Slovenská kuchyňa je rôznorodá a jej jedlá patria skôr medzi tie ťažšie. Prebrala prvky z Česka, Poľska, Maďarska či Ukrajiny, ale aj tak sa v nej nájdu pokrmy, ktoré sa tradovali celé stáročia, a to už od prvých ľudí žijúcich na našom území. Už starí Slovania sa živili predovšetkým poľnohospodárstvom, ktoré významne ovplyvnilo ich stravovanie. Kuchyňa pozostávala z rozmanitých druhov strukovín a zeleniny, ktoré si vedeli dopestovať. Cudzie im však nebolo ani konzervovanie potravín formou údenia, solenia, sušenia alebo kvasenia.
Obraz o stravovaní našich predkov na Slovensku nám prinášajú kuchárske knihy. Prvú slovenskú kuchárku napísal kuchár Ján Babilon. Na knihe s názvom Prvá slovenská kuchárska kniha v slovenskej reči pracoval 20 rokov a publikoval ju v roku 1870. Táto kniha obsahovala vyše 1 500 receptov rozdelených na kapitoly o omáčkach, mäsových pokrmoch, paštétach, o kvasení a pod. Slovenská kuchyňa je historicky známa hlavne bravčovým mäsom, jahňacinou, múkou, zemiakmi, kapustou a mliečnymi výrobkami. Je ovplyvnená českou, rakúskou aj maďarskou kuchyňou, ale napriek tomu si zachovala svoje jedinečné čaro a tradičné recepty, ktoré sa dedia z generácie na generáciu. Niektoré z nich majú regionálne variácie, ale každé jedlo nesie v sebe príbeh.
Základné kamene slovenskej gastronómie
Základnými zložkami slovenskej kuchyne boli múka, zemiaky, mlieko, mliečne výrobky, strukoviny a kapusta. Práve z nich vzniklo množstvo pokrmov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva a odrážajú poľnohospodársku tradíciu a pohostinnosť našich predkov.
Zemiaky - druhý chlieb Slovákov
Keď sa do Európy a na naše územie dostali zemiaky, nastal v stravovaní našich predkov veľký prevrat. Ich zaradenie do jedálničkov bolo veľmi pomalé a až v 19. storočí sa stali plnohodnotnou súčasťou slovenskej kuchyne. Zemiaky predstavovali pre Slovákov druhý chlieb, navyše ich pestovaniu sa darilo aj v severných a chladnejších oblastiach. Ich použitie bolo skutočne všestranné. Práve zo zemiakov vzniklo množstvo obľúbených pokrmov, vrátane halušiek. Medzi tradičné domáce pokrmy patria aj iné jedlá pripravované zo zemiakov - zemiakové placky, lokše a jedlá z kapusty.
Bryndzové halušky - národný symbol
Najtypickejším slovenským národným jedlom sú bryndzové halušky so slaninou. Pre Slovákov znamenajú to, čo pre Japoncov suši a Talianov pizza. Sú to halušky zo zemiakového cesta pomiešané so špeciálnym druhom ovčieho syra - bryndzou. Navrch porcie sa pridáva oškvarená slaninka spolu s roztopenou bravčovou masťou. K bryndzovým haluškám sa najlepšie hodí ako nápoj cmar alebo kyslé mlieko. Polovicou úspechu je poznať správne pomery pri príprave zemiakového cesta na halušky. Halušky sú neoddeliteľnou súčasťou slovenskej kuchyne. Ich výroba je jednoduchá, no výsledok je mimoriadne chutný a univerzálny. Môžu sa podávať nielen s bryndzou, ale aj kapustou či inými prísadami - oštiepkom, kyslou smotanou a slaninou, makom a orechmi, alebo s mäsom či hubovou omáčkou. Aj keď sa tieto malé "knedle" z vareného zemiakového cesta na Slovensku najčastejšie jedia s bryndzou, halušky sa podávajú s obľubou aj napríklad s dusenou kyslou kapustou, posypané opečenou slaninou a volajú sa strapačky. Príprava cesta aj postup, kedy sa hádžu po kúskoch do vriacej osolenej vody, sú rovnaké. No halušky majú aj veľa sladkých variácií s makom, tvarohom.
