje viacero spôsobov ako sadiť papriku. Presádzanie sadeníc papriky do záhrady by malo každopádne nasledovať až po tom, keď už nehrozia mrazy, pôda je dostatočne zohriata (15 °C) a priemerné nočné teploty neklesajú pod 12 °C. Von ich budete môcť presadiť až vtedy, keď priemerná nočná teplota neklesne pod 12 °C. Dôležité je tiež, aby ich neohrozil mráz. Semienka si vysaďte 6 - 8 týždňov pred sadením do záhrady. Za tento čas vám sadenice dorastú do veľkosti približne 10 - 20 cm.
Aklimatizácia sadeníc papriky
Paprika je charakteristická svojou citlivosťou na teplotné zmeny, takže pred výsadbou je potrebné sadenice papriky postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade. Aklimatizácia by mala trvať aspoň týždeň. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc.
Presadenie sadeníc papriky
Sadenice papriky môžeme po aklimatizácii vysádzať do pripravenej pôdy v záhrade v minimálne 30 cm rozstupoch (záleží to aj od kultivaru paprík). Keď sa počasie vonku ustáli a pôda prehreje približne na 15 °C, môžete začať s presádzaním. Vyberte stanovisko s priepustnou pôdou a minimálne 6 hodinami slnečného žiarenia denne. Aby mala paprika dostatok priestoru, sadenice vysádzajte v rozstupoch minimálne 30 cm. Túto vzdialenosť môžete vhodne upraviť podľa vybranej odrody.
Následne môžeme sadiť papriky vyhĺbením pomerne hlbokej výsadbovej jamy na dno ktorej môžeme ešte pridať kompost. Zo sadeníc papriky odstránime najnižšie poschodie lístkov, a vysádzame ich hlboko (celá stonka až do 5 cm od prvých listov by mala byť pod povrchom pôdy), pretože papriky majú podobne ako rajčiaky schopnosť vyháňať korene aj zo stonky a takýmto spôsobom rastlina rýchlo zosilnie a bude lepšie rásť. Výsadbové jamy vyhĺbte dostatočne hlboko. Koreň aj stonka až do 5 cm od prvých listov by sa mali nachádzať v pôde. Paprika si zo stonky postupne vyženie ďalšie korene a bude lepšie rásť. Potom zahrnieme sadenice pôdou, tak aby pri koreňoch papriky neostala žiadna vzduchová kapsa, utlačíme a výdatne polejeme vodou. Sadenice zahrňte pôdou, utlačte a polejte.
Po výsadbe papriky zatlčieme do pôdy palicu (alebo inú oporu) vo vzdialenosti 10 - 15 cm od rastliny, ktorá zabezpečí paprike väčšiu stabilitu.
Pestovanie papriky v kvetináči
Veľmi obľúbenou alternatívou je aj pestovanie papriky v kvetináči. Keďže paprika nemá taký mohutný koreňový systém ako napríklad rajčiaky, bude prosperovať aj menších kontajneroch (10 - 20 l). Ďalšou výhodou pri tejto forme pestovania je, že papriky môžeme pestovať ako trvalky, pretože sa dajú jednoducho prezimovať v interiéri a na ďalšiu sezónu budú takéto dospelé rastliny oveľa produktívnejšie ako počas svojej prvej sezóny.
Táto alternatíva pestovania sa obzvlášť využíva pri pestovaní čili papričiek, ktoré na úplne dozretie svojich plodov potrebujú niekedy až 5 mesiacov na čo je naša vegetačná sezóna vonku v záhrade príliš krátka. Aj pri pestovaní papriky v kvetináčoch používame priepustnú pôdu s dostatkom živín a organickej zložky. Pri pestovaní papriky v kvetináčoch je nutná častejšia zálievka, pretože pôda v nádobách sa rýchlejšie vysušuje.
Starostlivosť o papriku počas rastu
Paprika si počas rastu nevyžaduje takmer žiadnu starostlivosť. Paprika má plytké korene a bude potrebovať polievanie 2 - 3 krát týždenne podľa množstva zrážok. Pričasté polievanie jej škodí. Korene by nerástli dostatočne do hĺbky a mala by náchylnosť k hnilobe a hubovým ochoreniam. Pestovanie papriky nie je náročné ani čo sa týka hnojenia. Postačí jej dávka kompostu pri presádzaní.
