Slovensko je krajina bohatá na kulinárske tradície a jedlé oblátky majú v nej svoje pevné miesto. Hoci sa s oblátkami najčastejšie stretávame počas Vianoc, ich história siaha oveľa hlbšie a je spojená aj s kúpeľnými mestami a regiónom Košíc. Tento článok sa zameriava na históriu jedlých oblátok, s dôrazom na ich význam v Košiciach a na Slovensku.
Kúpeľné oblátky: Sladká história relaxu
Minulý víkend, prechádzajúc sa po kúpeľnom mestečku Trenčianske Teplice s chrumkavou oblátkou v ruke, vyvstala otázka: odkiaľ vlastne tento sladký vynález pochádza? Kúpeľné oplátky tradične patria ku kúpeľným mestám a mestečkám v našom a českom regióne.
Nenadarmo je Slovensko považované za kúpeľnú veľmoc - od západu na východ sa môžete vyliečiť napríklad v Piešťanoch, Trenčianskych Tepliciach, Rajeckých Tepliciach, Bojniciach, v Sliači, Tatrách či známych Bardejovských kúpeľoch. A tak keď sa pri prechádzke námestiami kúpeľov rozhliadnete okolo seba, akoby ste sa na chvíľku ocitli v zázračnej krajine.
Pôvod kúpeľných oblátok: Legendy a fakty
Legenda hovorí, že história kúpeľných oblátok siaha až do osemnásteho storočia. Za ich vznikom vraj stál šikovný cukrár a kuchár z premonštrátskeho kláštora v obci Teplá v Čechách. Preto mu napadlo využiť dostupné nástroje, konkrétne kliešte na pečenie oplátok, takzvaných hostií. Tieto oblátky využívané na liturgické účely sa pôvodne piekli len z cesta zloženého z vody a múky. Cukrár pôstny recept vylepšil pridaním mlieka a cukru a medzi dve oblátky nasypal sladkú zmes z orieškov, cukru a škorice.
Ani zachovaný a v pamätiach zapísaný pôvod oblátok nie je až tak jasný. Prvý historicky zdokumentovaný príbeh hovorí o rodine Bayerovcov z Karlových Varov. Mladá a ambiciózna dievčina Barbara Naslerová bola Nemka, ktorá prišla hľadať v prvej polovici 19. storočia prácu do českých Karlových Varov. Zamestnala sa v penzióne Weißen Taube, kde pripravovala pre hostí oplátky. Čerstvo vydatá Barbara, ktorá si vzala za manžela policajta Michaela Bayera, experimentovala s vylepšovaním, korenením a zliepaním oplátok. Zdokonalila tiež cesto, ktoré sa pieklo až dozlatista.
Keďže do Karlových Varov pravidelne prichádzali hostia spoza nemeckých hraníc, oblátky sa postupne rozšírili až do Berlína a obľúbené sa stali aj na cisárskom dvore. Po Barbarinej smrti prevzal rodinnú pekáreň a jedinečnú receptúru jej syn Karl, ktorý rozšíril predaj oblátok takmer do celej Európy. Od roku 1895 sa pod jeho záštitou dokonca začali oblátky baliť do alumíniovej fólie, aby nenasiakli vlhkosťou.
Hoci prvá a druhá svetová vojna výrazne zasiahli potravinový priemysel a neobišli ani kúpeľné oblátky, vďaka húževnatosti rodiny Bayerových sa podarilo ich tradíciu udržať. V roku 1948 bola rodina z Čiech vysídlená, no pokračovala vo výrobe a predaji oblátok za hranicami.