Lokše a zemiakové placky
Lokša, nárečovo lokeš, je pre Slovákov mimoriadny druh jedla. Jedáva sa k polievke, býva skvelou prílohou k husacine a výborne chutí aj natretá džemom, posypaná makom či cukrom a zavinutá do podoby palacinky. Husacími lokšami je preslávená hlavne obec Chorvátsky Grob, no tento chutný pokrm je obľúbený na celom Slovensku, a to v rôznych podobách. Na východe ich majú radšej hrubšie, neraz plnené fazuľou, pri Trenčíne sú obľúbenejšie skôr sladké varianty s rozpusteným maslom. Popularite sa tešia i na južnej Morave, no v Poľsku či Rakúsku sú celkom nepoznané. Hoci sa nám dnes lokše spájajú najmä s jesennými kačacími hodmi, v minulosti mali v slovenskej kuchyni výnimočné postavenie. Placky zo zemiakovo-múčneho cesta sa pripravovali na sladko či na slano, jednoducho aj s bohatou plnkou. Veľmi obľúbené boli lokše plnené makom, slivkovým lekvárom či tvarohom - zavinuté ako palacinky a tiež chuťovo neutrálne lokše potreté maslom k polievkam. Lokše sú tenké a chrumkavé zemiakové placky, ktoré patria medzi obľúbené tradičné jedlá slovenskej kuchyne. Pripravujú sa z mäkkého zemiakového cesta, ktoré sa vyvaľká do tenkých okrúhlych tvarov a pečie na suchej panvici, až kým nezískajú zlatistý a chrumkavý povrch. Lokše môžu byť plnené kyslou kapustou, mäsom, alebo podávané na sladko s lekvárom a makom. Najviac ich však spotrebujeme počas kačacích a husacích hodov. Postup: Základnou surovinou sú zemiaky, ktoré treba uvariť tak, aby neboli ani tvrdé, ani príliš mäkké. Nechajte ich vychladnúť a nastrúhajte ich. Skúsené gazdinky radia, aby ste lokše pripravovali zo starších zemiakov, ktoré už v sebe nemajú toľko vody, a uvarili ich deň vopred. Popučené zemiaky len jednoducho zmiešajte s múkou, so soľou, cesto rozdeľte na rovnaké kúsky a rozvaľkajte na lokše. Cesto s múkou a zemiakmi sa vaľká do kruhu a pečie nasucho alebo na troške masti do zlatista.
Domáce zemiakové lokše - video recept
Jednou z dodnes najobľúbenejších zemiakových pochúťok sú zemiakové placky. Haruľa, zemiakové baby či zemiakové placky - v princípe ide o veľmi podobné slovenské jedlá zo strúhaných zemiakov, múky, vajec, s charakteristickou arómou cesnaku a majoránky. Môžu byť smažené na oleji či masti, alebo pečené v rúre. V minulosti mali za úlohu svojou sýtosťou nahradiť mäso, ktoré sa na tanieri objavovalo iba sporadicky. Zemiakové placky sú neodmysliteľnou súčasťou tradičnej slovenskej kuchyne. Pripravujú sa z hustého cesta z nastrúhaných zemiakov, vajec, múky a korenín. Smažia sa na panvici do zlatohneda a podávajú sa buď ako sýte hlavné jedlo s mliečnymi výrobkami, alebo ako príloha k výdatným slovenským gulášom. Každý región má svoj recept, ktorý považuje za ten najlepší. Niektorí pridávajú viac majoránky, iní si potrpia na cesnak, no aj tak sú placky vo výsledku skvelé. Odlišnosť sa netýka len samotných ingrediencií. Súvisí aj so zaužívaným pomenovaním, ktoré v rámci Slovenska nie je jednotné. Postup: Neuvarené zemiaky nastrúhajte najemno. Pridajte do nich vajcia, soľ, cesnak, všetko korenie a premiešajte. Do zmesi prisypte múku, aby sa cesto zahustilo, a znovu poriadne premiešajte. Na panvicu s rozohriatym olejom vkladajte kúsky cesta a roztľapkajte ich na tenšie kolieska.