Ak chcete dosiahnuť hustejšiu korunu a vyššiu produktívnosť papriky, rastline je potrebné odtrhnúť vrcholové výhonky, keď majú rastlinky cca. 15 cm (môžu byť ešte vo fáze priesad). Aby ste zvýšili produktivitu, keď má paprika približne 15 cm výšku, odtrhnite vrcholové výhonky. Rastlina sa tak viac rozvetví. Spôsobí to rozvetvenie, väčšiu stabilitu a silu papriky.
Teplota
Paprika je známa svojou citlivosťou na prudké zmeny teplôt a chlad. Najviac jej vyhovujú teploty v rozmedzí 20 - 30 °C, pri ktorých dosahuje optimálny rast a produkciu plodov. Na pestovanie vyberte miesto so stálou teplotou medzi 20 a 30 °C. Do záhrady preto papriky presádzame pomerne neskoro až keď priemerné nočné teploty neklesajú pod 12 °C. Vhodnou alternatívou je pestovanie papriky v skleníku či fóliovníku, pretože je takto možné predĺžiť vegetačnú sezónu papriky a tým aj produkciu plodov až o niekoľko mesiacov.
V prípade pestovania papriky v skleníku je však potrebné zabezpečiť dostatočné vetranie, pretože ako náhle prekročí teplota 35 °C, paprika zhodí plody či kvety a prestáva plodiť. Vetranie v skleníku je dôležité aj na zabezpečenie prístupu opeľovačov k paprike.
Voda
Paprika má pomerne plytké korene, takže v porovnaní s rajčiakmi je potrebné častejšie polievanie, no každodenná zálievka nie je potrebná, pretože skôr jej uškodí príliš veľa vody ako zriedkavejšia zálievka (2 - 3 krát do týždňa hlboká zálievka pri absencii zrážok). Paprika má plytké korene a bude potrebovať polievanie 2 - 3 krát týždenne podľa množstva zrážok. Pričasté polievanie jej škodí. Korene by nerástli dostatočne do hĺbky a mala by náchylnosť k hnilobe a hubovým ochoreniam.
Hnojenie
Papriky nepatria medzi druhy zeleniny náročné na živiny a zároveň sa im najviac darí v pôdach s bohatým mikrobiálnym životom a dážďovkami, ktoré pôdu prevzdušňujú a preto nie je ideálnym riešením použitie syntetických hnojív, ktoré takýto život v pôde narušujú. Pestovanie papriky nie je náročné ani čo sa týka hnojenia. Postačí jej dávka kompostu pri presádzaní. Dostatočná dávka kompostu pri príprave pôdy na jar paprike vystačí po celú sezónu a preto papriky už nie je potrebné prihnojovať, no ak nie je pôda dostatočne výživná môže sa doplniť tekutým hnojivom s vyváženým pomerom NPK (priveľa dusíka v hnojive rastlinu stimuluje skôr k rastu ako k tvorbe plodov) ako náhle začne kvitnúť a vytvárať plody.
Prezimovanie
Papriku môžete pestovať aj ako trvalku, pretože sa dá jednoducho prezimovať v interiéri. Je to možné pri paprikách v pestovaných v kvetináči, no keďže paprika nemá hlboké korene, môžete ju presadiť na zimu aj zo záhrady do kvetináča a zazimovať ju v interiéri. Pre úspešné prezimovanie je potrebné pred zazimovaním zostrihnúť nadzemnú časť na cca. 15 cm (na rastline môžete nechať aj zopár listov). Následne môžete rastlinu umiestniť do miestnosti so stabilnou teplotou cca. 10 - 15 °C (teplota by nemala klesnúť pod 6°C) a s trochou prirodzeného svetla, kde prežije zimu. Počas tohto obdobia je potrebné znížiť frekvenciu zálievky (1-2 krát mesačne).