Druhá verzia vzniku a rozšírenia kúpeľných oblátok znie uveriteľnejšie. Rozmach tejto delikatesy sa vraj v Mariánskych Lázňach datuje už od roku 1856. Za „otca“ mariánskolázeňských oblátok sa považuje Karel Reitenberg, synovec zakladateľa kúpeľov v mestečku Mariánske Lázně. Výrobu oblátok prevádzkoval vo svojom dome, kde ročne vyrobil podľa dobových záznamov a účtovných kníh až 500 tisíc kusov oblátok. Trvalo mu 10 rokov, kým sa tento artikel začal vyvážať aj mimo mesta Mariánske Lázně. Do mesta postupne prichádzala učni - pekári a cukrári, ktorí sa túžili priučiť oblátkovému remeslu. Jedným z nich bol aj František Wittmayer, ktorý sa tu oženil a založil ďalšiu vlastnú pekáreň s oblátkami. Druhou rodinou, ktorá prosperovala z predaja oblátok, boli Homolkovci, konkrétne Josef Homolka, ktorý prvý prišiel s receptúrou pečenia čokoládových oblátok.
Výroba kúpeľných oblátok na Slovensko dorazila neskôr a veľké firmy vyrábajúce oblátky podľa tradičnej receptúry začali vznikať až po roku 1989.
Vianočné tradície a oblátky
Košické vianočné zvyky v roku 1922
Zimné Košice v roku 1922 boli súčasťou nového štátu Československa. Vianoce rovnako ako i za čias monarchie boli veľmi obľúbené. Veľmi pekné a svojské zvyky si zachoval ľud východoslovenských dedín z bývalých žúp - spišskej, šarišskej, abauj-turňanskej a zemplínskej. Na Štedrý deň, najvýznamnejší to deň celých sviatkov ľudia postia. Gazdiná pratá izbu a pečie opekance, oblátky a bobáľky.
Keď bola rodina hotová s prataním a pečením, chystali sa k večeri. Pod strom priniesli malú viazanku sena, okolo stola rozložili na zem župu slamy a do kúta postavili snop ovsa. Stôl zakryje sa čistým obrusom a do prostriedku sa vysypalo troška obilia a na obilie položila jedna oblátka. Potom celá rodina láme oblátky a praje sebe šťastný a dlhý život. Na obilie, na ktorom je oblátka, stavajú misu s jedlami: hubovou polievkou, oblátky a bobáľky.
Každoročne si sadáme k štedrovečernému stolu, na ktorom nemôžu chýbať viaceré tradičné dobroty. „Ak vydržíš nepapať, uvidíš zlaté prasiatko“, táto veta z jednej z najpopulárnejších vianočných reklám na Slovensku poukazuje na kresťanský zvyk postiť sa, teda zdržať sa na určitý čas jedla všeobecne alebo niektorých pokrmov.
Od Lucie až do Vianoc sa zvykli piecť oblátky. Na dedinách táto úloha prischla miestnemu učiteľovi, ktorý ju mal zaznamenanú aj v prijímacej zmluve. Posledné dva - tri dni pred Vianocami školské deti poroznášali oblátky v košíkoch po domoch. Každej rodine sa ušlo 15 - 20 vodových, zo 5 cukrových a 2 - 3 trubičky. V našich končinách majú vianočné oblátky tradične okrúhly tvar, čo má symbolizovať jednotu rodiny ako základného piliera spoločnosti.
Výroba a recepty vianočných oblátok
Vianočné oblátky sa pripravujú z nekvaseného cesta a majú rozličné tvary - okrúhly, oválny, alebo sa zavinú do trubičky. S vianočným obdobím sa nám spája aj mnoho rituálov a tradícií.
Oblátky sa vyrábajú pomocou špeciálnych strojov. Ponúkajú od najjednoduchších pre domácnosť až po profesionálne stroje. Okrúhle aj eliptické s viac ako 80 rôznymi vzormi platní, ktoré sa neustále dopĺňajú s možnosťou vytvorenia vlastného vzoru. Existujú domáce elektrické pekáče oblátok (DEPO) s nastaviteľnou a plynule udržiavanou teplotou, určené na domáce použitie. Sú vhodné na pečenie vianočných oblátok v domácnosti v menšom rozsahu. Stroje na výrobu oblátok pre profesionálne použitie v trvalej prevádzke, ale i ako súčasť vysoko produktívnych pracovísk s poloautomatickou prevádzkou. Životnosť termostatu oproti DEPO formám je trojnásobná.