Mliečne výrobky a syry
Jednou zo základných potravín je dodnes mlieko. V súčasnosti je výrazne obľúbené kravské, no v minulosti sa mu kozie či ovčie dokázali vyrovnať. Kravské mlieko sa začalo využívať až neskôr, a aby vydržalo čo najdlhšie, začali ho spracovávať do podoby mäkkých či tvrdých syrov, pareníc, oštiepkov, tvarohu, masla či smotany. Spomedzi mliečnych výrobkov špeciálne miesto zastáva i bryndza. Je to mäkký, solený a miesený ovčí syr, ktorý sa vyrába z kravského mlieka a podľa Potravinového kódexu SR z minimálne 50 % ovčieho mlieka. Tým najlepším ochucovadlom v prípade bryndze nie je soľ či nejaké korenie, ale zdravá paša plná aromatických byliniek. Bryndza je aromatický syr z ovčieho mlieka, typický najmä pre oblasť Liptova, ktorý dodáva jedlu jedinečnú chuť. Slovenská bryndza je mäkký syr s typickou aromaticko - kyslasto - pikantnou vôňou a chuťou, vyrábaný z čistého ovčieho mlieka, alebo zo zmesi ovčieho a kravského. V tom prípade musí byť ovčej zložky minimálne 50 percent. Okrem iných slovenských špecialít, pre ktoré je bryndza typická, je výborná do nátierky - šmirkas, s trochou masla, prípadne kyslej smotany, nakrájanej cibuľky a mletej papriky.
Tradičnými špecialitami v slovenskej kuchyni patrí aj oštiepok, parenica, tvaroh a syrové korbáčiky. Slovenský oštiepok je polotvrdý polotučný parený i neparený, údený i neúdený syr v tvare šišky. Základnou surovinou tohto syra, s prídavkom živej kultúry z kyslomliečnych baktérií, je samostatne ovčie alebo kravské mlieko alebo ich zmes. Na Slovensku sa vyrába od začiatku 18. storočia. Slovenská parenica je tradičný polomäkký nezrejúci parený syr. Musí mať minimálne 50-percentný podiel ovčieho mlieka a tvar zvitkov s priemerom 6-8 cm, vysoký 5-8 cm. Parenicu vyrábali pôvodne salašníci ručne len z ovčieho mlieka. Parenica je navinutá v dvoch rolkách spojených do tvaru písmena S alebo do špirály. Rolky sú zviazané syrovou šnúrkou alebo retiazkami. Oravské korbáčiky sa vyrábajú na Orave od 2. polovice 19. storočia, podobne ako "vojky", z pareného syra, ktorý sa po vyťahaní na povrázky ručne splieta do tvaru korbáčikov. Zázrivské vojky sú povrázky, ktoré sa niekedy spletajú do korbáčikov, vyrábajú sa v Zázrivej z kravského i ovčieho hrudkového syra. Ten sa sparí v horúcej vode a ručne sa z neho ešte za horúca ťahajú „vojky“. Niekedy sa aj jemne zaúdia. Sú vynikajúcou pochúťkou pri rôznych príležitostiach k vínu, ale aj do bagiet, na chlebíčky, či na ozdobenie polievok a šalátov. Tieto syrové výrobky si je možné kúpiť v každých potravinách na celom Slovensku.