Škodcovia a choroby papriky
Paprika je relatívne bezproblémová plodina no príležitostne si na nej pochutnávajú slimáky, vošky, či molice, proti ktorým je potrebné zasiahnuť. Papriku tiež môžu napadnúť ochorenia spôsobené mikroorganizmami, ktoré sa prejavujú hnilobou rôznych častí rastliny či škvrnami a schnutím listov. V takom prípade je potrebné okamžite odstrániť poškodené časti rastlín, aby sa nimi nenakazili iné papriky.
Zber a skladovanie papriky
Plody papriky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber by mal byť postupný. Papriky nechajte na rastline dozrievať až kým sa úplne nevyfarbia. Čím dlhšie plody ostanú na rastline, tým sladšie a aromatickejšie budú. Špeciálne to platí pri čili papričkách, ktoré svoju ostrosť a arómu dosahujú až po niekoľkých mesiacoch dozrievania na rastline.
Papriky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou. Plody papriky sú ideálne na okamžitú spotrebu, no ak ich chcete skladovať pár dní v čerstvom stave, vyberte si na to chladné a tmavé miesto. Na dlhšie skladovanie papriky je vhodné sušenie, mrazenie, zaváranie do sladkokyslých nálevov či príprava rôznych omáčok.
Ďalšie užitočné rady pre pestovanie papriky
Prvé, skoré kvety, ktoré sa na paprike objavia je vhodné pre dosiahnutie bohatšej úrody odstrániť. Paprike sa darí lepšie v spoločnosti niektorých druhov rastlín, ktoré im poskytujú ochranu od hmyzu či inak benefitujú z ich prítomnosti. Môžeme spomenúť napríklad rastliny ako bazalka, mrkva, petržlen, paradajky, cibuľa a naopak nemala by byť v blízkosti kalerábu či feniklu.
Slovenská paprika Žitavská: Tradičná kvalita s chráneným označením pôvodu
Viete, akou zložitou cestou musí prejsť, aby sa z nej stala chuťovo svojrázna a jedinečná Žitavská? Spracovanie papriky je celá veda! No uznávame, že aj príjemne voňavá... Keby v aute nefungovala navigácia, pokojne by sme sa mohli nechať viesť vôňou. Tú korenistopaprikovú zavetríme ďaleko pred bránou prevádzky vo Dvoroch nad Žitavou, ktorú chlapi práve natierajú na červeno. Tam za ňou sa nasušia, premelú a zabalia tony papriky, ale aj iných korenín. Okrem paprikovej udiera do nosa aróma rasce, ktorá má vysoký podiel éterických olejov. Avšak nás sem doviedla najmä vôňa Žitavskej papriky či papriky Žitava, ktorá patrí k juhoslovenskej gurmánskej tradícii ako máločo iné.
Paprikové Ferrari
Tunajší paprikári sú na svoje „žitavské Ferrari“ s vôňou po zelenine, s nádychom kapie a s výrazne sladkou chuťou, poriadne pyšní. Lebo slovenská tradícia nepustí. Gurmánska lahôdka sa vyníma na zozname produktov, ktoré Európska únia zaradila medzi najväčšie skvosty. Žitavská paprika dostala pred tromi rokmi ako prvá hrdý „titul“ Chránené označenie pôvodu. No bola tu už dávno pred tým, ako jej výrobu zobral pod krídla najväčší producent korenín na Slovensku. Len sa pod terajším označením nepredávala. Táto tradičná paprika sa mieša z čisto slovenských odrôd, ktoré sa pestujú vo vymedzenej oblasti Podunajskej nížiny a tam sa aj spracúvajú.
Chuťový čardáš
„Keďže začiatkom deväťdesiatych rokov sa na trhu začala objavovať menej kvalitná dovozová mletá paprika za nízku cenu, vznikla potreba jasne odlíšiť a vyzdvihnúť kvalitu našej lokálnej. Firma Mäspoma vykupuje čerstvú koreninovú papriku lokálne od slovenských pestovateľov a spracúva ju kompletne v prevádzke vo Dvoroch nad Žitavou. Tá pred tým fungovala len ako sušiareň,“ vraví zakladateľ a duša firmy Ján Kolesár, ktorý sa teší z pomalého návratu zákazníkov ku kvalite. Podľa šéfa Združenia šľachtiteľov, pestovateľov a spracovateľov koreninovej papriky Capsicum lepšia ako Žitavská neexistuje. No to, koľkými rukami musí prejsť a koľko ľudí ju musí opáčiť, kým si ju pekne zabalenú kúpite v obchode, pred bránou firmy zďaleka netušíme.