Pre eliptické formy je na dosiahnutie presného tvaru potrebné oblátku orezať, čo sa na našich strojoch vykonáva priamo na platni po upečení oblátky, pomocou drevenej paličky. Elektrická forma na oblátky sa skladá z pevnej spodnej a hornej výklopnej plochy, vyrobených zo zdravotne nezávadnej kovovej zliatiny. Cena elektrických oplátkovačov začína na prijateľných 25 eur a končí aj na 300 eur. Ak si chcete vyskúšať pečenie oblátok tak, ako to robili vaše prababičky alebo babky, vyskúšajte hliníkové oplátkovače, ktoré je však možné použiť len na otvorenom ohni (napr. v piecke).
Recepty na vianočné oblátky
Existuje množstvo receptov na vianočné oblátky, líšia sa v ingredienciách a spôsobe prípravy. Tu je niekoľko tradičných receptov, ktoré si môžete vyskúšať:
- Základný recept na vianočné oblátky
- Ingrediencie: 70 dkg hladkej múky špeciál 00, 15 dkg kryštálového cukru, 1 vanilkový cukor, 1 vajce alebo len žĺtok, 1/2 dcl mlieka, 4 PL oleja, Voda na dosiahnutie správnej hustoty.
- Postup: Všetky suroviny dáme podľa poradia do mixéra a dôkladne rozmixujeme na hladké cesto. Necháme odstáť aspoň 5-6 hodín v chlade. Na oblátkovej forme pečieme rovné oblátky.
- Recept s vlažným mliekom a rozpusteným maslom
- Ingrediencie: Mlieko, Kryštálový cukor, Rozpustené maslo, Múka, Žĺtka.
- Postup: Do vlažného mlieka pridáme kryštálový cukor, cukor sa musí pustiť. Pridáme rozpustené maslo. Do druhej nádoby si pripravíme múku so žĺtkami a opatrne prilievame vlažné mlieko. Môžeme šľahať ručným el. šľahačom pri nízkych otáčkach. Cesto necháme cez noc odpočívať. Ráno si pripravíme formu na pečenie oblátok, cesto ešte premiešame, ako vidieť, cesto sa podobá palacinkovému cestu. Keď je forma dostatočne vyhriata, skúsime prvú oblátku. Polievkovou lyžicou kladieme cesto na formu. Pritlačíme vrchnou časťou, chvíľku podržíme a oblátka je hotová. Hotové oblátky kladieme na rovný podnos, necháme ich vychladnúť a až studené môžeme baliť do mikroténových sáčkov. Takto prichutené medom a cesnakom nemôžu chýbať na našom vianočnom stole.
- Recept s rascou a soľou
- Ingrediencie: Mlieko, Olej, Voda, Žĺtok, Rasca, Soľ, Múka.
- Postup: V miske zmiešame mlieko, olej, 0,5 litra vody, žĺtok, rascu a soľ. Do hladkej zmesi za stáleho miešania vsypeme múku. Hotové cesto potom necháme odstáť v chladničke, ideálne 24 hodín.
| Recept | Hlavné ingrediencie | Špeciálne prísady |
|---|---|---|
| Základný | Múka, cukor, vajce, mlieko, olej | Vanilkový cukor |
| S vlažným mliekom | Múka, mlieko, cukor, maslo, žĺtka | Žiadne špeciálne |
| S rascou a soľou | Múka, mlieko, olej, voda, žĺtok | Rasca, soľ |
Postup výroby trubičiek z oblátok
Z vianočných oplátok sa dajú pripraviť aj chutné trubičky. Ešte teplé oplátky zrolujte do tvaru trubičky pomocou drevenej paličky alebo kornútka. Trubičky môžete naplniť rôznymi krémami, šľahačkou, alebo džemom. Upečené oplátky ihneď po vybratí z formy zrolujte do tvaru trubičky. Oplátky sú horúce, preto použite rukavice alebo kuchynskú utierku. Trubičky nechajte vychladnúť, aby si udržali tvar. Pripravte si krém podľa vlastnej chuti. Môžete použiť šľahačku, vanilkový krém, čokoládový krém, alebo džem. Krém naplňte do cukrárskeho vrecka alebo striekačky. Trubičky naplňte krémom.