Tradičné polievky a prívarky
Dobrému slovenskému obedu nesmie chýbať polievka. Husté polievky a prívarky zo zemiakov a strukovín patria medzi typické slovenské jedlá, ktoré majú v každom regióne svoju špecifickú podobu. Najviac receptov nájdete na kyslú zemiakovú polievku, zemiakový prívarok, červenú šošovicovú polievku aj šošovicový prívarok na kyslo. Stálicou je tiež hrachová kaša, fazuľová polievka s klobásou a koreňovou zeleninou, či biela fazuľová polievka s údeným.
Najtradičnejšia polievka na Slovensku je kapustnica. Na kapustovú polievku - kapustnicu sa používa kyslá kapusta, údené mäso, sušené lesné huby, sušené slivky, klobása a trocha múky a kyslej smotany. Kapustnica je ikonická slovenská polievka, ktorá v sebe ukrýva bohatstvo chutí a tradícií. S údeným mäsom, klobásou a hubami je neodmysliteľnou súčasťou slovenských sviatkov a zimných mesiacov. Pripravuje sa z kyslej kapusty, ktorá tvorí základ jej výraznej chuti, a dopĺňa sa údenými bravčovými výrobkami, klobásou a sušenými hubami. Tento výdatný pokrm je neodmysliteľnou súčasťou zimného obdobia a sviatočného stola počas Vianoc. Varenie tradičnej kapustnice si spájame najmä s obdobím od Vianoc do Troch kráľov. Základom kapustnice sú údeniny, kyslá kapusta, sušené huby - ingrediencie, ktoré čakali v komore medzi zásobami na svoju chvíľu, aby zahviezdili v tej správnej kombinácii. Aj tu platí, že čo región Slovenska, to iný postup prípravy.
Sladké potešenia a pečivo
Aj keď bola chudoba na Slovensku veľká, predsa sa nezriedka našiel kúsok múky nazvyš, aby mama napiekla deťom chutné koláče. Neboli bežným pokrmom, skôr sviatočným - na Vianoce a Veľkú noc. Keď najhoršie časy pominuli, sladké pečivo vo forme závinov a štrúdlí sa stalo súčasťou každodenného jedálnička. Postupne k nim pribúdali kysnuté koláče, pečené a parené buchty, bábovky či žemľovka. Slávnostnejšími druhmi boli mačacie oči, medvedie labky, medovníky, štedrák, šúľance, laskonky, na Troch kráľov k nim pribudli na Záhorí a Myjave fánky a tiež opekance, nazývané aj bobaľky alebo pupáky. Tradičnými slovenskými múčnikmi sú koláče z kysnutého cesta alebo buchty plnené lekvárom, makom, tvarohom alebo orechami. Na Vianoce sa pripravuje v niektorých rodinách Štedrák a na koniec Fašiangov šišky s lekvárom či fánky.
Parené buchty a šišky
Ak máme chuť na niečo sladké a z kysnutého cesta, ako prvé si zvyčajne spomenieme na buchty. Pocukrované, vysoké, mäkké ako perinka, plnené domácim ovocným džemom alebo lekvárom. Parené buchty sú tradičné slovenské a stredoeurópske jedlo, ktoré sa vyrába z kvasnicového cesta a pripravuje sa varením v pare. Cesto sa zvyčajne plní rôznymi náplňami, ako sú slivkový lekvár, maková zmes alebo tvaroh, a po uvarení sa buchty môžu podávať so sladkým sirupom, roztopeným maslom, alebo práškovým cukrom. Šišky z kysnutého cesta sa na Slovensku spájajú s obdobím Fašiangov. Šiškami, fánkami, smaženými pampúšikmi sa totiž ponúkali fašiangovníci chodiaci z domu do domu. Tradičné šišky z kysnutého cesta sa vyprážajú do zlatista. Toto tradičné pečivo sa vyrába z kysnutého cesta, ktoré sa smaží na oleji alebo masti. Výsledkom je zlatistý a chrumkavý povrch, zatiaľ čo vnútro zostáva jemné, mäkké a nadýchané.