„Konečný produkt nie je odroda, ale zmes presne určených čisto slovenských koreninových paprík,“ poúča nás v hale, kde sa všetko melie, výrobný riaditeľ Andrej Vrábel. Odrôd je jedenásť: Žitavská, Dvorská, Kolora, Karkulka, Czárdás či Rubín... Oproti kapii sú väčšinou tenkostenné s jemne korenistou chuťou, aj keď každá z nich má svoje osobitosti, ktoré sa nakoniec zladia v jednom tóne.
„Takéto papriky by síce vyrástli aj v Grécku alebo na juhu Španielska, no chuťovým aj vizuálnym vlastnostiam najviac vyhovuje práve podnebie Podunajskej nížiny,“ vysvetľuje nám riaditeľ. O niečo nižšie teploty a počet slnečných dní v najsevernejšej pestovateľskej oblasti ovplyvňujú jej sviežo červenú farebnosť oproti južanským sýtobordovým odrodám.
Verní sú verní
Vinou prílivu lacnej dovozovej papriky pestovateľov poriadne ubudlo, pretože sa im neoplatilo za malý peniaz lopotiť na poli. Takmer zo stovky ich ostalo verných pestovaniu koreninových odrôd sotva tridsať. Ostatní stavili na menej prácne a rizikové pestovanie kukurice či zemiakov. No výroba Žitavskej papriky sa nedávno slušne rozbehla a ochotných farmárov si treba preto „pestovať“.
Andrej Vrábel vraví, že na jar uzatvárajú zmluvy s tunajšími pestovateľmi podľa ktorých sa zaväzujú odkúpiť od nich všetku dopestovanú papriku. A keďže sme zvedaví, ako vyzerá veľké pestovanie papriky, dovezie nás do chotára kúsok za Svätým Petrom. Tam v Krátkom už takmer šesť rokov pestuje papriku fundovaný pestovateľ, agronóm Pavol Szondra. Seje ju okolo 10. apríla, aj keď, ako hovorí: „Nie je to sväté písmo. Závisí od počasia.“ Pri priamej sejbe vysadí semiačka do riadkov a rastlinky už nejednotí. Treba ich „len“ zavlažovať, plečkovať, prekyprovať pôdu a chrániť proti bakteriálnym chorobám. Pri pohľade na čisto obrobený lán máme dojem, že je to naozaj jednoduché. Lenže oberať papriku sa oplatí, len ak je dobrá úroda. Dvorská začína uprostred júla nahadzovať zelené vzpriamené plody, ktoré sa v septembri vyfarbia do červena. Vtedy Pavol Szondra pustí na pole brigádnikov, ktorí neporušenú papriku oberajú aj so stonkami do vedier a presypávajú do rašlových zemiakových vriec.
Prizná farbu
Keď paprika prizná svoju pravú farbu, veľkí aj malí pestovatelia ju okolo 10. septembra začínajú zvážať do Dvorov nad Žitavou, kde ju na dvore uloženú na paletách v sieťovaných vreciach alebo v debničkách nechajú jeden, dva týždne slniť a vetrať. „Paprika sa vo vreciach naoko síce nevyfarbí, ale premena cukrov na farbivo stále prebieha a podiel farbív sa zvyšuje. A dôležitá je aj fermentácia. Plody však musia byť neporušené, so stonkami,“ vysvetlí nám Andrej Vrábel.
Dostatočne dofarbená paprika sa potom vysype z vriec do zberných nádrží a umyje sa od nečistôt. Odtiaľ sa každá na rezačke pozdĺžne prereže. Vonkajšia voskovitá vrstva papriky totiž málo prepúšťa vodu, pri sušení ju odparuje len z reznej strany. „Stred s jadierkami je dôležitý. Aj keď semienka papriku pri mletí zosvetlia, sú potrebné, lebo obsahujú tuk. Čím viac tuku, ktorý pôsobí ako antioxidant, tým je stabilita farby vyššia,“ dozvedáme sa.
