Hnitie koncov papriky je bežný problém, ktorý môže zničiť úrodu. Ani paprike sa tak ako iným zeleninovým druhom počas vegetácie nevyhýbajú choroby a škodce. Hoci sú papriky náročné na zálievku, hnojenie a celkovú starostlivosť, škodcovia či choroby sú takmer nevyspytateľné a môžu sa objaviť aj v susedstve.
Čo je hnitie koncov papriky?
Hnitie koncov papriky je fyziologická porucha, ktorá postihuje plody papriky. Prejavuje sa ako tmavá, vodnatá škvrna na konci plodu, ktorá sa postupne zväčšuje a tvrdne. Postihnuté plody sú nepožívateľné. Prejavuje sa vo forme nepravidelných rôzne veľkých škvŕn, vždy pri špičke plodov, neskôr sa tieto škvrny prechádzajú do hniloby. Suchá škvrnitosť plodov papriky je fyziologického pôvodu a býva zapríčinená neharmonickou výživou, nedostatkom vlahy v období intenzívneho rastu plodov a najmä odrodovou citlivosťou.
Okrúhle hnedé škvrny tvoriace sa vždy na rovnakom mieste − na špičke, či už dozretých alebo nedozretých plodov sú typickým príznakom nedostatku, pre rastliny prijateľného vápnika v pôde. Ide teda o fyziologickú poruchu. Suchá hniloba špičiek plodov vzniká z dôvodu nedostatku vápnika, no môže ísť len o relatívny nedostatok.
Príčiny hnitia koncov papriky
Príčinou hnitia koncov papriky nie je infekcia, ale nedostatok vápnika v plode. Nedostatok vápnika môže byť spôsobený rôznymi faktormi, vrátane:
- Nedostatočné množstvo vápnika v pôde
- Nerovnomerné zavlažovanie
- Vysoká teplota a sucho
- Nadmerné hnojenie dusíkom a draslíkom
- Poškodenie koreňov
Ochorenie sa najčastejšie objavuje v pôdach, ktoré disponujú značnými hnojenými dávkami draslíka a dusíka. Tieto živiny brzdia príjem vápnika, ktorý síce nemusí chýbať, pre rastliny však stáva neprístupným. Okrem nadbytku iných živín môže príjem vápnika rastlinou brzdiť aj nerovnomerný prísun vlahy. Napríklad keď pôda príliš preschne, rastlina stratí schopnosť prijať vápnik koreňmi.
Ako predchádzať hnitia koncov papriky?
Existuje niekoľko spôsobov, ako predchádzať hnitia koncov papriky. Základom je preventívna ochrana.
Testovanie pôdy
Pred výsadbou papriky je dôležité otestovať pôdu, aby ste zistili, či obsahuje dostatočné množstvo vápnika. Ak je pôda chudobná na vápnik, pridajte do nej vápenný dolomit alebo iné hnojivo s obsahom vápnika. Pôda na hriadke musí byť priepustná.
Zavlažovanie
Papriky potrebujú pravidelné a rovnomerné zavlažovanie. Zalievajte ich hlboko a menej často, aby sa korene dostali k vlhkosti. Vyhnite sa prelievaniu a nechajte pôdu medzi zalievaním mierne preschnúť. Starostlivo zalievajte, predovšetkým v tropických horúčavách nepodceňujte rannú alebo večernú zálievku. Vyhnite sa zalievaniu počas rozhorúčeného poludnia. Celá koreňová sústava by nikdy nemala preschnúť, no zároveň sa vyhnite zbytočnému premokreniu.
Prečo papriky neznášajú horúčavy a ako im pomôže tienenie
Mulčovanie
Mulčovanie pôdy okolo papriky pomáha udržať vlhkosť a znižuje teplotu pôdy. Použite organický mulč, ako je slama, lístie alebo kôra.
Hnojenie
Hnojte papriky vyváženým hnojivom s obsahom vápnika. Vyhnite sa nadmernému hnojenie dusíkom, pretože to môže brániť príjmu vápnika. Pôda by mala obsahovať vyvážený pomer živín. Všetkého veľa škodí, určite rastliny neprehnojujte dusíkom či draslíkom. Ideálne je nechať si urobiť pôdny rozbor.
Ak na rastline zbadáte prvé príznaky nedostatku vápnika v podobne hnedých škvŕn na plodoch, dodajte rastlinám vápnik cez listy. Listová aplikácia chloridu vápenatého (0,5%) alebo špeciálneho hnojiva rastline pomôže. Najrýchlejším riešením tohto problému je doplnenie vápnika pomocou listového hnojiva, ktoré aplikujeme postrekom priamo na listy (napríklad Harmonie - vápnik, Wuxal Calcium). Striekame keď je zamračené alebo aspoň podvečer vlažným roztokom. Druhým spôsobom je okolo rastliny na pôdu nasypať jednu až dve polievkové lyžice haseného či páleného vápna a zaliať. Takto sa vápnik dostane priamo do pôdy ku koreňom.
Ochrana koreňov
Chráňte korene papriky pred poškodením. Vyhnite sa hlbokému okopávaniu v blízkosti rastlín a dbajte na to, aby ste korene nepoškodili pri presádzaní.
Osevný postup a ničenie burín
Dôležité je dodržiavanie osevného postupu - papriku a iné druhy z tejto čeľade vysádzať na rovnaké miesto až po troch rokoch a ničenie burín hlavne z čeľade ľuľkovitých a bôbovitých. Hriadky, na ktorých sa pestuje paprika, treba hlboko zorať, aby sa buriny a zvyšky rastlín dostali do hlbších vrstiev. Významné je ničenie burín, ktoré sú ohniskami nákazy, najmä pupenca roľného.
