Pestovanie papriky a paradajok zo semienok je obľúbenou aktivitou mnohých záhradkárov. Aby ste dosiahli bohatú úrodu, je dôležité správne načasovať výsev a venovať pozornosť špecifikám pestovania. V tomto článku sa pozrieme na kľúčové aspekty výsevu a starostlivosti o papriky a paradajky, či už v skleníku, alebo vo voľnej pôde.
Kedy vysievať?
Dôležité je zohľadniť, kde bývate a kam budete sadenice sadiť (skleník, kvetináč, priamo do zeme). Vo všeobecnosti platí, že paprika sa vysieva skôr ako paradajky, kvôli dlhšiemu vegetačnému obdobiu.
Paprika
Paprika, podobne ako paradajky alebo zemiaky, patrí do čeľade ľuľkovitých. Rod paprika zahŕňa viac ako 40 rôznych druhov a desiatky, ak nie stovky odrôd, ktoré sa od seba líšia veľkosťou či tvarom kríka, farbou, veľkosťou i chuťou plodov. Pestovanie paprík zo semienok je jedna z najčastejších variant, ku ktorej sa záhradkári prikláňajú.
- Papriku je vhodné začať vysievať už začiatkom februára.
- Chilli papričky majú od výsevu do kvitnutia cca 150 dní, u paprík je to cca 120 dní. Tento časový údaj je dôležité zohľadniť pri plánovaní výsevu.
- Ak sadíte do fóliovníka alebo priamo do zeme až po 10. apríli (napr. na južnom Slovensku), môžete s výsevom začať aj v marci.
- Prečítajte si informácie na obale semienok, kde je uvedený čas potrebný na vypestovanie sadenice pre výsadbu do fóliovníka alebo von.
Paradajky
Pestovanie paradajok patrí medzi najobľúbenejšie záhradkárske aktivity. Základné pravidlo je jednoduché: paradajky sa vysievajú 6 až 8 týždňov pred plánovanou výsadbou von.
- Paradajky je vhodné vysievať koncom februára alebo začiatkom marca.
- Paradajky majú vegetačné obdobie 60 až 90 dní, v závislosti od odrody, preto ich mnohí vysievajú až v marci.
- Ak pestujete paradajky v skleníku, môžete začať s výsevom už koncom februára. Pri klasickom pestovaní vonku je ideálny termín od začiatku do konca marca.
Príprava semien a výsev
Semienka
Dbajte na certifikované osivá, semená získané z paprík zakúpených v obchode nie sú na výsev vhodné, nakoľko pri generatívnom množení F1 hybridov nie je záruka zachovania odrodových vlastností. Pred samotným výsevom je dobré semená na niekoľko hodín namočiť. Zamerajte sa na odrody, ktoré sú vhodné pre vaše podnebie a rastové podmienky.
Substrát a nádoby
Pestovanie priesad zo semien je jednou z najdôležitejších úloh. Musí obsahovať dostatok živín a chrániť klíčiacu rastlinku. Záhradnícky substrát na výsev je skvelá voľba pri zakladaní sadeníc. Alebo môžete použiť dobre vyzretý preosiaty kompost. Nádobky si naplníme substrátom takmer po okraj. Pre predpestovanie priesad zvolíme zakoreňovače, pareniská, tégliky od jogurtov, umelé poháriky alebo aj obal z vajíčok.
Postup výsevu
- Plastovú nádobu hlbokú 5 cm zľahka naplňte substrátom takmer doplna.
- Urobte asi 1 cm hlboký riadok alebo vložte aspoň 2 semienka do každého téglika (pre prípad, keby jedno nevyklíčilo).
- Do riadku nasypte semienka rajčín, približne 1 ks na 1 cm. Prikryte tenkou vrstvou 0,5 - 1 cm substrátu. Nesejte ich príliš hlboko.
- Substrát jemne utlačte a zavlažte rozprašovačom alebo fľaškou s malými dierkami vo vrchnáku. Zabránite tak vyplaveniu semienok na povrch. Nepremočte ich.