Príbeh Sedity a tradičné slovenské oblátky
Príbeh Sedity sa začína pred takmer 70 rokmi, kedy bola výroba trvanlivého pečiva - oblátok, perníkov či sušienok, na Slovensku ešte len v plienkach. V 50-tych rokoch sa preto výrobne začali združovať. Slovenské pečivárne spojili prevádzky z celého Slovenska. Od Studeníka v Holíči cez piešťanskú Maškrtu, pernikáreň Danielis v Leviciach, závod Alibaba v Brodzanoch a dielňu Réczky v Zlatých Moravciach až po kremnický závod WECO, ružomberské závody Hana a výrobne Tatranka v Liptovskom Hrádku aj Teranoch.
Pri pohľade späť sa nám to zdá ako večnosť, ale aj napriek tomu niektoré výrobky z tejto éry prežili a na pultoch obchodov ich nájdete aj dnes. Dve oválne sušienky, vystupujúci vzor na povrchu a kakaová náplň uprostred. Zabalená do celofánu, ktorý bol na vonkajšej strane opatrený razenou nálepkou, niesla jednoduchý nápis Romanca. Druhý historický recept pochádza z roku 1961. Kávenky s nami od vtedy prešli veľmi dlhú cestu a stále patria medzi naše najobľúbenejšie výrobky. Vznik spoločného podniku pomohol slovenským cukrovinkám dosahovať nové úrovne kvality. Vďaka tomu si užívali rastúcu popularitu.
O rok neskôr vznikli ďalšie oblátky, ktoré naši zákazníci obľubujú dodnes. Skutočným míľnikom našej histórie však bol rok 1965. Vtedy sme vytvorili recept na oblátky s arašidovou náplňou a dovtedy neznámym obvodovým máčaním. Dnes ich vyrábame s nákladom takmer 57 miliónov kusov ročne a sú symbolom domova pre mnohých Slovákov žijúcich v zahraničí. V roku 1968 sa objavili Princezky.
Seredský závod od svojho vzniku spadal pod veľký československý podnik Průmysl trvanlivého pečiva v Prahe, ktorý vyrábal ohromných 18 tisíc ton trvanlivého pečiva ročne. Preto v roku 1969 vznikol samostatný podnik Pečivárne Sereď. V tomto období sme začali vyrábať našu lahodnú Milu. V 90-tych rokoch sa Pečivárne Sereď stali súčasťou slovenskej spoločnosti I.D.C. Holding, a.s. V sušienkovej výrobe v Liptovskom Hrádku zatiaľ vznikala ďalšia maškrtná legenda - v roku 1984 sme tam prvý raz upiekli tradičné Venčeky. Rok 1988 priniesol na trh prevratnú maškrtu vo väčšej gramáži, poriadne posypanú arašidmi a zaliatu v horkej čokoláde.
Aj po desiatkach rokov sa držíme tradičných receptúr našich najpopulárnejších výrobkov. Nepoužívame umelé prísady ani stabilizátory chuti, neznižujeme gramáže. Keďže si naše Horalky, Kávenky, Milu či Linu zamilovali milióny ľudí, nedávalo by zmysel čokoľvek meniť. To však neznamená, že spíme na vavrínoch. Neustále hľadáme, čo na trhu chýba, a prázdne miesto potom vyplníme zaujímavou novinkou.
tags: #oplatky #ktore #prerazili #do #sveta