Skalický trdelník a ťahaná štrúdľa
Zo Záhoria sa rozšíril zaujímavý Skalický trdelník v tvare valca s otvorom vo vnútri. Skalický trdelník je jeden z najobľúbenejších sladkých kysnutých koláčov na Slovensku. Zrodil sa a dodnes sa pečie na Záhorí, konkrétne v oblasti Skalice. Jeho výroba sa datuje do 19. storočia, keď podľa ľudových povedačiek žil v Skalici maďarský básnik a spisovateľ gróf Jozef Gvandániy. Recept na trdelník vlastnil práve jeho osobný kuchár. Na konci storočia sa zo súkromnej kuchyne grófa rozšíril do domácností na Záhorí a začal sa objavovať na miestnych jarmokoch. Výroba sa začala naplno až v polovici 20. storočia. Do Skalice dodnes chodia ľudia za gastronomickým zážitkom - ochutnať mäkký a na povrchu chrumkavý skalický trdelník s orieškami, čokoládou, so škoricou či s makom. Skalický trdelník bol prvý z prihlásených slovenských tradičných výrobkov, ktorý získal ochranné zemepisné označenie v rámci celej Európskej únie registrované Európskou komisiou. Označenie „Skalický trdelník“ je ochranným zemepisným označením a môžu ho mať iba trdelníky vyrobené v okrese Skalica. Dnes však už na trdelníky natrafíte na jarmočnej akcii kdekoľvek na Slovensku. Ak vás k stánku priláka intenzívna sladká aróma, nemusíte dlho odolávať. Postup: Dve lyžičky preosiatej múky a jednu lyžičku cukru si odložte na kvások. Zvyšný cukor, múku, soľ a na kocky pokrájané maslo zmiešajte. Hmotu rozdrobte, aby pripomínala posýpku. Pridajte 3 žĺtky. Do odloženej múky a cukru prihoďte droždie a asi deci vlažného mlieka. Pripravte si kvások. Keď vykysne, pridajte ho do misky k rozdrobenej múke a po častiach prilievajte mlieko. Nechajte ho 15 minút stáť, potom cesto vypracujte a opäť nechajte kysnúť aspoň 45 minút. Cesto opäť vypracujte, rozdeľte na 5 bochníkov a po 15 minútach naviňte hada z cesta na vymastené trdlo alebo plechovku. Po ďalšom odstátí potrite trdelníky vyšľahanými bielkami a ozdobte makom, orechmi alebo škoricou.
Štrúdľa je milovaná azda v celej Európe, no tá ťahaná je slovenskou špecialitou. Vďaka svojej jednoduchosti bola jedlom chudobných. Dostala sa k nám pravdepodobne vo forme tureckého pečiva baklava ešte v roku 1453. Krátko nato ho s malou obmenou receptu nazvali v Rakúsku závinom a plnku v ňom obmieňali. Prvá písomná zmienka o závine už ako štrúdli pochádza z roku 1796 vďaka Márii Terézii. Staré mamy zvykli hovorievať, že poctivé cesto na ťahanú štrúdľu má byť také tenké, aby sa pod ním dali čítať noviny. Nadhadzované, otáčané na rozprestretom čistom obruse, každým pohybom čoraz väčšie a predsa bez jedinej trhliny. Dnes si túto pracnosť dokážeme jednoducho uľahčiť s pomocou kupovaného lístkového cesta, no treba už vopred počítať s tým, že to nebude ako originál. Ak sa chcete pustiť do tradičnej prípravy, majte už vopred hotovú plnku, aby vás nič nezdržiavalo. Dnes si môžete štrúdľu upiecť, aj keď ste úplní začiatočníci. Stačí kúpiť lístkové cesto, naplniť ho cukrom a postrúhanými jablkami. Skúsené gazdinky však vedia pripraviť pravú ťahanú štrúdľu z domáceho cesta.