- Takto pripravenú misku je ideálne zakryť potravinárskou fóliou či mikroténovým vreckom, ktoré pomôžu udržať rovnomernú klímu pre výsev.
- Umiestnite na svetlé miesto, najlepšie na okenný parapet, kde sa teplota pohybuje okolo 18 - 22 °C. Ak chcete predísť padaniu klíčiacich rastlín, zalejte semienko po sejbe prípravkom Magnicur Energy.
- Ak pestujete viac odrôd, nezabudnite si ich označiť.
Starostlivosť o priesady
Svetlo a teplota
Dostatočný prístup svetla a udržiavanie teploty okolo 18 - 22 °C sú kľúčové. Čím bude teplota vyššia, tým viac svetla rastliny potrebujú. Priesady paradajok a paprík potrebujú veľa svetla. Ak ich umiestnite na parapetnú dosku, pravidelne ich otáčajte.
Klíčenie a pikírovanie
- Do dvoch týždňov by sa mali objaviť prvé klíčky. To je čas na premiestnenie výsevnej misky na slnečné miesto.
- Keď sa vytvoria prvé klíčne lístky, odstránime fóliu a necháme rastlinky voľne rásť, kým sa nevytvoria pravé listy.
- Pikírovanie robíme vtedy, keď majú rastlinky vyvinuté klíčne listy, prípadne ak máme v nádobe vzídených viac rastlín. Pri pikírovaní presaďte rastliny hlbšie - pokojne až po klíčne listy. Paradajky totiž dokážu vytvárať korene aj zo stonky, čím si vybudujú silnejší koreňový systém.
- Paradajky sadíme hlboko, až po klíčne listy, a následne udržiavame zem vlhkú.
- Počas predpestovania je často potrebné rastliny ešte raz presadiť do väčších nádob. Najčastejšie sa to deje v apríli.
Zálievka a hnojenie
- Udržujeme pôdnu vlhkú, ale nie premokrenú.
- S hnojivom zbytočne neexperimentujte, samotný substrát má zvyčajne dostatok živín.
Vypichnite sadenice, aby ste zvýšili svoju zásobu rastlín | Záhradníctvo 101 | Záhradníctvo Austrália
Výsadba do záhrady alebo skleníka
Otužovanie sadeníc
Pred samotnou výsadbou do záhrady je nevyhnutné otužovanie sadeníc paradajok. Rastliny najskôr vyložte von na 1 až 2 hodiny denne na chránené miesto bez vetra. Postupne čas predlžujte.
Kedy vysádzať
Odporúčame vysádzať priesady až po 15. máji, kedy už nehrozia posledné mrazy, a aj pôda by už mala byť dobre prehriata. Podľa dlhoročnej tradície by sa po troch zamrznutých už nemali vyskytovať nočné mrazy. Ideálny čas na výsadbu priesad do záhrady je podvečer. Dôležitejšia ako dátum je však teplota pôdy na výsadbu paradajok, ktorá by mala mať minimálne 12 °C, ideálne 15 °C.
| Plodina | Minimálna teplota pôdy | Ideálna teplota pôdy |
|---|---|---|
| Paradajky | 12 °C | 15 °C |
| Papriky | 12 °C | 15 °C |
Výsadba do voľnej pôdy
- Pôda by mala byť dobre prekyprená a obohatená o kompost. Paradajky uprednostňujú dobre odvodnenú, kyprú pôdu bohatú na živiny.
- Paradajky sadíme na slnečné, teplé a predovšetkým pred vetrom a dažďom chránené miesta do riadkov vzdialených cca 60 - 70 cm do jamky hlbokej aspoň 15 - 20 cm.
- Papriky vysádzame v štvorcovom spone s rozostupmi 40-60 cm, v závislosti od veľkosti použitej odrody. Koreňový bal umiestnime niekoľko centimetrov pod úroveň záhona.