Pripečená? Nie!
V pásovej sušiarni, rovnakej ako pri sušení bylín, sa paprika vírivým teplom presúša približne štyri hodiny. Vírivý vzduch ju rovnomerne presuší, sálavé teplo by ju mohlo pripiecť. Najskôr sa suší v závislosti od zvädnutosti, na prvom páse asi pol hodiny pri teplote okolo 85 stupňov. Po intenzívnom odparovaní sa dosúša ešte pri 70 stupňoch a následne na treťom až piatom páse sa teplota sušenia postupne znižuje, až sa ochladí na okolitú teplotu. Nasušenú papriku vo Dvoroch nemelú hneď.
„Čím je paprika jemnejšie pomletá, tým väčšia je oxidatívna plocha.“ Andrejovi Vrábelovi sa to povie, no my s fotografom Robom načierame hlboko do dávno zabudnutých vedomostí z hodín chémie! Ale to, že ak by sme nechali papriku v miske na slnečnom mieste, o týždeň by vybledla, je nám jasné ako facka. Preto papriku rozdrvenú na čipsy šupnú znova do vriec, tentoraz do tmavých plastových. V nich sa ešte stále dosúša a vyrovnáva sa jej vlhkosť. Potom sa drví a šrotuje na mlynoch, kde sa jej veľkosť postupne znižuje na milimetrové kúsky.
Voňavý púder
Kým sa rozomelie na jemný púder, paprika prejde cez štyri kamenné mlyny. Potom sa preoseje a väčšie kúsky, ktoré neprejdú sitom, šup cez potrubie znova do mlyna! Dynamický tlak pri mletí rozdrvenú papriku zahrieva. Zo semiačok sa uvoľní tuk, ktorý sa zmieša s farbivom a mletú papriku zakonzervuje - stabilizuje jej jasnočervenú farbu. Usušená paprika by mala mať ideálne 150 asta (kapsantínu). Túto jednotku farebnosti, okrem iných parametrov, prísnym okom z každého výmelu vyhodnocuje laborantka Drahuška a do tajov „varenia“ papriky zaúča aj svoju mladú kolegyňu Viktóriu. Malú vzorku namletej papriky zalejú v odmernej banke acetónom a nechajú pol hodiny vylúhovať. Potom zmerajú intenzitu sfarbenia.
„Aby sme dosahovali dostatočnú a jednotnú farebnosť, miešame nasušenú papriku a rôzne jej odrody. Niektoré držia farbu dlhšie, iné, napríklad Kolora, si svoju sýtu farbu ponecháva krátko, preto ju treba spracovať čím skôr,“ zachytíme v hluku mlynov slová Andreja Vrábela. Najväčší „haruch“ robí v mlecej hale velikánsky homogenizátor, v ktorom sa zmiešava tisíc kilogramov voňavého paprikového púdru, aby potom 20-kilogramové papierovo-polyetylénové vrecia naplnila naozaj rovnomerne vyfarbená Žitavská paprika. Doma vám v papierovom vrecku alebo v plechovke vydrží bez ujmy na chuti a farbe jeden rok. Tak teda, hurá do varenia!
Paprikové lekcie
Pestovanie koreninovej zeleniny siaha na južnom Slovensku do 17. - 18. storočia. Na obchodné účely sa začala spracovávať v okolí Szegedu, odkiaľ sa jej pestovanie postupne dostalo do Podunajskej nížiny.
Pomenovanie paprika sa začalo používať v 18. storočí a je odvodené zo srbského slova papar.
Prvý priemyselný paprikový mlyn začal fungovať v roku 1928. Vtedy začali vo Dvoroch nad Žitavou papriku sušiť.
V roku 1948 sa pestovatelia a výrobcovia papriky spojili do Zlúčeného paprikárskeho družstva, ktoré fungovalo až do znárodnenia.
Prečo papriky neznášajú horúčavy a ako im pomôže tienenie
tags: #odroda #slovakia #paprika #povod