Zabudnuté a regionálne špeciality
Jednou z tradícií slovenského vidieka bola zabíjačka (alebo inak zakáľačka). Zvyčajne sa naplánovala na koniec novembra, kedy denné teploty už neprekročili 10 °C. Zabíjačkou si rodina zabezpečila väčšie zásoby mäsa na dlhú zimu. Gazdinky a gazdovia dokázali zužitkovať každú časť z bravčoviny, a tak vznikli bohaté zásoby jaterníc, klobás, slaniny a tlačenky. Okamžite sa pripravovala zabíjačková kaša, z koží a paprčiek sa zase varila huspenina. Zaujímavá je aj dedinská zabíjačka, ktorú však nie je ľahké zažiť na vlastnej koži. Dnes je už domáca zabíjačka skôr raritnou udalosťou. K jeseni na Slovensku patria husacie hody, ktoré majú svoju dlhú tradíciu najmä v malokarpatskej oblasti. Gastronomickou udalosťou je účasť na husacích hodoch, ktorými je preslávená najmä podmalokarpatská dedina Slovenský Grob.
Niektoré tradičné jedlá východného Slovenska sa už takmer zabudli. Medzi ne patrí napríklad kračun, tradičný obrovský chlieb, ktorý sa piekol na Zemplíne. Ďalším zabudnutým jedlom je slivčanka, sladká smotanová omáčka zo sušených sliviek, ktorá sa pripravovala v Prešove. Kuchyňa východného Slovenska sa líši v závislosti od regiónu. Napríklad, na Zemplíne sa do kapustnice pridáva kyslá smotana a podáva sa s bielym koláčom. V okolí Bardejova sa podáva chlieb s medom a cesnakom. Na Spiši sa tradične jedáva chlieb so soľou. Východné Slovensko, región bohatý na kultúru a históriu, sa pýši aj rozmanitou a chutnou kuchyňou. Tradičné jedlá tohto regiónu odrážajú vplyvy okolitých krajín, ako aj miestne suroviny a zvyklosti.
Slovenské nápoje
Špecifickým slovenským destilátom je borovička (napr. Spišská borovička) pálená z borievky (Juniperus comunis). Obľúbenými slovenskými destilátmi sú aj slivovica (najmä Bošácka slivovica) a hriatô (zmes opraženej slaniny, liehu a medu). Na horských chatách si pýtajte pálenku s vylúhovaným koreňom horca pod názvom Horec. Okrem destilátov je veľmi obľúbené aj pitie piva. Slovenské pivá majú vysokú kvalitu, najlepšie značky ako je Smädný mních alebo Topvar majú porovnateľnú chuť s výbornými českými pivami. Na Slovensku sa pestujú aj kvalitné odrodové vína a tradícia pestovania viniča tu siaha až do rímskych čias. Na juhovýchode krajiny leží svetovo preslávená Tokajská vinohradnícka oblasť.
Slovenské špeciality podľa TasteAtlas (2024)
Známy kulinársky portál Taste Atlas nám opäť priniesol pohľad na to najlepšie, čo slovenská kuchyňa ponúka. Taste Atlas pravidelne predstavuje rebríčky kuchýň, receptov a delikates z celého sveta, čím inšpiruje milovníkov dobrého jedla skúšať nové chute z rozličných kútov planéty. Slovenské jedlá však nezostávajú pozadu a aj tento rok sa môžeme pochváliť skvelou kolekciou tradičných pochúťok, ktoré sú u nás nielen obľúbené, ale aj vyhľadávané turistami. Na čele zoznamu sa ocitol ovčí salašnícky údený syr, čo len potvrdzuje, že naša tradičná kuchyňa má čo ponúknuť.