- Na dno každej jamky ešte môžeme pridať trošku kompostu alebo mykoríznu hubu pre rajčiny a papriku, ktorá pomáha zlepšiť zdravotný stav rastliny a výnosnosť úrody.
- Sadenice sadíme hlbšie než väčšinu iných rastlín. Rajčiny sadíme až po prvé spodné listy (klíčne listy).
- Po urovnaní zeminy povrch pôdy zavlažíme asi 1L vody a potom týždeň priesady nepolievame, aby sa korene ťahali smerom nadol za vodou. Vysadené sadenice dobre polejeme.
- Ku kolíkovým odrodám paradajok nezabudnime dať opory. Jednotlivé sadenice priviažeme k oporám, predídeme tak padaniu rastlín a zlomeniu vetiev pod ťarchou plodov.
- Medzi záhradkármi panuje fáma, že papriky sa neznesú s paradajkami - toto sa však nezakladá na pravde, a tak môžete papriky smelo vysádzať v záhone či v skleníku vedľa paradajok.
- Všeobecne by sme sa mali zamerať na to, aby sme papriky nevysádzali na rovnaké miesto v záhone dva roky po sebe. Ideálna je výsadba po koreňovej zelenine.
- Hubové patogény, ako je hnedá hniloba a neskorá pleseň, môžu kolonizovať záhradnú pôdu. Z tohto dôvodu sa často odporúča zmeniť stanovište alebo vymeniť pôdu. Odrody paradajok, ktoré sú vysoko odolné voči neskorej plesni, sú však zvyčajne v poriadku, ak ich vysadíte na to isté miesto v záhone na dva až tri roky. V opačnom prípade by ste však mali vybrať nové miesto na pestovanie paradajok alebo zmeniť pôdu. Spravidla stačí nechať uplynúť približne štyri roky, kým sa paradajky opäť vysadia na ten istý záhon. Medzitým môžete na záhon vysadiť rastliny z iných čeľadí.
- Paradajky sadíme hlboko, až po klíčne listy.
Pestovanie v skleníku
Pestovanie papriky a paradajok v skleníku je skvelým spôsobom, ako využiť miesto pre pestovanie chutnej a veľmi všestrannej zeleniny. Primárnou výhodou skleníka je vyššia teplota, vlhkosť a môžeme si teda dovoliť predpestovať sadenice či predĺžiť dobu ich výsadby. Samotné pestovanie papriky v skleníku sa takmer vôbec nelíši od bežného pestovania vo voľnej pôde. Rozdielom je fakt, že sadnice rastú rýchlejšie a podstatne skôr, a to vďaka vyšším teplotám a potrebnému zákrytu proti vetru.
- V skleníku sa len zriedka hýbe vzduch, a preto ho musíme často vetrať. Mnoho komplikácií s pestovaním plodín sa vzťahuje práve na nedostatočné vetranie.
- Paradajky vysádzame v prednej časti skleníka, a teda tam, kde sa nachádzajú dvere. Paradajky potrebujú vzdušnosť, ktorá taktiež pomáha aj opeľovaniu.
- Problémom mnohých záhradkárov je však opadávanie nezrelých a pomerne malých plodov, čo je častou komplikáciou pestovania papriky v skleníku. Problémom je nízka vzdušná vlhkosť, ktorá ovplyvňuje nielen papriku, ale aj iné rastliny. Problémom môže byť aj celková nízka teplota.
- Paradajky sú vo všeobecnosti náchylné na listové choroby, a pri polievaní rastlín v skleníku potrebujeme, aby voda na listoch čo najrýchlejšie vyschla, inak riskujeme vznik plesní.
- Ďalším častým problémom je praskanie plodov a zavinovanie listov. Praskanie plodov je zväčša len estetický problém, ktorý je spôsobený nerovnomernou zálievkou. Riešením je pravidelná zálievka s vetraním.