Používanie zdravého osiva a odolných odrôd
Význam má sejba zdravého osiva, ideálne moreného fungicídmi, a, samozrejme, vysádzanie zdravých priesad. Tie treba predpestovávať na čistom substráte. Ak sa chcete v budúcnosti takýmto problémom vyvarovať, vyberajte si odolné odrody. Najmenej napádané boli podľa údajov SEMO cherry rajčiaky.
Dodržiavaním týchto jednoduchých krokov môžete výrazne znížiť riziko hnitia koncov papriky a zabezpečiť si bohatú úrodu zdravých paprík.
Iné choroby papriky
Bakterióza (Xanthomonas campestris pv. vesicatoria)
Pôvodcom tejto choroby je baktéria Xanthomonas campestris pv. vesicatoria. Ide o časté ochorenie, ktoré okrem papriky postihuje rajčiaky. Prenáša sa osivom a v menšej miere aj rastlinnými zvyškami. Počas vegetácie sa šíri vetrom, dažďom a mechanickým kontaktom.
Príznaky napadnutia
Najskôr sa na listoch tvoria asi 3 mm fialovosivé škvrny s čiernym stredom a so žltým lemom. Pri silnom napadnutí listy vyzerajú ako roztrhané a opadávajú. Na zelených plodoch sa tvoria vodnaté, mierne zvýšené škvrny so žltým lemom veľké 3 až 6 mm. Neskôr černejú a žltý lem sa stráca.
Preventívne opatrenia
Dôležité je používanie zdravého osiva, zavlažovanie rastlín podmokom, včasné a dôsledné likvidovanie rastlín s prvými príznakmi napadnutia. Proti tejto chorobe neexistuje žiaden postrek. Napadnuté rastliny včas likvidujeme, spálime ich alebo zakopeme hlboko do pôdy. Na danom mieste sa odporúča nepestovať aspoň 4 roky žiadnu rastlinu z čeľade ľuľkovité, čiže ani rajčiny, zemiaky či baklažán.
Fytoplazmóza (Tomato stolbur phytoplasma)
Pôvodcom ochorenia je fytoplazma (Tomato stolbur phytoplasma), ktorá napáda rastliny z čeľade ľuľkovitých - papriku, rajčiak, zemiak, baklažán, ale aj z čeľade mrkvovitých. V prírode ju šíria rôzne druhy cikádok, hlavne žilnatka vírusonosná (Hyalesthes obsoletus). Ide o teplomilný druh, ktorého hlavnou hostiteľskou rastlinou je pupenec roľný.
Príznaky napadnutia
Na paprike sa prvé príznaky objavujú na vrchných častiach rastliny, listy sa stáčajú, ich okraje sú chlorotické (bledozelené až žlté) a medzi žilnatinou sa tvoria žltkasté škvrny. Neskôr sa chloróza rozširuje po celej rastline, ktorá nadobúda vertikálnejší vzrast. Značná časť kvetov je sterilná a opadáva. Ak sa vytvoria plody, sú deformované, drobné a tvrdé. Za 10 až 15 dní po prejavení prvých príznakov rastlina začína odspodu vädnúť. Listy opadávajú, koreň odumiera.
Preventívne opatrenia
Významné je ničenie burín, ktoré sú ohniskami nákazy, najmä pupenca roľného.
Pleseň sivá (Botrytis cinerea)
Pleseň sivá je polyfágna huba rozšírená po celom svete. V daždivom období môže napadnúť aj plody, na ktorých sa objavujú vodnaté hnilobné škvrny a na nich silný povlak huby. Poškodené bývajú najmä plody so slnečnými úpalom a s príznakmi vrcholovej hniloby. Choroba sa môže objaviť aj počas prepravy, keď sú plody nedozreté alebo poranené. Na plodoch a v ich vnútri sa tvorí množstvo drobných čiernych a nepravidelných sklerócií veľkých 1 - 4 mm.
Príznaky napadnutia
Pri zemi alebo v miestach rozkonárovania výhonkov vznikajú najprv hnedasté škvrny pokryté sivým práškovitým povlakom. Napadnuté rastliny majú zaschnutý stržeň a stonka je prázdna. Výhonky (pri silnom výskyte aj celé rastliny) postupne vädnú.
Mokrá hniloba plodov papriky
Na paprike možno taktiež pozorovať tzv. mokrú hnilobu plodov papriky. Je rozšírená vo všetkých oblastiach pestovania. Choroba môže postihnúť plody už pred dozrievaním. Pôvodcom sú pohyblivé baktérie v tvare tyčiniek s 2 - 5 riasami na póloch. Optimálna teplota pre ich rozvoj sa pohybuje v rozpätí 25 - 30 °C.
Príznaky napadnutia
Na napadnutých miestach sa šupka prepadá, hnedne, plod sa skrúca, puká a v priebehu 3 - 10 dní sa premení na hnijúcu vodnatú masu s odporným zápachom.
Slnečný úpal priesad
Slnečný úpal priesad nemôžeme úplne zaradiť medzi choroby papriky. Okrem toho, že sa jedná aj o problém vyskytujúci sa aj pri iných priesadách, napr. paradajkách, je spôsobený vonkajším činiteľom. Slnečný úpal sa vyskytuje najmä vtedy, keď sa po daždivom, prípadne zamračenom počasí, ktoré pretrváva niekoľko dní, vyčasí a nastane slnečné počasie. Priesady sú zvyknuté na tlmené a rozptýlené interiérové svetlo a vystavíme ich prudkej zmene po presadení do voľnej pôdy. Rastlina sa pred spálením chráni tvorbou farbiva.