| Poradie | Jedlo | Popis |
|---|---|---|
| 1 | Ovčí salašnícky údený syr | Ručne vyrábaný syr z nepasterizovaného ovčieho mlieka z horských oblastí Slovenska, údený nad drevom. |
| 2 | Zemiakové placky | Chrumkavé placky zo strúhaných zemiakov, vajec, múky a korenín. |
| 3 | Bryndzové halušky | Národné jedlo Slovenska spája zemiakové halušky, ovčiu bryndzu a chrumkavú slaninu. |
| 4 | Lokše | Tenké zemiakové placky, ktoré tradične pripravujeme počas Vianoc a v minulosti počas pôstu. |
| 5 | Šišky | Tradičné šišky z kysnutého cesta sa vyprážajú do zlatista. |
| 6 | Guláš | Hustý mäsový guláš s bohatou chuťou papriky patrí k obľúbeným jedlám v celej strednej Európe. |
| 7 | Halušky | Jemné zemiakové halušky sú základom mnohých slovenských jedál. |
| 8 | Kapustnica | Klasická slovenská výdatná a zdravá polievka z kyslej kapusty je obľúbeným jedlom najmä v zimných mesiacoch. |
| 9 | Parené buchty | Mäkké buchty z kysnutého cesta plnené slivkovým lekvárom sa podávajú poliate rozpusteným maslom a posypané makom alebo cukrom. |
| 10 | Slovenská parenica | Tradičný mäkký parený syr, ktorý sa vyrába z nepasterizovaného ovčieho mlieka. |
Krupicová kaša vo vianočno - škoricovo- perníkovom prevedení. Tradičná pochúťka pre všetky deti na Slovensku, v Čechách, Rakúsku, Nemecku, Maďarsku i Chorvátsku krupice sa dá vylepšiť podľa chuti maslom, kakaom, čokoládou, alebo škoricou a vanilkou, ktoré ho rozvoňajú Vianocami. Môžete ju posypať aj rozdrvenými perníčkami. Poradíme vám, že bude jemnejšia, ak v pomere približne 3:1 zmiešate krupicu so Zlatým klasom. Bryndzové pirohy sú malé "taštičky" zo zemiakového cesta, plnené bryndzovo-zemiakovou zmesou, alebo len čistou bryndzou, sa po uvarení posypú opraženou prerastenou slaninkou s cibuľou. Podávajú sa aj s kyslou smotanou a v diétnejšej verzii sa môžu posypať len pažítkou. Údené korbáčiky majú dymovú vôňu, tmavo žltú farbu a sú zvyčajne slanšie ako neúdené. Atraktívna pochúťka nie len pre turistov, sa na salašoch kupuje najmä pred vianočnými a novoročnými sviatkami na kilá! Nádherne voňavý dutý valcovitý koláč, ktorého originál pečú len v Skalici. Kysnuté cesto sa v pásoch navíja na "trdlo" - drevený valec a obalené orechmi sa pečie pri otvorenom ohni v peci do zlatista. Trdelník najlepšie chutí čerstvý. Mäsová klobásová pochúťka, bez ktorej sa nezaobíde žiadna dobrá opekačka a grilovačka, sú tradičné špekáčiky. Ich tradičná výroba má v Česko - Slovensku vyše storočnú tradíciu. Špekáčiky získali ochrannú známku od Európskej komisie s označením „Zaručená tradičná špecialita“. Sladký tradičný vianočný koláč pletený z viacerých valčekov cesta podobného brioške, je vianočka. Ochucuje sa často rumom, citrónovou alebo pomarančovou kôrou, mandľami, kandizovaným i sušeným ovocím. Tvar vianočky má symbolizovať malého Ježiška v jasliach, zavinutého do perinky. Koláče - názov okrúhleho sladkého múčnika z kysnutého cesta, je odvodený od českého slova "kola", čo znamená kolieska. Plnia sa tradične slivkovým lekvárom, makom alebo tvarohom. Spišské párky sú jemne údené klobásky z bravčového mäsa. Bratislavský rožok je sladké pečivo plnené makom alebo orechmi a je známe svojou unikátnou tvarovanou formou. Obľúbené tradičné rožteky z kysnutého cesta a skvelej makovej plnky. Vianočné krehké laskonky sú jemné kokosové koláčiky pripravené z bielkového snehu a plnené sladkým krémom. Krehké vianočné pečivo pripravené z nadýchaných bielkov a podľa overeného receptu.
tags: #opis #slovenskeho #jedla