- Zavinovanie listov si mnohí pestovatelia mýlia s plesňovým ochorením, avšak pravdou je, že toto zavinovanie listov je spôsobené veľmi vysokou teplotou v skleníku.
- Pri pestovaní v skleníku dodržujeme obdobné pravidlá ako pri nádobách; denne zalievame, pomôžeme s opelením a pravidelne hnojíme.
Starostlivosť o rastliny po výsadbe
Zálievka
- Po výsadbe je nutné papriky výdatne zalievať a prihnojovať. Paprika je náročná na vodu, preto ju polievame pravidelne, radšej väčším množstvom vody 2 - 3 krát do týždňa. Pri pestovaní paprík v nádobách treba zalievať denne.
- Paradajky zalievame len ku koreňom dostatočným množstvom vody. Nepolievame na listy!
- Ideálny čas na polievanie je ráno, s prvými lúčmi slnka, často už o 6 - 7 ráno, alebo večer, kedy slnko už tak nepáli. Každopádne treba minimalizovať kontakt vody s rastlinou, polievame iba ku koreňom a nie studenou vodou. Používame vlažnú vodu.
- V dobe dozrievania plodov zalievame opatrne, aby nedochádzalo k praskaniu plodov.
Hnojenie
- Rastlina je taktiež náročná na živiny. Pred výsadbou pôdu dobre vyživíme kompostom alebo iným hnojivom, avšak s výživou je potrebné pokračovať v celom vegetačnom období.
- Prihnojovať by sme mali začať asi 3 - 4 týždne po výsadbe sadeníc hnojivami, ktoré sú určené pre paradajky a papriku.
- Odporúča sa použiť ovčie hnojivo (alebo slepačí trus) v zriedenej forme. Koncentrát z 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva a 10 litrov vody sa nechá kvasiť 10 dní a riedi sa v pomere 1:10. Hnojenie sa odporúča raz za 10 dní. Pred naliatím hnojiva rastlinu dobre polejte vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať.
- Keď začnú rastliny odkvitať a objavujú sa prvé náznaky plodov, mali by sme prostredníctvom vhodného hnojiva dodať dostatok draslíka.
- Dostatočný príjem dôležitých prvkov po celú vegetačnú dobu im môžeme zaistiť s pomocou prípravku Symbivit na papriky, čo sú čisto prírodné mykorhizné huby, ktoré žijú s rastlinou v symbióze na jej koreňoch a na oplátku ju neustále zásobujú živinami.
Okopávka a vyštipovanie
- Po dvoch týždňoch od výsadby priesad je potrebné urobiť prvú okopávku papriky. Je to veľmi dôležitý úkon, ktorým sa zbavujeme buriny, ale hlavný prínos okopávky je v prevzdušnení a prekyprení pôdy, čo je mimoriadne dôležité pre rozvoj rastliny. Okopávky opakujeme v dvojtýždňových intervaloch počas celej sezóny.
- Pri pestovaní vysokých odrôd paradajok, aby nám dali čo najvyššie výnosy, ich zvyčajne pestujeme na dva výhonky. Bočný výhonok je tá časť rastliny, ktorá vyrastá v pazuche listu medzi hlavnou stonkou a listom. Keď chceme paradajky pestovať na dva výhonky, tak nevylamujeme bočný výhonok pod prvým súkvetím, lebo je najsilnejší (je na ňom najviac plodov), preto ho ponechávame.
- Zalamovanie papriky nie je len otázkou estetiky. Správnym zásahom docielime nielen vyššie výnosy, ale aj zdravšie rastliny. Z bežne pestovaných paprík je nutné najviac a najčastejšie zaštipovať čili papričky a celkovo nízke odrody s menšími plodmi. Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu. Pokiaľ nie je rastlina ešte rozvetvená, môžete tento proces podporiť odstránením centrálneho výhonu (najvyšší vrchný výhonok). Tým dôjde k vytvoreniu dvoch až troch nových bočných výhonkov, vďaka čomu sa krík pekne rozvetví, bude hustejší a košatejší.
- Rajčiny a trhanie ich listov sú dôvodom veľkých škriepok medzi záhradkármi. Listy do času, kým sú zdravé, nie sú ožltnuté a nemajú hrdzavé škvrny, nikdy nevylamujeme. Plnia dôležité funkcie počas rastu paradajok a majú na rastline svoje opodstatnenie.
- Je potrebné paprikám odstrániť prvý kvet - budúci plod? Keď sa na rastline vytvoria prvé tri kvety, tak ich odporúčam odstrániť. V prípade, že sme to nestihli a vytvorili sa už malé plody, tak ich čím skôr treba odtrhnúť. Má to veľký význam pre bujný rast priesady. V počiatočnom štádiu rastu sa snažíme, aby sa vytvorila hlavne zelená hmota na rastline, ako základ bohatej úrody.
Choroby a škodcovia
- Zdravotný stav priesad treba pravidelne kontrolovať. Hlavne si všímame, či nežltnú na paprikách listy, alebo či sa divne neskrúcajú. Zdravé listy majú mať sýto zelenú farbu, bez hnedých škvŕn, alebo akýchkoľvek fľakov.
- Všímame si hlavne spodnú stranu listu, tam je zvyčajne výskyt vošiek a bielych molíc. Deformované listy naznačujú prítomnosť roztočov alebo strapiek, tie však voľným okom nie sú viditeľné.
- V prípade uvedených škodcov treba okamžite zasiahnuť účinnými postrekmi, lebo môže dôjsť k znehodnoteniu celých rastlín za veľmi krátky čas. Dnes už máme širokú škálu prípravkov na chemickej alebo biologickej báze. Pri vykonávaní postreku sa ho snažíme dostať na spodnú stranu listu. Postrekovanie listov iba zvrchu je neefektívne.
- V súčasnosti neexistujú odrody paradajok, ktoré by boli úplne odolné voči plesniam, avšak sú odrody, ktoré majú zvýšenú odolnosť voči nim. Odporúčam napríklad odrody Orkádo F1, Tipo F1 alebo Bejbino F1, Sonet F1 (oválny tvar). V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov paradajok s účinnými a hlavne overenými prostriedkami. Odporúčam prostriedok Magnicur Energy.
- V prípade, že sú plesňou zasiahnuté iba spodné rady listov, je ešte pri použití postreku nádej na záchranu rastlín. V prípade rozsiahlejšieho výskytu plesne sú šance na záchranu minimálne.
- Mnohí záhradkári sa na mňa obracajú s prosbou, ako zachrániť paradajky, ktoré sú poškodené plesňou. Žiaľ, použitie biologických prípravkov pri silnom poškodení rastlín je neefektívne.
- V tomto období existuje ešte možnosť výsadby priesad, ktoré si pripravíme z odlomených bočných výhonkov. Dôrazne upozorňujem, že výhonky musia byť odlomené iba zo zdravých paradajok, ktoré neboli napadnuté plesňou. Môžeme ich nechať zakoreniť vo vode alebo rovno zapichnúť do pôdy a pravidelne polievať.
- Zemiaky by sa mali držať ďalej od paradajok. Zemiaky napadnuté neskorou plesňou často infikujú susedné paradajky. Táto huba (Phytophthora infestans) môže prezimovať v pôde, takže môže vaše paradajky infikovať hneď na jar. Keď sa neskorá pleseň prejaví, úroda často vyzerá zle.
Zber
Papriky zberáme v dvoch stupňoch zrelosti, záleží na ich využití. Pokiaľ pestujete túto zeleninu na priamu konzumáciu a očakávate šťavnaté a sladké plody, zberajte v auguste. Chcete papriky skôr na varenie, napríklad na naplnenie mäsom, do leča a podobne, zberajte ich v takzvanej technickej zrelosti. V tejto chvíli sú plody ešte zelené až zelenožlté, veľmi tuhé a s "kôrkou".
tags: #paprika #aparadajky #vyseva